Problémové správanie 9 ročného syna
Milé maminky, zaujímalo by ma ako riešite problémové správanie u svojho dieťaťa, resp. skončí to niekedy?? Mám dvoch synov - 3 r. a 9 r.. Starší je z predchádzajúceho manželstva, ktoré sa mi rozpadlo keď mal 1,5r - o rok neskôr k nám prišiel môj aktuálny partner. Starší syn bol vždy náročný na "údržbu"..8x za noc sa budil, kojila som ho do dvoch rokov, v MŠ ma vždy učiteľka čakala..aby mi zvestovala "novinky", takže som tam pre neho prichádzala vždy s obavou..čo zasa bude..cca od 4 rokov sme pravidelne navštevovali psychologickú poradňu. Prvý ročník bol náročný. Syn začal mať tyky, drobné pohyby s rukami, neskôr naozaj výrazné zášklby hlavou. Absolvoval liečbu, snažili sme sa vyvíjať na neho čo najmenší tlak. Našťastie máme toto obdobie za sebou. Momentálne končí 3 ročník..odpoveď má vždy na všetko a každú našu prosbu či požiadavku sprevádza neúnavný slovný komentár z jeho strany typu .. prečo..no určite..nebudem..nechcem..zaas..o chvíľu (čiže nikdy) - pričom stratí viac času oponovaním ako samotnou činnosťou, ktorú mal urobiť. Keď mu dáme nejaký zákaz vrieska, oponuje a opakuje stále dokolečka, že zákaz nemá a vyslovene sterorizuje celú rodinu. Stojí nás to skutočne veľa psychických síl. Zákaz nakoniec samozrejme má, občas sa ho všemožne snaží porušiť, čím získa vždy nejaký bonusový navyše. V konečnom dôsledku však zákaz vydrží, dokonca sa voči nemu obrní a dospeje do fázy, keď mu to nevadí. Čiže je akoby nepotrestateľný. Zo školy máme časté telefonáty a tento rok bude mať i zníženú známku zo správania. Učiteľka na nás neustále apeluje, aby sme sa s ním porozprávali..čo však míňa účinok..ako hrach na stenu. Jeho správanie je vyslovene nevydržateľné, provokatívne. Príde mi ako energetický upír. Cielene provokuje, narúša pokoj - všade s úsmevom a povýšeneckým pohĺadom, vychutnáva si keď nás ničí. Skúšala som hrať aj pokoj angličana, povedať raz a nevysvetlovať..no chodil za mnou a pýtal sa s úsmevom, čo je mami? Snažila som sa ostať v pokoji (no vnútri som mala chuť sa na neho vrhnúť ako v akčnom filme a zneškodniť ho nadobro).. Za tých XY rokov sme vystriedali 3 psychologické poradne - všade bol samozrejme úúúžasnýýýý (má tú schopnosť nastaviť plachty podľa toho ako vietor fúka..), boli sme aj na vyšetrení mozgu, absolvovali sme odblokovávanie (jeho aj mňa), rodinné konštelácie, liečebný kód, prečítala som nespočetne veľa literatúry. Všetko má extrémne krátky účinok. Akoby to šlo mimo neho. Každý deň sa opakujú tie isté situácie - capnuté veci v chodbe, capnuté šatstvo pri sprche, provokovanie mladšieho a tešenie sa z jeho vreskotu, odvrávanie a nekonečný vzdor. Hoci niekedy ide urobiť, čo mu povieme..na polceste na to zabudne. Izbu si upratuje sám, učí sa už našťastie tiež sám (písomné DÚ, ktoré potom skontrolujem..tiež prúser jak hrom, keď ich má opraviť..), keď niečo v škole znehodnotil spolužiakovi- uhradil škody zo svojich nasporených peňazí (nevadí mu)..zo školy v prírode ho vylúčili- učiteľke odvrkol -aspoň ušetríme..nevadilo mu ani keď som ho celý týždeň čo boli spolužiaci v Tatrách drézúrovala v učení a dva týždne sa nepohol mimo domu, pomáhal v záhrade a s domácimi prácami. (moja nervová sústava však značne utrpela ..o tom, že to nebol med lízať písať ani nemusím, ale vydržala som). Keď opäť získal svoju slobodu sekal pár dní dobrotu. Ku svojmu otcovi chodí každý druhý víkend, všetci na okolí vedia, že je to pre nás VÍKEND POKOJA. Sme vyčerpaní..my ako rodičia, bio otec, starí rodičia i učiteľka. Uvažovala som aj nad reedukačným zariadením..obávam sa však, že by sme tým nič nevyriešili a obohatil by sa o nové praktiky a neduhy. Viem, že robím všetko najlepšie v rámci vlastným možností (som si vedomá svojich chýb - krik, bitka) snažím sa na sebe neustále pracovať..no cítim sa ako taký hovniválik, čo si tíska tú svoju guličku do strmého kopca..aby ho v okamihu zas prevalcovala. Manžel sa tiež snaží..no má toho už dosť. Obaja sa snažíme viesť deti k samostatnosti, zodpovednosti za svoje činy, obom deťom sa venujeme (mladšiemu samozrejme viac..starší má už predsalen aktivity so svojimi kamarátmi - je športovo založený). Viem, že jeho správanie je dôsledkom rozvodu, príchodu nového partnera neskôr súrodenca, našeho výchovného štýlu a jeho ťažkej povahy. Mysleli sme, že časom..vekom.. nástupom do školy sa správanie staršieho syna zlepší..no opak bol pravdou..a začíname sa skutočne obávať puberty..
