Je to šikanovanie mojej dcéry, alebo som len príliš citlivá?

Z tvojich reakcii opakovane citam, ze so sestrou to nema zmysel riesit, ze sa nahneva, ze to vies isto. Tak preco dovolis, aby tvojej dcere niekto ublizoval? Je jedno, ci to naplna definicu sikany, alebo nie, ak niekto mojmu decku opakovane ublizuje, zasiahnem a nedovolim to. Zatrhni tieto navstevy. Ty vychovavas svoju dceru a nezelas si, aby sa stretavali, pretoze to tvojej dcere nerobi dobre. Bodka. Ak sa sestra chce rozpravat, bide sa, ak sa nechce, nebude. Ale tvojej dcere to jednoznacne prospeje. A tiez jej v rozhovoroch vysvetli, ze take spravanie si nesmie nechat a ak sa boji sama zakrocit a branit sa, musi ti to povedat, porozpravat ti o tom.

...jedine sestra ma potencialne moznost zmenit spravanie neterky... Ty mozes ucit svoju dceru, ako vnimat tie situacie... Ak sestra nebude nic riesit, nic sa nezmeni.... Detom v tomto veku treba ukazat cestu a vela sa s nimi rozpravat

Baby ďakujem Vám všetkým. Vidím že riesili by ste to rôznymi spôsobmi. Ja som to trosku aj nechávala plávať s tým že o chvíľu končia prázdniny, deti pôjdu do školy a už sa nebudú toľko stretávať. Aj keď posledná situácia bola s tým že “nedovolila” mojej sadnúť si, od vtedy ma presla všetka trpezlivosť aj som sestrinu vykricala, aj sa snažím vyhýbať, no hľadám najrozumnejšie riešenie.

Tvoja sestra má len tú jednu dcéru?

@mandala77 ma ešte dve ale tie su už dospelé. Tuto mali po 18 rokoch, preto píšem ze “jedináčik”. Dlho sa o ňu snažili, vytúžená bola.

@mandala77 a podľa toho čo občas sestra povie tak mala manipuluje so všetkými doma. Tie dve sú zatiaľ slobodne, byvaju spolu.

uniklo mi to, ďakujem za objasnenie. Čiže je ako jedináčik a je zvyknutá na dospelých, tieto deti skôr dospievajú z môjho pohľadu. Samozrejme, že manipuluje a nemá hranice. Preto ju treba učiť, že hranice sú. Vyhýbať sa konfliktom nie je rozumné riešenie.

Ked uz nechces hodit dec so sestrou, tak ked su dievcata spolu, maj ich pod dohladom a ked vidis, ze to zachadza pridaleko, zasiahni! Normalne, pories situaciu, mozno trosku vychovas aj sestrinu, ze takto ano a takto nie. A dcerka uvidi, ze si nema nechat skakat po hlave, ze je ok sa ozvat, ze treba hladat riesenia atd

Skús vysvetlit svojjej dcerke nech si nenacha robit zle to ako funguje potom skole 😔 keď jej detí budú niečo robit nechá si to neviem si to predstaviť moja ma 6r a vždy jej poviem aby sa nenechala keď jej niekto nieco robi nech to povie ucitelke a keď vidí že učiteľka stym nič nerobí nech sa bráni!
Síce mi povie že ona sa im to bojí vratit nie kvôli nim ale kvôli ucitelke čo by jej nato povedala tak som jej vysvetlila ty sa nemusis bat pani učiteľky keby bola na teba zlá zato že si im to len vrátila bude to riešiť mama potom z pani učiteľkou!

Baby ďakujem za povzbudenie, bola som aj na pochybách, či nie som zaujata a príliš si nezastávam to svoje dieťa ale vidím že skoro všetky by ste to brali tak ako ja. Určite budem za svojou stať, aj keď napriek tomu mám veľmi rada aj tu sestrinu. No v poslednej dobe vidím už viac toho zlého na nej 😟

Nevyhybala by som sa tomu, pretože ak to nebude sesternica, tak to bude niekto iný v kolektíve v škole atd..

