Tretí ročník - zvládanie učiva
Ahojte.
Chcela by som sa informovat ako zvlada vase dieta ucivo v tretom rocniku. Mne sa zda ze u nas je problem. A neviem ci vo mne ci v dcere ☹ uz som z toho na nervy. Majy teraz vstupne pisomky a jej stale robi problem +- do 100. Stale mi pocita na prstoch a pri slovnych ulohach tazko urcuje znamienka. Zo sjl maju y/i poucku a vybrane slova po l vie odrecitovat ale pouzivat nie vzdy. A to sa s nou ucim denno denne aj 3 hodiny. Nestiha na hodine dopisovat.
@lenna1 ja by som to radsej nejako preformulovala a naucila ju to hovorit vlastnymi slovami... to co robis je memorovanie a to jej dlho nevydrzi akonahle stupne pocet viet a mnozstvo ucenia bude stratena... navyse vela krat tie vety dietatu nedavaju zmysel ani len sa nerymuju ako basnicka🙂... takze je fakt tazke sa ich naucit.
@m_ Zaleží na tom, čo vyžaduje učiteľka, lebo ak vyžaduje aby to povedali ako básničku, tak smola. Ja som sa s tým veľakrát stretla, že to tak učiteľky vyžadovali, máloktorá je taká, že može si to dieťa povedať svojimi slovami, je to otrasné, ale bohužiaľ časté u nás.
@janickacrazy ano suhlasim s tebou... pre ucky je jednoduchsie pocut to iste co je v knihe ako rozmyslat ci to dieta naozaj povedalo tak ako je to v knihe... len je to kratkodobe riesenie lebo akonahle je uciva a viet viac tak pokial dieta nema extremne dobru pamat nema sancu si to vsetko doslovne zapamatat...
Treti rocnik a takisto 5 je vseobecne dost narocny....hovorim to tak ako z pohladu maminy 3tiaka chlapca ako aj ucitelky. V 3 ric je toho dost aj zo Sj aj z matematiky....mozno 3 hodiny je z mojho pohladu dost vela. Dcerka sa mozno nesustredi dostatocne a to jej robi problem. Problemom moze byt aj ucenie hned ako pride domov alebo neskore vecerne ucenie.urcite neodporucam 3 hod vkuse...macimslne tych 50 minut a ist s niecim odreagovat. No nie kazde dieta moze byt jednotkar to si musime uvedomit.
@janickacrazy
@m_
Ja z pohľadu učiteľa mam nervy na číru improvizáciu. Žiaci to prezentujú (asi aj pred rodičmi) tak, že hovoria "vlastnými slovami". A tak ešte aj na gymnáziu nie sú schopní naučiť sa 10 viet súvislého textu, nehovorím že naspamäť, ale aspoň s použitím odbornejších a náročnejších výrazov a komplexnejšieho spôsobu vyjadrovania. A keď potom dostanú horšiu známku, tak sa ešte čudujú, veď oni to vedeli, hovorili predsa ...
Dnešná mládež sa vyjadruje veľmi jednoducho, nedokážu používať synonymické výrazy, súvetia. Učím cudzí jazyk, ale veľakrát vidím, že chcem od nich niečo v angličtine, čo oni nedokážu vyjadriť po slovensky. Vedia aj hodinu rozprávať na danú tému, ale bohužiaľ, je to o ničom, prázdne frázy, jednoduchá slovná zásoba, bez myšlienky, nápadu a bez pointy. Ak ich tlačím do toho, aby sa to naučili z učebnice, nabiflia sa to naspamäť, čo považujem za opačný extrém.
Možno 5% žiakov dokáže pracovať s textom na takej úrovni, že ho naozaj pochopia a dokážu reprodukovať, že to má hlavu aj pätu. Asi preto, že je to určite časovo náročnejšie, vyžaduje to od žiaka, aby sa učil naozaj a nielen nabiflil sa na písomku a o týždeň z toho nič nevie.
