Na pár sekúnd stratila vedomie. Stalo sa vám niečo také?

1. novembra 2014 
Mamičky, dnes sa mi stalo, že dcérka spadla hlavičkou na zem a potom začala veeelmi kričat, tak, že zo začiatku ani hlaska nevyslovila, čo sa tak nadychovala a potom spustila velky plač... a potom... asi na 5 sekund zamdlela, telíčko mala nehybné a ovisla mi v náručí. Tak som sa vylakala... Už sa mi to stalo asi tretí krát, ale vždy som si myslela, že som si to asi namyslela, ale teraz som si to všimla a skutočne bola uplne nehybná pár sekund...
Máte s tým niektorá skusenosti? Neviem, čomu to možem pripisovat? Chcem sa určite aj s doktorom o tom porozprávat...
2. okt 2007 o 16:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Nestretol sa s tým nikto??????
2. okt 2007 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem či je to to ale vraj sa tomu hovorí že dieťa zachádza a pomáha mu fúknuť do tváre alebo ho prevrátiť dolu hlavou.
2. okt 2007 o 17:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja som s nou trošku potriasla a sa prebrala... Je to normálne? Z čoho to býva? Dá sa tomu predíst? Ja mam teraz obavy...
2. okt 2007 o 17:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vraj je to častejšie u chlapcov a je to z plaču vraj niekedy deti ani nezačnú plakať ale hneď sa zachádzajú. skús sa poradiť s lekárkou vraj je to psychického pôvodu
2. okt 2007 o 17:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
meggi, aj mna napadlo to co pise adriatica, ale neviem, ja by som isla radsej k doktorovi, istota je istota...
2. okt 2007 o 17:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, Meggi, mne to robili 2 deti, ja som aj pár krát dávala umelé dýchanie, pretože som sa bála, keď som videla, že moje dieťa modrie. Stávalo sa mi to, keď si ublížili alebo keď niečo nedostali ( z afektu). Na také dieťa treba dávať väčší pozor, lebo ak nebudeš pri ňom v správnu chvíľu, ani nechcem pomyslieť na dôsledky. Ale môžem ťa uistiť, že určite z toho vyrastie, jeden syn to prestal robiť v 2 rokoch, druhý v 3,5. Takže ak sa ti to stane znova, snaž sa nepanikáriť a radšej pomôž malej, lebo kyslík potrebuje. A keď sa malá preberie a sama sa aj nadýchne, potom sa môžeš ukľudniť aj ty. Jednoducho: je to veľký stres, hlavne, keď teraz môžeš predpokladať, že sa to môže opäť zopakovať. Ja ti želám, aby si bola vždy v správnom čase na pravom mieste - pri malej.
2. okt 2007 o 17:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
dakujem za rady... určite zajdem k doktorovi...
2. okt 2007 o 17:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
jj, no mne sa naštastie hned prebrala - asi by som umrela, keby mi omodrela... Fúúúha, to si neviem, ani len predstavit
2. okt 2007 o 18:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
keď sa mi to stalo prvý raz, tak som sa až triasla, ale chvalabohu sme to zvládli, ale určite bude lepšie informovať doktorku, lebo nikdy nevieš... Nás poslala na neurológiu, ale našťastie, boli v poriadku.
2. okt 2007 o 20:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj moja ja som mala v školke jedno dievčatko,ktorému sa to stávalo pravidelne a stačilo mu fúknuť do úst.Poviem ti to bolo na nervi ked som bola s detmi sama.aj na záchod som sa bála íst.Najlepšíe je dať pozor,aby nespadla.
2. okt 2007 o 20:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
meggi,a nemohla mať malá taký slabší otras mozgu??
Potom už bola OK,ani nezvracala??
..ani hlavička ju nebolela??
2. okt 2007 o 21:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
meggi ked sa vrátiš od lekárky daj vedieť,čo povedala,zaujímalo by ma,čo to sposobí a čo ešte robiť
3. okt 2007 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
meggi, nám sa toto stalo so staršou. Keď mala 18 mesiacov spadla na hlavičku a tiež nám takto odpadla. Oči stĺpkom, vôbec sa nehýbala, nevnímala. Bola asi 20 sek. v bezvedomí. Až keď sme jej nasilu otvorili ústa, či náhodou nemá zapadnutý jazyk, vtedy sa prebrala a strašne plakala. Boli sme na pozorovaní v nemocnici. Tiež som počula o fúkaní do tváričky. Ale tiež poznám jednu "ODBORNÍČKU"!!! ktorá svoju dcéru vždy vyfacká alebo strčí pod sprchu, skoro som omdlela ja, keď mi to povedala, vraj na ňu nič iné neplatí.
