Keď manžel nepomáha
Dobrý deň,
veľmi by ma zaujímali názory a skúsenosti ostatných mamičiek, kedže mam prvé dieťa a s manželom sme svoji iba rok a pol. V podstate som zistila, že odkedy sa mi narodila malá nič nestíham,pretože ju vychovávam a starám sa o nu prakticky sama. Manžel mi s nou nepomáha. Naša malá bude mať už rok ale do dnesného dňa ju nevie okupať, nenakŕmi ju, neprebalí (zvlášť ked je pokakaná lebo to sa mu hnusí), keď plače v postielke nevšíma si ju,podla neho je normálne že vreští, vraj každé dieťa vreští (pritom vo väčšine týchto prípadov ide o hlad alebo prečúranu plienku). zistila som že už rok odkedy sa narodila malá moj deň vyzerá úplne rovnako, proste každý deň ten istý ritual. Nemám vobec čas na veci ktoré som mala predtým rada, to je pochopitelné ked sa žena stane matkou, ale je normálne aby ste nemali aspon dve hodiny týždenne pre seba? Pomáha Vám manžel s detmi? Môžete si aspon odbehnuť kaderníkovi na 15 minutove podstrihnutie vlasov alebo nebodaj s kamarátkou na kávu? Som už skutočne zúfala, cítim sa ako slobodna mamička, vždy som si myslela že ked su rodičia dvaja tak by sa mali pri staraní o dieťa striedať,ale toto je ako nočná mora. Som psychicky zničená a vyčerpaná, nevládzem už absolútne nič spraviť a ráno sa mi nechce ani vstávať z postele...ved načo...zase to isté dokola..Rozmýšlam nad rozvodom, pretože toto "spolužitie nikam nevedie, my ako manželia ani nežijeme, nehovoriac o tom že on sa vobec nechova ako otec...Keď mu poviem že nemám vobec cas na nič tak mi odvrkne že ani on...neviem čo robiť, je to normálne že sa jeden otec takto chová? Myslím že to dieťa si takúto ignoráciu a nezáujem z jeho strany nezaslúži, nechcem sa dožiť dňa kedy si začne uvedomovať veci a opýta sa ma prečo hu jej otec nemá rád.
@mijo53 ale point je inde, zober si, ze preco by napr, ak ju kadernicka objedna o 16tej a muz konci v robote nevzal on kociar a nekocikoval, kym jej odstrihne vlasy, plus sa prejdu, daju si zmrzlinu...kazda zena zvladne vsetko, ked musi, ale ked mas muza, plati, ze zvladat VSETKO nemusis... lebo mas muza partnera, polovicku, co ti odlahci.
@lucyls aha, tak potom by som si na tvojom mieste našla k malej opatrovateľku aspon na pár hodín, aby si si oddýchla, lebo takto to musí byť veľmi únavné
tiež si myslím že keby prídem ja k svojmu zubárovi s mojou malou pošle ma do prdele, tak ako sa mi to stalo už par krát u lekárov (napríklad musela ísť so mnou ku gynekolovi). a presne o toto mi islo, nehovorím aby si bral dovolenku,ale ked mam niečo dohodnute na piatu a on je doma z práce a nepostráži ju ani na chvílu,tak to je trochu odveci.snad sa mu za to nemám klanať
@charlie1980 Snáď ak budeš mať hlavu pod kohútikom tak to dieťa vydrží kým ho prebalíš tých 5 minút - či ti aj 3 hodiny umývajú hlavu?! Vieš čo, každý nech si to zariadi ako chce a ako mu vyhovuje. Čo sa týka napríklad kaderníčky - aj ja som tam minimálne 2 hodky - a zariadim si to aby tam deti nemuseli byť so mnou ale stalo sa že aj boli......To sú len detaily... 😉
Ako som už napísala aj zakladateľke - nechápem na čo je s človekom, ktorý nie je schopný rodinného života- čiže vôbec nepomôže ani jej, ani nič spraviť doma, ani sa postarať o dieťa a ani finančne neprispieva.....no to môže rovno byť sama s dieťaťom - vykašlať sa na takého .....fúúúha - výraz si každá nájdite sama. 😉
@mijo53 Nie je to nemozne, samozrejme. 15min potrebujem hocikde, na mestskom urade, na poste, v obchode. No 15min je ozaj pre mna o to viac na zamyslenie ako napr.3hodiny. Su miesta, kde dieta neberiem so sebou (pravnik, lekar, velky nakup, kadernik) a su miesta, ktore zvladnem aj s dietatom. No tu zakladatelka nema absolutne ziadnu podporu. Predstavte si, ze niekde by musela presediet v cakarni 3hod s 1r dietatom.....ano, slobodne mamicky to zvladnut musia. No potom naco mi je taky chlap, do kelu ?