Trápime sa s tým aj 2 roky, kým pochopia, čo sa vlastne očakáva. A pritom toto by malo byť zvládnuté na ZŠ, ako sa učiť, čo z textu vybrať, ako zakomponovať nové poznatky do toho, čo už viem, ako rozširovať aktívnu slovnú zásobu.
Máme ich v jazyku dotiahnúť na úroveň B2 ... a maturanti budú stále hovoriť, že všetko je "nice, good a bad", a zo slovies tak "is, has a can". Učivo 3. triedy ZŠ a oni s tým chcú zmaturovať!
A práve preto si myslím, že deti by mali byť už na ZŠ vedené k tomu, aby pracovali s textom, neučili sa naspamäť, ale zároveň neredukovali učivo na to, že to síce porozprávajú, ale nie sú schopné používať vhodnú terminológiu. Nehovoriac o tom, že niekedy úplne prekrútia fakty, ak hovoria "vlastnými slovami".
Učiť sa naspamäť je dôležité, sú veci, ktoré si človek zapamätá v detstve naspamäť a využíva ich celý život - násobilka a vybrané slová napríklad. Samozrejme, treba chápať aj podstatu, ale ak raz viem násobky naspamäť, pomôže mi to veľakrát na rýchle počítanie napr. v obchode. Učenie naspamäť rozvíja niektoré centrá v mozgu, je to tréning pamäte ... nemyslím mechanické biflenie, ale pochopenie podstaty a zapamätanie si dôležitých častí textu.
@hettinka No ja som sa stretla často s tým, že učiteľka chcela všetko úplne od slova do slova naspamať a žiaci vobec nevedeli, o čom vlastne rozprávajú, takže toto je podľa mna o ničom. ZŠ je trochu rozdiel oproti SŠ. Moj syn sa musel bifliť na niektoré predmety, aj ked on mal veľmi dobrú slovnú zásobu, dokonca nadpriemer na svoj vek, bola som ho dať testovať. Teraz je na SŠ a konečne sa nemusí toľko bifliť a viac ho to baví.
@janickacrazy áno, učenie sa naspamäť v tomto zmysle je o ničom, že dieťa to recituje a nevie, čo hovorí. Ako som už písala, to je extrém a dieťa to nenaučí pracovať s textom a chápať ho.
No v tej 3. triede sú 2 veci, ktoré musí vedieť dieťa naspamäť - násobilku a vybrané slová + potom to dookola precvičovať,a by sa používanie zautomatizovalo.
Je nešťastné riešenie, že obidve takto náročné veci sú zaradené vlastne súbežne. Som rada, že moje deti sa učili násobilku od 2. triedy (dcéra bola ešte pred reformou na 1, stupni a syn je v alternatívom programe s pozmenenými osnovami), takže to nemali takto naraz. A veeeľa sme cvičili, napriek tomu, že obaja to dosť rýchlo pochopili, treba to dookola cvičiť, bud formou nejakých pracovných listov, na násobilku aj v tablete mal syn appku, skúšala som ho v aute a podobne.
@hettinka No moj syn bol nadaný na matiku, takže násobilku vedel už asi v prvej triede, ani som nevedela, kedy sa ju vlastne naučil, nikdy sme ju nemuseli trénovať. Vybrané slová to bolo trochu horšie, ale naučil sa. Joj tie ich reformy stále, mám pocit, že to ide k horšiemu len.
Náš syn s učením nemá problémy. Ešte stále sa doma neučí. Stačí, že to počuje na hodine. A má výhodu, že véééľa číta. Rôzne knihy. A vďaka tomu píše aj správne Y / I. On v podstate ani nevie vybrané slová vymenovať, ale vie kde sa aké Y/I píše.
@hettinka je to velmi pekne napisane a ano mas pravdu. Problem tkvie jednoznacne v skolskom vzdelavacom programe na statnych zakladnych skolach - citanie s porozumenim sa hned v zarodku predsa musi znicit!