Ja deti ucievam brániť sa tak, aby sa vedeli postaviť sami za seba.. máme dohodnutú postupnosť ako sa chovať keď niekto robí to čo nechcem.. prvá je tá, že keď ktosi zabrda tak ma odísť a povedať zrozumitelne, že nechcem aby to bolo takto.. ak to nepomáha a zabrda dalej, tak dorazne zakricat a povedať že sa mi to nepáči.. (hovorievam to tak, vklude začni kričať tak ako ja keď sa nahnevam 😅 a predvediem nahnevanu vetu) ak nepomáha ani to, tak vyhľadať dospelého (ucitelku, mamu) ktorá pomôže vyriešiť.. ak by sa jednalo o fyzické ublizovanie, tak postupnosť taká istá, ale teda odsotit, zavrieskat ak do môjho sace a odist preč.. (ale to sú už extrémy)

Čiže konkrétna situácia.. neter nedovolí dcére sadnúť si - večer by som si to s dcérou natrénovala čo povedať nabudúce v takej situácii - teda "nebudeš mi rozkazovat, ja budem sedieť".. ak neter budentrvat na svojom, tak nech sa na ňu vklude aj nahnevá a povie jej to s hnevom.. ak aj tak - povie.ze ide za tebou.. ty prídeš a vysvetlis neteri že takto to nepôjde.. tak isto polopatisticky a niekoľko krát.. podľa mňa pokiaľ to nie je strašné rozmaznane dieťa čo je stred vesmíru, tak to pochopí, len to možno dlhšie trvá.. tiež možno občas skúsiť viac chváliť obe keď urobia niečo dobre, skusit sa s nimi občas zahrať na nejaké situácie a ako by ich riešili.. mne by bolo ľúto ich od seba odstrihnúť, sú sesternice a to by mohli byť skoro ako sestry..

Samozrejme rob ako uznas za vhodné, to som sa len rozpisala ako zväčša také situácie riešim ja.. a že ich býva stále dost, ale potom občas sa vyskytne situácia keď vidím že moje omielanie a hnevanie sa stalo za to a medzi mojimi deťmi je pevné puto aj keď sa hádajú a bojujú..

(Autor) vzdy svoje dieta/i uc nech sa bránia či ide o robinu alebo nie nemôže si nechať skakat po hlave aby to potom tak neostalo po zvysok života 😌

Dcerka zrejme nevie povedat, ked sa jej nieco nepaci, alebo ked sa tak a tak nechce hrat. Je uplne prirodzene povedat nie a povedat aj ked sa jej nieco nepaci, alebo jej je nieco neprijemne. Mala by jej vediet povedat, ze ak nezmeni svoje spravanie, nebude sa s nou chciet hrat a nebude ju chciet u vas doma. Ta sestrina to asi casto nepocuje. Zaroven mozes dat tej sestrinej najavo svoju autoritu, ako sesternicinu mamu ta musi respektovat a posluchat. A co ak raz aj vybehnes a budes impulzivna, niekedy je to lepsie, ako snazit sa len preckat, ze skoncia prazdniny a problem sa nejako vyriesi sam... lebo o rok to budes riesit zas

@noemikatka ona ma dosť kamarátok, susedy, spolužiačky, aj iné sesternice. Nikto toto nerobi, len ta jedna. Aj sa minule pobila s bratrancom, som bola až pyšná na ňu 🙂 lebo nie je bitkárka ani z ďaleka, že si proste nenechala. Ale táto sestrina je proste maly zakeracik. Ona si dovoľuje aj do svojich rodičov, a oni poslušný ako psíci ju počúvaju, bodaj by si do malého dieťaťa nedovolila .

(Autor)Tak ako si ju vychovali tak majú dieťa im skáče po hlave ked ju nestopnu teraz v puberte budú snou veľké problémy..tebe radim ako aj ostatné vobec si ju k svojej dcere nepúšťaj🙏🙅‍♀️

@noemikatka Viem že ich to dobehne, ale to mne nepomôže. Aj rozmýšľam že ak sa s ňou prestaneme stretávať, a iní tiež, možno ju to naučí správať sa inak.

@jana_eyre_2 ďakujem za cenne rady 🙏
Snažím sa aj ja jej vysvetľovať ako ma reagovať a tiež volím podobnú postupnosť, nech najskôr skúsi sama a ak to nepojde nech mi príde povedať, aj ju uistim nech sa nebojí, že vždy budem stať za ňou.

Zaraziť spoločne hranie sa,sestra nech si si svojou urobí poriadky a potom môžu prísť

@marion09 bol to aj môj plán, že to zarazim a nechám to na neskôr keď obe budú mat viac rozumu, nech sa rozhodnú či chcú byt kamarátky alebo nie. Samozrejme sa občas stretnú, na spoločných rodinných akciách a pod. Takze kontakt tam ostane. Ale momentálne je to tak že sú spolu 4-5x týždenne, pol dňa.

