Navštevuje vaše dieťa triedu pre nadané deti?
Ahojte mamičky. Chcela by som sa vás opýtať, či máte niektorá nadané dieťa, ktoré navštevuje triedu pre nadané deti. Ako sa vaše dieťa prejavuje, ako ste spokojní s osnovami.
Prosím o rady, poznámky, skúsenosti.
Aj ja mam doma nadaneho synceka, ale nemame skolu po ruke vhodnu pre nadane deti.. Az ho lutujem, ako sa on v skole nudi.. Ale co mam robit.. Aj detska lekarka nam odporucila skolu pre nadane deti..
Este snad dopisem, ze by som ho velmi rada podporovala v tom, ale snad to vyjde v aprili, ked odideme do uk a mozno tam sa mu bude pacit viac..
@xoxolusik U nas podobne...
@zltyslonik neprehanaj prosim ta.. Viem do coho idem, co nas tam caka.. Zila som tam uz 8 rokov a viem presne co nas tam caka...
Anglicania nevedia ani kde je svk a nie este vychod 😀
@zltyslonik o com teraz tocis???
1, som vydata, nemam moslima za manzela, ale slovaka..
2, nemam si preco zvykat na ich nabozenstvo a cierne mechy
3, mam dvoch synov, nie dceru
Najdi si inu na vybijanie zlosti prosim ta a neplet sa mi do zivota a navyse pises mimo temy.. Vrat sa laskavo k teme nadane deti 😉
@bonaquaba neviem, či to treba povedať v škôlke, možno aspoň to, že idete skúsiť zápis do školy, a nech Vás potom oni navigujú, čo treba, inak na nás sa pri tom zápise pozerali veľmi divne, keď sme nahlásili dátum narodenia, hneď nás posielali do CPa PP, vlastne nevedeli, čo s takým dieťaťom, potom sme aj išli na inú školu, kde s tým mali skúsenosti, to je podľa mňa dosť dôležité, ale na zápis treba ísť určite, my sme škôlke odovzdávali až potvrdenie zo školy o prijatí do prvej triedy. Čo sa týka tých testov, asi áno, dcéra bola postupne na troch testovaniach, prvé boli skupinové, bolo tam asi 10 detí, a po nich nám povedali, či má zmysel testovať ďalej - vraj tam niečo kreslili, skladali puzzle, riešili rôzne úlohy hravou formou - to bolo cca 30min. potom boli ešte 2 stretnutia prvé 2 hodiny, druhé 1 hod.
@bonaquaba my sme určite žiadne povolenie z Ministerstva nepotrebovali, iba odporučenie z CPaPP- nič iné, v škole kde chodí dcéra je v každom ročníku takéto dieťatko, v synovej triede je decembrové a majú dokonca jedno až ďalší rok január. Ja som zatiaľ spokojná - dcéra je štvrtáčka, v triede sú aj deti, ktoré sú o rok aj niečo staršie a aj augustové, dcéra si s nimi veľmi rozumie, keď sa jej pýtam, tak povie, že určite by nechcela byť o ročník nižšie a pritom aj tam má kamarátov. Učivo v pohode stíha, prvé dva roky úplne super, to chcela v škole aj spávať, tretí rok bol pre nás náročný, štvrtý je zase fajn /klop, klop 🙂 ona už posledné 3 mesiace v škôlke preplakala, že sa nudí, to nás presvedčilo, ale bála som sa, či a ako to bude zvládať, U nej sa ten mladší vek prejavil pri písaní, že nevládala toľko, ale p.učiteľka našťastie na krasopise nebazírovala.
@nicky7 jeeej, aspoň niekto. Ste spokojní? Zvažovali ste aj inú školu? My sa rozhodujeme medzi Aprogenom a integráciou do klasickej triedy 🙂
@dijefcatko my sme spokojní 🙂 aj syn aj dcéra majú veľmi fajn pani učiteľky, obidvom im väčšinou vyhovuje tento systém vyučovania. Mne sa veľmi páčilo, že obidvaja začali veľmi rýchlo čítať - čítať sa učili až v škole - a v polke októbra už sami lúskali prvú knihu. My sme zvažovali pri staršej dcére bežnú školu, ale u nej sme chceli predčasné zaškolenie, takže na zápise sme boli v spádovej škole, potom na testoch v CPaPP a tam nám odporučili Aprogen, pri synovi sme už o inej škole neuvažovali kvôli tomu, aby boli obidve deti v jednej škole. Teraz sa mi veľmi páči aj Škola u Filipa, trochu mi to pripomína ten aprogeňácky systém, ale neviem ako to tam funguje naozaj. Ja by som už teraz mala obavy z integrácie v bežnej triede, tieto deti vyžadujú úplne iný prístup a sú dosť náročné / v podstate by potrebovali mať pani učiteľku sami pre seba 🙂 / V Aprogene je menej detí - myslím, že max 12-14.