@soniell akoby som citala o mojom synovi. On ma ADHD, ale vela z toho spravanie nijako nesuvisi s ADHD. Je to asi taka nestastna povaha, lebo jeho dedko je uplne rovnaky len samozrejme v starsom vydani. Nas chodi aj na ZUS na dramaticky odbor, tam ho miluju, preradili ho ku starsim detom a davaju mu najnarocnejsie ulohy. Tiez sme vareni-peceni u kadejakych psychologov, aj psychiatra uz mame za sebou, on sa vsade dokaze tak neskutocne pretvarovat ze mi ani odbornici neveria, ako sa vie hrozne spravat. A na nas nakyda tu najhorsiu spinu, akoby sme ho tyrali - vobec mu nevadi, ze nam tym ublizuje. Ma vysoko nadpriemerne IQ a vyuziva ho akurat na to, aby vsetkych "prešťal" a aby bol vzdy a vsade najzaujimavejsi. Na druhej strane uzasne citlive dieta ktore dokaze rozdavat lasku, podeli sa o posledne, zastane sa slabsieho... Nemusis mat obavy ze je to rozvodom - my mame harmonicke manzelstvo, nezazil v zivote vobec ziadnu traumu, ani len ziadnu narocnejsiu situaciu (hoc len stahovanie ci neprijemny zdravotny zakrok - nic, jedine ze sa mu narodila sestra ked mal 3 roky), aj tak je taky.
Mne najviac pomaha absolutny klud, trenujem to na nom uz peknych par rokov a velakrat je jedinym heslom dna NEDAJ SA VYTOCIT. Treba stale mysliet popredu, rychlejsie nez on - kam mieri tym co robi, co tym sleduje, a prekazit mu jeho plany hned v zaciatkoch. Co najviac situacii obratit na humor, aj ked je vo svungu a chce robit zle - tak ho zacnem nachval steklit, alebo mu hovorim ze mu nejaky zly certik zase lozi za uskom a sepka mu zle veci a ci ho chce pocuvat. Ked zuri, nepocuva, tak nadviazem ocny kontakt a len mu ukazujem nafuknute lica ako prasknu, ze je taky oduty az praskne. Kazdy tyzden mame jeden vecer len pre seba, vezmem ho niekam von - zahrat si tenis, bedminton, ideme na zmrzku, alebo len tak ho vezmem so sebou ked treba nakupit, hlavne nech je sam so mnou, ma moju plnu pozornost. Takisto manzel sa mu zvykne venovat iba jemu, vezme ho na nejake chlapske zabavky sameho. Akonahle zacina horsie obdobie, vidim ze robi castejsie zle, stracam nervy - treba mu dat este viac pozornosti, viac sa mu venovat individualne. Je to velmi narocne a bohuzial ked vidim jeho dedka, mam obavy ze z celej nasej namahy ziadny osoh nebude :-/
@wendy62, pomohol vam nejak ten dramaticky kruzok? Ja tiez zvazujem dat tam dceru, nech sa odventiluje tam, ale muz je proti, ze este viac bude na nas cvicit. nam tiez psychoska povedala, ze je nadpriemerne intel. a ze ona by ju musela vidiet v danej situacii ale to sa nepodari nikdy.
@katka1981 neviem posudit ci to suvisi ale trochu sa odvtedy zlepsil, ma aj lepsie spravanie v skole a medzi ludmi, mozno len trochu dozrel a mozno je to aj vdaka kruzku, tazko povedat. Ja som ho tam dala najma preto, ze koho stretne, ten ho skatulkuje za zleho, chcela som aby mal aj nejaku aktivitu kde ho prijimaju, zaziva tam uspech, ocenenie jeho schopnosti.