Je to na tebe,ja by som si terorizovať dceru nenechala

Mam rovnako staru dceru, tiez velmi citlivu a nepriebojnu. Kazdy naznak takehoto chovania inych deti k nej berie velmi citlivo a nevie sa ubranit. Je taka povaha + teraz uz viem, ze je to aj moja chyba, kedze som ju ucila byt k ludom/detom mila. Tiez som bola v detstve ako ona (tiez vdaka vychove mojej mamy), no zivot ma naucil. Odvtedy ucim ja ju ubranit sa, povedat si svoje, ked sa jej nieco nepaci, s niecim nesuhlasi a pod. Je to dlha cesta a zjavne som ju to mala ucit skor, kedze jej to ubralo dost na sebavedomi a neveri si. Vela sa s nou s manzelom o tom rozpravame, preberame rozne situacie, ktore zaziva v skole, na ihrisku. Ak by to nepomohlo, urcite by som dohodla stretnutie aj so skusenou detskou psychologickou, ktora ma v tom prax. A co sa tyka sestry, s nou by som sa urcite porozpravala cim skor, aj za cenu hadky. To nie je o impulzivnosti, ale o vyjasneni vztahov a nastaveni hranic. Ked si to nechas, nema neter dovod prestan spravat sa zle k tvojej dcere.

@flower24 nenechavam to úplne bez povšimnutia ako to možno vyznelo v úvodnom príspevku, pravidelne zasahujem, až sa cítim niekedy ci to nepreháňam. A máš pravdu, aj ja učím deti byť milými a nekonfliktnými a pri hadke sa držať hesla “múdrejší ustúpi” a asi to bude tým. Mna rodičia učili presne to iste, aj keď v detstve som si presla podobným dnes vidím že to nebol až na takú škodu. Život ma naučil a vidím že dobrom človek predsa len dosiahne viac ako zlom a zakernostou.

No ja mam nepriebojneho syna, ktory tiez veci citlivo vnima. Ja ked mu poviem, nech to vrati, povie ze nie. Mame to od skolky. Bude mat 9r.
Ja by som naucila dceru branit sa, hoci povaha sa zmenit neda, ja to vidim na svojich, stredny syn je zase betar po muzovi. Napomenula by som aj sesternicu, ak sa nevhodne sprava. A urcite by som sa rozpravala so sestrou. Ved ste sestry, rodina, tak rieste, treba otvorene hovorit. Ak to dcere ublizuje, tak nech nechodi, ked sa to nijako nezlepsi. Na toto mas dosah, ked budu chodit kamaratky zo skoly, tam to take lahke nebude.

