Šibe mi zo samoty

Neviem akú reportáž si videla ale keď o Ivane tak to nebolo len tak.. Ona je taka od mladá -jej otcim je Lukáč z vlku čo chránia lesy. aj jej muž je za taký pôsobí života. A deti tak žijú od narodenia.. Ja by som to napr nedokázala

@07022007 s toho co pises,mas vsetko co ptrebujes,len si to asi neuvedomujes,ja som vydata 5 rokov.Mam najlepsieho manzela na svete,zial nemame deticky,ja som 5 krat potratila s toho 2 krat som bola na kyret.Mame stvor izbovy dom a som od rodiny 35 km a ani sa tu nemam ako s niekym zoznamit,ked nemame deti,ktore by chodili do skolky,ci skoly,nie nestazujem sa,len ti chcem otvorit oci. Pozri sa okolo seba,kolko ludi by sa chcelo mat ako ty. Prajem krasny den

Ty potrebuješ dobrú kamošku (najlepšie s deťmi, aby sa spolu mohli hrať) - a nie pole.

@luci1012 Aj my tak máme so synom ako vy, a veľmi podobnú situáciu ako autorka. S rozdielom, že som pribrala po deťoch 35kg a pre manžela som ako žena skončila. Aj sa snažím cvičiť aj zdravo a menej jesť, ale vždy je to ako na hojdačke a váha sa vracia späť na krásnych 104kg pri mojej výške 169cm. Skúsila som sa aj krajšie obliekať, lebo moje oblečenie na doma je staré, rozgajdané.. no a pri mojej váhe najpohodlnejšie. Okrem toho, vždy ma oblieval pot, keď deti revali, vystrájali. Potila som sa viac, akoby som ťažko pracovala. Takže som sa prezliekla cez deň aj 5x. Čo som sa zeleniny ojedla, nie prejedla, a nič. Vzťah s manželom máme nasledovný, privezie staršieho syna zo škôlky, pozdraví, občas aj nie. Prinesie nákup-podľa jeho uváženia, čo bolo treba, prehodí 1 až 2 vety a zmizne. Ide von na dvor. Tam si urobí svoju pohodu, potom aj robotu okolo domu. Vráti sa až deti idú späť v rozmedzí 30min. až 2h., zväčša tak priemer toho času. Jeho venovanie sa deťom spačíva v tom, že si ľahne k nim do izby, oni po ňom lozia, keď majú dosť, začnú behať po chodbe hore-dole, on ide na telku a deti ako kedy sú s ním. Väčšinou sa začnú naťahovať na hračkách, lebo sú už unavené. On pomože prebaliť. Mlieko im spravím ja. Idú spať a môj muž od jari do jesene ide do garáže na 1-2 hod. k pivku. Potom príde či deti spia, vezme odpadky, hoc by to bola len jediná plienka, niekedy aj 3x a ide ešte zafajcit, to trvá od 15min aj po 1,5h. Ako sa mu chce. A potom ide spať. A v zime môžu byť odpadky aj 2dni a má v paži.. Ale baví sa so mnou len keď riešime deti, domácnosť minimálne a to je všetko l.

@lienka737 presne tak, v TV vyzerá všetko inak ako v reáli. Tí ľudia vyzerajú spokojní, usmiati, ale skutočnosť môže byť úplne iná.

A pre zakladateľku témy - to by museli chcieť všetci zmeniť štýl života a nie len ty, inak ich všetkých stiahneš. My napr. trávime dosť času ako rodina. A to už roky. Do 15,30 práca, potom boli povinnosti doma, záhrada, krúžky ale vždy sme si našli čas, napr. cez víkend byť spolu, niečo si zahrať, ísť na chatu na víkend, alebo si zaplávať, ísť sa bicyklovať. Ale to museli chcieť všetci , nie len ja.

