Úloha športu v životoch detí
Matky. Otcovia. Preco? Teraz som citala diskusiu ako nechavaju niektori rodicia doma deti oddychovat. Co? Preco?
Pritom som si spomenula ako som vo fitku stretla svoju telocvikarku byvalu. Hovorila ze cim dalej tym viac prvakov ma problem spravit kotrmelec. Ak jednu telesnu robis kotrmelce dalsiu su chudacikovia ospravedlneni. Kolektivne sporty este horsie. Ze mavaju z toho psychicke problemy lebo musia hrat basketbal.
A tak sa zamyslam, co z takych ludi bude? Preco im to robite? Co ich tym ucite?
To je blbosť. Vždy záleží od učiteľa ako vie nadchnúť žiakov. Aj s najväčšími drevami sa dá pracovať, len treba vedieť ako deti zaujať. Čo tu spomínali armádny výcvik. Šplh, hod loptou sú úplne bežné telocvikárske disciplíny, tak ako aj skok do diaľky, výdrž na žrdi, beh na rýchlosť a výdrž, gymnastické zostavy, kolektívne loptové hry… Čo je pravda, že deti sú menej obratné, ale to bolo vždy len v menšom pomere ako dnes.
No, mozno treba pockat, ci s tym nespravi poriadok novy minister sportu😉
@dskjhfdlkdjhl 😂😂😂 ten kotul ovlada😂😂😂
@euka210 ved toto, že kvalita učiteľov a výučby rapídne klesá. 20 rokov dozadu sme museli tabuľkovo absolvovať všetko a učiteľka si na to potrpela. Aj dnes platí, že deti len kopírujú nastavenie učiteľa. Deti sa rady hýbu, len ich treba na to správne naladiť. Napríklad aj my sme mali žiacky ktorým sa nechcelo, ale učiteľka ich postupne vytiahla k nám. Napríklad sa dievča vyhovorilo že nechce cičit… učiteľka ju nechala sedieť, ale nie celú hodinu a kde sa dalo, tam ju postupne zapojila. Dievča zistilo, že sa nemá za čo hanbiť a bolo po ostychu cvičiť.
@unicornlady Ale tam nejde o to,ze musia ovladat vsetko. Ale o ten pocit,ze si deti neveria a radsej si vytvoria traumu akoby mali zabojovat a prekonavat svoje limity. To ta uci v zivote discipline a urcitemu fungovaniu a zvladaniu problemov. Mame katastrofalne vysledky psychickej nepohody deti. A za to moze prave to,ze deti nic nemusia,neprekonavaju sa a potom sa zosypu uz len ked vonku vetrik zafuka obrazne povedane.
@marca12 presne si trafila klincek po hlavicke
@marca12 "vytvoria" traumu je dost silne tvrdenie. Za tou traumou, odhliadnuc od predmetu, je casto aj sam ucitel, ktory vie ako autorita ("pocuvaj pani ucitelku") dieta riadne zneistit az potopit. Ja som si takto "vytvorila" traumu zo slovencinarky na zakladke, dcera z matikarky. Alebo taky pan telocvikar, co spoluziacky omackal, kde mohol. O mna zaujem nemal, mal totiz rad prsnate.
veru, aj vzad😀
@jakubrianka nejdem hovorit za vsetky skoly ale neviem preco su tu telocvikari oznaceni ako upotene tetky pomaly v 30 rocnej sustakovke s pistalkou a dioptriami na krku. Konkretnr tato ucitelka je asi 40tnicka. Aktivna cely zivot. Aj cela rodina. Na spadovej skole kde maju ist moje deti je mlady chalan. Okolo 30r. Hrava aktivne futsal a ide zalozil v meste mladeznicky futsalovy klub. Su to mladi kreativni ucitelia ktori su v pohode aj ako ludia.
@marca12 Vieš čo, do značnej miery tá krehkosť človeka závisí aj od toho, nakoľko má v niekom oporu.
Mňa sa minule pýtali, či neviem doučiť deviatačku na ZŠ z matematiky, lebo učiteľ im to nevie vysvetliť. A keď som sa spýtala, či sa to nemôže spolužiačok spýtať, či jej to nevedia tie jednotkárky vysvetliť (lebo my sme síce neboli extra kolektív, ale ja ako jednotkárka som pomohla tým, čo nerozumeli).
Tak odpoveď bola, že teraz si už toľko žiaci vzájomne nepomáhajú.
Tu sú teda dva body k tvojmu príspevku.
Na jednej strane áno, deti prekračujú svoju komfortnú zóna, ale istotne vtedy, keď je to niečo, čo má pre nich zmysel, čo je pre ne dôležité (v tomto prípade, dieťa možno nechce cvičiť na telesnej, ale sa venovať športu, ktorý ho baví, lebo to je to "jeho").
