Večne nespokojné 7-ročné dieťa

autorka,ja mam doma 7 rocneho syna,ktory je od narodenia negativisticky, precitliveny, uplakany, okrem toho je asperger, cize kazda aj totalne nepodstatna situacia vie byt vyhrotena do extremu.Ale k veci, mozog je plasticky a teda naozaj tvarovatelny.Ak je napr, tvoj muz negativista a frflos, upevnuje si dlhodobo toto nastavenie aj v nervovom prepojeni.Proste cim viac reagujes nejakym sposobom,tym viac sa ta cesticka v mozgu "vysliape" a upevni. Aj u dospeleho sa to da menit,ale to je hlavne o praci na samom sebe...Podla toho,co som doteraz zazila a nastudovala,tak u dietata to vies este v tomto veku tvarovat, teda ja u syna vidim po rokoch driny pokroky,kedy sa mu stane z jeho pohladu katastrofa,vidim,ako to v nom zacina vriet a on sa ovladne a povie,no co uz,aspon ze sa nestalo nieco horsie,ze nezacalo prsat,alebo ze si neodrel aj druhe koleno a podobne, co je u nas megalomansky uspech.Nie je to 100percentne,ale ooooovela lepsie, tak som ta len chcela povzbudit,aby si to s nim nevzdavala a vydrzala "drzat" ten nadhlad a nadsenie z obycajnych veci, nech sa to nanho postupne nalepi 🙂

@derdia vidíš, napr boli u nás tiež kolotoče, týždeň sme okolo nich chodili a ze by chcel ísť na autíčka, nešli sme lebo som bola sama s deťmi a ani jeden nechcel ísť sam do auta, tak som povedala, že veď sú hody a cez víkend pôjdeme s tatušom, išli sme, dohodli sme sa ze buď 2 jazdy, alebo 1 jazda a nejaku maličkosť si kúpia v stánku za peniaze co dostali od babky a boli 2 jazdy, viac nepýtali,penisze od babky si dali do pokladničky.

Aj to potom frflal, že to druhe auto bolo asi pokazené, že sa mu zle šoférovalo a ze bolo pomalé. Ako takéto vypúšťam, lebo veď je to blbosť, ale ide o to ze naozaj nič nie je dobré

@tululu ďakujem, toto som viacmenej chcela počuť, že sa to dá zmeniť, že aspoň trochu to nejako formovať. Môj malý bol od narodenia také nespokojné bábo, stále plakal a veľmi málo spal, dokonca aj teraz tomu spánku moc nedáva, chodíme aj na neurológiu od narodenia a dlho mal v papieroch podozrenie na adhd a raz mi aj lekárka spomenula aspergerov syndróm, ale časom už z toho upustila, teraz vraví, len ze je živý a ze ešte nervová sústava dozreje, psychológ tiež povedal, že je zdravý

Mám doma to isté ✌️u nás to začalo narodením súrodenca resp.teraz to vnimam oveľa intenzívnejšie keď začal chodiť do školy.pride neoddýchne si a poobede je to jeden chodiaci traged.tiez dokáže pokaziť výlet,zdut sa v mihu oka.ja myslím že to len ty tak nešťastne berieš,isto nie je nešťastník najväčší len to sú decka proste.ja už neriešim vôbec poviem mu s kľudom angličana nech sa ide ukludnit do izby a za chvíľu príde kľudný,keď nechce nechám ho tak nekomentujem,ale viem že to nie je také že sa preto musíš trápiť.ja sa ho vždy spýtam či už je dobre ,postiskame sa a je kľud,tak na dve hodiny.....,😂

@lolita555 ok, ďakujem, asi máš pravdu, že to príliš riešim a trápim sa tým. Skúsim, sa nad tým povzniesť. No keby aspoň ten môj muž mi to nesťažoval, on ešte pridáva

si na neho emocionalne napojená, mate dobrý vztah, má naplnené svoje potreby aj potrebu spojenia s Vami, aktívne ho počúvaš? A akú ma syn sebauctu? Ty mas svoje ocakavania, ale dieta je jedinecné, potrebuje podporu a moze byt ze tymto si testuje či vieš co robíš. On to nerobí naschvál. Maš Ty svoje emocie regulované, ked to chces od neho? Lebo vsak on je len na vaš obraz..a on ked je starsí, vie naisto ze ho milujes? Kazdy vecer spominajte pri ulozeni do postele co bolo cez deň príjemné a radostné a aspon 20 sekund zotrvajte v tej skusenosti, nech sa ulozi do do pamate, lebo negativne sa viac ukladaju ako pozitivne preto treba pozitivne vyzdvihovat. To je z nejakej knihy ..je to vsetko o emociach, vztahoch, blizkosti, psychologii, tak skus so psychologickou dobrou mozno pár sedení

