icon

Riešenie problémov s drzým desaťročným synom

6. jan 2024

Ahojte, mame syna 10 ročného. Všetko bolo v poriadku, ani sme nevedeli že chodí do školy. Podľa ucitelky je najchytrejsi v triede. Vždy mi na rodičku povedala, že môžme byt na neho hrdi.
Zlom prišiel v 3. ročníku kedy začal flakat ulohy. Pokračovalo to do 4. ročníka, momentálne je to ok.
Len problém je, že je hrozne drzý. Neustále papuluje. Už sme skúsili vážne všetko. Mobil, nintendo, telka. Nič nepomôže. Dostal aj bitku pár krát, priznám sa. Nakoniec sme šli k psychologicke. Ta tvrdí, že je to detsky vzdor, že si treba len trvat na svojom. Lenže mna a manzela už nebaví to ustavične vyjednávanie, kladenie podmienok, sľubovanie, resp vyhrážanie. Už sa ho bojím aj niečo spytat, alebo niečo od neho chcieť, lebo viem čo nastane.
Sme zúfalí. Manželstvo mame harmonické, deti majú všetko čo potrebuju. Venujeme sa im ako najviac vieme. Chodíme odjakživa na výlety, dovolenky, s babkami chodia po výletoch. Venujú sa im, doručia keď je problém…
Keď sme v spolocnosti je veľmi milý, vyšla mu nadpriemerná inteligencia.
Poradte prosim

avatar
ciernysokol
7. jan 2024

@akvi ano,lenze deti rady pomahaju,ked je to nova cinnost,zaujimava.ked ich to omrzi a nebodaj to treba robit kazdy den,uz je problem.ja to chapem.ani mne sa nechce varit kazdy den.ale takto sa to neda.

avatar
letfenixa
7. jan 2024

@akvi suhlasim ohľadom upratovania. Ja som si povedala, ze syna necham pomáhať. Postupne sa mu chcelo menej a menej. Aktualne je to zas lepšie. Teraz ma 7,5, normalne povysava a umyje podlahy, vela mi pomaha pri vareni, v podstate niekedy pomaham ja jemu, vyhlasuje, ze bude kuchar. Skolske veci si rieši sam, teda on cita zo slabikara mne, ale sam s tym príde. Postavila som ako povinnost, ale nie ze som vyhlásila, ze toto je tvoja povinnosť, ale je zvyknuty, ze svoje oprate trenky a ponožky si vešia aj zvešieva sam, dava do skrine. V kuchyni po sebe uprace, nehovorim, ze dokonale, ale rozhodne vidno stale zlepšenie. Ranajky, desiatu aj olovrant si pripravuje sám.

avatar
akvi
7. jan 2024

@ciernysokol neviem, ja nemám pocit, že sa to nedá. Mne sa to dá, lebo ja tiež často nerobím veci, ktoré robiť nechcem. A ani mi nenapadá niečo, čo nevyhnutne treba každý deň, okrem nakrmenia zvierat, ktoré som ale obstarala ja osobne, čiže fakt neocakavam, že sa ktokoľvek postará. Čiže mne keď sa nechce variť, tak nevarím. Niekto iný zvyčajne navarí 🙂 S upratovaním je to horšie, keďže chlapi majú inú mieru, kedy im začne vadiť bordel. Ale tým pádom vôbec neriešia, či je upratané. Takže keď sa mi nechce, neupratujem ani náhodou. A ak niekomu niečo vadí, tak to uprace

avatar
akvi
7. jan 2024

@letfenixa ono to ma svoje fázy, keď dieťa chce pomáhať viac a keď menej. Každopádne z môjho pozorovania je to tak, že tá krivka toho má tendenciu smerovať k tomu "viac". Stačí vydržať. Ono to vie pokaziť aj to, keď človek začne príliš očakávať a už ani nevravím, ak sa nezdrzi a prikáže a následne potresta, to akoby spravil 100 krokov vzad. Čiže len to nechať plynúť, žiadať pomoc denne, denne chcieť tú odpoveď. Pretože práce sa robia denne a podľa mňa tým, že žiadam pomoc denne, tak to tie deti vnímajú.