Viem, že telocvikári sa dnes sťažujú no podľa mňa je v tom istá lenivosť a zbytočné očakávania. Ich úloha nie je sťažovať sa, ale motivovať a účiť láske k pohybu. Keď deti takto odpíšu, deti to cítia nedá sa čakať, že si ešte niekedy nájdu cestu k pohybu. Namiesto toho, aby investovali svoju energiu do snahy do detí, dookola sa len sťažujú..
Súhlasím, ako som písala, že deti sú mľandravejšie, neobratnejšie ako predtým vo väčších počtoch ako v minulosti, no úloha učiteľa je pracovať s tým čo má a učiť všetko. Aj pred 20timi rokmi sme isté cvičenia zvládli len 3 z ročníka a čo teraz? Musesli skúšať aj ostatné spolužiačky a tak sa učili. Učiteľky som nikdy nevidela k nám pristupovať odradene. Nemám rada tieto ponosy a dokonca ma vytáčajú prídu mi lenivé a hlúpe. Raz keď ma učiteľ lásku k učeniu, chce deti naučiť a ostatné ide mimo neho, robí s tým čo má. Má všetky zbrane v ruke zapracovať na koordinácii a kondičke detí a keď je profík, dá to aj keby to dieťa vo voľnom čase nikdy necvičilo, lebo telo si pamätá. Mala som výborné telocvikárky a telocvikárov ♥️, rada na nich spomínam a šport ide vďaka ním so mnou celý život.
@unicornlady deti chcú, naozaj vidím to a že si deti teraz v školách nepomáhajú som čítala avízo od učiteľov. Niečo sa v spoločnosti deje, deti nezdieľajú odmietajú si pomáhať.
Aj tu je predsa úloha telocvikárov naučiť deti hrať tímovo a aj vo dvojiciach, pomáhať si. Majú také zbrane v ruke a hnevá ma ak namieto toho, aby ich využili, dali tým deťom niečo hodnotné do života čo ich podrží, tak som aj ja počula viac krát od dnešných telocvikárov devalvujúce ponosy. Deti keď cítia čo i len raz, že sú pre učiteľa na nič, nebudú chcieť pracovať. Je namieste sa zamyslieť, znížiť očakávania a znova zaradiť pokoru a lásku k povolaniu.
ja si myslím, že tí telocvikári to musia mať ohromne ťažké, lebo namotivovať 25 detí, ktoré jedno chce robiť gymnastiku, druhé atletiku, tretie volejbal, štvrté futbal a piate by najradšej len sedelo, tak len ťažko vyhovie celej triede, aby sa všetky deti tešili na každú jednu hodinu. Preto, aspoň kedysi, boli osnovy a robilo sa fakt, že úplne všetko. Mňa bavila atletika, gymnastika nemala som rada kolektívne hry, ale vždy som vedela, že po bloku hádzanej pôjde zase niečo iné, čo ma bude viac baviť. 🤷♀️
A ešte čo sa týka motivácie, v prvom rade má byť motivácia vnútorná a nie externá. Čakať, že niekto bude stále stáť dieťaťu u zadku a motivovať ho k niečomu a keď dieťa nechce, tak na vine musí byť niekto iný je veľmi zvláštne. Rodič samozrejme zodpovedný nie je, je to vina neschopneho učiteľa.
Fakt je, že dnešným deťom sa jednoducho hýbať nechce, sú neobratné, zaostávajú v hrubej motorike, sú slabé, majú nevyvinuté svalstvo, slabú výdrž. A teraz motivuj dieťa, ktoré má tak slabé ruky, že sa jednoducho po tyči nevyšplhá aj keby na jej koniec učiteľ prilepil najnovší iPhone, o lane ani nehovoriac.
