Veria vaše deti na Ježiška?
Naša bude mať 10r a stále verí 😄
@3petka .... verenie na Ježiška je tak nádherne obdobie. Veď ešte vatsina deti v jeho veku veria na Ježiška... a tak to má byť, veď teraz začína vnímať tú krásu Vianoc, predtým mu to bolo viac menej jedno a ty mu to rovno takto pokazis. Nechcem byť agresívna, si jeho matka rob ako chceš, ale mne sa to osobne nepáči
@miaka2, tak na zdravie! 😁 Napísala si, že nechapes rodičov, ktorí sa ospravedlňuju tým, že nebudú klamat svoje deti. Čiže klamať dieťa je správne (a ergo morálne), rodičia, ktorí svoje deti neklamú sa musia sami pred sebou ospravedlňovať.... No nie, nemusia, nie je začo. U nás doma sa na Vianoce dávajú darčeky z lásky a vôbec sa za to nehanbíme.
Náš starší má 11 rokov, do min.roka "veril", chcel podľa mňa veriť, zato menší keď mal 5 rokov, došiel raz zo škôlky a skákajúc na posteli vysvetlil mu, ako sa veci majú..starší s otverenými ústami ho len počúval, on mal vtedy 8 rokov, a menší robil prednášku...myslela som, že ho zjem, zastaviť sa nedal, húdol si svoje
Nase deti este veria. Ale dcera mala asi 4, alebo 5, ked sa ma spytala, ako ten Jezisko nosi tie darceky, ked ho tak davno ikrizovali na tom krizi.
Každoročná téma 😅 a každoročne rovnaké príspevky ake to je klamanie..
Mám tri decká, ešte aj starší sa tvária že veria, aj keď už samozrejme počuli od spolužiakov ako to je, neriešia to, pre nich je to stále ježiško čo im darčeky nosí a tešia sa na to.. ja som tiež dlho verila a keď som dospela do štádia že som uz totálne vedela ako to je, nebola som vôbec sklamaná, ale tešila som sa že môžem darčeky vyrába a ani náhodou má nenapadlo že by ma niekto klamal.. tak to predpokladám budú mať aj moje deti, dávať darčeky ich veľmi teší.. či už vyrobené alebo aj kúpia maličkosť, aj súrodencom aj rodičom..
Pre mňa je viera v Ježiška co nosí darčeky nieco čarovné a vďaka tomu sú aj Vianoce také čarovné aké sú.. to je niečo ako ked sa bavíme o tom že sme muklovia a že niekde okolo nás je carodejnicky svet ktorý nemôžeme vidieť.. proste fantázia ktorá skrášľuje.. a len dodám, nie som kresťan, nie som ani pokrstená, ani moje deti, takže môžeme veriť tomu čomu chceme..
Nie, náš má 3r a nie, na Ježiška neverí ani sme mu nikdy šašky okolo Ježiška nerobili. Celá tradícia o tom, že darčeky nosí Ježiško je úplne mimo základnú logiku. kresťania si na deň zimného slnovratu dopasovali narodenie svojho spasitela, čo samozrejme nemá žiadny reálny historický základ, nikto v skutočnosti nevie, kedy sa Ježiš narodil. Ale keďže sa nevie, tak ok, nech sa to oslavuje kedykoľvek. Napasovanie tejto udalosti akurát na zimný slnovrat bol ale mocenský zámer zo strany stredovekej cirkvi na zničenie "pohanstva", teda na vytlačenie iných vier na území Európy a nahradenie ich tou "jedinou správnou". Ale keby sme aj toto všetko opomenuli, tak rozprávka pre deti, že darčeky nosí "Ježiško" nemá podklad v žiadnej logike, deti od malička vedia, že keď majú narodeniny, tak dostávajú darčeky oni. Prečo by Ježiško mal na svoje narodeniny dávať darčeky všetkým 8mld ľudí po celom svete? A hlavne ako by to ten novorodenec zvládol?To, prečo je to hlúposť vie odargumentovat aj dvojročné dieťa. Keby som mu ale mala dať "vieru" v nejakú magickú bytosť, ktorá nosí darčeky všetkým deťom po celej zemi a musí to stihnúť za jeden večer, bol by to práve Saint Nicholas - "Santa Claus", reálna osoba, starokrestansky