Problém s prváčikom po zmene prostredia
Ahojte...potrebovala by som sa vyrozpravat z mojich problemov so synom mozno poziadat o vase rady a objektivne nazory, skusenosti. Mam doma prvaka. Najprv vsak ozrejmim situaciu. Pred rokom ked bol este predskolak sme sa prestahovali z rodneho maleho mesta plneho znamych a rodiny do velkeho. V skolke ktoru navstevoval bol povazovany za triedneho benjaminka. Casto chcel byt stredobodom pozornosti. Mal kamaratov aj kamaratky a tam kde sa nieco dialo vzdy bol. Mal obcas nejake klasicke detske zvady a hadky. Co vsak bolo ine bolo ze ked sa deti potichu hrali on zacal kricat aby si ho vsetci vsimli a velmi sa mu to pacilo. Kazdemu to vsak vadilo. Robil to takym beorimeranym sposobom. Pritom bol velmi mudry a sikovny a velmi dobre sa vyjadroval. Az nadpriemerne. Je jedinacik a doma mal pozornost zarucenu. Ked Sme sa prestahovali zacal chodit zmiesanej triedy. Bolo v nej 5 pripravkarov inak mladsie deti a najma 3 rocne. Tym ze sme odisli od rodiny od jeho staleho zazemia zacal kolobeh placu pritom nikdy nepovedal ze nechce ist do skolky ale vela krat na vsetko reagoval placom, nevedel si velmi najst kmaratov kedze chlapci tam boli len dvaja. Posudenie skolskej zrelosti nam vsak nikto neodporucil. Vraveli len ze je velmi uplakany ze to bude tazke ak s placom neprestane. Plakal skoro za vsetko a Hlavne ked nieco nebolo tak ako si to on predstavoval. Po pol roku ked uz si konecne zacal ako tak zvykat na novu skolku zacali letne prazdniny po ktorych nastupil do skoly a tam zacal skutocny boj. Ucenie mu ide lavou zadnou chyti sa hned vsetkeho. O to nejde. Naucil sa sam citat sam sa naucil hodiny, ked mu dame podnet hned sa chyti vsetkeho. Zo zaciatku rok to boli problemy s tym osudnym placom. Plakal stale neunosne na prvaka a nahlas. Vsetko co robil mu trvalo dlho hoci vsetko urobil spravne. Neukoncil svoju pracu kym ju nedotiahol do dokonalosti. Pise krasne. P. Ucitelka aj vychivavatelka si vsimli ze je extremny pubtickar. Co som si vsimla aj ja pretoze on nikdy po sebe nenecha neporiadok a to co chce vzdy dotihane dokonca. No ako sme to jeho nezvykle spravanie zacali riesit a on si to vsimol. Jeho spravanie sa na chvilku zlepsilo. Po vianocnych prazdninach vsak nastupil do skoly znovu rozladeny. Vsetko mu dlho trvalo, odmietal respektovat pedagogov, vysiel z triedy bez opytania vzdy s dovodom ale bez opytania, nikto mu nerozkazal vsetko muselo byt po nom ale len v skole. My sme chodili do skoly ako na klavir a stale mu len dohovarali a dohivarali co podla mna nema efekt ale tak pani ucitelky vraveli aby sme mu dohovorili. Sla som s nim k psyhologovi do cppp a p kde mu spravila nejake testy a poslala nas k specialnemu oedagogovi. Nebol s tym stotozneny ze ich musi navstevovat. Tam zas povedali ze to nieje velmi z ich sudka pretoze ona vylucuje autizmus a podobne poruchy. Vraj mame skusit klinickeho psych. Stupnovalo sa to do konca februara kedy ublizil kamaratovi. Po jarnych prazdninach som si povedala dost. Uz to nemozem dalej takto riesit jasne na nom bolo badat ze je vycerpany a vypaty dokonca sa mu zhorsil ekzem. Vzdy som po nom chcela zmenu, hucala som, dokonca par krat schytal ked som vypenila. Musela som to zmenit lebo aj ja som uz bola na prasky. Od vtedy to slo celkom dobre. Aj rozhovorov s ucitelkami