Problémové správanie 9 ročného syna
Milé maminky, zaujímalo by ma ako riešite problémové správanie u svojho dieťaťa, resp. skončí to niekedy?? Mám dvoch synov - 3 r. a 9 r.. Starší je z predchádzajúceho manželstva, ktoré sa mi rozpadlo keď mal 1,5r - o rok neskôr k nám prišiel môj aktuálny partner. Starší syn bol vždy náročný na "údržbu"..8x za noc sa budil, kojila som ho do dvoch rokov, v MŠ ma vždy učiteľka čakala..aby mi zvestovala "novinky", takže som tam pre neho prichádzala vždy s obavou..čo zasa bude..cca od 4 rokov sme pravidelne navštevovali psychologickú poradňu. Prvý ročník bol náročný. Syn začal mať tyky, drobné pohyby s rukami, neskôr naozaj výrazné zášklby hlavou. Absolvoval liečbu, snažili sme sa vyvíjať na neho čo najmenší tlak. Našťastie máme toto obdobie za sebou. Momentálne končí 3 ročník..odpoveď má vždy na všetko a každú našu prosbu či požiadavku sprevádza neúnavný slovný komentár z jeho strany typu .. prečo..no určite..nebudem..nechcem..zaas..o chvíľu (čiže nikdy) - pričom stratí viac času oponovaním ako samotnou činnosťou, ktorú mal urobiť. Keď mu dáme nejaký zákaz vrieska, oponuje a opakuje stále dokolečka, že zákaz nemá a vyslovene sterorizuje celú rodinu. Stojí nás to skutočne veľa psychických síl. Zákaz nakoniec samozrejme má, občas sa ho všemožne snaží porušiť, čím získa vždy nejaký bonusový navyše. V konečnom dôsledku však zákaz vydrží, dokonca sa voči nemu obrní a dospeje do fázy, keď mu to nevadí. Čiže je akoby nepotrestateľný. Zo školy máme časté telefonáty a tento rok bude mať i zníženú známku zo správania. Učiteľka na nás neustále apeluje, aby sme sa s ním porozprávali..čo však míňa účinok..ako hrach na stenu. Jeho správanie je vyslovene nevydržateľné, provokatívne. Príde mi ako energetický upír. Cielene provokuje, narúša pokoj - všade s úsmevom a povýšeneckým pohĺadom, vychutnáva si keď nás ničí. Skúšala som hrať aj pokoj angličana, povedať raz a nevysvetlovať..no chodil za mnou a pýtal sa s úsmevom, čo je mami? Snažila som sa ostať v pokoji (no vnútri som mala chuť sa na neho vrhnúť ako v akčnom filme a zneškodniť ho nadobro).. Za tých XY rokov sme vystriedali 3 psychologické poradne - všade bol samozrejme úúúžasnýýýý (má tú schopnosť nastaviť plachty podľa toho ako vietor fúka..), boli sme aj na vyšetrení mozgu, absolvovali sme odblokovávanie (jeho aj mňa), rodinné konštelácie, liečebný kód, prečítala som nespočetne veľa literatúry. Všetko má extrémne krátky účinok. Akoby to šlo mimo neho. Každý deň sa opakujú tie isté situácie - capnuté veci v chodbe, capnuté šatstvo pri sprche, provokovanie mladšieho a tešenie sa z jeho vreskotu, odvrávanie a nekonečný vzdor. Hoci niekedy ide urobiť, čo mu povieme..na polceste na to zabudne. Izbu si upratuje sám, učí sa už našťastie tiež sám (písomné DÚ, ktoré potom skontrolujem..tiež prúser jak hrom, keď ich má opraviť..), keď niečo v škole znehodnotil spolužiakovi- uhradil škody zo svojich nasporených peňazí (nevadí mu)..zo školy v prírode ho vylúčili- učiteľke odvrkol -aspoň ušetríme..nevadilo mu ani keď som ho celý týždeň čo boli spolužiaci v Tatrách drézúrovala v učení a dva týždne sa nepohol mimo domu, pomáhal v záhrade a s domácimi prácami. (moja nervová sústava však značne utrpela ..o tom, že