A hlavne sa spýtaj manžela ako sa cíti on. Či má tiež tie isté pocity, či by aj on chcel niečo zmeniť. Aby si nebola prekvapená keď ti povie, že on vôbec nemá takéto predstavy. Alebo znížte zo svojich nárokov a nebude musieť byť toľko v práci a budete viac spolu. Môžete chodiť na výlety, venčiť spolu psa, hrať hry, alebo len tak sedieť a rozprávať sa.

@matkamirko lepšie by som to ani nenapisala..manžel kamionista dve deti a hlavne večer pocit samoty je dosť ťažký..tak často chodíme k babke a dedkovi,ktorých mame v rovnakom meste..aj keď manžel vždy bojuje (keď je doma tak sme spolu v našom dome,cize nerobím nič na jeho úkor a deti sú šťastne majú s našimi úžasný vzťah,ale neznamená že muž odíde a ja hneď utekám preč)že len k mame utekám..ale stále mu vysvetľujem že neutekam preto že nezvládame starostlivosť ale len ten taký pocit samoty je menší poteší aj keď si spolu dáme kávu a maly nie sú na mne zavesený ako opičky malé 😉 a môžeme si aj sami niekam vyjsť..že najľahšie je byt múdry spoza volantu,keď on bol sám stále s detmi(som ešte na materskej) a mal mamu v meste či by nešiel trosku vypadnúť zo stereotypu.. ale keď to jemu vyhovuje,že sa koná pánsky výjazd tak hneď nejdeme k vašim..akonáhle starší bude školák ja v robote tak ten režim sa nám zmení človek bude rad že je doma..svokrovcov mám 400 km od seba a záujem žiaden prísť nie ku mne a pomáhať ale za detmi nie len cez Skype a čakať že len my budeme chodiť..ale proste viem že iné to nebude a beriem to ako je..tiež som sa bála ako s detmi budem sama keď sa narodil druhý,lebo ako sa hovorí jedno dieťa žiadne dieťa a niečo na tom je..ale pomohli mi naši veľmi keďže bola aj ťažká poporodna depresia nepochopena manželom a nás vzťah to ovplyvnilo veľmi,keďže som musela byt určitý čas u našich..a potom sme predali byt a kúpili dom cize prerábky a podobne uvidíme ako sa vzťah napraví keď už budeme vo svojom..