biskup, ktorý sa narodil okolo roku 280 v južnom Turecku, pochádzal z veľmi bohatej rodiny a bol známy svojou štedrosťou. Najznámejšia legenda hovorí, že zachránil 3 dievčatká pred otroctvom. Ich rodina bola veľmi chudobná a otec pre dievčatá nenašiel ženíchov, ktorí by priniesli ďalšie zdroje do rodiny. Predať ich do otroctva bola ich posledná šanca. Mikuláš sa o tom dopočul a aby tomu zabránil, vhodil im do domu cez otvorené okno zlato, ktoré rodinu zachránilo a dievčatá nemuseli byť predané. Legenda hovorí o tom, že zlato dopadlo do jednej z ponožiek, ktoré ich matka sušila zavesené na krbe. Táto legenda sa tradovala po stáročia ústnym podaním, takže realita bola určite úplne iná. Tradícia Santa Clausa sa rozšírila v Európe a Amerike až okolo roku 1800, keď ľudia začali byť vnimavejsi k emocionálnym potrebám svojich detí a práve Vianoce boli ideálny sviatok na to, dať im nejaky darček bez prílišného rozmaznávania. V tomto čase sa do povedomia vrátil aj Mikuláš a práve tá analógia so zlatom hodenym do ponožky cez okno vytvorilo súčasnú tradíciu vesania ponožiek na krby (v anglosaskej populácii). Severské krajiny, Nemecko a Francúzsko zasa spojili postavu Mikuláša so svojimi vlastnými pôvodnými tradíciami. Severské národy pred príchodom kresťanstva slávili zimný slnovrat. Bolo to deň, kedy najhoršia zima už bola za nimi a dni sa začínali postupne predlžovať. Na počesť postupne prichádzajúcej jari vešali vo svojich domoch vetvičky zo stalozelenych stromov. V tom čase otcovia a synovia išli do lesa a každý doniesol na spoločné ohnisko čo najväčší kmeň stromu ako to len išlo. Potom ich naraz zapálili a celá dedina hodovala dokým celá tá obrovská kopa nedohorela. Bývali to aj 2 týždne. Toto obdobie bolo v celej Európe ideálne na hodovanie- dobytok bol porazený, pre väčšinu ľudí to bol jediný čas v roku kedy bolo čerstvé mäso. Víno a pivo bolo na konci decembra už vyfermentovane a pripravené na pitie. Germáni na slnovrat oslavovali svojho boha Odena, ktorý počas noci jeho sviatku "jazdil po oblohe ako blesk a nazeral do každého domu, či jeho obyvatelia sú hodní žiť ďalší rok alebo umrú". Na jeho počesť nosili do svojich domov stalozelene stromčeky a zdobili ich sviečkami a sušeným ovocím. Rimania oslovovali dva sviatky v decembri. Prvý bol Saturnalia, hody na počesť boha Saturna, boha poľnohospodárstva, presne pre dôvody uvedené vyššie. Druhý sviatok, oslavovaný 25.12. bol Mithra, oslava "nedobytelneho" boha Slnka (ktorého zima nikdy nedostane a vždy sa nakoniec vráti vysoko na oblohu). Sranda bola, že Mithra bol zobrazovaný ako boh dieťa, ktorý sa narodil zo skaly a premenil sa na horúce slnko. Obe oslavy sa prelínali a boli to sviatky obžerstva a opilosti, sprevádzané rôznymi výtržnostami, vo Francúzsku dokonca povstaniami v stredoveku. Starokrestanska cirkev neslavila Vianoce vôbec, ako neskôr puritani v 17. storočí zdôraznili, dátum Jezisovho narodenia je neznámy. Dôvod, prečo si pápež Július vybral v 5.storoci práve 25.12. bol to, že chcel, aby sa Vianoce stali populárnym sviatkom (celá Európa v tom čase oslavovala tak či tak) a hlavne chcel vytlačiť pohanské náboženstvá a presadiť kresťanstvo ako "jedinú pravú vieru". To, že Vianoce zasadil do obdobia hodovania mu síce umožnilo dostať Vianoce do povedomia, ale znemožnilo mu to akokoľvek zmanažovat to, ako ľudia slávili. Každý mal svoje "Vianočné" zvyky. Niektoré krajiny, čisto