Naozaj sa tym netráp u nás je to isté a potom je všetko v poriadku ,mladší ten je ako med ,úplne sú ako dva póly.beriem ako to je neriesim ,dávam mu všetko dobre čo vo mne je,milujem najviac ako viem ....
Môj manžel je zas kludas ,nikdy po nich nekrical ,ale zas keď niečo sa deje nerieši ,nechá to na mňa,lebo on nedokáže proste byť na nich tvrdý.tak zas ja musim ale ja teda s pokojom sa to snažím riešiť.no tvoj muž sa asi nezmení ,jasne že môže od neho aj chytat tieto maniere ,možno naozaj taký bude syn v dospelosti povaha ako manžel ,ale aj keď je to ťažké skús sa nejak upokojiť ,veď pokiaľ si so vedomá že ho vychovavas dobre tak nemáš mať preco výčitky

Bože píšeš o mne?😅😅😅moj je taký isty... ma ale 9 🤦‍♀️ A s mojim mužom som tiež od mojich 16tich😅
Aké je znamenie maly?

Každopádne mnohé ti tu píšu že to začalo s narodením súrodenca, teraz si uvedomujem, že asi to aj u nás začalo tým.. proste mladšia vkuse reve, ona je fakt strašne decko, ale na výletoch a somarinach je úplne úžasná, zo všetkého sa teší, aj z hovna.. a ta staršia pri nej ide zas ofuky.. keď je mladšia naprd doma zarevana, tak staršia je ako med, nič jej nevadí.. v podstate si teraz uvedomujem, že zjavne tie deti nemôžem mat šťastne obe 😂😂😂 a to je asi problém.. zajtra ideme na kone, skúsim nejak dodrbať náladu mladšej a keď staršia nebude na všetko p*čovať po ceste domov, tak problem solved 😂

Zmrzku by som nezakazovala. Nemohol byt unaveny a preto zacal frflat?

@dagmarovita toto je veľmi dobrý príspevok, otázky by mali byť smerované na môjho muža, teda aj som mu ich položila. Lebo toto je presne to co riešim medzi synom a mužom. Ja syna milujem, podporujem ho, dávam mu najavo aký je úžasný, áno, možno teraz viac riešim aj s ním jeho negativizmus, ale ako som písala aj vyššie, chcem mu pomôcť aby bol šťastnejší a aj v budúcnosti aby bol šťastný. Ale muž ho za všetko zkritizuje, keďže aj muž je večne nespokojný a je to začarovaný kruh, pochváliť ho nevie a vynadat za každú blbosť áno. A áno, presne to robím, snažím sa vyzdvihnúť to pozitívne, večer keď už leží v posteli tak si rozprávame co všetko pekne sme zažili, nalepila som mu na stenu nálepku padajúcej hviezdy a večer si vždy aj prianie spolu povieme a vždy to je niečo pekné, nič materiálne, teda niekedy si zmysli že si praje pre maminku korunku ako pre princeznú 🤩 on je na mňa veľmi naviazaný a ja na neho, preto ma to asi tak trápi. Tu vôbec nejde o hračky a nevďačnosť a že má toho veľa, zrejme som sa zle vyjadrila s tým hrackarstvom a už z toho vzniklo, že je zaplavený všetkým

@lolita555 ďakujem, skúsim to chvíľu vypustiť z hlavy

@nadazdi 😂😂😂 pobavila si ma

@marca12 no vidíš a tu ma spucovali, že dostal dnes zmrzku, asi po týždni keď nie dvoch mal zmrzku a že na obed hranolky, no niekto to má bežne, u nás výnimočne a teda bol tam bufet len tak nebol moc na výber. On frfle aj keď je čerstvo zobudeny, niekedy ho vyslovene otočím naspäť do postele a poviem nech nestáva hore ritou 😂🤦‍♀️

@jjanulienka rak, znamenia inak vôbec nepoznám, že aké sú povahy, ale tvrdohlavý je ako baran 😂

tak muzovi mozno kup tu knihu nech si ju precita, ked chce byt dobrý rodič Ako prezit rodicovstvo. aj na fb je Deti jsou taky lidi má velni dobré postrehy, ňmanzel to má z jeho detstva a opakuje to na svojich detoch..ako vacsina z nás asi. Ale asi s dobrou psychologickou zameranou na deti, su aj online zadarmo.

On proste len kopíruje otca, v podstate za to ani veľmi nemôže. Plus žiarli na súrodenca, tým pádom sa snaží o tvoju pozornosť. Pokiaľ otec nezmení svoje správanie, tak u dieťaťa veľmi zmeny nečakaj. A tes sa na to, že aj mladšie dieťa časom môže byť rovnaké, otec je ich vzor.