to nebol med lízať písať ani nemusím, ale vydržala som). Keď opäť získal svoju slobodu sekal pár dní dobrotu. Ku svojmu otcovi chodí každý druhý víkend, všetci na okolí vedia, že je to pre nás VÍKEND POKOJA. Sme vyčerpaní..my ako rodičia, bio otec, starí rodičia i učiteľka. Uvažovala som aj nad reedukačným zariadením..obávam sa však, že by sme tým nič nevyriešili a obohatil by sa o nové praktiky a neduhy. Viem, že robím všetko najlepšie v rámci vlastným možností (som si vedomá svojich chýb - krik, bitka) snažím sa na sebe neustále pracovať..no cítim sa ako taký hovniválik, čo si tíska tú svoju guličku do strmého kopca..aby ho v okamihu zas prevalcovala. Manžel sa tiež snaží..no má toho už dosť. Obaja sa snažíme viesť deti k samostatnosti, zodpovednosti za svoje činy, obom deťom sa venujeme (mladšiemu samozrejme viac..starší má už predsalen aktivity so svojimi kamarátmi - je športovo založený). Viem, že jeho správanie je dôsledkom rozvodu, príchodu nového partnera neskôr súrodenca, našeho výchovného štýlu a jeho ťažkej povahy. Mysleli sme, že časom..vekom.. nástupom do školy sa správanie staršieho syna zlepší..no opak bol pravdou..a začíname sa skutočne obávať puberty..
Ďakujem Vám za vaše názory, každý má čo to do seba a hoci mám sto krát chuť hodiť flintu do žita..vždy vo mne však niečo ticho šepká..že sa nikdy nevzdám a pevne dúfam, že z neho raz bude kultivovaný zdravý mladý muž.
@soniell ahoj. ma ta tvoj syn rad? hovorila si s nim niekedy o pocitoch... myslim, nie vycitky a tak... ale skor ako tema rozhovoru...
skusala si ho objimat?
inak moj mladsi brat bol takto uleteny, on skolu v pohode uhral kedze mal dar od boha... mam pocit ze v puberte bol veeeelmi dlho🙂 s tymi najdivocivejsimi prejavmi... teraz okoo 30tky sa ale dost meni🙂
ja by som ho inak po tych lieceniach a psychiatroch netahala...ak je ok, tak treba asi len zmenit sposob vychovy...
@kaja73 úprava stravy sa mi zdá fajn, nie všetko je pre neho schodné..ale skúsime.
@martula56 chodil na futbal, časom však zistil, že sú v tíme šikovnejší hráči, dedo aj s bio otcom futbalisti telom i dušou do neho stále hustili, tréner ho na zápasoch postavil na 3min. -toto všetko ho demotivovalo. Chcem skúsiť plávanie, nie je to tímový šport mohlo by mu to pasnúť.
@xstelinka áno jasné skúšali sme aj opačne - odmeny..to sa mu náramne páčilo 🙂 lenže potom to skĺzlo do polohy niečo za niečo.. len tak - nič. Hlavne chcel všetko rýchlo za čo najmenšiu námahu.
@charity ADHD nie som odborník..ale tiež mi tam veľa vecí sedí..
@natalym a všetci čo sa pýtajú na výprask - áno, už sme ho aj vytrieskali ako hada! A 3x hádajte či to pomohlo..
@pribinak cvičí s každým.. bio otec ho už raz aj doniesol skôr-lebo sa vraj nezmestil do kože..myslel si že ho skorším návratom potrestá....cirkus síce malý urobil..ale mala som skôr dojem, že ide len o presadenie jeho vôle..aby jeho otec nedosiahol čo chce. Terajší manžel sa mu venoval veľa, teraz menej, ale nájde si čas, aj na trampolínu s ním vylezie. Nie je to o tom, že by sme syna ignorovali..skôr máme pocit, že neguje naše rozhodnutia z princípu, sabotuje spoločné činnosti.. každá psychologička nám povedala, že je inteligentný a vie čo robí. Slovom lopatovým - je prešťatý..všetkými masťami mazaný.
