Ako vysvetliť štvorročnému dieťaťu, že prečo vyrastá bez otca?

Ou to netusim ale vela sil pri tom.🍀

Vysvetli jej to normálne, samozrejme s ohľadom na jej vzťah s otcom, či jej to bude ľúto alebo nie, neovplyvnis.

Tých otázok ohľadne otca bude mnoho, poradila by som sa s odborníkom 🍀

povedať pravdu... len treba ju prispôsobiť malej detskej dušičke...

Prečo by sa nemali stretávať? Aspoň cez prázdniny?

@janinah lebo budeme od seba 2000KM. A ja chodim na SK tak raz za rok. A on ked sa odstahuje tak uz sem chodit nebude vobec

2000 km je nič.ak chcem vidieť svoje dieťa.lietadla lietajú stále...ideš stresovať dieťa a pritom o otca prísť nemusí..ale to by obaja rodičia museli chcieť

@janinah rozchod neprebrebehol v priatelskom duchu bohuzial. A otec sa rozhodol ze sem chodit nebude. Je to jeho rozhodnutie v ktorom mu nemozem branit

Ocko uz byva na Slovensku, my tu, je to daleko, ked bude moct pride ta pozriet alebo pojdeme pozriet my jeho, co viac? Vekom ako bude mala rast pridu dalsie otazky a odpovede opat prisposobis tak, aby im dokazala porozumiet, vecne jasne a pravdivo bez zbytocnych emocii, takto to jednoducho je

V tomto prípade by bolo na odpoveď poznať minimálne ešte jeden fakt a síce, či otec má a prejavuje záujem o svoje dieťa... A za ďalšie, v prípade ak by ho aj v budúcnosti prejavil, chcel byť s dcérou v kontakte, aspoň cez soc. siete a videohovory, či si ty schopná toto akceptovať a nebrániť im navzájom sa kontaktovať
.
Pokiaľ prichádza do úvahy, že by mal a má otec dieťaťa záujem, určite by som na tvojom mieste zvolil rétoriku v tom zmysle, že dcére povieš o otcovi, že ho má, ale že ste ďaleko od seba .. ale že aj ty a aj on ju ľúbite. A hoci vy ako rodičia sa už radi nemáte, stále obaja ľúbite svoju dcéru.
Ak je predpoklad, že ju tvoj ex kontaktovať nikdy nebude, taký ona bude mať k nemu aj vzťah - čiže nijaký. Sama si urobí vlastný názor, ked vyrastie. A možno ho bude kontaktovať ona za 20 rokov... ktovie....

Skús si to ešte v sebe prebrať, ale zvolil by som asi neutrálne odpovede, v zmysle, že ocina má, len kvôli diaľke je to komplikované - 4 ročné dievča má už dost rozumu na to, aby vedelo absorbovať informácie o realite, pokiaľ mu budú podávané opatrne a hlavne s láskou.
🍀

podobné otázky riešim s dcérkou už dva roky, je to beh na dlhé trate, otec síce záujem má, ale je max. nespoľahlivý. emočnú neutralitu je niekedy veľmi ťažké zachovať, ale v princípe je to pre dieťa to najlepšie. daľšia dôležitá vec je uznať emóciu druhého, v tomto prípade právo dcérky na smútok , hnev, ľútosť. tu pomáha uvedomiť si, že dieťa si nevie poradiť samo, potrebuje oporu, tak vtedy treba "držať" a vydržať jeho výlevy. občas si porevem i ja s ňou, ked je toho už veľa. aj mamy majú právo byť smutné a nahnevané. ale s mierou.