4. okt 2007 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Včera som bola na chirurgii, rengenovali jej hlavičku - všetko negat. Potom som bola na neurologii a tam jej skušal reflexi a povedal, že pokial nevrackala a pekne papá, nema zvačšené zreničky, tak to vyzerá OK. Ešte pojdeme na sono buduci utorok. Povedal, že niektoré detičky takéto stavy mávajú, že to začína okolo roka a končí 3-6r. Že to je asi z afektu a mavajú to hyperaktívne deti. Treba fuknut do tváre, pokropit vodou, trošku potriast a tak... Hlavne musím byt ja v pohode, a ked padne nedat najavo, že sa niečo stalo - proste hovorit, že je všetko v poriadku a niečim ju zaujat. Lebo oni si potom ten záchvat vedia vyvolat sami a ked sa im aj na verejnosti niečo nedá, tak vedia urobit scénu. Ale že sa nemusím bát, že sa jej nič nestane, aj ked odpadne na dlhšie.
Len teraz mam skutočne už obavy, ked trošku zaplače... Doteraz som bola v pohode ale snad to nejak prekonam a zvladneme to...
Dakujem za rady a za podporu...
4. okt 2007 o 12:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kamarátkina dcérka (2,5r) má tiež tento problém. Stáva sa jej to dosť často, preto sa obáva. Keď sa buchne, alebo nejak inak si ublíži, začne plakať, ale tak veľmi, že jej odpadne.Nemodrá, len proste odpadne. S doktormi veľmi nepochodili, vraj to nič nie je a vyrastie z toho...
lenže matke takáto odpoveď nestačí, keď jej dieťa ovisne na rukách... Veľmi by chcela poznať mamičky, ktoré majú rovnaký problém, preto som jej túto diskusiu aj ďalšie dve podobné vytlačila, lebo doteraz nikoho s týmto problémom nepoznala.
Malá je veľmi hyperaktívna, neobsedí, preto má obavu ju dať do školky, predsalen ten dozor tam nie je vždy 100% ako sa jedna mamina presvedčila, deti samé v triede, skákali po stoloch a učitelky v kumbálku na kávičke a cigaretke... chcela by ostať na rodičovskej do 5 rokov, kedy by mal tento problém už odznieť, ako uvádza literatúra. Len doktori to ako problém nevidia.... Je to naozaj také neškodné?
1. sep 2008 o 14:24  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som tento problem riesila cca 2 tyzdne dozadu.
Maly je dost nervacik a na prechadzke v kociku sa tak vytocil, ze sa az zacal krutit. A v momente ked som ho vytiahla - som mala pocit, ze bol akoby v bezvedomi. Uplne bez pohybu, dychu ovysnute telicko ....
Skoro som omdlela od strachu aj ja
Boli sme ja u lekara, radsej nech mne povie ze som hysterka, ako by to malo byt nieco vazne. Ten strach .... popisovat nebudem. Neurolog mi vsak povedal, ze slo o afekt a deti casto aj zmodraju ...
Maly je dost naviazany na mna a teraz je uz MEGA rozmaznany, lebo ho radsej ucicikam ako keby mal zase chytit nejaky Afekt ...
A ked citam, ze to zmizne do 3-4 rokov
No som rada, ze je to "normalne" , snad si aj na to zvyknem
7. sep 2008 o 22:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
no čo som zisťovala aj na iných stránkach, všade bolo, že je to neškodné, a že treba len dať pozor, aby si deti pritom neublížili a že čím väčšia pozornosť sa tomu pred deťmi venuje, tým je to horšie, lebo si to dokážu vyvolať aj sami potom... no mám dosť
8. sep 2008 o 13:05  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj meggi, my sme kvôli tomuto boli aj na neurológii. absolvovali sme všetky vyšetrenia a výsledok? malá je úplne v poriadku (vďaka Bohu) a toto sa volá afektívny záchvat. ona jednoducho začne revať tak, že sa nenadýchne, je úplne mimo, sfialovie. Prvé 2-3 razy som z toho bola rozklepaná, časom sme si zvykli. Ona sa nakoniec vždy nadýchne (obsah CO2 v krvi ju k tomu donúti), ale je to nepríjemné, vidieť takto dieťa hoci aj 10 sekúnd.
Rada: Postaviť dieťa na zem, do otvorenej pusinky fúkať (ako keď sfukuješ sviečky), kým nepríde k sebe a potom ho nechať tak. Neľutovať!!!! Akonáhle začneš dieťa ľutovať, bude to robiť znova a znova a znova.... Večný kolotoč. Ale oni z toho údajne vyrastú.
8. sep 2008 o 21:40  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahojte

meggi moja sestra sa zachadzala, treba fuknut nie do tvare, ale do ust, mohlo to byt zachadzanie, ale bolo by treba dat malej spravit EEG alebo CT, moze ist aj o nabeh na epilepsiu, nelakam ta, ale treba to preverit, viem o com pisem, vela stastia
8. sep 2008 o 21:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak my to máme tiež,ked mi to urobil v 3 týždnoch skoro som umrela-v 6tich som ho prestala baliť d oštoliek,lebo mi z toho zachadzal ked so mu chcela roztiahnuť nožky a zabaliť - viedla som o tom neskutočne debaty na bbt

potom chvílu pokoj,pochvalila som sa kamoše že sa už nezachadza a o 10 minut sa mi zašiel -akoby to čítal

no a teraz sa zachadza u lekara-ked mu brali krv,ked ho očkuju a ked sa buchol v postielke

plati - fuknuť do tvare

ale stalo sa mi minule,že v noci len zaišťalak keby mal zly sen a ja som dobehla predsa nakuknuť do postielky a v tme vidím otvorene usta-zasvietim a on zajdety - odvtedy mám z toho strach ešte viac

no a na neurologii sme boli toho týždna -kvoli inemu a tam ho vyšetrili aj sme boli na CT ktore bolo v poriadku,tak hadam to nebude nič neurologicke