Vieš čo, možno to bude znieť divne, ale máš doma výnimočnú osobnosť a keď to nepokasles (napr. reedukacnym centrom) dokáže veľké veci 🙂 Ocividne aj ty, si rozhľadený a inteligentný človek. Bitka s krik naozaj nič nevyriešia. Chalan sa snaží upútať vašu pozornosť. Tvoju, otca, brata, sveta... len bohužiaľ neprimeraným spôsobom. Stačila by jedna zázračná a zároveň veľmi jednoduchá vec. Nájsť niečo v com bude dobry a bude ho to aj bavit. Nie je nic motivujucejsie, ako keď človek nájde svoje pravé miesto. Tie pohodené veci, sa snaž brat takú, aby si sa príliš nerozculovala. Len ho na to upozorni uved na pravú mieru. Skus ísť na neho len pozitívnou motiváciou, nie s hrozbou trestu. Skus si k nemu nájsť zase cestu ako matka k milovanému dieťaťu. Objímas ho? Vystiskas ho niekedy aka si rada že ho máš?(aj napriek všetkému? Viem, musí to byť ťažké, ale toto jediné lieči a funguje na veľkých aj malých. Každý to chce počuť: Lubim ta, aj napriek tomu, že si mi ublížil/la, že sa správaš inak, ako by som si predstavoval/la. Ľúbim ťa takého aky si...
On je na začiatku, ty si matka a musíš mu ukázať, ako sa má preniesť cez svoje trápenia, či žiť so svojou povahou. Musí ale vidieť, cítiť že pre teba je najlepší taký, aky je. Existuje taký spôsob zacyklenia (nielen u deti, žiakov ) "keď už ste raz povedali že som TAKÝ, tak budem taký" ... Je veľmi ťažké z toho kruhu vyskočiť. Musí prísť niekto, nieco, a dietatu ukaze, ALE VED TY VIES SJ TOTO, AJ TAMTO, VED TY KED BUDES CHCIET DOKAZES VELKE VECI... Hovori sa tomu aj vedomie Otvorenej buducnosti. Pocit, ze ma caka nieco pekne... Ak ten pocit nemame, nezalezi nam na nicom a nevadi nam nic... ☹
Ak mas niekde tu moznost, chcelo by to rodinnu terapiu. Ty, biootec, manzel, a nakoniec syn. Cele to trochu zharmonizovat, ukludnit, preliecit... Prajem vela sil pri hladani pozitivnych stranok synceka 🙂
@soniell Otázka: Vie on, že svojím správaním ubližuje? Môj muž má napr. aspergera, teda má znaky. Nie je empatický ale odkedy mu polopatisticky porozpávam ako ma bolí brucho, kde presne tak celkom chápe a pomáha mi. Alebo mu musím povedať, že som smutná, nahnevaná a pod. príp. ukázať, lebo on nevie posúdiť, že som smutná napr.
Že on to asi nevie posúdiť, vie len že Vás naserie ale nevie že mamu bolí srdce, lebo sa bojí, že čo to vychovala.
@soniell myslím že tvojho syna niečo žerie, niečím trpí vnutorne, je nešťastný.... Skúšala si na neho ísť naopak? Láskou, rozhovormi, záujmom... Možno žiarli na mladšieho a takto to dáva na javo.... Skús si pozrieť Bachove esencie, sú to výťažky z bylín a pôsobia hlavne na psychiku.