Poviem priklad - Slovenske skolstvo nuti deti citat predpisanu literaturu, vobec nevadi, ze je nevhodna a deti absolutne nebavi! Musia!!
Britske skolstvo je postavene na citani s porozumenim uz v zakladoch, ked dieta prejavi zaujem o citanie - ucitelka ihned dietatu v jeho oblubenej teme vyhlada dalsie mozne zdroje knih a ponukne ich dietatu a rozprava sa s nim o tom, co ho zaujalo, preco je to pre neho zaujimave, co by si rado este precitalo a pod.
Moja tretiacka sa vybrala do skolskej kniznice, lebo doma nemame komplet seriu patracov a ako vycvicit draka a chcela si pozicat co mali v skole, aby si doplnila diely a precitala. No mila pani ucitelka ju poslala z kniznice prec, ze to nie je literatura pre jej vek. No co si to dieta odnesie za zazitok? Zeby motivaciu k citaniu?....
@vulka pred 100 rokmi som sa ani ja doma neucila, stacila skola. Niekedy si myslim, ze je to aj ucitelmi. V 8. nam zmenili matikarku a mnoho z nas skusky z matiky na strednu nespravilo. K slovencine urcite vela citat. Lenze, ktore dieta dnes cita, maloktore. Moj ma skoro 5 a citat nechce. Ja v jeho veku som luskala leporela, obrazkove knihy.... Strach ist so mnou okolo knihkupectva
@tetapetra dcera tretiacka vela cita a mame strau pani ucitelku, ktora uci ako maly boh. Doma sa neucime vobec, decka ma zmaknute, domacich uloh minimalne a drviva vacsina triedy vybrane slova ovlada fantasticky. Nasobilku vedia aj o polnoci. Vobec neviem, ako to s nimi tato pani ucitelka robi, ale my mame doma svaty pokoj. S dcerou sa ucime len anglictinu.
Zato minuly rok sme mali ucitelku - mladu zabu, ktora cerstvo vyliezla zo skoly a polovicu triedy poslala do poradne k psychologovi, ze deti su narusene, maju poruchy ucenia, spravania, su hyperaktivne a na domacu ulohu nam denne davala aj 2-3 strany A4 prasovnych listov. Cely rok sme denne sedeli doma a pisali ulohy aj cez dve hodiny a polovica triedy, hlavne rodicov, sme uz padali na hubu z mnozstva domacej prace a o nasich detoch sa pani ucitelka pred nami vyjadrovala ako o debiloch a citujem: "take otrasne deti v zivote nevidela.."
Toto je nase skolstvo 🙂
Teraz som nesmierne vdacna za tuto staru pani ucitelku, ktora je neuveritelne nad vecou, deti sa doma ani nemusia poriadne ucit a chodia domov spokojne a casto aj bez domacich uloh.
No a na margo mladej pani ucitelky - do poradne poslala aj nas, ze dcera nezvlada ucivo a do skoly nepatri - u psychologa sa na mna psychologicka vcelku zufalo pozera a hovori mi - a nechceli by ste k nam poslat aj pani ucitelku?
no viete, komu sa chcelo učiť nad knihami? Celý tento systém je tak nastavený, je to nudné a deťom sa nechce. U nás to bolo podobne. Napísať úlohy ale učiť sa. Tak som vymýšlala rôzne metody. Dcéru som naučila hrať žolíka. Po týždni +/- cez 51 nebol problém. A zrátavala karty aj vyššie. Vymýšlala som rôzne hry, nech je proste zábava. No pravopis len diktátmi. Nechcelo sa ale muselo sa. Ale ona je skôr na matiku ako jazyky. Keď sa jednalo o iné predmety tak sme robili rôzne výlety alebo také činnosti ktoré s tým súviseli, pokiaľ sa dalo a tak sa nejako učila. Niekddy to bolo náročné ale nad knihami sa jej vôbec nechcelo sedieť.