bolo menej teda skoro ziadne. Vraj robil take bezne veci na ktore su jnho uz zvyknuty nic vynimocne. Tieto dni vsak ma znovu tazke vraj k tomu nerespektovaniu ucitelov pridal este aj to ze im odvrava. Ze im vyjadruje svoj nazor a dost nahlas. Ze je nepozorny voci ostatnym lebo beha s hrncekom nad hlvou a este sa s nim toci alebo sa kruti s farbickami v ruke. A ze ked ide na zachod casto ho najdu niekde inde. Ked je nieco inak ako si zaumieni tak je zle. Cakame na termin ku klinickemu psychologovi. Dovtedy netusim co s nim mam robit. Doma taky nieje hoci svěoje sa snazi presadit ja si stojim vacsinou za svojim a nedovolim mu. Kus sa durdi a hned ho to prejde. Ked ideme na navstevu k mldsim detom nedava na ne velmi pozor casto je nevezpecny svojimi pohybmi a ani sa s nimi nedokze hrata. Potom ked ho za to napominam je to katstrofa zacne sa predvazat ako 3rocny. Beha im po byte nereaguje na vyzvy. Akoby neznasal ked ho niekto napomina pred druhymi. Vobec mi to oripada akoby nemal hanbu pred ludmi ze ma uz 7 a takto sa sprava. Pritom ked s nim v sukromi diskutujem vieme prist spolocne na velmi logicke zavery. Celkovo sa vyjadruje nadstandardne a rozumie abstraktu do istej miery. Aj v skole.hovoria ze je velmi sikovny nieje vsak nadoriemebne nadany. Doma mi aj pomaha. Aj je zodpovedny. V skole nie! Vraj ho uz kazdy pozna. Vela som toho naspiala ale ja som musela. Dakujem za kazdy nazor.
Ahoj, ja si myslím, že syn zažil veľmi veľa zmien za krátky čas a nevie sa s tým rýchlo vysporiadať. Sťahovanie, strata kamarátov, zmena škôlky, škola, iné deti a pod. Proste iba samé zmeny. Je asi dosť vnímavý a je to na neho dosť - chce to odbornú pomoc a hlavne čas. Ešte keď píšeš, že predtým bol v škôlke triedny benjamínko, tak je to o to ťažšie. Držím palce 😉
a vsetko dobre je u vas po prestahovani? prestahovali ste sa vsetci? chodite na navstevu do stareho mesta? stretava sa s kamosmi zo stareho mesta? Podla mna si este nezvykol na nove prostredie. Treba mu to nejako ulahcit, opytat sa ho co by chcel, co ho trapi. Ja nie som zastancom chodenia hned po psychologoch, ved to musi byt pre tie deti aj stres. ked v skole ma byt dobry, dovol mu doma plakat, hnevat sa. Nezmenilo sa daco? nemas na neho menej casu? Nove prostredie- prevazuju pozitiva ci negativa?
prestan riesit problemy mozno, nehovor o nich pred nim, iba ojkrajovo a nie ze to je to najdolezitejsie a uzi si s nim pekne chvile, vylety, nove hracky neviem co este
@mirka_sen je to asi citlivý chalan, tak sa so zmenami v živote vysporiadáva po svojom. Jednoducho to momentálne nevie inak. Skús ho viac chváliť, vyzdvihovať jeho prednosti, asi mu chýba nejaká spriaznená duša, dobrý kamoš, skús mu viac prejavovať pochopenie. Viem že sú isté stereotypy správania sa detí, očakávame, aby sa správali tak a tak podľa nejakých noriem a ten, kto z tých noriem vytŕča je hneď riešený. Len v tomto prípade treba vliezť chalanovi trocha pod kožu a zistiť, kde má on problém...
@mirka_sen nedocitala som do konca ale.ku akej klinickej idete ? Ja by som skúsila Jánošíkovu je špecialistka na autizmus ..u malého to vyzerá na aspergera..ten sa určuje s istotou až vo vyššom veku...nemusíš sa báť nieje to žiadne ako Rayman..tieto deti sú skôr také že majú v paží ale sú veľmi inteligentné viď veľa známych itckarov....