uplne si viem predstavit ake to je tazke..ja mam doma 6 rocneho a asi tak 50% z toho co mas ty..nie je to az take, ale ktovie co nas caka este..ja viem, ze vela je povahou u neho, samozrejme riesime aj my pristup..vsimla som si ale u neho, ze je to skor take sinusoidove spravanie..ked bol maly, vzdy ked sa zacal zle spravat sme vedeli, ze nieco nie je v poriadku...velmi na neho vplyvalo vela veci, v batolacom veku ked sli zuby, neskor nedostatok spanku a vyvojove etapy -- rychly rast, velky pokrok v niecom, take akoby neurologicke vyvoje..teraz to uz tolko nebadame, ale ostalo to, ze vzdy vidim, ze na neho vplyva nejaka udalost, nejake rodinne konstelacie, skolka...kadeco...nas je tiez silna povaha, trucovita, je velmi sutazivy, bojuje aj so mnou aj s manzelom..doteraz nevie pochopit, ze jeho tatko nie je pre neho konkurencia -- napriklad v behu, v sporte akomkolvek stale nedospel do stadia, ze wow, tatko je moj vzor, ja chcem byt ako on a preto sa nieco naucit -- stale je to o tom ze on chce byt lepsi...a to s kazdym kamaratom, mamou, otcom, vsetkymi.....v skolke si zvykli v com ma svoje stavy, vedia ako na neho, nemame zas vyrazne problemy so spravanim, ziadne az nejake velke staznosti, neublizuje detom ani ucitelkam, skor je vodca...deti ho maju radi, ale vsade sa ryje prvy, vsetko chce prvy a najlepsie...odvrkne aj ucitelke...no a napriklad mali sme v skolke pred par mesiacmi situaciu, ze odrazu bol vyslovene zly...trvalo to asi 3 tyzdne, ucitelky a uz naozaj stazovali, na co my sme neboli zvyknuti..a ja som doma nakladala dalej, lebo nechcem viac pocut, ze sa takto sprava, preco a zaco a doma dalsie zakazy za to ze je taky...v skolke ho dali na nastenku ako najhorsieho v triede...a on mi povedal, ze mu je to jedno..ze "tak som najhorsi a co" ze nech robi co chce, aj tak je zly, tak co..robil este horsie, lebo on je najhorsi a hotovo...sme nestastni boli, ze co sa deje..a nakoniec sa zistilo, ze ho tam zacalo trosku terorizovat dievcatko, spoluziacka...vysmievat sa az do takej hlbky ze urazala maminku, tatka, jeho samotneho, ze toto nevie, hento nevie..utrpelo jeho sebavedome ego a tiez on aj napriek vsetkemu je citlivy..a pridavali sa tam dalsie deti a on sa mi nakoniec doma priznal, co sa tam deje...nechcel uz ist do skolky do ktorej 4 roky strasne rad chodil..ze deti su zle, ucitelky su zle..my sme zli..a ja stale, ze nie VSETCI su zli, to TY! Ked sa ty zmenis, zmenia sa aj ostatni..ake ked sme zistili v com to nakoniec bolo -- dala som rec s ucitelkou, ona mi dala za pravdu, ze to dievca je trosku take zakerne a ze ona si tiez vsimla, ze s tym spravia poriadok..a predstav si ze spravili! Po skoro mesiaci koniec....neviem co urobili, co malej povedali, ci rodicov zapojili - ale moj syn otocil o 180 st...v skolke zas dobre..uz zas je medzi dobrymi detmi, nie je najhorsi, on je svojsky, musi mat svoju pozornost a vsetko naj, s tym zial bojujeme, ale uz to nie je take spravanie ako bolo...to bolo vtedy peklo, aj doma len kriku, zlosti..on vlastne strasne bojoval s tym, ze ho nik nechapal, ze mu ublizovali v skolke ( pre neho asi strasnym sposobom) a miesto toho aby bol eliminovany ten skodca, tak bol zly on, vsetci sa mu posmievali, ucitelky vyhlasili za zleho, ja doma len kricala, zakazovala..a dostavalo sa to do zacarovaneho kruhu a on sa zmieroval s tym, ze je zly a robil este horsie...vtedy som pochopila, ze naozaj treba sa snazit tie deti pochopit a hladat tu pricinu..lebo oni nie su zle...len proti niecomu bojuju .niektori za pozornost co im chyba, niektori prave z jej prebytku nevedia uz co zo sebou...niektorych mozno ani neviema ako trapia ine veci..pripadne prezivaju ked sa mamka s tatkom doma pohadaju a mozno na nicch nic nevidno ale daju to najavo agresiou, panovacnostou...pripadne kopiruju svojich rodicov..ale iste je to tazke, lebo ani my sme z neho nemohli vytiahnut co mu vlastne je..lebo on sam to asi nepovazoval za nejaky dovod zleho spravania ani ze ho to trapi...len to takto spracovaval, vybuchami zlosti, odvravanim, neposlusnostou a podobne..