Ja ako človek nie som podstatná, pripadám si využitá, zrejme si ma vzal len z vypočítavosti... Kvôli postupu v práci, na ženatých sa inak pozerá a koniec koncov robí mzdy, tak vie tie výhody... Prídavky atď. Pred svadbou som musela zrušiť svoj účet v banke, peniaze chodia na jeho, ja nesmiem mať sporenie, urobil tak, že peniaze sa sporia, ale na jeho podúčte, načo mi je ešte iné sporenie vraj. Aj keď zaraba dost, uz dost dlho nam peniaze tak tyzden dva pred vyplatou chybaju, možno ani nechybaju, len on ich vyberie z uctu, tak tam jednoducho nie su. Ked som peniaze aj nejake vybrala, hned sme isli akoze na spoločný nákup, tak raz za mesiac to je a hovoril vsak zaplat, ved si vybrala peniaze. Ako pripadam si ako v zlom sne, stredoveku? Ked som nieco chcela pre seba a deti, tak minimalne 50% z toho som zaplatila za peniaze od mojich rodičov, čo dostanu na narodeniny. Ako na deti on je mily, aj na mna. Vsetko je v najväčšom poriadku. Za 5r.manzelstva sme nikdy neboli na dovolenke, ani na vylete s detmi. Mozno 2x v nedelu a 3x z donutenia. On nema zaujem travit cas s nami ako celou rodinou, s detmi pojde. A kazde Vianoce katastrofa, detom na Vianoce nic netreba, nemam varit, sak sa u rodicov najeme, ale ja nemám 20 ani 25, chcem aby sme my boli rodina, ale on to ma zrejme inak, aj cez sviatky, on musí písat znamym priania... A ja som kazde sviatky vzduch, kazde sviatky som varila a niekedy to ani nejedol, silvester podobne. Ako pre mna ja manzelstvo zly sen. Neviem ako to ma z vernostou, lebo som od neho uz pocula, ze dnes je tak zit normalne, ze ma muz milenku, a neskor po par mesiacoch zas, co by som tak robila, keby som ho videla s inou ženou, zrejme nemyslel hned sex, len tak ako to povedal. Ja som chodila na nákupy tak 4x do mesiaca a na zaciatku aj castejsie, potom uz len 2x, potom 1x. Len tak vela som neminula, nieco deťom, nieco sebe na svoje ozrutne telo, kde mi kazde kilo navyse prekáža, strasne nicim teplaky, ked som bola normalnej postavy, tak oblečenie bolo takmer neznicitelne. Nakupovala som v akciach, tricko priemerne 3€ a nohavice 5€, ani hracky, to kupovali nasi, tak 80% toho co deti majú a aj oblečenie kupovali. Bola som prec z domu 2 az 4h. Obzerala som a obzerala-vypla som mozog od domácnosti, ked bolo niečo drahšie cca 10€ uz som mala zovrety zaludok. A ked som odchádzala do obchodu, tak mi nakazoval nech som o hodinu doma, ale cesta do mesta a z mesta trva cca 15min. To znamena, ze by som to mala stihnut za 30min. PLUS nakupovala som velky nakup na 2tyzdne. Bola sim pozriet zväčša v 3 obchodoch, niekedy len v jednom. Keď som sa vratila, tak som dostala vzdy nakricane. Vyniesla som nakup hore on buchol dvermi a siel von na dvor, vacsinou sme este stihli hadku predtým niekedy aj potom, prve dve roky som preplakala =nie kvoli nakupom, kvoli vsetkemu...

Zijeme vedla seba, nie spolu, aspon pre mna to tak je, on to tak mozno neberie. Potrebujem sa postazovat, hej, vela zien tak zije a este horsie. Kazdy sa pred inymi tvaria, ze su vlastne šťastný a mozno aj sú. Pre mňa je to také rozčarovanie, čakaka som, že to bude iné. Mali sme krasny vztah, neostalo z neho takmer nič. Zijem zo dna na den, hladam zmysel bytia=su nim deti, viem. Preco nie som šťastná? Lebo zivot nesplnil moje ocakavania, ale zivot si ide svoje, my sme podriadeny tomu co bude, nieco sa da ovplyvnit a nieco nie. Zaklad manzelstva je muz a zena, z ich lasky sa narodia deti. Preto ak manzelia spolu nefunguju v harmonii, tak rodina nemoze byt stastna. Velakrat som pocula na svoje vlastne sluchy, ze muzi nechapu, ako moze byt zena doma na materskej stale unavena a nic nestihat, moj muz: ved to je parada, porobis si svoje a robis si co chces... Malého som kojila kazdy 2h. Nestihla som zaspat a uz som vstavala, bola som k smrti unavena, po roku a pol to bolo kazde 3h. Ked uz to bolo lepšie narodilo sa nam druhe a odznova, mala som kvoli vahe problémy s nohami, rano som sa z postele doslova plazila.. Mozno to bolo aj porodom trvalo to skoro rok a pol, postupne sa to zlepsovalo, skusala som na sebe rozne pokusy, len aby to bolo lepsie. Stale tvrdim, ze materska a rodicovska je horsia, ako byt zavrety v base, len stale neviem, koho som zabila... Ako mam dni, kedy aj teraz prerevem. Rodičovstvo je veľká obeta, niekto ma nalozene viac, iny menej a kazdy to inak zvlada. Napriklad u nas sa cela rodina zo mna smeje aka som neschopna. Som schopna, ale nie stastna, a ked som nestastna, tak ma nic nebavi, namotivujem sa, vydrzi to den, dva, niekedy tyzden a zas som dole, tam mi vzdy moj manzel sa pomoze dostat...

