Majú aj vaši druháci toľko učiva a povinností?
Aj vasi druhacikovia maju tolko uciva ako moja neter? Sestra je na nervy z toho. Ma povinne citanie z toho ma vediet obsah a namalovat obrazok plus lubovolnu basnicku sa naucit. Matematika tri strany ked su prazdniny detto!! Herbar robit klasika na ktory sa ucitelka ani nepozrie. Co som sa pytala znamych maju max dve cvicenia jedno zo zakladnych predmetov..
Prečo by si sa nemala dožiť rána? Žijeme pre deti a preto sa dožiť musíme a stále musíme myslieť, aby sme ich výchovou dosiahli pre nich čo najlepšiu budúcnosť. Rodič, ktorému na dieťati záleží, musí na to myslieť od ich narodenia.
Človek sa učí každú minútu v živote a deti tiež. Ak je to vedené záujímavo a aj preberané učivo tak, že s dieťaťom prezeráme knihy o tom, čo sa učili, necháme, nech sa pýta a vysvetľujeme, čo ho zaujíma, prezrieme dokumentárne filmy a zdôraznime také časti, ktoré preberali, prepočítame niektoré logické hlavolamy, urobíme niektoré jednoduché chemické pokusy, aby sme získali jeho záujem, atď., tie hodiny učenia si ani neuvedomí, rýchlo ubehnú. Dôležité je, aby rodič pripravil dieťaťu zážitkové učenie podľa toho, čo preberajú. Deti nestačí len priviesť na svet, nakŕmiť, ošatiť, narýchlo napísať úlohy, zanadávať, že ich je veľa a oberajú o čas rodiča, dať mu do rúk telefón, či konzolu a tešiť sa, že konečne sa dieťaťa zbavia a môžu sa venovať sebe. Ak prinesie zlú známku, tak ho potrestajú. Na vine sú len rodičia. Čo urobili preto, aby malo dieťa tú známku dobrú? Každé dieťa, pokiaľ nemá dokázanú odborníkmi vrodenú vadu - retardáciu, za správneho prístupu rodičov, dokáže mať tie jednotky bez námahy , ale rodičom na tom musí záležať. Zdravé dieťa musí byť vedené k tomu, aby ho nové veci zaujímali a nie, že sa musí učiť, lebo to od neho iní chcú. Ono samo musí chcieť poznať nové a to od malička ho k tomu musia rodičia viesť. Potom učenie je hračkou a objavovaním zaujímavého. Pre niektorých je výhodné radšej dieťa vyhodiť vonku namiesto vytvorenia mu hodnotného programu, z ktorého sa aj niečo naučí. Takto som bola vedená ja, takto moje det a vnúčatá a nestačili nám vedomosti iba z jednej VŠ. Chceli sme vedieť viac. Človek je prirodzene zvedavý a ak mu záleží na tom, čo vie, vzdeláva sa celý život. Ak dieťa dosiahne iba nízke vzdelanie, mali by sa nad tým zamyslieť rodičia, prečo. Čo urobili preto, aby svojou ľahostajnosťou nezničili do budúcna život svojim deťom? Je veľa jednotkárov, výborných žiakov aj študentov. Nebolo by to z nich, keby nemali rodičov dôsledných na ich vzdelávanie, trvajúcich na tom, že to, čo sa majú naučiť, musia vedieť. Všetci ich rodičia sa pričinili o to, aby ich deti to dosiahli. Robili to pre ich budúcnosť. Nie je to drezúra. Učenie za drezúru považujú iba naozaj hlúpi z úplne jednoduchých rodín, kde vzdelanie sa nepovažovalo za potrebné. Takí sa potom sťažujú, že veľa a ťažko robia a málo zarobia.
@evkatk moje deti maju same jednotky aj bez toho, aby som sa s nimi ucila denne niekolko hodin. ja som tiez mavala jednotky a vystudovala som VS nikto sa so mnou neucil. Prirodzene inteligentne dieta nepotrebuje pomoc rodica, aby malo dobre znamky. A menej inteligentnemu moze ucenie s rodicom docasne pomoct, no dlhodobo je to neudrzatelne. Taketo "vydrete" znamky sa zacnu zhorsovat najneskor na 2.stupni ZS. Nehovoriac o tom, ze to deti nevedie k samostatnosti. Vzdelanie je sice dolezite, no nie najdolezitejsie v zivote.