U vas to urcite nemusi byt tym rozvodom ako takym..bol este maly ked sa to stalo...ale ktovie kde su tie priciny preco si takto vyzaduje pozornost a tesi ho ked je vyslovene " zly"...v jeho dusicke moze byt take trapenie o akom ani netusite
ahojko necitala som prispevky len tvoj kuk sme https://www.modrykonik.sk/group/1824/ su tu mamicky s podobnym osudom, ale uz maju vacsinou urcenu diagnozu u svojho dietata. podrzia da podporia navedu kam ist co spravit... urcie viac ako mnohe "uzasne maminy" tu...
ahoj, niektore kocky tu pisu, ze z rozvodu si nemoze nic pamatat. V skutocnosti realne spomienky nema ale ma spomienky emocionalne. Existuje taky pamate, nazyva sa implicitna, ktora si pamata bolesti, traumy, zanedbavanie. Ak ten rozvod bol tazky, psychicky narocny a vycerpavajuci resp. dieta zazilo emocianalnu stratu co pravdepodobne zazilo odchodom otca tak to s velkou pravdepodobnostou bude mat suvis s jeho spravanim. Ja by som sa vo vychove ubrala cestou lasky, pochopenia a prijatia aj ked zo zaciatku to bude mozno tazke. Plne suhlasim v tomto s @papricka33. A urcite ho netahat po psychiatroch a reedukacny ustav uz vobec nie. Velmi vam drzim palce.
@soniell
1. V prvom rade zisti, či nie je chorý - moja dcéra napríklad zmenila správanie a následne na moje naliehanie jej urobili testy a zistili jej celiakiu. Syn na mňa napríklad reagoval nechcem, nepoviem, nezjem, nebudem..... a iba podľa toho sme zistili bežné choroby - zápali priedušiek, pľúc, prínosových dutín - inak nemal ani teplotu, ani kašel, lekárka mi musela dôverovať a poznalo sa to iba podľa RTG. Aj histamínová intolerancia, alergia na mlieko sa môže napríklad prejavovať takto "psychicky".
Skús zistiť aspergera, ale keď už si pochodila toľkých psychológov na to by už isto prišli. A keď vo vychádzaní s psychológmi nemá problém problém bude mať iba vo vzťahu k blízkym, ľuďom ktorým záleží na ňom. Je natoľko múdry, že skúša kam až môže posúvať tvoje hranice. A ty si tá, ktorá už tie hranice ďalej nesmie posunúť. "Nechaj ho tak", nemaj ho neustále pod kontrolou, snaž sa nezasahovať. Samozrejme okamžite reaguj ak by chcel niekomu ubližíť. Nie bitkou, nie krikom, s nadvihnutým obočím sa ho spýtaj "Snáď si mu nechcel ublížiť?" alebo "Vieš, že si mu tým mohol ublížiť?" a vysvetli mu možný následok jeho konania. Ak sa bude tváriť, že ho následok jeho činu netrápi tak mu vysvetli, že aj keby to urobil niekto jemu teba by to trápilo, bola by si smutná a bolelo by ťa z toho srdce...
2. Skús si odpovedať na otázku, koľko krát za deň si mu povedala "ne" .... (nerob!, nerozhadzuj!, nechoď!, nerob mu zle! , nebi ho (brata)!...). Ak ich je viac ako dosť skús namiesto toho použiť slová bez toho "ne" - napr. Daj pozor môžeš mu ublížiť! Skús to urobiť takto....
2. Skús odmeňovať a naučiť dieťa niesť si za svoje konanie následky.- napr. odmeňuj za známky v škole. U nás sme na takýto systém nabehli ešte v korunách. V prvej triede bola za jednotku 1 SK, za dvojku nič, za trojku dieťa vracalo 1 Sk, za štvorku 2 Sk, za päťku 3 SK. V druhej triede boli za jednotku 2 SK, za dvojku nič, za trojku sa vracali 2 SK, za štvorku 3 SK, za päťku 4 SK. Takto sa to každý rok zvyšovalo. Teraz len prepočítaj ne EUR.
Vec, s ktorou máte najväčšie problémy ohodnoť bonusom - napr. za 1 z M, bude dvojnásobná suma.
Urob dohodu, že ak za celý týždeň nebude v žiackej žiadna poznámka môže si vybrať čo budete spolu robiť (len vy dvaja) - napr. návšteva kina, športového podujatia, ihriska, klziska, cukrárne, hranie spoločenských hier, ale kludne aj hry na počítači...