katolícke v stredoveku veľmi prispôsobili slávenie Vianoc práve Betlehemskemu príbehu. Napríklad v Španielsku sa v niektorých regiónoch dodnes oslavujú tradičné Vianoce- darčeky sa dostávajú až na Troch Kráľov- keďže jediné dary, ktoré sa kedy v betlehemskom príbehu spomínali, boli tie, ktoré doniesli mudrci z východu novorodenemu kráľovi Izreala. Štedrý deň sa začal oslavovať až oveľa neskôr, v 19.storočí, na základe rovnakej legendy ako všade inde v Európe- svätého Mikuláša. V Španielsku bol zvyk vešať stromček zo stropu, nie pokladať ho kmeňom na zem, ako zvykneme my- pri čítaní histórie Vianoc ma prekvapilo, že je to identický zvyk ako mali Nemci pri oslavách Odena ešte pred príchodom kresťanstva. Obchodné cesty spravia svoje. Mikuláša si každý národ prispôsobil, napríklad germánske národy mu dali Odenovu vlastnosť- počas Vianočnej noci jazdiť po oblohe a nakukat do domov, aby zistil, kto bol dobrý a kto nie (ale už nikoho nezabijal) Kto bol dobrý dostal darček a kto nie, dostal uhlie. Svedi zasa vymysleli starému Nickovi sane, ktoré boli poháňané záprahom kôz. Kozy neboli dostatočne cool, obraz o starom Nickovi a jeho záprahu sa dostal aj do US v druhej polke 19.storocia a tam už kozy nahradili dnes známymi sobmi. Vo Francúzsku Pere Noel (Papa Noel v Španielsku) a Father Christmas v Anglicku chodil so svojím malým pomocníkom a jedným natesenym elfom, ktorý im pomáhal rozdeľovať darčeky dobrým deťom. Táto tradícia dávania darčekov, vznikla až po roku 1800. Puritanska vlna v 17. Storočí na 2 storočia Vianoce zakázala, nakoľko ich oslavy boli zväčša výtržné a ešte aj nemali biblicky žiadne opodstatnenie. V Americkom Bostone v tom čase (okolo 1660) bol akýkoľvek náznak "ducha Vianoc" pokutovaný 5 silingami. Novodobými otcami Vianoc sa stali Charles Dickens a Clement Clark Moore - Moore napísal báseň, ktorú všetci z anglickej literatúry poznáme "Twas a Night before Christmas", ktorá bola inšpirovaná legendou o svätom Mikulásovi tak, ako ju rozprávali holandské rodiny v Amerike. Vznikla v roku 1822. Dickens zasa napísal známu "Christmas Carol", v ktorej priniesol pohľad, ze Vianoce môžu byť sviatky porozumenia, charitativnosti, pomoci ostatným, čo vtedajsich mocipanov presvedčilo, že to nie je až taký zlý nápad, vrátiť sa k oslavám Vianoc. V roku 1881 sa v Amerike vyskytla prvá ilustrácia zobrazujúca St. Nicholasa ako veselého dedka v červenom overale. Nikto nikdy netvrdil, že toto americké zobrazenie je historicky akurátne, ale aspoň sa opiera o historicky fakt- Mikuláš naozaj obdaruval ostatných. Počas osláv Saturnalie v Ríme dokonca otroci mali na mesiac práva ako slobodní ľudia a vo zvyšku Európy sa zas tradovalo, že práve v tých dňoch hojnosti mohli bohatí splatiť svoj morálny dlh- teda počas Vianoc k domom bohatých ľudí prichádzali žobráci a chudáci a mali možnosť si vypýtať to najlepšie jedlo a pitie. Ak bohatí nesplnili, tak im návštevníci vyviedli nejakú neplechu. Avšak tradícia odovzdávania darčekov sa naozaj traduje len do začiatkov 19. storočia a prišla práve s obnovenim legendy o Mikulášovi, ktorý sa na scénu dostal v podstate náhodne, len vďaka tomu, že na začiatku decembra kresťania uctievali deň jeho smrti, keďže bol cirkvou vyhlásený za svätého. Vždy ma pobaví, ako niekto zahlási, že Vianoce sú kresťanský sviatok. Nie sú. Kresťania sa iba silou mocou snažili napasovať si svoju vlastnú oslavu a potlačiť tak