@lucyls ale nepísala si na začiatku, že pracuješ, tak sa nečuduj, že sú aj také reakcie ako moja. Keď chodiš do práce, tak to je o inom, ale potom píš pravdivo a všetko. Ja sa nevysmievam ale tie dve poslankyne chcú , aby ženy mohli brať deti aj do práce, ja som proti, ako by učiteľka zobrala dieťa za katedru, ale pracovníčka banky za pult, alebo lekárka do ambuláncie
@mijo53 ono je velky rozdiel aj v tom ked musis a ked nie....a tiez sme vsetci rozni ludia..niekto je zrucnejsi, niekto inteligentnejsi, niekto ma viac vztah k domacim pracam, niekto je viac aktivny..to neznamena, ze ked mamicka uvita pomoc babky ci manzela, ze je leniva a neschopna, lebo ved co slobodna matka, co matka 4 deti, ked otec je v zahranici a podobne...
Predsa to beriem tak, ze ked ma zivot postavi pred situaci, tak ju riesim a musim si nejako poradit, ale predsa napriklad ked mam zlomenu nohu v sadre, tak pouzijem barly ale ked mam nohy v poriadku tak nebudem dobrovolne chodit s barlami
Takze ak ja mam doma zdraveho chlapa, co je sucast rodiny, tak mozem mat aj volno, aj pomoc..a ak su aj babky ochotne, tak preco nie...zoceli to rodinu, tiez psychogiena, venovanie sa sebe, venovanie sa partnerovi..ja na tom nevidim vobec nic zle...uprimne niekedy sama pochybujem, ci take mamicky co akoze uplne vsetko stihaju same a vobec nikoho nepotrebuju su naozaj stastne..ale mozem sa mylit...ja sa nebojim povedat ze potrebujem pomoc, ze by som rada niekam sla, ze by som ocenila ak mi babka postrazi dieta lebo nemozem len tak vypadnut z prace...nemame az tak super ochotnych starych rodicov, tak riesim skor tieto veci z inej strany, tak sa tiez musim vysporiadat so situaciou aka je..nepomoze babka, pomoze niekto iny...alebo si pomozeme sami...ale pausalne sa hrat na hrdinku, ze nic nepotrebujem a vsetko zvladnem sama, vlacit deti po gynekologoch, uradoch, bankach...nie..a nemyslim si, ze som preto leniva
V jednom mate iste ale pravdu, ze mamicky viacerych deti su vacsinou lepsie zorganizovane a menej pobedakaju...ale to je podla mna ludske a prirodzene...nevieme posudit kym nezazijeme a kazda sme ina...a kazda zena potrebuje aj pozornost, aj pocit, ze ludom a hlavne manzelovi na nej zalezi -- a mozno aj tym, ze si ju vazi a pomoze jej ...ja zas hranie sa na hrdinky nemusim ..