avatar
ciernysokol
7. jan 2024

@akvi tak to je super,ja taku slobodu nemam.ale nevadi.myslim,ze zavisi aj od povahy.maly,kebyze nie je nuteny,neurobi nic.absolutne nic.ani von by nesiel.je pasivnejsi,a keby sa dalo,bol by cely den pri telke,na mobile,so sladkostami.kazdy jeden den.skusali sme nenutit,nechat volnu ruku,velmi sa to zvrhlo.verim,ze kazde dieta vyzaduje iny pristup,ale pri mojom sloboda bez povinnosti nefunguje,nepredstavujem si prenho zivot bez pohybu,konickov,len doma zavrety,sediet,lezat.rada by som zvolila iny pristup,ale neviem aky,aby fungoval.

avatar
ciernysokol
7. jan 2024

@akvi navyse,niekto to tu spomenul,zrejme sme ho rozmaznali,vsetkeho ma dostatok,ziadne nepohodlie.

avatar
gabika0825
7. jan 2024

To nie je vzdor, ale puberta a bude len horšie. Mám pocit že ste možno v jeho mladšom veku boli na neho moc mäkký, tak nevie kde má hranice a teraz je už ťažké vychovávať. A tie čo sa tu pohorsuju nad bitkou. Ako určite pochybujem že ho zbili ako žito, určite to bola maximálne jedna vychovná a takú sme dostali asi každý v živote od rodiča a zijeme normálne životy. Keď už rodičovi dôjdu nervy tak sa stane aj taká vec, myslím si že chlapec má všetko až nadmieru, usudzujem z toho že mu zobrali xbox Playstation a podobne veci, Takze asi nebude trpieť a rodičia mu naozaj dali všetko čo chcel. Čo je niekedy aj chyba. Držím palce

avatar
akvi
7. jan 2024

@ciernysokol no to je na ďalšiu tému, že čo je to "rozmaznat dieťa". Ja vlastne ani poriadne neviem, čo si pod tým mám predstaviť. Ja si nemyslím, že život v dostatku dieťa rozmazna.

avatar
vivuska666
7. jan 2024

@maryetta boze…ty mas mojho syna doma. Dnes som na neho tak nahucala. 3 tyzdne prazdnin a on neni schopny urobit ulohy. Peracnik mi teraz dosiel ukazat.

avatar
maryetta
7. jan 2024

@vivuska666 😂😂😂🙈 ako napr ten peracnik to je ozaj len taka uz malickost co ma vie vytocit. Viac ma mrzi ze tak nici veci. A ma na haku ☹

avatar
vivuska666
7. jan 2024

@maryetta presne. Pred prazdninami som mu dala zelene pero lebo nemal. Dala som mu moje co pouzivam v robote. Dnes ho uz nema. Dostalo nohy asi. Brejky karta? Rozlamana na 3 casti. Obaly na zosity? Dotrhane. Pilos pera modre? Dokusane. Katastrofa. Co sa da tak zalepim a chodi s takymi vecami. Znackove a drahe som zatrhla. Nervy v kybli z neho mam.

avatar
beronsche
7. jan 2024

Ja s @reanda suhlasim - bitky, tresty, zakazy aj tak k nicomu nepovedu...chlapec len bude viac a viac vzdorovat.
Mne to pride, ze ma povolene hranice a tak skusa, kam az to nechate zajst..
Ja by som si s nim sadla a dohodla pravidla, co je od neho ocakavane a najma preco. Musi rozumiet, aky maju pravidla zmysel. A vysvetlit, co sa stane, ak to nedodrzi - prirodzeny dosledok, nie trest.
A toho sa drzat aj keby furiky padali. Ono to velmi tazke, vydrzat. A to aj preto, ze on bude skusat, co mu sily daju.

avatar
beronsche
7. jan 2024

@gabika0825 fyzicke tresty vymiznu z vychovy az potom, co ich ti, co tiez ako deti dostali par vychovnych, prestanu obhajovat slovami "aj my sme dostali a co sa nam stalo.."