@waqix Prečítaj si po sebe čo si napísala, 1x, 2x, ... 1000x a skús si odpovedať, či chceš takto žiť (neviem či slovo žiť je to správne vyjadrenie pre stav, ktorý si opísala), či naozaj chceš aby raz takýto model spolužitia a fungovania prebrali tvoje deti. A už nikdy o sebe nepíš, že si ako človek nepodstatná !!!

Co pomoze autorke diskusie? Precitala som skoro vsetko, a podla mna mate vsetky pravdu, s tym, co by jej pomohlo. Závisí, čo by ju bavilo. Hospodárstvo môže skúsiť najprv v malom, potom väčšom, ak sa s manželom dohodnú. Ale naozaj platí všetko to čo ste tu písali. Treba skúšať hľadať svoju vlastnú cestu, aj ja tak, topiaci sa slamky chytá. Možno cíti, že sa s mužom vzďaľujú, snaží sa zachrániť rodinu a nie zabiť depresiu a nudu.

@waqix ale v prvom rade by sa o tom mala asi s mužom porozprávať, či to aj on vidí rovnako. Darmo by som sa ja snažila dostať z konzumného života, chcieť mať hospodárstvo, robiť niečo iné, žiť inak. Čo by som z toho mala ak by muž nechcel to isté? nepísala nikde o tom, čo na to muž. Aby nebola prekvapená, keď len potom zostane sama, lebo muža to ubíja a nie je to jeho spôsob života.

@waqix zachrániť rodinu tak, že muža dostane do ešte vačších dlhov, a na neho bude mať ešte menej času? No to je pekná záchrana vzťahu.

@doty1 ďakujem za komentár a povzbudenie, viem kde to všetko smeruje, presne to som aj sama pochopila, len rozvod je extra zmena, prestala som sa s muzom hadat, nechodim na nákupy, hovorim mu ze nic nepotrebujem. Chce urcite aby som bola mila a kvoli detom by som aj mala byt a asi ma predstavu, ze za nim budem chodit ja. Ale mne je z takeho zaobchádzania zle. Nie som ani mila, ale snazim sa nebit hnusna odporná hadava... S nim sa neda rozpravat, on názory nemeni. Rozchádzame sa aj vo výchove detí. Dá sa povedať, že až teraz ho poznám, možno aj verný je, ale ja mu už nedôverujem. Sama nie som dokonalá, nie je to len o výzore, preto som ochotná zabiť ešte pár rokov takto a buď to čas vyrieši, alebo aj nie. Budem sa snažiť byť lepšou mamou, gazdinkou, sama sebou hlavne pre seba a svoje deti. Zaujal ma minimalizmus, nakoľko som starý vetešník, tak sa budem snažiť pretvoriť svoje myslenie a domácnosť, a nakoľko som stále staršia a veriaca, ktorá ale nechodí do kostola, lebo sama ist nemozem a s rodinou nemoze ist zas manzel, tak je to takmer nemožné. Párkrát v roku má lepšiu chvíľku tak sme boli, ale to je i ničom, cely zivot si hovorím, že už budem žiť ako treba, asi sa mi to napodari. A tak mozno sa aj taka moja snaha trochu cení.. Mám proste z toho všetkeho depku a plus deti k tomu majú svoje patálie, a všade v rodine sa niečo deje... Úprimne závidím všetkým schopným mamám a ženám. Viem, každý je strojcom svojho šťastia a všade je život o dvoch kôrkach. Treba veľa pretrpieť v dospelosti a ešte viac sa snažiť. Veď čo všetko obetovali taký vynálezcovia.... A iný významný ľudia. Netreba robiť veľké kroky, stačia malé, ale správnym smerom. Tak idem sa aj ja snažiť nejako zas bude...