@marcelatje Neuveris, ja som mala to iste, ale ako cez kopirak ! A vies ako dlho to trvalo ??? Maly mal 8.mesiacov, ked som ho poslala kade lahsie...prave preto si dovolim tvrdit, ze pokial je ta zena bezdetna, netehotna, pracuje, nie je obmedzena, je mozne ze niektore veci jej ani tak nedojdu divne, pretoze kym je samostatna a mobilna, neobmedzovana, vsetko robi automaticky. Vytriezvenie nastane vtedy, ked zrazu zacne byt obmedzovana dietatom a jeho potrebami, ked sa nema na koho spolahnut. A vies, kedy to doslo mne ??? Ked som tomu chumajovi v 6mesiaci povedala, ze velke nakupy musi zacat robit on, prip.spolu, pretoze sme mali podzemnu garaz, odtial peso do bytovky, ta bola na 30 schodoch a potom este na 1.posch peso. Vtedy mi to doplo, ako to bude vyzerat, pretoze odvtedy ani kusok chleba nebolo doma, pretoze vys.ral na to. Ale mne to nevadilo. Chodila som do prace a dietko som si nosila v bruchu. Eskalovalo to po porode, kedy som nastupila do roboty. Pekne som mu dala termin na vystahovanie. Bolo mi luto iba syna....vela som plakala...no povedz mi, tak ani otec ako treba a k tomu este nestastna uplakana zrobena matka ? Preto zakladatelku velmi chapem, ja som este k tomu bola v cudzom svete....ja jej zelam len to najlepsie, aby cim skor nazbierala sily a nasla riesenie. Bud nech sa ten chlap nad sebou zamysli, alebo nech ho posle kade lahsie. Ja som to nedokazala trpiet ani ten rok.
Nepísala som že chodím do práce lebo v podstate som nevidela suvislosť s problémom že muž nemá chuť sa podiealť na výchove ani chodu domácnosti, je to smutné ale keď nemáte ani vo svojom manželovi oporu tak už neviete čo robit. ja od neho nevyzadujem aby sa venoval dietatu stále každý deň, aby prestal chodiť do práce alebo čo,to nedajbože nie. Len by ma ani v zlom sne nenapadlo že sa jeden otec može tak distancovať od chodu spoločnej domácnosti. je to vyčerpávajúce ked nemátena seba ani 5 minut denne a viete ako by ma potesilo keby som počula aspon raz za ten rok, dnes kupem malu ja,oddychni si, alebo dnes malu nakrmim, možeš ísť do sprchy zatial,proste hocijaka malickost by ma potesila. Ja som so svojou dcérkou rada,neviem si svoj život bez nej predstaviť,len mi aj tá kažodenná rutina velmi lezie na psychiku,prospela by aj mala zmena a viac záujmu..ked vidím ako druhý oteckovia sú z detmi na nakupe,ako kočíkuju,alebo ako si dieťa tuli a hraju sa sním je mi do placu. moj manžel našej dcére ani pusu nedá...sú večery ktoré preplačem len preto lebo rozmýšlam čo bude časom, či sa ma malá raz neopýta mami prečo ma tatino nemá rad...viete aké to je žiť s takým pocitom ked závidíte ostatným ženám že majú manželov ktoré sa s dietata uprimne tesia? a vy to porovnáte s tým čo mate doma - s niekým kto s vami za celý den prehodí dve vety a ked ho poprosíte aby si aspon po sebe spriatal riady odvrkne vam že si to sprace na druhý den? ..jasne že to spravím ja...