Ahoj, prezili sme nieco podobne pred par rokmi...bol to celkovo silny rok pre nas. V maji sme sa stahovali, ja som ho vsak v skole s jeho kamaratmi nechala, ALE zrovna vtedy par jeho dobrych kamaratov dostalo odklad do prvého rocnika, v januari prekonal dost tazke kiahne a zrovna v tom obdobi si zacal uvedomovat smrt. Dovtedy mile, ochotne, vzdy usmiate chlapca sa zmenilo na niekoho koho nikto nespoznaval. Zacal mat stavy zahladenia, take nepritomne, do toho huronsky neprirodzeny smiech...v skole sa mu to stavalo, decka sa mu posmievali, kamarati od neho bocili. Tiez chodil kedy chcel na wc, obcas ma namiesto druziny cakal pred skolou bez vedomia ucitelky, zacal si vynucovat pozornost a robit ako keby napriek aby na seba upozornil. Bola som zufala a tie 2 mesiace povazujem za najhorsie obdobie v zivote, lebo vidis ako sa ti dieta meni, nemozes mu pomoct, citis taku bezmocnost. Zacala som s nim chodit na rozne vysetrenia, kde mu nikdy nic nezistili, eeg, rozne videonahravky eeg, vsetko bolo ok. Boli sme v nemocnici v TN na pozorovani, potom aj v BA ...hrozne... uzavreli to ako nepotvrdenu epilepsiu... nastavili lieky. Iba jeho obvodacka povedala, ze to podla nej ma zo vsetkych tych vplyvov, stresov, rýchleho rastu...mozno aj tych tazsich kiahni ktore na neho podla nej urcity vplyv mali. Kazdopadne dostal lieky, chodili sme na kontroly a nastastie od tych dvoch mesiacov uz sa to nezopakovalo. Lieky uzival vraj preventivne 1 rok a veeeeeeela sme sa rozpravali. Doteraz nevieme co to naozaj sposobilo a co to naozaj bolo, to obdobie je za nami a okrem toho obdobia je to zas ten chlapec co bol predtým....dufam, ze uz sme za tym a uz sa to nikdy nezopakuje. Maly je teraz vo 4, rocniku, v kolektive oblubeny, sikovny, po doktoroch uz vôbec nechodime....ale vzdy ked si na to obdobie spomeniem citim sa hrozne stiesnene a bezmocne. Neboj, bud k nemu chapava, ukaz mu , ze ho lubis, vypocujes, pritulis, ze si tu pre neho. My sme chodili aj po psychologickach a vraj bol na mna velmi fixovany a bal sa, ze ked zomriem, ze ma strati, ze co tu bude robit bezo mna.... ktovie....do tych malých hlavok im nevidime ....
@mirka_sen ahoj, poriadne som si precitala tvoj prispevok a musim povedat, ze v mnohom tam citam o vlastnom synovi. Tiez sme si podobne starosti zazivali. Urcite treba pomoc odbornika- ak treba najst dalsie odborne pracovisko, kde sa specializuju na deti. A urcite aj tebe ako matke pomozu napr aj s tym ako sa zachovat v mnohych pripadoch ( ja som vzdy ked nieco maly vyviedol bola hrozne nestastna, nakricala som na maleho a bolo to este horsie). Tak ako bolo uz vyssie napisane- aj podla mna je na toho drobca strasne vela zmien a chudacik maly nevie sa s tym popasovat. Mozno len tuzi po dobrom kamaratovi “ na jeho mentalnej urovni” kedze je velmi mudry a mozno sa nedokaze v skole s nikym podelit o svoje pocity. Vela ho chval, podporuj ho maximalne ako sa da, vela vela sa s nim rozpravaj. Drzim palce
@mirka_sen hmmm....úprimne? 7 rokov mu chýbal súrodenec kamarát....ktory by mu autickom capol po hlave ak by mu robil zle či frsol piesok do oči ak by mu zbural hrad z piesku.....rodic ktorý by ho aj napriek tomu ze je jedinacik nebral ako stred vesmíru.
Je nauceny že je jediný...ze je benjaminek....ze plač fungoval....
V skole sa stretol s realitou.
Hádam natrafite na dobrého psychológa ktorý vám s tým pomoze.
