Už neviem ako na 8 ročného syna, poraďte čo fungovalo u vás

@tslobik ach ja sa len bojím tiež toho že začne z domu utekať lebo on mi povie že nás neznáša ! Že už chce odísť a takého že on moje pravidlá nebude počúvať a to sa naozaj zle pocuva 😕 to všetko povie v hneve a povie že chce ísť k otcovi a ja dobre tak mu závolame a mozes ísť keď ti je tu zle a už ani nechce zavolať proste takého len povie , pritom nikto ho nebije nezatavram ho niekde do izby samého , tiež keď príde puberta to bude asi úplne na hlavu 😕už teraz keď je taky , ja keď niekdy prídem do školy peši a s kočíkom a nie autom on hneď dudre že nejde peši a naschal bude pomaly ísť aj 10 metrov za mnou 🤔 neviem kde na take deti chodia

Ahoj, prečítaj si "5 jazykov lásky pre deti"
úžasná kniha. Tak zistíš, čo presne tvoj syn potrebuje. Aj keď sa mu venujete, pravdepodobne nie tak, ako on potrebuje. to je veľmi častá chyba rodičov.

@barbora_3008 ak ho nezvládneš teraz , nezvládneš ho vôbec v puberte , to je absolútny výbuch hormónov. Včera som čítala jeden rozhovor s českým psychiatrom , ktorý hovoril že otec má byť ten kto zvládne neposlúchajúce , rebelújúce a agresívne dieťa. Má byť ako oheń a bič ( obrazne. ) Ak sa vraj nezvládne dieťa do 5 rokov , tak v puberte sa to riadne vymstí .
U vás ten otec chýba , nie je ani biologický a nie je ani náhradný . Ty ako matka na to nestačíš a ani to nie je tvoja úloha. Ako tvrdil , je iné keď pohladí otec a iné keď pohladí mama, je iné keď na stôl dá večeru otec a keď mama.

@anjelaa ďakujem idem si ju kuknúť ☺️

@maminuska to máš pravdu 😕 muž bol doma pol roka troška to bolo lepšie ale teraz má aj novú prácu a dosť ťažko to už je ide nedá sa mať všetko ale sama tiež asi veľa nedokážem , no ale budem sa snažiť inak ísť na neho

@barbora_3008 Prečo by si mala meniť psychológa? Možno syn len cíti, že celá tvoja pozornosť sa presunula na druhé dieťa a on je odstrkovaný. Nezvládaš prvé dieťa, ale na ceste je už tretie? To sa mu chudákovi nedostane už ani štipka pozornosti.....veď sama píšeš, že si na všetko sama, lebo chlapa máš stále v robote 😢

@nefertiti5843 ako ja tak zvládam všetko ked je v škole si navarim upracem 2 krát denne chodím vonku ideme potom pre.starsieho do školy ale on keď príde domov ideme sa najesť idem sa s ním učiť ale jeho vsekto treba nútiť potom sa ideme pohrať všetci ako snažím sa už iba im venovať žiadne domáce práce nič , ale s ním ťažko nic on už len telku chce pozerat a nemôžem ho nechať si robit čo chce 😕 to zas by som kaslala na neho s mladším nemám žiadnu starost , ako keby som mala možnosť mala by som skôr dieťa aby nebol taký vekový rozdiel medzi starsim a mladsim ja vidím že on má rád bračeka hrajú sa spolu požičia mu svoje veci ,

Čítam túto diskusiu už druhýkrát a stále nechápem, čo také ten syn vyvadza. Zatiaľ mi to príde ako bežné správanie v jeho veku. Ja mám dievča a to je trochu iné, ale oči prevracia i ona, upratuje s chuťou len podľa nálady,... Tebou popisovane problémy zažíva asi väčšina mamičiek chlapcov.
Skôr mi príde, že je problém vo vašom nastavení voči nemu. Možno je to spôsobené i ďalším tehotenstvom, keď si mala a máš očakávanie, že najstarší syn už by mal byť samostatný a skôr ti pomáhať než ťa potrebovať pri bežných aktivitách.
Ale on je stále len 8 ročné dieťa a tak sa i správa a potrebuje dohľad, pomoc, napomenutie. Ale s kľudom, nie krikom, ktorý opakované spomínaš. Je iné mať jedno dieťa z venovať sa mu a pracovať na vzťahu s ním. Iné je mať k tomu mladšie dieťa a zladiť to. No a po narodení ďalšieho dieťatka bude situácia ešte vypatejsia, pokiaľ dovtedy nenájdete k sebe inú cestu.