@nicky7 Áno, aj Škola u Filipa patrí medzi tie, o ktorých uvažujeme. Teda ak by išlo o integráciu, asi by sme volili túto školu. Teraz rozmýšľam, keďže dcérku máš štvrtáčku, nemala v prvých dvoch ročníkoch pani učiteľku Krškovú?
Ak to tu nepatrí, kľudne to zmažte... ale ak sa niekto nevie rozhodnúť pre program Aprogen (nadané deti) pre svoje dieťa...v Trenčíne, kde tento program funguje, bude deň otvorených dverí, príďte sa pozrieť, poradiť 😉
@dijefcatko ja by som u nadaného dieťaťa integráciu nezvažovala, pokiaľ je možnosť navštevovať triedu pre nadaných, či už APROGEN, alebo inú "alternatívne ladenú" školu, kde sa tomu venujú.
Ide o to, že v prípade integrácie dieťa bude v triede s 22-24 inými deťmi a učiteľ sa mu nebude môcť venovať. Nadané dieťa totiž nepotrebuje iba pár pracovných listov navyše, ako sa mnohí domnievajú, ale úplne iné učebné metódy, ktoré klasická škola nemôže poskytnúť.
Na daní sa učia z iných materiálov, veľa chodia na rôzne prednášky, učiť sa napr. do knižnice, pozývajú rôzne osobnosti, ktoré sú skôr na to, aby deťom takpovediac otvorili oči, motivovali a popritom sa veľa nového naučia.
Nadané dieťa bežní učitelia budú mať sklony preťažovať, tlačiť ho do maximálneho výkonu v každom predmete, do každej olympiády v duchu hesla "ked si taký múdry, sa ukáž!" A ak neuspeje, budú si o ňom šuškať, že rodičia si mysleli, aký je múdry, dali ho integrovať, máme s ním kopu roboty a on vôbec nie je múdry. Pričom nadané dieťa nemusí byť top v každom predmete, môže vynikať len v jednej oblasti, alebo sa to prejaví až neskôr, na vysokej škole, že je o krok ďalej.
Dieťa si na bežnej škole rýchlo zvykne, že sa nemusí učiť, prípadne sa bude nudiť až do tej miery, že stratí záujem o učenie ako také ... čítala som štúdie, že vysoko nadaní jedinci až prepadajú, pretože to psychicky nezvládnu (a poznám taký prípad zo svojej praxe, chlapec naozaj nadaný skoro nedokončil gymnázium, lebo ho to proste už po tých rokoch nebavilo, nudil sa, začalo záškoláctvo, päťky pre nesplnené úlohy atď.)
Navyše, v očiach mnohých rodičov budeš tá, čo svoje decko nadradzuje, myslí si o ňom "neviemčo" a každý jeho prešľap ti tvrdo zrátajú ... ale to bude to isté, ak pôjde do APROGENu, s tým sa musíš vopred vnútorne zrovnať. Ja som tiež prišla o niekoľko "kamarátok", alebo doteraz na nás niektorí z nášho okolia zazerajú, prípadne to ešte aj po 3 rokoch nejakým spôsobom riešia. V podstate nám vtedy pomohli úplne cudzí ľudia, z blízkych priateľov a rodiny nás podporil málokto.
@moni73 náš syn sa doma "musí učiť", aj ked to reálne nepotrebuje, ale s mierou a nie drilové cvičenia ako bývajú na bežnej škole
ja z domu nepustím jediný projekt, aby mi ho neodprezentoval, ale robí si ho sám, s tým mu už dávno nepomáhame
opakujeme hravou formou, tak, aby veci naučené v škole musel aplikovať v iných typoch cvičení, aby to bola pre neho stále výzva + snažíme sau ukazovať nové, pekné, zaujímavé veci, zapájať ho do domácich prác, aj "chlapské roboty" okolo domu (chystanie dreva na zimu, odpratávanie snehu, pomáhanie pri kosení, natieraní, drobných opravách, údržbe auta...) a pritom mu jeho otec vysvetľuje základy mechaniky, niečo o elektrike, ja o prírode... s tým, že sa snažím nadviazať na školské učivo a tým pádom mu to celé dáva zmysel, čo sa učia. Navyše nie je typ, ktorému úplne všetko skáče samo do hlavy ... matematika je v pohode (aj ked vie dostať aj C z nepozornosti), ale SJ a AJ sa už učiť musí aj doma.