Musíš to robiť pravidelne, vždy v piatok skontroluj žiacku, všetko podpíš a hneď cez víkend nasleduje odmena.
3. Vyčleň mu doma 1 - 2 povinnosti, ktoré bude robiť iba on a bude ich robiť automaticky bez toho, aby si mu ich musela hovoriť. Môj syn musí takto utrieť a uložiť riad, naliať mydlo do dávkovača, raz za týždeň si umyje stôl (príde ťa iba poprosiť, aby si mu dala mokrú handru). Ak to neurobí do večera, večer pripomeň, ale iba raz!. Aj keby bol napr. v kuchyni obrovský bordel (ja napríklad mám plnú umývačku čistého riadu a môjmu synovi sa nechce ho upratať a ja ten špinavý nemám kam naložiť), tak čakám kľudne aj 2 dni. Musí vedieť, že každý máme nejaké povinnosti a všetci si svoje povinnosti musíme plniť aj keď sa nám nechce. Ja vysvetľujem, že sa mi nechce prať a najmä žehliť. Že by som si radšej sadla a čítala im knihu (aj keď má syn 12 rokov, keď si plní domáce povinnosti čítam mu ja, keď robím domáce práce ja číta on mne)..
4. Z času na čas ho popros, nech ti ide pomôcť s nejakou robotou s vysvetlením, že čím skôr to urobíte tým skôr sa mu budeš môcť venovať a môže si vybrať čo idete spolu robiť (zahrať obľúbenú spoločenskú hru?...) Ak sa tvári oduto (môj syn je v tomto tiež expert, tvári sa akoby sme mu išli dať amputovať nohu) odpovedz mu: "Aj ja ťa mám rada" alebo "Z ofukovania by bola v škole jednička", ". Ak to nemôže urobiť lebo práve pozerá TV, hrá hru na mobile, tablete tak sa pýtam "Veľmi ťa obťažujem?". Keď to urobí vždy poďakuj.
5. Skús nájsť šport, krúžok, hudobný nástroj ktorý by ho bavil, v ktorom by sa našiel. Nie kolektívny, ale taký kde môže vyniknúť on ako jednotlivec.
6. Ak už sa stane, že to nezvládneš a vyletí jedna! poza ucho, keď sa situácia ukludní, choď za ním, ospravedlň sa mu, že ťa to mrzí. Vysvetli, že aj ty môžeš byť niekedy nahnevaná, ale takto silou si to nemala riešiť. Po čase sa príde aj on tebe ospravedlniť, keď vybuchne on na teba....
@simona2003 Krásne. Bod 1 fakt platí.
keď som si to prečítala, tak mi napadlo ako prvé, či mu nechýba láska..vieš mne to príde ako že si vynucuje pozornosť..možno má pocit, že keď do Vášho života vstúpil iný muž, tak mu ťa "ukradol". a potom ešte súrodenec tak to už úplne. v podstate to čo si on pamätá je to že nemal otca (len 2x v mesiaci) a zrazu "prišiel" aj o mamu. takéto deti to niektoré veľmi zle spracujú. možno ste si vtedy mysleli, že je to ok, ale pre neho to ok ešte nebolo. mne to príde ako keby mal v sebe nespracovaný hnev, potrebuje provokovať, hnevať iných, aby si vyslúžil trochu pozornosti a bol za frajera. ja by som asi skúsila skôr častejšie prejavovať lásku a hovoriť mu ako ho ľúbiš, skúsiť s ním vyraziť niekam sama na výlet, povenovať sa len jemu, a popritom to využiť tak, že by si mu "dohovorila", že keby viac pomáhal a nerobil Vám ďalšie starosti tak by to mohlo byť takto pekne medzi vami stále. ja mám 5 a pol ročnú a 2 ročného a dcéra mi niekedy povie, že mami ty len s Petrom, mne sa nevenujete a začne takto vystrájať, a naozaj človek si občas neuvedomí, že popri práci domácnosti a malom dieťati sa na ňu už až tak času nezvýši a človek ju často pošle aby sa zahrala sama, veď už je veľké dievča. ale ona chce tak isto tú pozornosť a samozrejme ak ju nedostane dobrovoľne, tak si ju vynúti vystrájaním. vieš u Vás mi to príde ako začarovaný kruh. vystrája, aby upútal, potom sa však namiesto pozornosti dočká trestu. a ešte to, že všetci naokolo vedia, že keď ide k otcovi, tak sa tešíte, že si oddýchnete. veď ten chlapec musí mať pocit, že nikam nepatrí. ako nechcem, aby si to vzala zle, len z tvojho príspevku nejako nič iné necítim, len ľútosť nad tým chlapcom. ako viem, že musíš byť z toho unavená a verím, že to je riadna skúška na nervy, ale treba si uvedomiť, že to dieťa malo len 2 a pol roka keď tam už bol zrazu nový tatko, pre neho cudzí človek, a je možné že sa to s ním ťahá celé tie roky. skús menej zlosti a trestov, a radšej častejšie ho objať.
