Cítim sa osamelo ako jednorodič. Nájdem ešte lásku?

Som jednorodic
Veta, ktoru som dlho nemohla ani len vyslovit
Ja, zena, ktora kladie rodinu na prve miesto, stara sa o seba a o ludi, ktorych miluje, mila, prijemna, inteligentna, s dobrym srdcom, vtipna, so skvelou pracou a karierou
Jemu som dala vsetko co som vedela, aj dieta, pocit rodiny a domova
A on si jednoducho odide “lebo takto si rodicovstvo a otcovstvo nepredstavoval”, “psychicky taku zodpovednost nezvlada”
Nevidela som to? Alebo len mu preskocilo?
Som jednorodic vytuzeneho, vymodleneho, uzasneho dietatka avsak sama.. ano, mam lasku celej mojej rodiny, ktora sa o mna a o dietatko stara ako len vedia, mam svoje uzasne dieta, pre ktore kazde rano vstavam a staram sa na 150%, dietatko ma vsetko, nepritomnost otca nevnima kedze pozbieral svestky velmi skoro ledva sa mi dieta naucilo pretacat..
Este stale neviem s hrdostou nosit tu nalepku na cele - jednorodic/slobodna matka ale aspon sa pri tom pomenovani uz nerucam s placom a hambou..
Do buducna sa vsak bojim vztahov( nie nehladam este vztah a nie neplanujem skocit na lep prvemu debilkovi) , niesom ten typ co strieda muzov, na zabavku ci spestrenie casu
Mam dieta, niesom typ modelky- kombinacia, ktora nie je pre drvivu vacsinu normalne zmyslajucich muzov pritazliva
Je mi sudene ostat osamote?
Ano, je mi strasne smutno, ze na svete nieje nikto kto by ma miloval ( nepocitame dietatko, rodinu…)