Inak ja si tak vsimamnaokolo, zemnoho deti, je vecne, vecne nespokojnych... Ze proste rodicia sa vsemozne snazia naplnit ich zivot stastim.. A ja viem, z vlastnej skusenosti, ze to je chyba...ale proste moze to clovek vysvetlovat, aj tak si ti rodicia budu tvrdit svoje... Dieta treba lubit, dokazovat mu lasku, viac krat za den, sa pritulit, a povedat lubim ta... Ale pozor... Dokazovanielasky nie je, ze ked sa mi decko zduje za den 30 krat tak jabudem stale doliezat... Ved si predstav samu seba, keby si na chate s ostatnymi a 30 krat sa zdujes, je to ok? Nie nie je. Dieta treba naucit, ze nikto nebude riesit donekonecna jeho nalady... Ked ho to nenaucime my, rovesnici ho odsununa bok, lebo nikoho nebude zaujimat ufnukany spoluziak... Proste ludito nebude bavit, stale riesit t jeho naladu... A pokial ho ty naucis ze stale sa mu vyhovuje, ze stale riesis jeho zlu naladu, tak si bude mysliet, ze aj vseeetci ostatni na svete su povinny to robit... Nie nie su a nebudu a on bude este nestastnejsi, lebo to nebude chapat....snad som todobre vysvetlila. Ale vas zivot vase deti vasa vec😀😀😀🙏

Máme doma presne rovnakého "pesimistu", no má 9 rokov. Viem to tiež porovnať pretože máme ešte dvoch mladších 6 a 2 a pre tých je život pierko. Tiež si s týmto jeho postojom voči všetkému neviem dať rady. On síce neplače, no je strašný nervák. Dokonca si niekedy aj sám ubližuje. Neviem z akého dôvodu, no má aj slabé sebavedomie z čoho pramení jeho neprestajná vnútorná nervozita.
Viem, že mu robí radosť ak sa mu venujem, ak rozoberáme témy, ktoré ho bavia ako napríklad dejiny. Je to veľký teoretik. Má citlivú povahu , dokonca to aj sám povie, že je citlivý. Boli sme tiež u psychologičky, pretože nás tam poslala jeho pani učiteľka, keďže veľmi ťažko znášal dištančné vyučovanie. Pani psychologička mi poradila venovať mu viac času, a keďže sa jej mladý zveril, že túži po psovi, tak v jeho prípade mi odporučila, ak by sme mali možnosť zabezpečiť mu aj toho. Žiaľ, možnosť nemáme. A tak naše dni vyzerajú stále rovnako.

@elizabet173 ale ved tu naozaj nejde o tu zmrzlinu ako to tu ponali, mal ju naozaj po týždni možno po dvoch, ani neskacem okolo jeho zadku keď je ufrflany a nerobím so seba šaša aby bol šťastný,. Veci s ním riešim na rovinu, jasne mu poviem, čo sa mi páči a čo nie, čo už prehnal a čo nebudem tolerovať. Nerobím všetko len pre jeho šťastie, lebo mam aj druhého syna a teda aj svoj život, prácu a domácnosť. To ze ma to mrzí, neznamená, že som teraz pokakana pred ním, že je smutný. Ťažko vysvetliť niekomu, kto to doma nemá a ja to mam 2x. Maminky, ktoré vedia tak to tu pochopili a vystihli. Môjmu malému tiež vysvetľujem, že kamaráti to tiež nemusia chcieť tolerovať, všetko čo píšeš viem, mam 20r doma staršiu verziu, môjho manžela a preto chcem veci zmeniť

@dagmarovita ok, ďakujem, pozriem tu knihu. Muž je otvorený čomukoľvek co pomôže. Už aj začal čítať jednu knihu, no on nie je čitateľ, tak mu to islo pomaly, aj na tie rôzne kurzy o výchove bol, vždy povie, že všetko je pravda a dáva zmysel, ale nevie to dlhodobo udržať. Aj tak pokroky robí, no musím mu stále pripomínať. Keď sa niečo stane, nejaká maličkosť a už vidím ako ide riešiť, tak ho chytím napr za pleco nadychne sa a snaží sa miernym tónom riešiť, alebo kľudne. Už aj psychológa mal objednaného 2x,ale vždy do toho prišli opatrenia alebo choroba a potom už to neriešil. Teraz to rieši prácou, stále je v práci