@abbey1 ďakujem za taky názor , potrebujem to počuť aj z tej strany že není moje dieťa najhoršie 😱 lebo každý sa len zhrozuje keď je u nás nevidím to len tak ,nehovorím že je až taký zlý len možno som už otrávená že všetko má a nič mu není dobre , on aj sa rozreve aj hodí na zem a tam bude ležať 🤔 čo podľa mňa v jeho veku není okej ,neviem či to je tehotenstvom ale on stále taký bol aj keď som sama s ním bola nebol dokonalý to ani nečakam od neho

@barbora_3008 mne príde podľa popisu tiež celkom normálny, možno trochu zivsi ale inac také bežne veci co robí aj moja 10 rocná...
Odporúčam menej ho riesit, s telkou nastaviť pevné pravidlá (napríklad každý večer o 8 na 20 min keď už budeš v pizame) a nepovolit.
Zabudol si pizamo? Tak prejde si pon v uteráku. Vykrikuje z postele že je smädný? Posli ho si nabrať. Nechce jedlo? Nevadí, nič iné nedostane. Proste neobskakovat, nereagovat na hlúposti, nekricat, iba byť dôsledný
Mam podobne krsňa býva u nás na prázdninách rozumejú si s mojou dcerou, teraz ma 9, veľmi živá, stále nejaké požiadavky dones mi toto, uvar mi toto, môžem si zapnúť telku, môžme ísť na ihrisko.... Ja ju viem spacifikovat na blbosti nereagujem alebo si z nich urobím srandu, čo chcú odo mňa nechám ich spraviť, neobskakujem, nenervacim. Ako je u nás tak po pár dňoch tak týchto požiadaviek je o polku menej. Tiež ma občas problémy zo svojou zivostou v škole
Podľa mna tento typ deti proste potrebuje pocit ze su vnímané. Ze ten prúd reči niekto počúva. Potrebujú interakciu. Ale zároveň jasne pravidlá. A tak isto možnosť byť sami so sebou bez toho aby im niekto vymýšľal program. Šport a vyradiť cukor, z toho sú deti divoke

@barbora_3008 Aj mne sa zda ze to je velmi aj o tebe. Tym ze si tehotna a cakas tretie. Ten malicky je jednoduchsie dieta-snim ho porovnavas viac x. A najstarsi uz by mal byt akoby dospely nech snim nie je robota lebo sa bojis ako to budeš zvladat pri 3 detoch vacsinu casu sama bez partnera. Ked uz teraz toho mas dost s 2. (Co je normalne) Cast toho ako sa tvoj syn chova je aj jeho zrkadlo tebe. Deti su citlive on vie ze si z neho nervozna uz, kricat len nepomaha. Na vzdor je naj poslat ho do jeho izby nech si reve tam a za chvilku dojde a poprosi o odpustenie. No treba ho aj vela chvalit, ked dostane za den 5 pochval jedna vycitka zaboli viac ako ked po nom cely den x krat nahucis alebo zakritizujes co vsetko neurobil ako mal. Ked je kazdy den len kritizovany potom je kazdy den frustrovany. Mal by sa citit lubeni a chciet ti robit radost. Ale to ho tak musis nastavit ty. On ovela viac vnima tvoje tehotenstvo ako ten malicky 2r vie co bude nasledovat uz teraz akoby ziarli vie ze bude menej casu nanho. Mà to o to tazsie ze tvoj partner nie je jeho bio otec a uz aj ty robis rozdieli v tom ako ho vnimas. To ze si zabudne zobrat pyzamko =uz v tom vidis geny bio otca ze neplati pravidelne vyživne. Trochu moc nie? V psychologii su dva tabory uz dlhe roky. Tabula rasa. Jedna cast veri ze clovek sa rodi čisty nepopisany list a vsetko je o vychove. Druha cast ze je to vsetko genetika. Pravda bude niekde uprostred. Nemozes si vraviet ze je proste povaha po ex a mensi je lepsi po sucastnom. Obaja maju aj tvoje geny. Je to tvoj syn skus v nom viac vidiet seba. Aj ked ty si svojej mame ako jedinacik take problemy nerobila. Nie je to tvoj klon ale stale mà v sebe vela z teba. A vyrasta u teba nie u bio otca. Cize aj chyby vo vychove hladaj doma, (nic v zlom kazdy robime chyby) skus sa menej stresovat tym ake to bude ked sa č3 narodi a viac sa mojkat s prvorodenym. Dat mu vela lasky slovami aj činmi kazdy den nech vie ze vzdy bude aj on doležity. Lub ho viac a tie drobne nedostatky ti budu menej vadit a aj on sa bude inak chovat. ❤️