Veľa stastia
@kluska snazime sa mu davat tolko lasky a potom pride den ked znovu zavola oani ucitelka lebo sme tak dohodnutne ze ked sa nieco deje dame si to vediet a mna prepadne taky pocit bezmocnosti az hnevu ze zas neviem co dalej a ako to riesit. Niekedy mi to uz pridu ako banality ktore s nou riesime ktore sa bezne stavaju v skole ale ona mi vzdy povie ze mi to oznamuje aby som vedela. Totizto on uz sa zapisal a uz ho tam poznaju take klsicke skatulkovanie. Uz aj deti vedia ze ak nieco spravi treba ho zalovat. Inak sa tam medzi sebou nejako nezaluju. A myslim ze on je vtedy napaty z takych situacii. Ked nanho zo vsetkyc stran tlacime. Uz teraz ked sa aj nieco dozviem rozpravam sa s nim o tom predtym som mnoho krat velmi zle reagovala. Vela krat som urobila chyby. Nezmenilo sa nic ci sa tyka nasej rodiny sme stale traja len ocko chodi pozdejsie domov z roboty ale to uz je zvyknuty lebo vie presne kedy ho ma cakat.
@0silvia0 ja by som sa mu velmi rada dostala ale on je taky ked sa ho nieco opytam ze sa malo tak napriamo bavi o svojich pocitoch. Ked sme boli u psychologicky v cppp a p tak mu vysla v tych testoch priliz nizka sebadovera. Ja som zdravotnik a stretavam sa s detmi ktore zazili naozaj tazke obdobia a viac z nich viem dostat alo z toho mojho syna.
@kika831 urcite tuzi po kamaratovi je pravda ze so ziadnym rovesnikom nemal taky pevny kamaratsky vztah.. tie zo skolky boli este take detske ale teraz aj v skole vidi ze su tam deti ktore maju stalych kamaratov s ktorymi sa navstevuju aj mimo skoly. Aj sa snazi skamaratit len on si zial vzdy vybera takych ktori uz kamarata maju ale jeho to neodradza. Len potom to tym kamosom casto prekaza ze sa im vnucuje do kzdej hry. Zatial si nenasiel takeho ozajsneho. Ale je vyberavi nechce sa hrat s hocikym mozno to je naozaj tym ze si vybera takeho s ktorym sa da porozpravat. Hoci on sa vie recami casto priblizit aj mladsim rocnikom pokial ide o srandicky. Ked sme spolu niekde medzi detmi nikdy nemal problem. Preto ma ti velmi trapi ze takto preziva prvy rocnik.Aj ked ma na tom trochu aj on svoj podiel viny ze tym ako plakal na zaciatku ich od seba dost odplasil. A teraz ho casto vidam hrat sa s dievcatami. Co by nebolo v skutocnisti take zle . Ja som tiez mala kamarata ktori sa vzdy ral len s nami a teraz je z neho uspesny mlady muz.
@katarinamarkova chyba mu urcite mu chyba...viem to aj si to vsetko priznam vzdy še sa mu snazili prisposobit. Ale mal aj pravidla. Ked ich porusil boli z toho dosledky. V skole to vsak nefunguje. Snazi sa zaujat pozornost zlym sposobom. A potom je este zle ked to ludia okolo neho zacnu riesit. Urcite to preberiem s odbornikom. Len uz neviem ako nanho.
@mirka_sen ja som mala s mojimi detmi ked boli mladsie taky zvyk, ze som pred spanim s nimi lezala v posteli a rozpravali sme sa. S kazdym osobitne. Velmi sa mi v tom tichu a tme vedeli otvorit, preberali sme ich detske problemy, snazila som sa ich podporit, pomoct a cez pribehy mojho detstva im poradit a pomoct.
Tak to by som Vám vedela popísať toho až až. U nás riaditeľka školy všetko zmanipulovala aby môj syn išiel do Nitry na Kynek ! Nič psychológovia nezistili žiadnu vašu nič a odrazu v jedno ráno zahlasili že ma chlapec ADHD !!!!
@mirka_sen a este aby som nanho len nekydala tak je velmi vnimavy voci nespravodlivosti, voci chudbnym, chorym, voci prirode zaujima sa o nu miluje turistiku a ked sme s nim v prirode vidim jedno blazene spokojne decko. Separuje, zaujima sa o to. Bavi ho vesmir. Vie konstruktivne mysliet. A vie sa aj osoravedlnit. Nevyhodou je ze len vtedy ked to on povazuje za potrebne to mysli aj vazne.