@m.i.r.i veru niekedy je lahšie zvládnuť 4 deti ako jedno, moja sestra má 4 deti a tie 2 staršie je veľmi výrazne pomožu zabaviť tie 2 malé, plus pomožu aj s domácimi prácami, ale ked má žena len jedno malé a náročné uvrieskané bábo, tak može byť na tom aj horšie ako tá s tými 4 😀
@m.i.r.i tá dcéra, ktorá má 4 deti, ozaj potrebuje menej pomoci, ak prídem k nej na návštevu, skôr ideme na výlety, na ihrisko, do prírody, nechce veľkú pomoc odo mňa, druhá prijme pomoc, také bežné domáce práce, ktorých sa samá ujmem, nežiada ma o to, ale aby som sa nenudila, urobím to sama. Keďže bývam od nich ďalej, chodím na návštevu raz za mesiac-dva na týždeň. Mňa najviac rozčuľuje /neviem prečo/, že hneď nakopať, rozviesť sa a vybavené, som za to, aby aj manžel pomáhal, ale ak nevie okúpať dieťa, lebo sa bojí, aby mu neublížil, alebo nevie variť, alebo sa hrať s takým malinkým? tak nech ho vezme v kočiku von, len nie hneď rozvod. To, že dieťa vyžaduje stálu starostlivosť, to je obeta matky. Autorka nepísala, že chodí do práce, až neskôr to napísala, tak to trochu mení situáciu.
@lapalma presne z tohto je smutne aj mne. Máme spoločných známych ktorý túžia po dietati a nemožu mať, ten chlap by dal všetko za to aby mali dieťa, chodil s priatelkou po umelých oplodneniach, minuli na to vsetky uspory...a ked to porovnám s niekym kto je uplne chladny voci tomu aké stastie doma má a neváži si to je mi z toho smutno. Ono človek si častokrát uvedomí čo mal až ked o to príde. A cas sa nikdy nevráti, aby raz nelutoval že si to dieta neužil ked bola malinka...
@mijo53 Ok....tak teraz mi vysvetlite, naco jej je taky chlap....ako to vnimate vy ? 1.na vychove sa nespolupodiela 2.financne tiez nie 3.konverzacia na bode mrazu Akoze, vam naozaj staci, ked chlap odide na 8.hod do prace ? Prip. vecer sa pomiluju (ak vobec 😀) Takto ma podla vas vyzerat vztah ? Odrobit 8hod a zvysok sveta neexistuje ? Neviem no, mozno som len narocna...a malo/mohlo by to stacit...
@charlie1980 no ved kvoli spolocenskemu statusu, to nevies ?
nemas chlopa - nemas pravdy
@lucyls ono mas pravdu, je to takto smutne...ked mas pocit, ze si nevazi ze ma zdrave dieta ☹ ale takto je to casto...neda sa takto porovnavat...ja poznam aj takych ako spominas, kopec umelych oplodneni, potratov...a po 10 rokoch takehoto snazenia rozvod, lebo to neustali...a tiez iny pripad -- tiez umele, potraty, umele..a ked sa to vytuzene dieta narodilo, tak sa im vztah rozpadol...akoby ten stret s realitou a vycerpanost a vsetok ten boj co ich spajal ich vysilil na tolko, ze uz neostalo nic ine, spolocne..a dieta to nakoniec vsetko pokazilo..stava sa vselico, nemozeme to takto brat..ale chapem, ze ta to takto napadne..
@nyusika Aha tak....dakujem za vysvetlenie 😀 Do haja aj s takym chlapom. Uz len myslienka byt rozvedenou by ma odbremenila. Bohaca, minimalne opatrovatelku a upratovacku by som mu dala preplatit, kedze aj do roboty chodi. Vziat si dieta do prace je len jej stastim. A keby nemohla, tak co ?
@lucyls ja ti rozumiem, ja som tiež musela naučiť manžela chodiť na nákupy, čiastočne variť /z núdze cnosť/, lebo som chodila z práce veľmi neskoro, keď sa všetko automatizovalo v práci, tak sa pracovalo aj dlho do večera, občas aj v noci, nebudem podrobnejšie opísovať, a tak si zvykol, že teraz po rokoch je hlavným zásobovačom domácnosti, ja s ním idem na nákup iba na okrasu a v rámci prechádzky, všetky ceny, obchody pozná on. Vyžaduje to pracovať s takým chlapom, pevnejšie nervy, ale chodil s deťmi športovať, on ich naučil plávať, korčuľovať, lyžovať, bicyklovať, nakoľko on je športový typ a ja skôr športové drevo, ja som ich viedla k umeniu, klavír, tanec, výtvarný odbor
@mijo53 A ostatné.....