@barbora_3008 ja mám to iste ale. 7 r , izba ? Denne ideme odlož , ulož , výhod ... keď ide vaňa vo vani zisti nieje pyžamo nieje uterák keď ja som vo vani v tedy všetko potrebuje chyba mu . Ulahcujem si veci pripravím si snim pred vaňou všetko ... jemu musím 3 x hovoriť všetko s kontrolnou otázkou či má aj počul a aj či to pochopil . Zásadná chyba je ak mu ostane voľný čas a nevie čo s časom , zasadne má zákaz PS , lebo mu s toho .... , každý deň má presny program po škole učenie olovrant chvíľkový oddych , krúžky , hygiena spánok . Presny program inak by nás zjedol za živa

@barbora_3008 ja dom mala niečo podobné s dcérou. Nezvládala som to. Nepomohol ani psycholog. Keď dom už bola veľmi zúfalá tak som si sadla do kuchyne a asi hodinu dom tam len ticho sedela a cumela do blba. Samozrejme dcéra si to po polhodine všimla a začala vyzvedat. Ja slzy v očiach, stav bezmocnosti, vyverpana z nej ... Tak som sa jej opýtala čo na mne nemá rada. A ona že keď kričím. Tak som jej sľúbila že nebudem kričať ale že mi s tým musí pomôcť. Vysvetlila som jej že ja nemám rada keď ona vystrája, ale má neporiadok v izbe atď... Onai zas povedala že strašne nerada upratuje a že nemá rada keď mladší syn je stále pri mne a ona musí chodiť do školy atď.... Tak sme sa dohodli že jej občas pomôžem s upratovaním izby, ona mi pomôže s malým synom .... Proste som ju nechtiac postavila k zodpovednosti s pocitom že bez nej to nedám. A miesto kriku som začala hovoriť potichu aby sa musela započúvať. A pomaličky sa to začalo ukludnovat. Chce to čas. Za pokus to asi stojí. Určite si však treba získať dôveru dieťaťa aby sme mohli zistiť v čom je problém. Držím palce a prajem pevné nervy

@barbora_3008 zbežne som prečítala, čo si písala. Povedala by som, že máš normálne živšie dieťa. Ja mám doma dievčatá, dve, jedna má 9r., druhá 11r. Stále bojujeme s poriadkom, úlohami, sprchovaním (aj s nosením si pyžamá a uteráku). Človek by myslel, že sú to veci, ktoré by mali byť už zautomatizovane. Najhorší problém je dať špinavé veci podľa farby do košov na prádlo, pritom je to hneď po ruke, oproti kúpeľne, kde sa vyzlieka. Jedná sa hlavne o staršiu, plus ako papagáj opakujem, že prádlo treba prevrátiť. Pravidelne nachádzam legíny/tepláky prevrátené ešte aj so spoďármi na nich 😲
Takých veci je viac, od kuchyne, kúpeľne až po detskú izbu, kde mám pocit, že každý deň vybuchla bomba. A pritom sme ich učili od malička, že sa upratuje, že sa umývajú ruky, atď., proste všetky tie bežné maličkosti. A s prichádzajúcou pubertou to bude ešte horšie.
Skús na syna menej tlačiť, predsa len je to dieťa, aj keď verím, že je to ťažké. Netreba si zase nechať skákať po hlave. Treba ho zapájať do normálnych domácich prác, nákupov, bežného fungovania. Je to veľa aj o povahe. My napr. vychovávame deti rovnako, rovnaký prístup a jedna je od mala taký zatĺkací vychcánek, vôbec neviem, kde sa to v nej berie. Pritom je veľmi citlivá a viac pomáha ako to druhá.
Inak, čo sa týka toho reči, mne sa vie doma na zem poskladať a revať jedna aj druhá 😁 treba to brať asi sčasti s humorom.