@kvetinka75 pravda, súhlasím

@kittykat22 závisí čomu by sa venovali, aj ja som videla vymenu manželiek, odreli sa tam, videli sa malo, malo sa aj hadali, ak by aj chceli energia na to uz nebola.. Ale obaja tvrdili, že sú spokojný, ale asi bolo im ľúto, že nemôžu dať deťom to, čo ľudia v meste, finančne im to vychádzalo len tak tak, ale obhajovali to, že deti sa naučia mať vzťah k prírode, majú doma živé zvieratá, deti nesedia za pc.... No ale ja by som tiež do takého extrému nešla. Nech si zariadi tri sliepky, bude mať vajíčka, ak sa im starat sa o sliepky nebude vyhovovat, pojdu na polievku. Treba skusat vsetko, ale s rozumom v hrsti.

@doty1 ale najviac ma trapi, čo z tých detí bude, veď už teraz na staršom vidím, že nie je to ok... Asi pred tromi mesiacmi sa manzela pytal, a ty lubis maminu a on mu na to, ze nie, to urcite povedal, lebo syn sa dalej pytal: a preco mamku nelubis... Bola som vedla v izbe, neviem co odpovedal, ale potom som tam vošla a pytam sa muza-ale kludnym tonom- a preco maminu nelubis? On: lebo si taká.. Dalej uz neodpovedal a ja som sa uz dalej nepytala. Ale je hnusne, ze toto povie ani nie päť ročnému... A vraj inžinier... Je mi zle...

Ale manžel má aj lepšie dni, že občas sa správa normálne, len možno mu len o niečo ide... Párkrát v roku... Hlavne ak má ísť na pracovnú cestu.. Ale ako píšem, nemyslím si, že ma podvádza. Možno sa mu to stalo a možno ešte len hľadá, alebo už aj nejaký románik prebehol, lebo mal také všelijaké obdobia určitého typu správania sa. A možno mu krivdím a ktohovie, kričia zo mňa pochybnosti, lebo to podľa mňa nefunguje, len sa vezieme v rozbehnutom vagóne života, zotrvačnosťou. On si hraje na svojom piesočku, byvame u svokry, on ma mamku, mne tu nepatri nic, tak hoc svokra je dobry clovek, tak proste byvanie s rodicmi je aj vyhoda-skor pre manzela, aj nie, pre mna raz hore a raz dole.. Tak sa citim tak, ze ja musim posluchat, mne ona nepovie nic, ale zato jemu vynada aj to co by povedala najradsej mne... No život..

@kittykat22 podľa mňa si vôbec nepochopila o čo jej ide.

Podla mna, keby ste mali menej casu nemali by ste kedy taketo riesit
Ja som rada, ked stiham dennu operativu - na podobne myslienky nemam cas
Ked som mala casu dost, tak som mala rozne uvahy, stavy, depky...zamyslala som sa nad vsetkych
Cize podla mna to vsetko vyplyva z prilis vela casu na premyslanie
Asi som to zdednodusila, ale treba sa dacim zamestnat a robit, co ma naplna

@cecilia29 veľmi pekne si to napísala, že zbohatnú vám srdcia viac ako peňaženky...to je také pekné 🙂 a práve preto si chceme s manželom postaviť malú dreveničku, chovať sliepočky, možno pár ovečiek, založiť si veľkú záhradku, ovocný sad 😊 nás oboch by to napĺňalo, najmä mňa a už sa neviem dočkať až sa sen stane skutočnosťou 🤗😊

@mirkavic to je skvele 🙂 je to drina ale krasna a cista drina 🙂 drzim prsty

Viem o čom píšeš ....dostala si sa na rázcestie.Ja na tvojom mieste by som sa dala do kopy s nejakými ženami, ktoré robia podobné ručné práce ako ty a mohli by ste sa striedať a vždy sa zísť u inej doma.Naučíš sa rôzne techniky ,ale hlavne,, viac hláv, viac rozumu,, a prídeš na to ,čo ďalej ....kadiaľ ísť...