O školu sa zaujímam, neodbijem to vetou "Ako bolo v škole?" - "Dobre." ... ale snažím sa z neho vytiahnúť viac, ale nielen o učení, ale aj o tom, ako deň prebiehal, čo sa dialo a aký mal z toho pocit. Napr. položím otázku inak - "Čo sa ti dnes páčilo v škole najviac?" (zvyčajne futbal v družine 😀 )
@hettinka ja ti fandim a v tichosti zavidim, ze ti to tak ide.
U nas by to nemalo sancu. Mne vadi hlavne to, ze sa vedu krasne reci o individualnom pristupe, o tom ako maju nadane deti niekde pridane, niekde ubrate, o tom, ze dieta nemusi vynikat vo vsetkom, o tom, ze sa s nimi tazsie pracuje (su narocnejsi na informacie....)
A vysledok je, ze reci sa hovoria a chlieb sa je.
Napriek tomu budem vzdy zastancom separatneho vzdelavania nadanych - ja som to v nasich podmienkach videla ako jedinu moznost.
Za ideal povazujem vzdelavat sa na urovni, v ktorej sa pohybujes. Napr. v devatrocnej skole by bolo 9 stupnov a dieta by mohlo byt aj ako napr. piatak v prvej najslabsej z matiky a v 9 zo slovenciny. Vychovy by mohli mat deti podla veku (takze tam by sa trieda stretala).
@moni73 áno, ideálne by to bolo, keby škola pre nadaných fungovala nie formou ročníkov, ale takpovediac kurzov, ktoré by si deti mohli zvoliť ... alebo aspoň úrovne by si volili, napr. slovenčina by nám stačila základná úroveň, z matematiky a informatiky vyššia ... niečo v tomto zmysle. Lenže u nás v reáli je to tak, že je 1 trieda na celú Žilinu a vzdialené okolie v ročníku a mam dojem, že ani tá nie je vždy plná. Tu to nie je také populárne, ako napr. v Bratislave, kde je až nátresk, ako tak čítam. Tu, ak je dieťa nadané (prejde testami) a rodičia majú o takéto vzdelávanie záujem, je veľká šanca, že sa do triedy APROGENu dostane. Ak by bolo detí viac, vyvorili by aj 2 nadané triedy.
Učitelia u nás na 1. stupni učia len nadaných, len telocvikára máme tak, že učí aj 2. stupeň.
Ale na 2. stupni sa to už nedá, učitelia učia aj nadaných, aj bežné triedy a naozaj som zvedavá, ako to bude. Inklinujem k možnosti 8-ročného gymnázia, ale o už je bežná škola, hoci z nadaných tam ide dosť veľa detí.
@zltyslonik tak určite nie v 1. triede ... ale už na základe psychologického posudku a IQ testov vidno, kde má dieťa najväčšie predpoklady. Vnímavý rodič si to tiež všimne a dieťa k tomu tak akosi prirodzene inklinuje. U nás je to jednoznačne matematika, priestorová orientácia, architektúra a stavby, geografia, tam je ťažisko.
Takže po absolvovaní 2. ročníka si viem predstaviť, že by sme SJ nechali na základnej úrovni (teda musí prebrať všetko to, čo má vedieť bežný žiak podľa osnov) a tie ťažiskové predmety + angličtinu by sme chceli viac. Samozrejme, také dieťa by si možno nevedelo úplne samostatne vybrať, ale má predsa rodiča, prípadne by absolvovalo konzultácie s psychológom a učiteľmi, aby ho vedeli usmerniť.
Mohlo by to fungovať napr. formou povinných hodín, ktoré by predstavovali ten základ, čo musí vedieť každý a voliteľných predmetov, kde by sa dieťa profilovalo a dozvedelo veci nad bežný štandard. Na prvom stupni si viem predstaviť semináre ako robotika, technika, príroda a životné prostredie, ďalší cudzí jazyk a/alebo konverzácie s lektorom v AJ, čítanie s porozumením, kreatívne písanie a divadlo ... a kludne by sa to mohlo ponúkať aj pre viac ročníkov, deti by sa v tom čase mohli spájať a preskupovať aj mimo svojej triedy.
A s pribúdajúcim vekom by sa pomer povinných a voliteľných predmetov mohol meniť práve v prospech tých voliteľných ...
@bonaquaba Ak sa to netyka specialnej skoly (kde by to ale nemalo byt ine), tak ti odpoviem, ze ano moze, nasa je tak (samozrejme, po roznych testoch a potvrdeniach) 🙂 a na inych skolach mam dve kamosky a tiez (jedna decembrova, druha mala oktobrova).