icon

Odpoveď našej prváčky je vždy negatívna

avatar
rolandik
19. jún 2012

Mám prváčku, je už koniec školského roku a škola ju nenadchla. Ale náš problém je v tom, že čokoľvek sa jej opýtam vždy nechce. Nechceš ísť so mnou do obchodu? Nie!. Ideme už na tie úlohy? Nie!!! Chceš jesť? Nie. Kladne odpovedá iba na chceš sladkosť alebo budeš pozerať telku. Neviem ako je to možné, ale zo stovky detí čo boli na telentovkách na kavír ju prijali. Takže potrebuje cvičiť aj na klavír. Nemá problém to zvládnuť, lenže nechce. Kým sa nenaštartuje tak to jednoducho nerobí. Nepomáhajú odmeny ani zákazy. Jednoducho kým nedostane na zadok ani sa nehne. Ale ja som už z toho totálne vyšťavená, nechcem ju biť.

Strana
z2
avatar
rolandik
autor
20. jún 2012

Môžete ma aj odsudzovať, ale ja už ľudí dávno nesúdim, kým ich roky nepoznám.

avatar
renab
20. jún 2012

@rolandik a čo keby si skúsila opak. u nás to zaberá. syn je druhák a stále chodí nerád do školy. ale vie, že musí. a úlohy? keď sa mu nechce, ja len poviem: tak si nepíš, veď ty sa budeš hanbiť, nie ja. proste to zahrám tak, že ma to nezaujíma. a on ich napíše. a ako som tu už niekde písala, som schopná aj tajne zatelefonovať učiteľke, že keby náhodou nemal úlohu, nech ho riadne pred triedou "pozvŕta". a nabudúce si to rozmyslí.
to je čo sa týka povinností.
čo sa týka obchodu, kľudne ho nechám doma, keď nechce so mnou ísť (ak teda nejdem kupovať niečo, čo potrebuje skúšať - ale to väčšinou ide dobrovoľne), nenútim ho chodiť ani na návštevy, ani k starým rodičom, keď nechce.
na klavír si ju dala preto, že chcela ona, alebo ty? môj syn chodí na futbal a tiež má niekedy stavy, že sa mu nechce ísť na tréning. ale tu má na výber nasledovné: buď bude chodiť poctivo, alebo vôbec. nemienim investovať do niečoho, čo bude robiť len keď má náladu.

avatar
hradnapani
20. jún 2012

@rolandik mam kamosku, ktora mala podobny problem, vyskusala rozne styly tvroby otazok a odpoved bola furt "nie". Ale raz na to prisla: zacala komunikovat s malou tak, ze jej akoby nastavila zrkadlo, takze ich komunikacia znela: petka, teraz ti nedam ranajky, lebo ich aj tak nechces. Nie, nepojdeme von. Nie, nebudeme sa hrat. Nie, nemusis sa pripravovat do skoly... Trvalo to vraj dva dni. Mala pochopila, rozrevala sa, urazila sa, a na treti den sa kamoska dockala odpovede "ano". tak, mozno za pokus to stoji. 😀

avatar
stardust
20. jún 2012

@rolandik a bavi ju vobec hra na klaviri?

avatar
rolandik
autor
21. jún 2012

hradnapan vyskúšam. stardust, ako to mám zistiť keď ju nebaví nič? Ale keď už začne hrať, tak neobieha a spieva si a tak.

avatar
stardust
21. jún 2012

@rolandik to je dobre znamenie, ze neodbieha. Z akej klavirnej citanky sa uci hrat? Pamatam si, ze ako decku sa mi v tej knihe (co sa predavala v SR zaciatkom 90. rokoch) nic nepacilo a vsetko od Suchona, Dusika a blablabla som strasne ofrflala. Je jej ucitelka v pohode?

avatar
mummy01
21. jún 2012

@rolandik necitala som celu diskusiu ale akoby si o mojej dcere pisala.Ja akokolvek sformulujem otazku tak vzdy sa dockam len negativnej odpovede.Zial cim viac do dcery "rypem" tym je to horsie ☹ Niekedy sa snazim otocit to na zart,niekedy sa tvarim ze to myslim naozaj vazne a som neoblomna ale vysledky vidim malokedy....Zial su to negativisticke deti,nema nahodou aj problem s komunikaciou s detmi ci dospelymi, Nieje skor utiahnuta,introvertna?

avatar
rolandik
autor
22. jún 2012

Mummy01 aj by som povedala, že je utiahnutá a introvert, keby sa to nemaskovalo tým rozkazovaním a predvádzaním. Skúšala som čo mi radili ostatné mamy. Žiadny výber a veta "Nepýtala som sa čo chceš, ale urob to" trocha zaberá. Len to ste mali vidieť to preklapenie v jej očiach. Včera sa mi podarilo nahovoriť pani učiteľku v škole, aby jej dohovorila, že do školy sa nemôže chodiť neskoro (to bolo spojený s tým, že slečna nechcela vstávať, nechcela sa obliekať a nechcela nič). Pani učiteľka bola ku nej doteraz príliš mäkká a toleroval jej neskoré príchody. Ale asi to zabralo, lebo dneska pohodička a na čas.
Klavír má celkom zábavný, ona je iba v prípravke, ale myslím si, že u nás je to dosť prísné. Už v prípravke hrá dvoma rukami (dve kvinty prekladá v jednej pesničke).

avatar
evabb35
30. jún 2012

@rolandik máš normálne dieťa. Tiež mám niečo podobné doma. Takže sa už nepýtam a vysvetlím, čím skôr sa pustí do práce, tým skôr sa bude môcť hrať...asi tak. Ono je to tak, že dieťa mi príde zo školy tak unavené, že potrebuje mať asi hodinu absolútny kľud. Vtedy žiadne otázky...nič. Nechám na pokoji. Nechám čas na relax.

avatar
evabb35
2. júl 2012

@rolandik Felix Slováček kedysi dávno koncertoval na Slovensku a vtedy mu niekto z publika položil otázku, čo treba na to, aby sa dieťa naučilo hrať na hudobný nástroj tak dobre ako on. Jeho odpoveď znela: palicu. Naozaj chce to tvrdú disciplínu. Rovnako ako u detí, ktoré trénujú vrcholový šport, aj deti, ktoré sa učia na hudobný nástroj musia prísne dodržiavať životosprávu... rodičia musia dbať na to, aby dieťa bolo vyspaté, zdravé, sýte, dodržovalo pitný režim, malo dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Ak sa životospráva u dieťaťa zanedbá, tak je preťažené a napriek talentu ho hudba prestane baviť, škola ho prestane baviť, nebude mať na nič chuť. Pre rodiča je to dosť náročné, lebo musí dieťaťu zorganizovať denný režim dňa tak, aby všetko stihlo: školu, klavír, relax...Ak dieťa príde uťahané, vyhladnuté, vysmädnuté zo školy, tak sa mu cvičiť v takomto útlom veku na klavír určite nebude chcieť. Možno by bolo dobré zvážiť, či by nemohlo dieťa radšej vstať ráno skôr a potom chvíľu cvičiť na klavíri ráno po raňajkách...škoda by bolo taký talent zanedbať, ale jednoduché to určite nebude. Časom si na takýto prísnejší režim dňa dieťa zvykne.

Strana
z2