Ja netvrdím, že mám super chlapa, ale dosť dobre nechápem prečo ste museli toho svojho "učiť" čo má robiť - no veď je to dospelý človek - vás to kto učil - on?! Veď je normálne - teda aspoň u nás, že ak ja pracujem a chlap má viac času alebo je doma tak navarí, dá prať, postará sa o deti a nakúpi. Ak je to opačne tak je to zase na mne alebo to prípadne robíme spolu...... 😕
@charlie1980 píšem nižšie, môj manžel tiež nevedel okúpať, postupne sa musel naučiť niečo uvariť, lebo mladšia dcéra, keď bola mala, chcela iba varené a hovorila, že iba leniví ľudia jedia nevarené jedlo na večeru, ja som chodila z práce neskoro, pretože v tej dobe sa začalo s automatizáciou činnosti v práci, pracovalo sa do noci, 3-týždňové školenia ap., naučil sa variť, nechodil na nákupy a to bol obchod hneď pri nás, tak som povedala, že si podelíme ranné práce, on pôjde na nákup a ja pripravím dcéru do škôlky, teraz je hlavným zásobovačom rodiny, naučil deti keď boli väčšie bicyklovať, plávať, lyžovať, korčuľovať, lebo je všestranne športový typ a ja skôr športové drevo, až na turistiku, vďaka ktorej som spoznala Rysy, Kriváň, Terryho chatu a ďalšie krásy V. Tatier. S peniazmi sme nemali nikdy problém, že moje a Tvoje, vždy boli naše, to by sa mi tiež nepáčilo, keby mi nedával peniaze ako píše autorka. Manželstvo je v dobrom aj v zlom, treba ho stále budovať, a tiež manžel malo rozprával a ja som viac zhovorčivá, to už vyžadovala aj moja profésia, teraz toľko rozpráva, že niekedy až veľa , no a mlčanie je tiež určitý druh komunikácie, len nie každému vyhovuje, takí IT rozprávajú menej, ľudia pracujúci s ľuďmi musia rozprávať viac, taký je život
ja som sa dozvedela od svokry že oni svojho syna tak viedli od malička, v živote nemusel doma s ničím pomáhať, nikdy po sebe neupratal ani hracky, neskoršie ani riad, proste nič, že oni to od neho nevyzadovali...jej to pripadalo vtipné, mne už to tak vtipné nepripadá. keď som sa vrátila z porodnice a videla som ten binec čo sa tam dokázal "sám" narobiť bolo mi na zufanie. prišla som do domu plného prachu, blata,skapatých múch, týžden starých riadov...a v tomto som mala byt s novorodencom.Ja chápem že chlapi neradi upratujú, ani sa im nedivím, ale nemože to zase brať tak že ja odídem a tak može dom aj splesniviet.Hrozím sa čo by sa stalo keby som nedajbože skončila v nemocnici, viete, človek potrebuje v partnerovi cítiť oporu, veď od toho tých partnerov mame. Bola by som najstastnejsí clovek na svete ak by som vedela že aj keby sa mne niečo stalo tak bude o dcérku postarané. a k jasličkám - popravde mam z takýchto zariadení aj strach, hlavne po tom co sa objavujú niektoré kauzy v médiach...za dcéru by som život položila a som taký typ že ked ju vidím plakať srdce mi trhá.
Bývame na dedine a tu sú teda jasle neni, a najbližsie mesto ma jasle iba státne a tam sa nedostanete, tam je taký nátresk. súkromne jasle najbližsie su vzdialené 30 km, to neprichádza do uvahy. Nie som poslankyna narodnej rady, to je akože ironické posmievanie? Ja som Vám konkrétne nejako ublížila že ste taká nabrúsená a musíte sa neustále posmievať a kritizovat? Mam vlastný obchod preto si môžem dovoliť chodiť s dieťatom do práce.