@soniell skuste skor karate, tam sacl decka naucia discipline a sebaovladaniu, podla mna lepsie ako plavanie...
strepať jak hada? chudák chlapec 😒 verím,že robíš čo len vládzeš,ja by som bola za toho psychiatria,ale s náležitým vysvetlením dieťaťu,že je to pre jeho a vaše dobro....a stavila by som na viacej lásky,záujmu o neho,viac času len pre mamu a syna /napr. kino,bazén-bez mladšieho syna aj bez otčima/,krúžky čo by ho bavili,podsúvať mu encyklopédie,naviesť na šport,kde sa treba spomaliť a sústrediť napr. lukostreľba....ak si z KE tak viem poradiť ozaj dobrú psychologičku,venuje sa špeciálne deťom z rozvedených rodín....
a ešte ma zaujíma kto ho vylúčil zo školy v prírode? to by som mu neurobila,to mohla byť šanca pre jeho zlepšenie sa aj správania aj postavenia v triede,ale to by sa musela p. učiteľka posnažiť a usmerňovať situácie....lebo onálepkovali ste ho ty aj škola,že to je ten ZLÝ chlapec,tak s a prestal asi snažiť vám dokazovať opak
@janinah pani učiteľka v škole v prírode má za deti zodpovednosť, deti musia rešpektovať isté pravidlá, aby sa im nič nestalo, ak má podozrenie, že nejaké dieťa by sa mohlo vymknúť spod kontroly, je jasné, že ho radšej nezoberie, na takýchto výletoch je učiteľ vždy s rizikom, že sa ocitne v hlavných správach... Ak by sa čokoľvek stalo, tak je zodpovedný. Na druhej strane, nejde iba o školu v prírode, ak je aj bežne v škole žiak, ktorý narúša hodinu svojím správaním a učiteľ ho musí stále nejako "riešiť", diskriminujú sa tým ostatné deti, ktoré by za iných okolností mohli napredovať iným tempom... Každá minca má dve strany... Ale téma nie je o tomto, to len tak na okraj...
@papricka33 samozrejme že ho objímam, milujem ho nadovšetko! Keď má rozčítanú knihu, číta mi z nej večer, má rád masáž a z času na čas mi ju dokonca i opätuje. Je otvorený rozhovoru, opíšem mu ako a čo presne kedy cítim, hovorím mu že ho milujem..za každých okolností, či sa hnevám/nehnevám..poslúcha/neposlúcha..skrátka vždy, tak ako matka miluje svoje dieťa. A ráno keď odchádza do školy mi vždy povie..ahoj..ľúbim Ťa mami. Keď ide na nejaký výlet, vždy mi prinesie malý darček, rád ma obdarováva. Je výtvarne nadaný, navštevuje ZUŠ a má vrodenú výtvarnú inteligenciu, takže v tomto je skutočne dobrý, podporujeme ho v tom. Žiaľ tie ,,tmavé" chvíľky prehlušujú krásu tých ,,bledých"..