@laguna28 to sme skúšali sa porozprávať už keď som bola fakt zle na Tom už tiež som plakala ale on mi nepovie že preto taký je mykne s plecami 😕 ale skúsim asi bez kriku že potichu že možno vtedy si uvedomí , dnes chcem skúsiť s ním robit palacinky a že nech pomáha a tak sa porozprávame poviem mu že nechcem aby to tak bolo že kričím a že nech si nemyslí že ho nemám rada a uvidíme ako to dopande v škole teraz majú tabuľku s menami a na každý deň body bude smajlík alebo smutný smajlík tak urobíme to dnes aj doma spolu možno niečo aby ho motívovalo 😕 inak už neviem

@k_a_j_k_a to vážne ? Tiež sa dajú na zem ?🤣 Tak ja sa už niekedy smejem ale všetko ten malý opakuje 🤔 ale u nás ešte problém že keď pôjdeme na východ k mojej rodine tak každý skáče okolo neho a nechaj ho a daj mi a dobre že rit mu neutieraju a varia čo len on pískne a všetko mu každý dovolí a potom to skúša u nás doma 😕 nechodíme tak často 2 krát do roka ale on stále len povie že a tam dovolia a ty nie 😕 a stále sa aj pohadam s rodinou jeden oni ho berú ako 2 ročne dieťa a ja vyzerám tá zlá tak neviem

@barbora_3008 vieš, čo? Ja už som sa dávno naučila neriešiť veci, keď sme u rodiny. Robila som zle len sebe. Proste sa ich snažím ignorovať, nech si užijú deti aj starí rodičia. Inak by som sa zbláznila. Dôležité je, že mi vrátia deti živé 😁 a som spokojná aj ja aj oni. A starí rodičia sú od toho, aby deti rozmaznavali 🙂 si zober aká budeš ty na vnúčatá. Ja už sa teším na to, ako ich budem rozmaznávať a dovolím im veci, ktoré nedovolím svojim deťom 🙂

musím sa pousmiať...robíš z komára somára...napísala si toho veľa, ale nič konkrétne. Robíš krik pre čo vlastne ...pre neporiadok v izbe? preto že nechce jesť?
chlapec má 8 rokov, počkaj ešte pár rokov keď príde do puberty a potom už s jedením problém nebude...zje aj teba - obrazne povedané... 😉
má neporiadok v izbe? áno stáva sa, ale rozčuľovať sa preto každý deň nemá význam...
Užívaj si každý deň s takýmito problémami - neproblémami...Keby ste mali vážne zdr. problémy ako autizmus, DMO, ....a pod. tak to by bolo iné.

@k_a_j_k_a to mi hovoríš z duše 🤣 ja budem mať 3 chalana a teším sa že hádam budú moji synovia mať dcéry nech si vnučku užijem 🤣 ale tak teraz má to štve 🤔 lebo potom len doma riesim rozblaznene dieťa ale to asi každý 🙈 ja si rozmýšľam nad sebou že asi na potrebujem výchovu 🤣

@deti95060810 on práve má raz jedlo a veľa zje ale vysmysla prv a potom zje on všetko kde je mäso 🤣 ako už som za zmyslela že uricte aj ja chybu robim a chcem od neho veľa ale vidím že deti v jeho veku sa aj inak chovajú 😕 napr v škole triedna robí rodičovske každý mesiac iba s 3 chlapcami a my sme tam stále 🙈

Treba fakt prihliadnut na to, ze ma 8 rokov. Je to bohuzial taky vek, ze skusa a ver, ze bude skusat viac. Treba sa mu vsak venovat, a vsimat si ho, kedze sa podla mna nudi a preto je proste taky

@barbora_3008 Ja som bola možno podobná ako tvoj syn - ale nie v takom veku. Až pomaly v dospelosti. Hovorila som iné veci, ako som skutočne myslela a cítila. A vnútri som vyčítala rodičom, že nechápu "mojej reči" (pocitom, želaniam a pod.). Len jediný človek so mnou dokázal to, že som mu nikdy neodpapuľovala, nehnevala sa (starý otec). Ale to bolo tým, že on na mňa nikdy nekričal, nehneval sa, nehrozil, nerozkazoval a pod. Čiže na každého je nejaký prístup.....len nevieme ho ako rodičia nájsť. A na môjho malého určite by niečo zabralo, len to nevieme objaviť. Ale možno je to ešte skoro....toto sa týkalo mňa ako už kvázi rozumnú. Ako dieťa som bola veľmi poslušná a vzorná🙂 Ono sú to komplikované povahy, nie zlé ale veľmi zložité zase pre niektorých ľudí. A ťažké je nájsť ten spôsob, prístup aby nám dôverovali a zároveň vážili si nás a rešpektovali. Je to proste boj. Neviem či som dostatočne zrozumiteľne vyjadrila aspon môj pocit z toho. Ale na moje nervy, asi aj na tvoje je to riadny zaberák. Niekedy to nezvládam a hnevá ma to a veľmi. Tiež chcem vyhľadať odborníka, ale veľmi tomu nedávam.