@soniell ahoj ja chcem v prvom rade povedat ze podla toho co som si precitala sa naozaj chlapcovi velmi dobre venujete a hlavne obdivujem tvojho terajsieho muza ze dieta ani nie je jeho a venuje sa mu s laskou napriek jeho spravaniu. Je to asi fakt tazke, sama mam doma nieco podobne, ale moj syn je diagnostikovany Asperger takze to asi suvisi s tym, ale tiez kolkokrat neviem ako mam zareagovat a najhorsie je ze pri cudzich ludoch je uuuzasny, ucitelka ho stale chvali, pre trenera z kruzku bol jeho oblubenec, iba doma si to chlapec ventiluje presne ako hovoris "nieee, nepojdem, nebudem, nechcem.." drzy je voci nam a bije mladsiu sestru, najnovsie aj klame do oci.. Co sme spozorovali tak tieto jeho amoky prichadzaju najma v obdobi splnu - cely ten tyzden ked je spln tak to je horsie. Neviem fakt co by som poradila, sama som vyskusala od bitky, objati, masazi, rozhovorov...atd. kadeco, teraz sa este chystam na metodu "one brain" - nejake cviky pre deti s poruchami ucenia a spravania. Lenze trosku v tom vidim nevyhodu ze presne ako ten tvoj aj moj je nadpriemerne inteligentny a podla mna hned odhali ze zase ideme nieco skusat a bude reagovat tak ze na nom robim pokusy...atd. No neviem, ale ved uvidime. Kazdopadne, drzim ti palce, verim, ze raz naozaj na toto vsetko budes len spominat s usmevom, ze z tvojho syna vyrastie dobry a mudry muz.
@jakubik kúpa psa.. (mame dom) Pôvodne vôbec nebol určený pre neho. Cca prvý polrok, paradoxne keď bol najmilší, si ho absolútne nevšímal, nadával načo sme ho kúpili..skratka nezáujem. Potom odrazu zmena.. Začal ho učiť rôzne kúsky, pes spolupracoval. Teraz by ho nedal za nič. A ďalšia vec bolo cvičenie (spoločne, tak 2x do týždňa. To ho veľmi baví.. Ale musím si dosť zahryznúť do jazyka pritom, lebo mu stále niečo prekáža, kritizuje.. Skratka musíme mať hrošiu kožu). Želám Vám pevné nervy
Velmi pekne dakujem,mozem vediet o ake plemeno a aky typ cvicenia ide? Nas mal od malicka zle polozene hranice,je velmi citlivy a aj nadpriemer.iq,presli sme si tykovymi obdobiami a teraz nastupuje puberta
@soniell dobrý deň , keď som si prečítala Váš príspevok , akoby ste vykreslili môjho syna , len vek aj okolnosti sú iné …. Syn má 7 rokov , a neprešiel si rozvodom ( mame podľa mna nadštandardne dobre manželstvo ) … on sa ale narodil predčasne a mal neurologické ťažkosti ( dostal skrytý zápal mozgových blán v pôrodnici - nevedelo sa o tom- neliečilo sa to- a potom začali problémy s rastom hlavy - diagnostikovali mu hydrocefalus, ale dostal sa z toho - doteraz to lekári nazývajú zázrakom) , je bez ujmy , na neurologii už nie je sledovaný od dvoch rokov , ale od narodenia bol veľmi náročné dieťa , aj tým , že som s ním do cca roka a pól cvičila vojtovku, plávali sme, rehabilitovali a maximálne sme sa mu venovali .. aj tak akoby to bolo málo… potom všetko tak ako ste popísali vy … chodíme ku psychologičke, diagnostikovala ho- ale na nič neprišla ( len hraničné prejavy ADHD,-ale to sa nedalo nejak presne určiť , tak sme skončili len pri nepotvrdené diagnóze ) … dala zopár rad ako naň , ale má to krátkodobý efekt . Neviem čím to je …. Môže to byt povahou ? Ako ste má tom teraz ? Keď už je Váš chlapec v poberie ? Ďakujem za odpoved , som už zúfalá
@soniell ahoj,ako to vyzera po rokoch? Ja mam 6r dceru,veeeelmi podobnu spravanim,ale s tym,ze v skole a na kruzkoch je anjel.spravanie sa vyrazne zhorsilo ale nastupom do skoly. Sme z nej zufali,nepomaha dohovaranie, rozhovory, odmenovanie,kompromisy, tresty, vyhrazky,bitka,nic.
Musi to byt velmi narocne, ako fakt neviem, ako by som nieco taketo zvladala
@elizita tiez som si to myslela, a viditelne nie je to pravda :D
@simona2003, no pekne, nasa ma tiez celiakiu a poviem ti, sialene dieta to je. Uz bolo dobre, ale zas je besna, neviem ci podvadza s lepkom ci co, teraz sme jej dali robit odbery na HIT. Kto nezazije, nepochopi....