@piacere raz som videla jeden velmi zaujimavy dokument,vysvetlovali,prec pracovny tyzden trva pat dni,ze by mmohol aj styri,ale ze ludia preukazatelne viac minaju,ked maju menej volna.kedysi sa robilo 8 hod,dnes to uz neplati.vsetko je to len nastaveny system.zrusit sa pravdepodobne bez nejakej katastrofy neda.ale muz moze zmenit robotu,vy sa uskromnit,vsetko sa da.je to o prioritach a dohode.ale poznam pripady,co velke zmeny urobili.

@waqix to je veľmi smutné, čo píšeš. Prosím, nesnaž sa byť lepšou pre neho. Mysli na seba, nerozdávaj sa! Nájdi v sebe takú ženu, akou by si ty chcela byť a vytiahni ju von z tých 103 kíl. Všetko ostatné zahoď, nestaraj sa o to, spomeň si, čo si mala rada ako dieťa, urob presne to, čo si robila, keď si sa cítila dobre.

ja teda nie ale poznam taku ....po potrate po 40 si povedala dost so vsetkym sekla nasla si noveho muza a keby si vedela ako sa ma :D myslim si ze je prirodzene ze aj ked mame rodinu teda muza ze nas ma svojim sposobom naplnat rozveselovat a mi jeho je to vlastne dovod preco chceme mat niekoho doma s niekym zit ...

@07022007 Krasne napisane, presne viem co citis, velakrat som si aj ja polozila tuto istu otazku

Toto caro..clovek sa niekomu zdoveri a akurat ho tu niekedy ukamenuju..uz chapem preco su v tejto dobe moderne depresie..ludia vidia nieco v tv,vo filmoch a hned to chcu tiez.ja nie som o nic ina..je moderne predvadzat sa,vystatovat sa tym kto co ma,co robi,kde spi a s kym,co zerie a co robi kazdy den...netreba sa tomu prizerat.ja robim to iste,zavidim,chcem..no ked to mam tak zistim ze to aj tak nie je ono.mam pred 30tkou,mam pracu,nemam deti ani vztah.zijem s jednym rodicom..clovek by povedal ze co mi chyba?nemam zavazky,mozem si uzivat,cestovat,robit vsetko na svete,nemam problem si kupit co chcem(nemyslim tym auta a byty a neviem co).aj v robote pocuvam co si neuzivam..nikam nechodim,som narocna na spolocnost a mam zlozitu povahu(nech vas nezabudne napadnut ze som nejaka namyslena pipka ktora si vybera spolocnost).som sama lebo som prezila velmi bolestivy a zlozity rozchod.von nechodievam pretoze sa priliz viazem a tazko sa zmierujem s tym ked niekto z mojho zivota odide.zijem v byte..nemam rada byty..mam k dispozicii aj dom so zahradou kde vlastne mozem ist kedykolvek..ked tam aj idem na vikend..ano je pekne pohrabat listie..dokonca ma to bavi a citim pritom radost ked vidim ze som nieco spravila..no ked v ten den spadne este 3x tolko listia a clovek to ma robit 4x za pol dna lebo ma zapraty cely dvor..neviem..k zahrade co sa tyka zeleniny a ovocia,polievania,kosenia,malovania plotov..je to prijemne ked to clovek spravi jeden dva dni aby pomohol ludom kt to uz nevladzu robit..ale ked je vonku 32 stupnov a robit to dennodenne..mala som dost po 1 dni a moji starki to robia v pomaly 70 rokoch kazdy den.nevedia si predstavit iny zivot.na druhej strane cinziak..ano idem na nakupy asi ..aj kazdy treti vikend lebo nemam co robit..zila som s muzom,mali sme vsetko...nemusela som robit nic.a napriek tomu som necitila klud,istotu..zmysel zivota..asi ide o nastavenie mysle..sama za seba poviem ze aj keby mam vsetky peniaze sveta,muza a neviem co este..nemyslim ze by mi to zaistilo vsetko stastie sveta.ja som priliz cistlivy clovek ktory skor vzdy pocita s tym zlym a neveri v dlhodobe dobre.ale to je o inom uz...vo chvilach kedy som citila presne co ty,aj ked som mala vztah som sa citila sama..v dnesnej dobe clovek ani nemoze dat najavo aky v skutocnosti je..ako ak tu.lebo pre hrstku ludi bude nenormalny.ja chapem kazdy jeden ludsky pocit ktory sa v cloveku moze odohravat..poslednu dobu som sa naucila velmi dolezitu vec ktora mi zmenila zivot..hovorit a robit to co naozaj citim bez ohladu na to ci sa to zle pocuva alebo je niekomu ublizene.ak si niekto mysli ze som bezohladna svina nech sa paci.tym sa iba snazim napisat nech kazdy robi to z coho mu bude dobre.pravdaze nepoznam ake to je brat ohlad na deti a rodinu ked ju nemam.ja som milovala psov.mozno som to az moc prezivala.ked pises ze mas psov venuj sa im.ked mi bolo hocico nic sa nerovnalo tomu ked som sa sla von,pustila ich a sledovala ako sa blaznia..banalita, ale prave v takych chvilach som sa citila stastna..aj ja sa snazim hladat si nieco co mozno robi niekto iny..ci sa to nezapaci aj mne ale asi to tak nefunguje..vela stastia v zivote..bude dobre.treba sa nad sebou zamysliet a nenechat sa hlavne ovplyvnovat.co je dobre pre inych nemusi byt pre teba a hlavne,kazdy sme iny...