Nasilie je vzdy len zlyhanim toho silnejsieho, cize v takejto situacii rodica. Nie je to vychovny prostriedok.

avatar
angel993
7. jan 2024

Skúste si doma všetci sadnúť a dohodnúť nové pravidlá. Nech sa zapoja aj deti, nech to nejde štýlom ja som rodič, bude po mojom. Vy ako rodičia si vyberte možnosti v ktorých môžete ustúpiť, a ustrážte si tie, v ktorých nechcete ustupovať. Dieťa, keď uvidí, že s ním rozprávate ako so seberovnym, že sa zaujímate o jeho názor, bude viac spolupracovať.
Zvážte, či je naozaj účinné zakazovať mobil. Napríklad v súvislosti s vyložením umývačky to nie je žiadny prirodzený následok. Skôr by som to skúsila štýlom, poprosiť ho o pomoc, nakoľko aj vy ste unavená z práce a potrebujete pripraviť večeru. Keď on zatiaľ vyloží umývačku, bude večera skôr a potom aj viac voľného času a môžete sa napríklad zahrať spoločenskú hru, alebo pozrieť film.
Keď povie, že sa mu nechce, povedzte že ho chápete, a či by mu nepomohlo, ak by si k tomu pustil hudbu.
Ak úplne odmietne, tak vyvodiť z toho prirodzený následok, ako písali mamičky vyššie.

To že je drzý, je normálna vývojová fáza. Chápem, že je to náročné, ale nič iné ako trpezlivosť nepomôže. Dieťa sa totiž v konfliktoch učí ako reagovať, a práve doma by malo mať pokojné miesto, aby sa to naučilo. Ak sa rodič zaujíma o jeho pocity, prečo takto reaguje, či ho niečo trápi, dieťa bude mať v rodičovi bezpečný prístav a nebude sa báť povedať mu aj o svojich problémoch.
Niekedy je to mega náročné, mne pomáha, keď už idem vybuchnúť, že odídem do inej izby, normálne poviem deťom, že som unavená, vyčerpaná a nahnevaná a potrebujem chvíľku byť sama, lebo nechcem na nich kričať, že oni za to nemôžu. Potom keď sa vrátim, už daná situácia nevyzerá tak hrozne a pokojne si to s deťmi vydiskutujeme.

avatar
supermario
7. jan 2024

Ahoj. Ja som psycholog a tiez sa nam vyskytol podobny problem (s 9r.). Uplne rozumiem tvojej frustracii. Ludia, ktori take nezazili tomu tazko porozumeju. Skusali sme s manzelkou tiez vselico, aj pozitivnu motivaciu, aj negativnu (Bohuzial). Nefungovalo nic, okrem jednej veci. Nechcem ju tu velmi spominat, aby ma niekto neobvinil z vlastnej reklamy. Ale za posledny tyzden, kedy som mu dal toto, sa jeho pristup vyrazne zmenil. Vytvoril som to pred par rokmi a pre starsich ziakov. No k pocudovaniu, po tom ako videl, co vsetko robi a zaroven, co vsetko nerobi, co dostane za odmenu, atd. v nom vyvolalo akusi zodpovednost, aleboco. Tazko to posudit, ale zazrakom to funguje. Pripravujem mu aj verziu pre mensich, no dal som mu rychlo do ruky aspon cosi, lebo uz sme boli s manzelkou naozaj zufali, pretoze cez tieto zimne prazdniny sa jeho "neznesitelne" spravanie este viac vyhrotilo. Ak sa budes chceit dozvediet viac, kludne mi napis spravu. Alebo hocikto z vas, kto si precita tento komentar.

avatar
maryetta
7. jan 2024

@vivuska666 presneeee zhoda na 100%. Este aj to zelene pero 😂 aj to ze vkuse berie moje co mam lebo jasne ze on uz nema-pritom s prepisovackou este pisat nesmu. Obaly ci ma alebo nie. Knihy zosity dotrhane. Dokrcene. Proste lajdak ktoreho vlastna mať nespoznava.

avatar
sidicek
8. jan 2024

@supermario úprimne, môjho by porazilo už len pri predstave vyplnania takéhoto listu.Toto je asi len pre špecifický druh ľudí , niečo ako autisti co potrebujú presne vedieť co a kedy sa bude diať .Tak ale super ak ste našli ,co na vaše dieťa funguje.