Je skvelé, že sa nad situáciou zamýšľaš a riešiš ju v zárodku. Za seba Ti poviem, že mám oboch rodičov extrémne neasertívnych. Sú to takí dobráci, že aj keby mali smrť na jazyku a niekto by zazvonil, že potrebuje pomoc, nedokázali by povedať nie. Celý život som ich videla v rôznych situáciách, kedy na nich bola páchaná krivda a neprávosť, no oni so sklonenými hlavami ticho trpeli, nedokázali sa brániť, báli sa odporovať. V tomto duchu som vyrastala. Na základnej škole som tiež zažila šikanu, bola som také tiché, milé, čestné, dobré, večne usmiate dievčatko a takmer bez učenia som mala samé jednotky. To prekážalo jednej dominantnej spolužiačke a ostatných v triede manipulovala tak, že mi (+ešte asi 2-3 spolužiačkam) kolektívne ubližovali - skôr v rovine psychickej než fyzickej, ale škola sa pre mňa stala stresom. Základku som doslova pretrpela, až tak, že sa mi zhoršoval zdravotný stav, lebo "maródka" bola vykúpením = nemusela som do školy. Na strednej a na výške som bola ešte viac uzavretá, bála som sa vzťahov. V prvom zamestnaní som dostala dominantnú šéfku a žiarlivé kolegyne, čo mi podkopávali nohy. Prácu som milovala, no radšej som dala výpoveď, lebo ma psychicky ubíjali ich podrazy. V druhom zamestnaní ma však opäť čakala dominantná šéfka, ktorá ma očividne (no bez dôvodu) znevýhodňovala v porovnaní s kolegami. Mohla by som pokračovať. Trvalo mi dlho, kým som sa naučila otvoriť si ústa a nedať sa. Až vtedy sa mi takíto ľudia prestali v živote objavovať. Chcem tým povedať, že ľudí, ktorých dcérka v živote stretne, neovplyvníš, môžeš však ovplyvniť to, ako sa na nich naučí ona reagovať. Ak dcérku nenaučíš asertívne brániť sa a situáciu budeš riešiť útekmi (v zmysle výhovoriek, prečo dnes sesternica k Vám opäť raz nemôže), nič nevyriešiš. Život jej bude podobné dominantné osoby klásť do cesty, v horšom prípade si nájde aj dominantného partnera, ktorý k nej nebude mať úctu. Odporúčam opakovať jej, že ju máš rada, chváľ ju za všetko, čo urobí dobre a vysvetľuj jej, nech sa vždy riadi svojimi pocitmi a vôľou, nie tým, čo od nej očakáva jej okolie. Je skvelá taká aká je, nemusí sa usilovať byť takou, akou ju chcú mať iní. Ak ju sesternica (alebo ktokoľvek iný) núti hovoriť či robiť veci, ktoré sa jej nepáčia, je v poriadku povedať nie, je v poriadku mať odlišný názor a stáť si za ním. Nech sa nebojí povedať, že táto hra sa jej nepáči. A bolo by fajn, ak by dcérka aj v Tebe videla pozitívny príklad. Pre začiatok pokojne zakroč, ak budeš svedkom situácie, že bude Tvojej dcérke ublížené - daj neteri najavo, že takéto správanie nebudeš tolerovať a ak s ním neprestane, nebudú sa spolu hrať. Poznám jedno takéto dominantné dievčatko, tiež si do mojej dcéry dovolí skákať a diktovať jej, čo a ako má robiť. Ale keď ju usmerňujem ja, už nie je taká sebavedomá a skrotne. Držím palce, nedovoľ, aby sa dcérka uzavrela do seba a tichučko znášala neprávosť. Ber to ako trenažér - na sesternici sa oťuká a neskôr už bude vedieť bojovať sama za seba a svoje práva 🙂

@fliacik stále jej opakujem aka je šikovná a pekná a múdra ale ona si napriek tomu neverí. Sesternica je o pár mesiacov staršia tak vždy ona musí mat pravdu. Ona je staršia tak prvá vchádza do miestnosti, ona je staršia tak vie lepšie, ona je atarsia tak rozhoduje čo sa budú hrat, ona je staršia tak začína hru, ona je staršia tak....
Mojej som uz minule povedala že je mladšia ale oveľa rozumnejšia 🙂
Tvoj príbeh je mi veľmi sympaticky. Môj otec je tak isto dobrák od kosti a tiež mu boli napáchané rôzne krivdy počas života a on ucit so zatvorenými očami akosi pretrpel ale možno to bude ťažko uveriteľné je to mimoriadne úspešný človek a práve svojou dobrotu a nekonfliktnostou si okolo seba vybudoval veľký rešpekt a obdiv, ma okolo seba veľmi veľa priateľov ktorí mu pomohli a aj vďaka tomu je dnes tam kde je. A preto aj mne je vzorom a veľmi nerada veci riešim spôsobom že “vráť mu to” pretože viem že každému vráti život to čo si zaslúži, aj toto nevinne zlo za ktoré to dieťa nemôže, sa mu raz vráti (napr. aj tým že možno o chvíľu nebude mat kamarátov)
A tak isto to dobro a mile správanie sa našim deťom raz spočíta.

@fliacik ešte doplním, nemyslím si že oni sa nevedia brániť, oni sa nechcú brániť pretože si myslia že to je lepšie riešenie. Aspoň tak som to videla ja doma.

@fliacik Perfektne vystihnute. Moji rodicia boli presne taki isti a ja som sa to v detstve naucila/odpozorovala od nich. A preniesla som svoj vzor spravania aj na dceru...Tiez mi do zivota prichadzali taki ludia ako tebe, az kym som sa aj vdaka manzelovi nenaucila asertivne komunikovat a povedat si svoj nazor. Odvtedy sa mi zije ovela lepsie. Verim, ze to naucim aj svoju dceru.

ničíš vlastné dieťa ...také návštevy a kamarátstva nestoja za veľa....