Ako si oddýchnuť, keď nemám kam dať dieťa?
Ahojte, dievčatá. Budem veľmi stručná, nemám vážne čas. Ako oddychujete, dopĺňate fyzické a hlavne psychické sily, keď vám nemá kto s deťmi pomôcť, nemá vám ich kto postrážiť. Ako zvládate, variť, upratovať, nakupovať, starať sa o dieťa a starať sa o seba - sprcha, jedlo, umyť vlasy (u mňa nejaká starostlivosť o seba absolútne neexistuje)? Ďakujem.
@bobsent jooj..no presne..na to som aj ja skoro uz zabudla..uz je to davno..ale u nas tiez bolo to iste - kedze s mliekom bol problem, tak som odsavala do 6 mesiacov, potom zohrievala, potom medzi tym dokrmovala UM, zakazdym ako zareval, tak flasu pripravit, mlieko zohriat, potom umyvat, sterilizovat...odsavat svoje....ja som cele dni v pyzame a neucasana fungovala...uz tazko spominat vobec na tie tazke zaciatky....a moja sestra popri malej co spala od prichodu z porodnice celu noc!, s mliekom pre cely regiment a s povahou babatka, ze sa 3 hodiny zabavilo so snurkou od topanky a potom zaspalo,- tak ona varila, piekla kolace, lakovala nechty, vystudovala vysoku skolu a pozerala serialy...a bola sama..manzel chodil na 3 tyzdnovky....a nemusela to dieta nic ucit..take proste bolo..a moj bol zas iny..jedine co som ja zvladla ho naucit bol rezim..velmi som na tom lipla a vyplatilo sa to, lebo to bolo ovela lahsie ked sa zrezimoval a spaval v rovnakom case, rovnako dlho atd..a naozaj som ja mohla ten cas spanku vyuzit na ine veci...ale niektore mamicky nemaju veru ani to...deti su narocne cez den a este nespia ani v noci..to je uz totalne na maslu ☹
@katrinka8 Tak ja suhlasim s tym co si napisala. Ale ja som stihala aj pri prvom aj pri druhom a pri oboch. Neviem preco alebo nebola som vobec ten typ prvorodicky co sa tu vacsinou opisuje-nic som neprehanala,z nicoho som nestresovala,normalne som isla na WC,osprchovat sa,nemala som pocit,ze musim mat dieta stale na ociach aby neviem co...A pomoct mi nemal kto-tak ako som napisala,len raz za cas.
@m.i.r.i presne toto som zažila aj ja pri synovi. A pri druhej som mala ešte k tomu lekárov rehabilitácie... Som bola šťastná keď prišiel muž z roboty a mohla som sa najesť. Niekedy aj o desiatej večer. Malá bude mať dva a ja ešte stále neviem čo je to spať celú noc a cez deň spí hodinu. A je také šidlo, že ju nemôžem pustiť z očí. Ale hádam to nebude do ich tridsiatky a raz sa vyspím ☺
@evittam - to je, podľa mňa, ten pocit, keď sa bábo narodí, keď netušíš, čo to obnáša - nevieš si predstaviť, že či ho môžeš nechať samé a na ako dlho (čo ak sa náhodou pretočí, náhodou si grcne a zadusí sa, že bude plakať... a tieto haluze okolo, proste ten strach prvorodičky, že niečo urobí zle), že proste musíš si len skúsenosťou vypozorovať a zaviesť nejaký systém.
Preto majú ženy často pocit, že potrebujú niekoho, kto im pomôže - možno je to viac o tom, že potrebujú nejakú psychickú podporu, porozprávať, aby im nepreplo, možno potrebuje len uistiť, že je to OK... Inak, to je len dnešná doba taká "samotárska", kedysi bola pomoc okolo detí v komunite, v rodine, bežná - ženy v domácnosti si navzájom so starostlivosťou o deti pomáhali. Ľudia viac žili spolu.
A obvykle naozaj platí fakt, že človek až pri 2. dieťati zistí, že absolútne nechápe, ako to pri tom prvom mohol vôbec nestíhať 😀 Ja som tiež mala pocit, že pri prvej nič nestíham, resp. nieže nestíham, ale že mi všetko trvá akosi pridlho. Paradoxne mám pocit, že s 2 deťmi som sa napr. von vymotala rýchlejšie, ako keď som bola len s dcérkou (možno je to len pocit, odmerané to nemám) 😉 - nemyslím, že doslova skôr, ale že keď si to prerátam priemerne, tak to vyšlo v prospech 2 detí.