avatar
22abigail22
8. jan 2024

Pamätám si, že keď môj brat bol v tom veku bol taktiež drzý a papuľnatý. Nie len doma ale aj v škole.
U nás zákazy tiež nefungovali - PC sme nemali, mobil tiež nemal a TV nepozeral takže matka ani nemal co zakázať. 🤷‍♀️
Zistili sme, že príčinou jeho správania bola nuda. Zapísala som ho (ja ako staršia sestra) na boxing a futbal a veru, nemal ani čas ani energiu na drzé správanie.
Ono to chvíľu trvalo ale potom sa upokojil (vyrástol z toho) a do dnešného dňa je to najväčší pohodák (má už 19). 🙂

avatar
akvi
8. jan 2024

@supermario cely problem je v tom, ze ani pozitivna ani negativna motivacia nefunguje jednoducho preto, lebo je vonkajsia. A toto je najvacsia tragedia toho celeho, ze pochovavame jedinu motivaciu, ktora funguje dlhodobo a najlepsie a to motivacia vnutorna. Preco sa vacsina deti nema problem naucit chodit, behat, skakat, rozpravat, bicyklovat atd. atd.. Vsetky tie cinnosti, ktore robia deti do 6 rokov, kym nenastupia do skoly. Vsetky tie cinnosti maju jedno spolocne, vychadzaju z vnutornej motivacie. Netreba nikoho odmenovat a trestat, deti sa to ucia preto, lebo chcu. Moje dieta sa naucilo aj citat este pred nastupom do skoly, lebo chcelo. Nic som ho neucila, jedneho dna to proste vedel. A takto by deti dokazali zvladnut vacsinu veci, ak by sme vyckali na spravny cas, ak by sme pozerali na zaujmy, na vnutornu motivaciu. Preco ziadne dieta nema problem ovladat mobil, tablet, PC, nik ich to neuci, vedia to castokrat uz v utlom veku lepsie, ako ich rodicia? No jednoducho preto, lebo je tam vnutorna motviacia, hlboky zaujem.. A cielom skoly by malo byt ukazat detom moznosti, aby sa v niecom nasli a mali ten hlboky zaujem, potom by nepotrebovali nad sebou bachara, ktory ich nuti sa nieco ucit..

avatar
alena0305
8. jan 2024

Pri synovi ti nepomôžu krik ani diktovať, čo má urobiť teraz. Musíte si v kľude dohodnúť pravidlá. Rozdeliť domáce práce - čo robí pravidelne mama, otec, sestra a čo bude jeho povinnosťou. Taktiež, čo má dovolené a kedy.
Pri všetkom aj do budúcna budeš musieť argumentovať - jeho názor, váš názor a kompromis. Nedosiahneš "poslúchanie". Môj ide rovno zo sprchy na autobus (aj v zime) a povie ti, že z toho neochorie a nikdy ani neochorel. Má toľko vecí naštudovaných, že stále musíme hľadať kompromisy - v niečom ustúpime my, v niečom on.

avatar
taga
8. jan 2024

@reanda ty si pysna, ze az..
Aby este aj teba ten zivit nenaucil, pani najmudrejsia!

avatar
andreatytler
8. jan 2024

Snazim sa dieta viest k tomu aby robil veci poriadne a neodflakol. Ale do akej miery sa ma clovek snazit? Kedy este vychovavam a kedy sa uz snazim zmenit charakter dietata?
Lebo je jasne ze doslednost je prospesna a dolezita, ale su rozne stupne.
Perfekcionalista ma tu doslednost na inom stupni ako priemerny clovek a ten zase na inom stupni ako flakac. Da sa vobec z flakaca vychovat niekto kto robi veci poriadne, alebo to bude len vecny boj a on ostane aj tak flakac?

avatar
kaktusik007
8. jan 2024

@andreatytler da sa z flakaca vychovat zodpovednejsi tvor. Nie perfekcionista, ale vies vychovou modifikovat trosku ;)