Viem aké skvelé je mať deti, ktoré nepotrebujú pomoc, ale z pedag. praxe viem, že väčšina áno. Ak nie sú vedené k potrebe učiť sa, potom to s nimi ide dolu kopcom a rodičia sú ľahostajní. Bez dobrého vzdelania, život je ťažší. Známky sa vekom zhoršujú preto, že rodičia sa menej venujú učeniu sa detí, nie sú dôslední v potrebe dobrých známok a jednoducho na deti kašľú často aj preto, že sami ťažšie učivo nezvládajú.
Nie. Vždy maju malo a aj to ma väčšinou už v škd urobene. Píšeme akurát každú nedeľu diktát a keď treba nejaký projekt raz ročne ☺️.
Prečo by si sa nemala dožiť rána? Žijeme pre deti a preto sa dožiť musíme a stále musíme myslieť, aby sme ich výchovou dosiahli pre nich čo najlepšiu budúcnosť. Rodič, ktorému na dieťati záleží, musí na to myslieť od ich narodenia.
Človek sa učí každú minútu v živote a deti tiež. Ak je to vedené záujímavo a aj preberané učivo tak, že s dieťaťom prezeráme knihy o tom, čo sa učili, necháme, nech sa pýta a vysvetľujeme, čo ho zaujíma, prezrieme dokumentárne filmy a zdôraznime také časti, ktoré preberali, prepočítame niektoré logické hlavolamy, urobíme niektoré jednoduché chemické pokusy, aby sme získali jeho záujem, atď., tie hodiny učenia si ani neuvedomí, rýchlo ubehnú. Dôležité je, aby rodič pripravil dieťaťu zážitkové učenie podľa toho, čo preberajú. Deti nestačí len priviesť na svet, nakŕmiť, ošatiť, narýchlo napísať úlohy, zanadávať, že ich je veľa a oberajú o čas rodiča, dať mu do rúk telefón, či konzolu a tešiť sa, že konečne sa dieťaťa zbavia a môžu sa venovať sebe. Ak prinesie zlú známku, tak ho potrestajú. Na vine sú len rodičia. Čo urobili preto, aby malo dieťa tú známku dobrú? Každé dieťa, pokiaľ nemá dokázanú odborníkmi vrodenú vadu - retardáciu, za správneho prístupu rodičov, dokáže mať tie jednotky bez námahy , ale rodičom na tom musí záležať. Zdravé dieťa musí byť vedené k tomu, aby ho nové veci zaujímali a nie, že sa musí učiť, lebo to od neho iní chcú. Ono samo musí chcieť poznať nové a to od malička ho k tomu musia rodičia viesť. Potom učenie je hračkou a objavovaním zaujímavého. Pre niektorých je výhodné radšej dieťa vyhodiť vonku namiesto vytvorenia mu hodnotného programu, z ktorého sa aj niečo naučí. Takto som bola vedená ja, takto moje det a vnúčatá a nestačili nám vedomosti iba z jednej VŠ. Chceli sme vedieť viac. Človek je prirodzene zvedavý a ak mu záleží na tom, čo vie, vzdeláva sa celý život. Ak dieťa dosiahne iba nízke vzdelanie, mali by sa nad tým zamyslieť rodičia, prečo. Čo urobili preto, aby svojou ľahostajnosťou nezničili do budúcna život svojim deťom? Je veľa jednotkárov, výborných žiakov aj študentov. Nebolo by to z nich, keby nemali rodičov dôsledných na ich vzdelávanie, trvajúcich na tom, že to, čo sa majú naučiť, musia vedieť. Všetci ich rodičia sa pričinili o to, aby ich deti to dosiahli. Robili to pre ich budúcnosť. Nie je to drezúra. Učenie za drezúru považujú iba naozaj hlúpi z úplne jednoduchých rodín, kde vzdelanie sa nepovažovalo za potrebné. Takí sa potom sťažujú, že veľa a ťažko robia a málo zarobia.