práva ostatných vier na obdobie, kedy celý vtedajší poznany svet oslavoval. Napasovali do bujarych osláv, ktoré už predtým stáročia v Európe existovali svoju ideológiu a dúfali, že všetci začnú oslavovať Vianoce tak, ako to chceli oni- v tichosti a pokanii. To sa nestalo ani v 5. storočí ani nikdy. V ľuďoch je odpradávna túžba oslavovať a veselit sa na konci dlhého obdobia temna, keď vedia, že každým dňom bude už viac a viac svetla. Sú to naše prirodzené, miliónmi rokmi evolúcie dané pohnútky. U nás doma sa teda neslávia "kresťanské" Vianoce - to vlastne ani neviem aké sú, lebo v našej Európskej kultúre nič také neexistuje- len Vianoce, ktoré sú spojením pohanských osláv slnovratu a Betlehemskeho príbehu. Neslávime ani slovenské Vianoce, kde stromček nosí ježiško a zvoní pritom na zvonček, ani nerozkrajujeme jablko, ani nedávame peniaze pod obrus či koreňovú zeleninu pod strom. Oslavujeme také naše, také, ako Vianoce sú. Zmeska rôznych kultúr a zvykov. Zapalujeme si sviečky a krb, rovnako ako to robili Severania. Máme bohato zdobený stromček, ktorý doniesli Nemci a fajne nazdobili Američania. Stretávame sa v komornej atmosfére s rodinou, ako to vymysleli Angličania, stromček si zdobíme pred Vianocami, nikto nám ho nenosí, na večeru jeme vegan rybie prsty s vegan majonézovým šalátom a na druhý deň si dáme vegan sviečkovú. Darčeky si dávame navzájom, lebo sa máme radi. Byt si celý vysvietime ako Disneyland, všetky okná máme olemovane svetlami a girlandami minimálne do polky marca, lebo sa nám také osvetlenie páči. Od začiatku decembra varíme punč, náš vlastný, víno, voda, rum a potom ovocie od výmyslu sveta a koreniny (žiadny čaj). Na Vianoce nepecieme ani sa neprejedame, lebo po prvé sa nám piecť nechce, to si radšej zákusky objednám a po druhé.. naco budem žrať, len budem mať výčitky a bude mi zle :D pozeráme tie presladené americké rodinné vianočné komédie, ktoré by sme inak nedali, ale na Vianoce to zvládame a celé dni nám hrajú vianočné songy - či už klasické protestantske koledy (rozumej 150-200 ročné... Nie až tak klasické zas) alebo moderná vianočná tvorba. Vianoce tak, ako ich poznáme sú staré len 200 rokov. Každý si tvoríme vlastnú tradíciu. A v tom je to čaro 🙂 tvoriť si svoju vlastnú tradíciu, ktorá môže byť inšpirovaná prvkami z celého sveta, nemusí to byť uniformné, každý si vie vybrať to, čo k nemu najviac prihovára. A to čaro nie je v tom, či si deti myslia, že im donesie darčeky nejaký čarovný ujo alebo vedia, že ich dostali od rodiny. Je to práve o tom, ako tie Vianoce prežijeme. Či spolu v dobrej nálade, v príjemnej voňavej atmosfére a vyrobíme si doma Vianočný zázrak, alebo to bude v strese a zvadach, lebo ide kontrola z hygieny, poupratovať treba aj pod plavajucou podlahou a prach poutierat aj na streche a večera musí byť presne o šiestej a ryba môže byť len taká alebo onaka a zákuskov musí byť aspoň 15 druhov ... Ja som ako dieťa verila na jeziska (ako všetky deti v tej dobe), ale magické Vianoce neboli nikdy. Vždy boli len zvady a krik. Vianoce začali byť magickými až potom, keď už som žila v podnájme a neskôr vo vlastnom s manželom. A sú magické stále. Každý rok. A nie je to kvôli žiadnej čarovnej postavičke. len kvôli tomu, ako ich trávime.
@petra735 prečo by mal byt chudák o nič nepride. Nechceli sme čakať kým mu nejaké dieťa povie že jezisko neexistuje, a už je veľký. Takto to podľa mna spracuje lepšie.