avatar
akvi
8. jan 2024

@andreatytler robiť niečo poriadne a byť perfekcionista sú dve rozdielne veci. Robiť niečo poriadne môže každý. Perfekcionizmus je podľa mňa skôr osobnostná črta a to sa príliš meniť nedá. Mňa napríklad perfekcionizmus v niektorých veciach obmedzuje, lebo nie som v stave dokončiť veci. Moja učiteľka VV mala zo mňa vyrážku 😂😂😂 lebo som sa neskutočne so všetkým piplala a vylepšovala a nie a nie skončiť. Moja mama je tiež perfekcionistka, je schopná napríklad mriežku na koláč rozmeriavat podľa pravítka a keď sa jej nepodarí presne a rovno odrezať, kľudne zmiesi znova. Akože ak by to bol koláč do súťaže cukrárov, tak budiz, ale je to obyčajný koláč, ktorý zjeme v nedeľu na posedenie, ani na tácke sa nestihne ohriať a teda sa ním nik ani nekochá 😂😂😅 Ale ona proste to potrebuje mať perfektné. Môj muž ani náhodou nie je perfekcionista, zato robí veci poriadne a je schopný spraviť neskutočné kvantum práce. Možno práve preto, že dokáže triezvo zvážiť, či je to dostatočne dobré a zbytočne sa neprple so všetkým.
Podľa mňa flakac je niekto, kto stratil akúkoľvek vnútornú motiváciu a rezignoval na všetko. Alebo niekto, kto je nútený robiť niečo, čo ho brutálne nebaví, to musí byť veľmi frustrujúce. Nepoznám osobne žiadneho flakaca, takže si to len predstavujem, že čo je to za človeka.

avatar
andreatytler
8. jan 2024

@akvi
@kaktusik007
Zamerne som pouzila vyrazy ktore su uplne protipoly aby bolo jasne co mam na mysli, ale asi to skor ludi zmetie.
Podla mna aj ked clovek robi veci poriadne, tak tam mozu byt velke rozdiely.
Napriklad odlozis vyprane spodne pradlo do skatule v supliku uhladne zlozene, alebo naukladane na seba bez skladania, alebo len tak nahadzane na kope? Podla mna vsetky su fajn, lebo pokrcenie na spodnom pradle sa vyrovna ked si ho clovek oblecie.
Vacsina deti si zvoli tretiu variantu a vacsina matiek bude trvat na prvej variane. Poslusne deti zacnu po case to pradlo uhladne ukladat a zostane im to tak cely zivot. Menej poslusne deti to ulozia kym musia aby mali pokoj a ked sa odstahuju budu ho do suplika iba hadzat a najtvrdohlavejsie deti budu s rodicom pravidelne bojovat a odmietat to ukladat. Teraz uz len zalezi na sile toho rodica, ci to tvrdohlave dieta zlomi a doslova prepise jeho charakter. Myslis @akvi ze ak by si mala ledabolu mamu, bola by si perfekcionalistka? Ja si myslim ze pravdepodobne nie.
Moj muz je podla mna lajdak a ja robim veci poriadne.
Ak sa opytas mojho muza, povie ti ze ja som perfekcionalistka a on robi veci poriadne.
Syn je podla mna lajdak.
Mam syna nutit do mojho standartu, alebo prijat ten nizsi co ma on?
Citam tu tie debaty o peracnikoch a obaloch na zosity, alebo o uhladnosti pisma. Kedy su toto problemy ktore treba riesit a kedy je to len drezura dietata, ktorou sa akurat tak zhorsia vztahy a nic sa tym nedosiahne?

avatar
kaktusik007
8. jan 2024

@andreatytler no u nas sa pradlo dava do vreciek, co su v skrini, presne pre to aby nemuselo byt zlozene, ulozene 😀 - to len taka poznamka 🙂
k nuteniu syna do standardu -- nenut ho do toho tvojho, skus si racionalne zvazit, ci je schopny existovat on samostatne s tym svojim --- ale ono to zavisi od toho, o co konkretne ide - su veci kde proste polavit nemozes, su veci kde polavit mozes (upratovanie jeho izby, upratovanie jeho skrine a podobne)... Drezura dietata - na margo obalov a peracnikov.... no toto som vzdy bola voci tomu benevolentna, u nas som bola viackrat v skole kvoli pravopisu -- mal ho fakt krasny, potom umrel moj otec, ktory sa o neho staral (ako maleho ho dokonca prebaloval, lebo ja som to nevladala zo zdravotnych dovodov robit) no a synovo pismo sa zmenilo na brutalne doktorske.... A ucitelka na prvom stupni s tym mala problem. NIe s jeho pismom ako takym, ale s tym ze ved tak krasne pisal, dohovorte mu. No a tu narazila kosa na kamen - proste NIE, pise skaredo, tak pise skaredo. Kym si to vie po sebe precitat on a rozumie tomu co pise, ja to riesit nebudem.... Akoze tiez som mohla zatlacit, mohol sa mozno vratit k fakt krasopisu, ale.... naco??? cize tuto tiez, proste musis akceptovat ze dieta je samostatne a jedinecne a vela veci bude robit INAK ako ty... a to je dobre, hlada si svoju vlastnu cestu v zivote 🙂 a to ta ma tesit 🙂