@barbora_3008 držím palce

@barbora_3008 ja mám podobného syna, teda obidvoch (9 r. a 2 r.) a tiež čakám 3. dieťa. S najstarším sa okrem napominania a pripomínania ešte musím učiť cca 2 hodiny denne, lebo kedy som to nechala len na ňom, tak by to veľmi zle dopadlo a ešte mu aj všetko nenormálne dlho trvá. A často napodobňuje brata plačom a škriekaním (vraj Jurko to tiež robí a jemu za to nenadavam 😃) , ale to je podľa mňa také prirodzené pre deti, ktoré majú mladších súrodencov. Len mu tisíci krát zopakujem, že on už má 9 rokov a brat ešte len 2. Mladší zase napodobňuje staršieho, chce sa mu vyrovnať. Tiež chodím s ním aj ku psychlogicke a podľa nej je v poriadku, len ma takú ťažšiu povahu, ale to ja nezmením. Odmieta sám spať v izbe, tak som to vyriešila tak, že spíme spolu vsetci traja v jeho izbe. Manžel je sám v spálni a je nadmieru spokojný, že má od nás pokoj 😁. Veľakrát sa ešte syn nasáčkuje do postele ku mne a mladšiemu. Vysvetľovala som mu, že po pôrode budem spať v 2. detskej s bábätkom, že aj tak bude musieť spať vo svojej posteli, tak načo sa tlačí teraz ku mne. A on že: on to chápe, ale že teraz si ma chce ešte užiť, kým je bábätko v brušku. Ale, že Jurka (mladšieho) si chce nechať v izbe "navždy".

Tiež som z toho občas na nervy, ale beriem to tak, že on je proste taký, túži po mojej pozornosti a láske a je to určite lepšie, než keby ma mal odmietať a zatvárať sa v izbe sám. Niektoré deti sú viac samostatné iné menej. Rozhádzané veci až tak neriešim, napominam ho, ale tragédiu z toho nerobím, ja som ako dieťa tiež neznášala upratovanie a mávala som v izbe neporiadok. A sestra detto 😁.

Popôrodné starosti sme s manželom vyriešili tak, že on si na prostredneho syna zoberie materskú a ja budem na materskej s bábätkom, takže ten prvý polrok bude so mnou doma a s deťmi mi pomôže. A aspoň si oddýchne od zamestnania a bude tráviť čas so svojou rodinou. Tiež robieval skoro stále aj soboty a dosť ho to vyčerpávalo.

@barbora_3008 a kúpem ich vo vani spolu, ja si tam k nim sadnem (na zatvorené WC 😁), dám im hračky a aspoň chvíľu mám pokoj 😉 oni sa pohraju a zároveň okúpu.

My máme doma tiež 9ročného syna, ktorý ani doma ani v škole neposedí, má strašne veľa energie. Samé poznámky, neustále vyrušuje, 3krát do týždňa má furbal do pol7 a to ešte domov príde a skáče, normálne si niekedy myslím, že mi to robí naschvál. Upozorňovanie a krik u nás na dennom poriadku. Niekedy mám pocit, že som hodná na psychiatriu 😂 Chodili sme tak isto k psychologičke, vylúčili sme aj ADHD, dieťa že vraj musí z tohoto vyrásť. A hlavne sa mu treba venovať, lebo si vyžaduje veľa pozornosti, aj keď niekedy sama neviem čo skôr.

@rapidka ach bože čítam ako o sebe neviem čo skôr a stále napomínať dieťa 🤔 ale včera to už bolo lepšie mali sme pohovor a povedal že bude mi veľa pomáhať tak uvidíme koľko vydrží ☺️

Presne tak, ako píšete.... aj náš nám chce v kuse pomáhať.... keď ja sa niekedy bojím že si ublíži, tak mu poviem že to urobím radšej sama... myslím práce v kuchyni... potom sa urazí a dokáže sa so mnou pol dňa nebaviť.... a bude kopať s loptou po byte, alebo kričať, len aby ma vytočil kým nezačnem kričať... susedia majú šou... ja vreštím on plače ako keby som ho mlátila... Ale čím je starší tým je to lepšie... my tieto stavy máme od malička... Má o 8 rokov staršieho brata, vyrastal medzi veľkými nakoľko je najmladší a bol dosť rozmaznaný. Manžel robí v zahraničí, takže mu chýba aj otec, tým že je doma menej. Ale lepší sa to... Máme aj dva, tri dni keď je ako anjel, pomáhama mi, na všetko sa pekne pýta a na štvrtý deň jak čert 😂 Učí sa dobre, len sa mu musím tiež každý deň venovať. Tak len dúfajme, že z toho naše pokladíky vyrastú. 😘