Ja som chodila na TV viac ako 30 rokov dozadu a teda ani na základnej ani na strednej sme nemali nikoho ospravedlneneho z TV, nanajvýš týždeň po chorobe, alebo dievčatá počas menštruácie. Všetci sme si odmakali úplne všetko, na gympli už s hundranim, ale išlo sa, akurát sme boli generácia, ktorá trávila vonku oveľa viac času roznymi hrami a aktivitami, takže sme mali úplne inú kondíciu. Dnešné deti síce idú 3-4 x do týždňa na tréning, ale sú tam zväčša len jednostranne zaťažované a zvyšok voľného času travia pasívne. U malých detí sa často rodičia sústredia na jemnú motoriku a tú hrubú zanedbavajú, veď ako sa tu písalo, načo je dieťaťu vedieť kotuľ, načo vedieť preskakovať kozu, načo je vytrvalostný beh…
@sisaka presne tak…
@sisaka ❤️
@tiezjedna dá sa aj s obeznymi deťmi krásne pracovať keď učiteľ chce a môže ich byť aj 25 (z vlastnej skúsenosti píšem). Nemusia všetko zvládnuť, ani za mojich čias nespravili všetky deti kotrmelec, a po lane sme vyšplhali max 3/20 dievčat. Problém bude komplexnejší ako to autorka a jej telocvikárkou zhrnuli. Trebalo by odpovedať koľko z tých obéznych deti berie/ bralo kortikoidy a majú ťažké alergie. Koľko z nich má cukrovku, alebo depresiu, striedavú starostlivosť…
Nemusia telocvikari motivovať a vymýšľať. Stačí keď deťom vysvetlia prečo cvičia a dajú napr neutrálne cvičenie, prečo v škole nacvičiť hlavne to co im treba? Keď počas dňa sedia za lavicami? Klasické cvičenie typu ponatahovat sa, rozcvička, cviky na "posilnenie", chrbát. Vonku keď sú vybrať si neutrálny šport na behanie= naozaj okrem basketbalistiek, kto rád hra basket a vie ho? Nik. Beriem ze základy športov si preberú a prejdú, zahrajú sle aby gro telesnej bolo behanie za loptou je podľa mňa o ničom.. väčšina detí so záujmom o tieto športy na ten krúžok chodí a aj tak.ich to nebaví na tsv. Lebo nemajú trpezlivosť na tých kt to nejde a potom príde šikana, nervy, stresy
Ja mám zas problém, že moji chalani až príliš veľa športujú a majú toho dosť. Jeden je hokejista, ten celý týždeň žije spôsobom tréning, škola, zápasy a do toho si dáva ešte domáce dávky ako napr. beh. Čo s nimi tréneri vyvadzajú počas letnej prípravy tak to sa aj sama divím, aké tréningové dávky vydržia.
Basketbalista, možno by ste si povedali menej náročnejší šport, len hráva v 2 kategóriách súčasne, v čase keby mal mať relax tak má zápas za starších.
A mám aj nešportovca, len chodí hrať hokejbal zo zábavy.
U nás to vyzerá, šport , príprava do školy a víkend zápas😀 Dovolenka musíme nájsť prienik, aby to nekolidovalo s tréningovým procesom
Ale zas sa naučili fungovať v kolektíve, ako bratia sa vzájomne podporia aj si pomôžu.
.
Problém bude aj v samotnej interakcii medzi deťmi. Veď čo treba na hodine TV? Spolupracovať s kolektívom či v páre, presne tak. Keď to deti nevedia na iných hodinách a učitelia sa verejne zhodli, že deti si už navzájom nepomáhajú, nemenia úlohy nepodporujú sa, tak ako asi môžu také deti niesť TV? Pritom práve tento predmet ma ohromný potenciál odovzdať deťom veľmi veľa (možno najviac) a malými krokmi deťom odovzdať zásadné hodnoty, naučiť aktívnemu prístupu k životu.
Naše deti už nikdy nebudú mať také detstvo aké sme mali my a perspektívu do budúcna im nezávidím vôbec, budú to mať omoc ťažšie ako my. Našou úlohou je ich teraz podporiť a odovzdať im to málo čo máme k dispozícii.
@jakubrianka Aj dnesne deti mozu kadeco dokazat, len im to treba umoznit, nie vsetko za nich urobit, treba ich nechat, nech obcas aj spadnu (myslene obrazne), nezametat im cesticku.
Ja som bola celú základnú aj strednú oslobodená od TV lebo som to tam celé neznášala a zároveň som získala zlatý kov v behu na celoslovenskej súťaži v druháku na strednej.
Toľko k obsratej telesnej na školách.
@procrastique Myslim, ze obsrate bolo nieco ine ako TV.
@dskjhfdlkdjhl hej, našlo sa tam toho viac. Ešte aj náboženstvo na zš s fanatikom by sa dalo do tejto kategórie zaradiť :D
@dskjhfdlkdjhl plne suhlasim, ale nároky musia byť primerané aktuálnemu stavu detí a namiesto ponosivania sa, si robiť svoju prácu a hľadať možnosti ako sa dá, nie ako sa nedá.
@jakubrianka rovnako to brala kopa deti aj pred 30-40 rokmi, a aj viac... takze by som sa neobavala a neohanala tym ze "tieto deti". Tolko dospelych je s traumami, tolko "prijemnych spomienok" na to "pomahanie si" a spolupracu... aj teraz medzi dospelymi v praci... 30-40-50tnici.. sama ochota a radost pracovat v kolektivoch :DDD cest vinimkam.

"Deti z mojho prispevku nie su chore. Im sa nechce. "
Chapem autorka co tym chces povedat, ale nemali by pedagogovia tie deti motivovat? Aby sa im chcelo? Lebo mozno mnohym tym detom sa chce ist na turistiku, plavat, bicyklovat, lyzovat s rodicmi.
Lebo vies, TV taka, ze postavis deti do radu a splhajte, robte jeden za druhym kotrmelce, no neviem...
Mam pocit, ze nechce sa nie len detom, ale aj pedagogom.