Ahoj, mne pomohlo sa s tým zmieriť, prijať, že proste to dieťa to tak prežíva.
Mám 2 deti a druhé je úplne iné.
Čo som zaviedla a sa snažím apelovať je systém, môžeš byť nespokojná, prežívať tak a onak. Ale raz počuť stačilo, a ak nemáš niečo pozitívne k veci, choďfrflať inam. Takisto ak to frflanie a kritika k ničomu nie je dobrá, tiež nemám záujem uši drať.
On si časom nájde Čo ho bude baviť a viac času bude tráviť s kamošmi. Tam frflat nebude, neboj.
Len psychicky je to pre toho rodiča veľmi náročné fungovať s večným nespokojencom

A ešte sa mi pomáha dat za pravdu a zobrať tým "vietor z plachiet". Máš pravdu 2 kopčeky by boli lepšie ako jeden a lepšie by bolo keby sme babku stihli, ale život je taký, že nie vždy je ako my chceme. Už to nezmeníme, zbytočne je nad tým filozofovať.
Nabudúce urobíš program ty.
Keď bude väčší bude to jednoduchšie. Niektoré rodinné akcie budú povinná jazda, iné ho necháš rozhodnúť či sa zúčastní čiastočne či vôbec

@derdia no jemu sa stále nevyhovuje, on sa správa všade pekne, je samostatný, ja mu nebeham okolo zadku. Na ihrisku nemám žiadny problém, na výlete nemáme žiadny problém, v škôlke nemá problém, je kamarátsky, v škôlke ho deti majú radi. Keď sme na zmrzline a opýta sa ci môže dva kopčeky a ja poviem ze nie, tak on tam nespraví scénu. On býva často chorý, tak niekedy ma len kornutok a nerieši to. Zmrzlinu mame rovno pod oknom, tak večer vidí a potom začne frflat. Vždy všetko začne až neskôr riešiť. Napr sme týždeň na dovolenke, všetko je super, úplne aktívna dovolenka a už po ceste domov spustí co sa mu nepáčilo a nie, nezačnem ho ľutovať, ale snažím sa vyzdvihnúť to všetko super co bolo. Potom stretneme susedu, opýta sa ako bolo na dovolenke a on povie ze bola dlhá cesta, že sa nudil a nechápe prečo tak ďaleko bola ta dovolenka, že tam bola strašne studená voda a ze jeden tobogan bol hrozný, že sa bál a už tam nikdy nechce ísť, lebo to bolo hrozné, pritom celý deň bol na toboganoch a vôbec sme nevedeli, že by sa mu nepáčilo a ze si roztrhal tričko a ze hľadali na hoteli poklad co nakoniec to nebol poklad ale nejaká hádanka len. No proste vypichne z celej dovolenky len to co sa mu nepáči, samozrejme som mu povedala, že nabudúce môže zostať doma s babkou, že keď sa mu tak nepáčilo tak s nami nemusí ísť. No nakoniec aj tak už rok spomína na dovolenku v dobrom

@veronikakos presne to iste u nás, tiež psychológička povedala, že sa máme viac venovať. On je citlivý a vnímavý, zaujíma sa o vesmír, dinosaurov a ľudské telo. To ze robím veci pre jeho radosť nie je to ako si myslia, že mu skáčem okolo zadku a dám mu všetko, ale napr ze večer na dobrú noc chce čítať o raketach, tak to pre neho spravím aj keď to nie je nič pre mňa, to, že rad bicykluje a ja vôbec ale idem v nedeľu na bicykel aj ja. Tu ide o takéto veci, že môže vybrať ihrisko kam by sme išli, kde sa mu páči, tiež nemyslím, že preto je rozmaznané. Zase tiež to nie je pravidelne, lebo prevažne vždy ideme na jedno ihrisko co mame u nás

@janage ďakujem, máš pravdu, musím to prijať. Mladší syn je tiež úplný opak a pritom rovnaká výchova. Mladší je také slniečko, naňho človek pozrie a chcel by si ho zobrať domov 🤭 aj keď niekedy tiež už chytá od staršieho a to ma 5r čiže už keby mal byť rovnaký ako brat tak už by to bolo vidno, tak nemyslím si, že mladší to bude robiť tiež, sú veľmi odlišní. Mladší je taký flegmos, kam ma dajú tam budem, dokonca on nejak ani kamarátov nevyhladava, keď sa s ním niekto chce hrať tak sa s nim hra a keď nie tak sa hrá sám. Inak toto presne hovorím, že viem, že by si chcel, viem, že by sa ti páčilo a pod. Tiež už mám dosť načítané ohľadom výchovy, tak snáď máš pravdu a ze časom to pochopí a ze si nájde niečo v com bude spokojný a ze s kamarátmi taky nebude, lebo zatiaľ naozaj s kamarátmi si nedovolí takto sa správať