Ahoj, ak si nespokojna, snaz sa to zmenit. Treba davat viac na svoje pocity, ako na inych ludi. Niekedy musis stat za svojim snom. Aj ked ja na tvojol mieste mat zahradku a dom skacem od radosti 🙂 ja som 8 rokov robila pod totalnym stresom a v praci, kde si ma absolutne nevazili a brali ma ako handru. Plakala som, nechapala som, snazila som sa im dokazovat svoje kvality. Nahovarala som si, ze za to mozem ja. Az som sa jedneho krasneho dna zlozila a povedala si, musim s tym nieco robit, zivot je kratky a ja ho nechcem premrhat-svoje talenty. Asi by som nikdy nedala vypoved, az tak som bola do seba pohruzena. Az necakane som otehotnela a prijali ma na vysoku skolu, ktoru som vzdy chcela studovat. A vies co? Cudujem sa sama sebe, ze som nedala na svoje pocity skor. Zijeme len raz a zivot treba zit, a nie prezivat. A nazory inych? Ma uprimne nezaujimaju. Som teraz stastna, uzivam si zivot po tolkych rokoch zivorenia. Viem, ze to zvladnem. Vela stastia!

@waqix Tvoj manzel Ta ekonomicky tyra. Povie malemu chlapcatu, ze nelubi jeho mamu? Wtf!...to co je za.....??! Ty ho sama pred sebou ospravedlnujes, ze je to parkrat do roka, ked sa sprava ako totalny hnup.... no akoze diky. Ty ides menit seba, byt este skromnejsia, tichsia, bez nazoru a to len preto, aby mohol po Tebe este viac slapat? Nic tym nezlepsis, akurat si bude este viac dovolovat na Teba. Nadvaha je zla, sama chcem zhodit a nedari sa mi, ale mal by Ta v tom praveze podporovat a nie Ta ignorovat ako milenku a celkovo ako manzelku. On s Tebou, podla mojho nazoru, zostava lebo mu to zatial vyhovuje a Ty si totalne poddajna...sama sebe tym skodis, bude si dovolovat este viac. Prepac za uprimnost, ale mi to zlc zdvihlo, ked som citala, co si napisala.