@soniell treba naozaj vydrzat. podla toho co pises tak robis naozaj vsetko co sa da a neviem si predstavit robit viac. urcite robis spravne a ze ti prasknu nervy a on dostane bitku je uplne normalne. robime to tak kazdy, a ten kto si to nechce priznat sa dostane do situacie ze si potrebuje rychlo ulavit krikom alebo bitkou... Ono to raz skonci a bude z neho kvalitny clovek, ktory bol vedeny spravnym smerom. Diagnosticky urcite neries, tam by mohol sklznut do vacsej negacie a mohol by ti to chciet vratit. Ako pises, tieto deti zvacsa su inteligetne, takze ono tazko sa niekedy bojuje s "dospelym" clovekom v detskej kozi. Mozno iba skusit zrusit vsetky prikazy a skor veci riesit tak, akoby to bol aj jeho napad a jeho vola. Zmenit slovnika nepouzivat jednoduche prikazove a zakazove vety. Ono to zabera len sa treba naucit ako to pouzivat. V skole nemoze mat nahodou aj problemi z nudy?
@soniell, ak su problemy aj v skole, urcite by som ho dala vysetrit aj viacerym, mozno ma ozaj chudak nejaku poruchu a nemoze zato. Co sa bitky tka, tak otazky tipu zbila si ho riadne, to je uz chore. Ja som malu x krat vycapala po holej, ze ma ruka stipala a prd to pomohlo. Nikdy to nepomohlo k nicomu, decko znesie viac bitku nez vycitky a dokola opakovane kazne, radsej si vypyta bitku nez hubovu polievku.
Teda neviem si predstavit zbit 9 rocne dieta, chore rady. Tiez som za viac pochval a menej karania. Pozitivna motivacia vzdy zabera lepsie, ako nejaky strach z trestu. To podla mna vobec vo vychove neprinasa zelany vysledok , len frustraciu a hnev a vzajomny suboj, kt. nema vitaza.
@natalym, tak mne je uprimne jedno kto si ako dieta vychovava, ale fakt je, ze deti su velmi ovlyvnene prostredim, vidno ako sa dieta zmeni a pochyta muchy, kt. ani nemalo v MS a potom v skole. Ja sa snazim bitke maximalne vyhybat, zato zjapem jak nepricetna, co ma vobec netesi. Ale nepomoze ani bitka, ani krik. Vcera som si uvedomila, ze ja som bola satan doma aj v skolke a ze koniec koncov na moje dieta mimo domu nikto nikdy kriveho slova nepovedal, takze sa v MS, ci v skole max. ovlada a doma si to vybije. Je to tazke, ale lepsie ako to mala moja mama, ked chodila domov, tak aby ju nikto nevidel, lebo jej kazdy na mna zaloval. A ked som sa pytala, kedy som sa znormalizovala, tak mame pred sebou este asi rok, potom snad bude do puberty trosku klud 🙂 Ak je tento chlapec vsade rovnaky, je mozne, ze ma nejaku poruchu a treba zistit co mu je, aby sa mu pomohlo.
@natalym, ja ani neviem, ze si sa ty na to pytala 🙂 Ano, ak dieta nie je zvyknute a jedna sa mu ujde, je mozne, ze je v takom oku, ze sa preberie. Kamarat hovoril mojmu muzovi raz ked nasu videl hysakovat v aute, ze on sa jej prihovori, on ju ukludni, otvoril dvere, mala jacala dalej, vzdal to. Ze nas obdivuje, ze jemu to syn urobil raz, ze mu taku vylepil az sa sam zlakol, ale ze riadnu a pomohlo. Lenze zavisi od dietata, ked je dieta hystericke a robi cirkusy od dvoch rokov kedy dostalo aj studene sprchy, aby sa skrotilo, a bitka nebola pre neho vynimkou, nato bitka nezaberie. A bit dieta do modrin a lamat mu ruky, dieta je len vystavenu stresu, dieta ma mat respekt a nie strach pred rodicom. Nikdy by som nechcela docielit poslusnost dietata bitkou. Ja aj dospela mal koklokrat sen ako po mne otec krici. Dieta si osvoji tieto chore schemy a bude to zas praktizovat na svojich detoch. Ani hulakanie po detoch nie je ok. Trpia velmi usi, to si ani neuvedomujeme a decko si zvykne a ma na haku. Cize nedosiahneme vobec to, co sme chceli.
@pribinak Zaujímalo by ma aký je u muža a aký je jej bývalý, či to dieťa nie je len tak náhodou po ňom.