Chalani sa nechcú kamarátiť s mojím synom kvôli tlačidlovému mobilu
Ja uz fakt neviem, co za dobu zijeme. Je mi zle.
Synovi sme dali tlavitkovy mobil, aby nebol od mobilu zabisly, ako vela ludi v dnesnej dobe. Uci sa fajn, je zlaty, sikovny, ale proste nechcu sa s nim kamosit, lebo ostatni maju dotykove telefony, kto ma iphone je pan v skupine a ze nemaju spolocne temy....... Co viem, tak su non stop na mobile aj doma, namiesto hry vonku su na mobile doma a hraju sa nejake hry spolu. Aj moj by urcite by bol zavisly, ALE NECHCEM TO.
A to, ze sa mu aj vysmievaju uz ani nehovorim.....
To fakt mu mam dat do ruky dotykovy. Viem, ze by som bola prisna ale... Stale tam je to ale. Ja si myslim, ze je na to maly este.
Bude mat tento rok 8 rokov.
‼️POZOR, RODIČIA, Výzva a silný pribeh ‼️
Učiteľka známkovala domáce úlohy svojich žiakov, keď si všimol jej manžel, že potichu plače. On, práve zabratý do obľúbenej hry na svojom smartfóne, sa prekvapene spýtal:
— Čo sa deje?
Učiteľka odpovedala so slzami v očiach:
— Včera som dala deťom úlohu napísať sloh na tému: „Moje želanie.“
Manžel nechápavo odvetil:
— A prečo plačeš?
Učiteľka odvetila:
— Nedokázala som udržať slzy, keď som čítala posledný sloh.
Zvedavý manžel sa spýtal:
— Čo v ňom bolo napísané?
Učiteľka mu začala čítať:
⸻
„Mojím želaním je stať sa smartfónom.
Moji rodičia svoj telefón milujú. Starajú sa oň, chránia ho, venujú mu pozornosť.
Keď príde otec domov unavený, má čas na svoj telefón — ale nie na mňa.
Keď niečo robia a telefón zazvoní, okamžite ho zodvihnú — ale keď plačem, nie vždy reagujú.
Hrajú sa s telefónom, ale nie so mnou.
Keď s niekým volajú, nepočúvajú, čo hovorím — aj keď je to pre mňa dôležité.
Preto si želám byť smartfónom.“
⸻
Manžel onemel. Chvíľu mlčal, a potom sa potichu spýtal:
— Kto to napísal?
Učiteľka odpovedala:
— Náš syn.
⸻
RODIČIA, ZAMYSLITE SA.
Technológie sú tu na to, aby nám zjednodušili život, nie aby nahradili našu lásku, čas a pozornosť.
Deti nepotrebujú najnovšie zariadenia — potrebujú nás.
Potrebujú cítiť, že sú milované, vypočuté, prijaté.
Lebo čo deti denne zažívajú, to sa vryje hlboko do ich sŕdc a vytvára ich vnútorný svet.
Buďme tam pre ne. S celým srdcom
#onzvítazil
@toscania tak to je silný príbeh, ktorý skvelo odzrkadľuje dnešnú dobu! Je to príklad, prečo je dôležité venovať sa tejto téme. Budeme radi, ak sa s týmto stotožňuje, pridáte k rodičom, ktorí sa rozhodli spojiť v iniciatíve Počkajme so smartfónom. Nájdete nás na FB, ig a máme aj WhatsApp skupinu
@anonym_autor môj syn má 9 rokov a nemá žiaden telefón! Dcéra dostala telefón v 12 kvôli škole. Aby si mohla odfotiť poznámky ak treba + presťahovali sme sa tak aby sa mohla dovolať ak potrebuje. Syn má hodinky a na tie mu voláme poprípade on volá na čísla ktoré tam má uložené. Ja keď vidím že už deti v škôlke majú mobil tak fakt nechápem kam to svet speje. Keď mali ísť 4 na výlet tak učiteľky vraveli rodičom nech deťom nedávajú mobil,že aj tak nebudú mať na to čas. No aká vlna kritiky sa vzniesla,že ako môžu ísť deti bez mobilu 🤦🏼♀️ sibnute matere toto.
@anonym_autor môj syn má 9 rokov a nemá žiaden telefón! Dcéra dostala telefón v 12 kvôli škole. Aby si mohla odfotiť poznámky ak treba + presťahovali sme sa tak aby sa mohla dovolať ak potrebuje. Syn má hodinky a na tie mu voláme poprípade on volá na čísla ktoré tam má uložené. Ja keď vidím že už deti v škôlke majú mobil tak fakt nechápem kam to svet speje. Keď mali ísť 4 na výlet tak učiteľky vraveli rodičom nech deťom nedávajú mobil,že aj tak nebudú mať na to čas. No aká vlna kritiky sa vzniesla,že ako môžu ísť deti bez mobilu 🤦🏼♀️ sibnute matere toto.
@mizoko veľmi dobre robíte. Tie mobily fakt čo najneskôr deťom. Totálne im to ničí pozornosť, koncentraciu, záujem o reálny život okolo seba. A keď im mobil zoberiete a zamknete tak chytajú amok. Je to ako droga.
‼️POZOR, RODIČIA, Výzva a silný pribeh ‼️
Učiteľka známkovala domáce úlohy svojich žiakov, keď si všimol jej manžel, že potichu plače. On, práve zabratý do obľúbenej hry na svojom smartfóne, sa prekvapene spýtal:
— Čo sa deje?
Učiteľka odpovedala so slzami v očiach:
— Včera som dala deťom úlohu napísať sloh na tému: „Moje želanie.“
Manžel nechápavo odvetil:
— A prečo plačeš?
Učiteľka odvetila:
— Nedokázala som udržať slzy, keď som čítala posledný sloh.
Zvedavý manžel sa spýtal:
— Čo v ňom bolo napísané?
Učiteľka mu začala čítať:
⸻
„Mojím želaním je stať sa smartfónom.
Moji rodičia svoj telefón milujú. Starajú sa oň, chránia ho, venujú mu pozornosť.
Keď príde otec domov unavený, má čas na svoj telefón — ale nie na mňa.
Keď niečo robia a telefón zazvoní, okamžite ho zodvihnú — ale keď plačem, nie vždy reagujú.
Hrajú sa s telefónom, ale nie so mnou.
Keď s niekým volajú, nepočúvajú, čo hovorím — aj keď je to pre mňa dôležité.
Preto si želám byť smartfónom.“
⸻
Manžel onemel. Chvíľu mlčal, a potom sa potichu spýtal:
— Kto to napísal?
Učiteľka odpovedala:
— Náš syn.
⸻
RODIČIA, ZAMYSLITE SA.
Technológie sú tu na to, aby nám zjednodušili život, nie aby nahradili našu lásku, čas a pozornosť.
Deti nepotrebujú najnovšie zariadenia — potrebujú nás.
Potrebujú cítiť, že sú milované, vypočuté, prijaté.
Lebo čo deti denne zažívajú, to sa vryje hlboko do ich sŕdc a vytvára ich vnútorný svet.
Buďme tam pre ne. S celým srdcom
#onzvítazil