avatar
kaktusik007
8. jan 2024

@andreatytler mne sa fakt osvedcil taky ten pristup vo vychove - nechat vyzrat deti dosledky svojich rozhodnuti a svojho spravania 🙂 nechces teraz jest? ok, vecera je o siedmej.... zlomil si si zamerne nove pero? mas tuhu, pis tou. Stratil si struhatko? Blbe, ako si teraz ostruhas ceruzky??? v podstate miestami to bol az cynicky pristup 😀 mojej matke to sialene liezlo na nervy, ale nastastie moj brat jej vzdy vycistil zaludok a podporil ma u nej ze robim spravne, ako inak sa maju naucit ze to co robia su kraviny 🙂 a ono nejak to proste fakt takto funguje a deti - u mna v podstate uz mentalne mladi muzi - su uz asi tak cca dva roky fakt ze uplne v pohode 🙂

avatar
tinatitti
8. jan 2024

@reanda tak nám daj návod ako by si takto vzdorovať dieťa riešila ty. Fakt ma to zaujíma. Lebo ja som pri dcére skúsila asi fakt všetko a nič nezabralo

avatar
akvi
8. jan 2024

@andreatytler myslim, ze som perfekcionistka po mame, ale je to skor nieco zdedene, nie odkukane, naucene, "vychovane". Lebo ja som perfekcionistka v uplne inych veciach, ako ona.. Cize nejake odpozorovanie, vychova, to tam isto nie je, proste cista genetika, podla mna.. Praveze mne ten perfekc. ide na nervy u seba aj u druhych..

A v tom riesit, ci nie, v tom ja mam uplne jasno. Riesim len to, co je zivotne dolezite. Ostatne neriesim vobec, pripadne podla momentalneho rozpolozenia. Podla mna dodzubavanie za neporiadok, za neurobenie niecoho a pod., nikam nevedie, iba k tym zhorsenym vztahom. Ale ja to mam takto aj preto, lebo moje dieta je a vzdy bolo totalne svojhlave a asi by ho vacsina ludi oznacila aj za neposlusne. On bol schopny sa dve hodiny hadat, argumentovat, obkecavat cokolvek, co nechcel robit, hoc urobenie toho by trvalo 5 minut. Typicky napriklad domace ulohy. V prvej triede som po mesiaci sla oznamit ucitelke, ze moje decko si pravdepodobne nebude ulohy robit, pretoze ja na to odmietam dohliadat, pretoze si jednak nemienim kazit vztahy a druhak nemam absolutne cas venovat uloham dve tri hodiny denne. Tolko to u nas totiz trvalo a vysledok aj tak bol uplne hrozny. A vobec neslo o to, ze by to decko nevedelo, prave naopak. On bol schopny dve hodiny zurit a vykrikovat, ze preco ma pisat 4 riadky oblukov, ked ich uz vie napisat. Alebo preco ma pocitat 10 prikladov do 10, ked uz dokaze scitovat a odcitovat do milion a pod... Takze som fakt odmietla robit bachara a nutit ho. A takto mozem pokracovat v X veciach. Napriklad poriadok, kym som mu ja pratala izbu, tak som len oznamila, ze vsetko, co je na zemi povysavam a dala som mu cas, dokedy to ma zmiznut. Co nezmizlo, skoncilo vo vysavaci (prirodzeny dosledok). Odkedy si prace sam, ma tam na moj vkus totalny bordel, ale nestaram sa, je to jeho izba, jeho zodpovednost. Kym nerozvlaca bordel do zvysku domu, neriesim, nemam dovod. A inak riadne sa smejem, lebo v izbe bordel, zato auto, to je vylestene tak, ze nechapem.. Vytepovane sedaky, povysavane koberceky, umyte, proste tip top..

avatar
reanda
8. jan 2024

@tinatitti skus lasku