doktorka -detska sa len usmieva jak mesiac na hnoji že je to bežne-ale my vieme svoje,že ako je to bežne -tak stale je z toho husia koža
10. sep 2008 o 21:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte..
tak ja som to po dlhej dobe mala dnes..
anka sa rozcapila na zemi kedze sa potkla a kym som ju zdvihla bola modra uz jak slivka a vykrivena ako paragraf-vykrutena ako keby pomali krc dostala a ked sa prebrala tak zachrapcala a odpadla to uz bola uvolnena a po chvilke sa prebrala..vecer som nasla na cele 2modriny takze sa musela dobre buchnut pretoze normalne sa dvihne oprasi ruky a ide dalej..
ked bola mensia tak to robievala ked sa moc buchla,isli jej zuby a ked ju ockovali-to robi dodnes..
a ja som to vraj robila tiez a tak musim davat pozor a cakat,ze kedy konecne s toho vyrastie..
10. sep 2008 o 22:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my sme boli s malym na CT v nedelu,tiež sa raskol v postielke a zašiel sa , a ked ho uspavali pred CT tak sa tiež zašiel
11. sep 2008 o 07:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Meggi... ja som to mala so Zuzkou. Ona sa len nadýchla že chce plakať a zašla sa, zmodrela, ťapkali sme ju po riti, triasli ňou, fúkali do nej, bili po líčkach to boli tie najhoršie chvíle. Jej sa to stávalo často... tiež sme boli za nervovou, skúšala reflexi, povedala mi že bude ľaváčka (je praváčka) a že je hyperaktívna a predpísala jej lieky... A moja Zuzka bola tak pokojné a dobré dieťa... Lieky som jej po dohode s jej detskou mudr. nedávala... Prešlo to same od seba, a keď mala rok a pol stalo sa jej to naposledy...
brrr... strašné...!!!
11. sep 2008 o 11:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
fuuuha, to sú skúsenosti, brrrrr ale chválabohu, že je to teda také neškodné, dúfam, že tí doktori vedia čo hovoria
12. sep 2008 o 14:05  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj meggi,
ja mam tuto skusenost s mojim mladsim bratom - zachadzal sa pravidelne, stacilo aby nedostal co chcel - zacal plakat a zachvilu sa nevedel nadychnut a zamdlel - mamina to zvladala velmi dobre - vzdy ho hned prebrala. Viem ze raz ten jeho stav trval skoro pol minuty - zdalo sa mi to ako vecnost- myslela som si ze zomrie mala som 6 rokov, on 2... ked som sa pytala preco to je, tak som dostala odpoved ze nema dobre vyvinute plucka - on sa narodil na konci 6-teho mesiaca...
uprimne , mala som z toho dlho traumu. mam 3-rocnu neterku - nevedela som pocuvat ako place, stacilo aby nachvilu nechytila dych a ja som panikarila... dopredu som sa toho bala pri mojej dcerke a prve tyzdne, mesiace som pretrpela, lebo moja mala plakala vela a poriadne potom som pochopila ze u nej je vsetko ok, ze ma pluca ako hrom a nic sa nestane... ak nahodou ma take stavy ze nevie chvilu chytit dych, tak jej fuknem do tvaricky a capnem pozadocku - obycajne to staci...
- jedno je iste - nie je to choroba a je to len docasne
19. sep 2008 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievčatá, to čo tu čítam stretáva aj nás . Alexander to už urobil 4-5x. prvýkrát to bolo ked mu niečo zabehlo-asi vlas,lebo sme mu ho potom vytiahli z úst-to začal tak hekať, nedostávalo sa mu dychu a potom zrazu prestal ,omodrel a odpadol. neprajem nikomu vidieť ten "mŕtvy" výraz tváre, chrčanie, no hrúza. hned som ho natriaslala, predkláňala a fúkala do tváre. muž už vytáčal 112-bola to riadna panika.Do 10 sekúnd sa malý prebral a potom bol spavý a taký kľudnučký.
my sme sa triasli ako osiky, ale dr.nás ubezpečila, že to je afektívny záchvat,že treba fúknuť do tváre alebo prsknúť trochu vody a uložiť dieťa do vodorovnej polohy,naddvihnúť hlavu, ono sa nadýchne a už je dobre.
Samozrejme ešte čakáme vyjadrenia neurológa. Verím, že sú to len tie afekťáky, lebo by ma švihlo,keby mal nejakú srdcovú vadu,radšej ho dám povyšetrovať. a radšej budem hysterka ako matka čo niečo zanedbá.

Nanešťastie to minule videla svokra ked sme sa lúčili a ona ho vzala ešte na miniprechádzku a ked sa vracali do auta, Alex sa chcel ešte prechádzať a potom začal revať a ja už som videla,že sa ide zájsť, no tá skoro odpadla ,aj svokor sa vyľakal na smrť.
Ale ja som zistila, že ked mu fúknem do tváre ešte v stave kým ako tak vníma, tak je to len horšie, najlepšie je vyčkať tých "nekonečných 10 sekúnd " kým dieťaťu zrelaxuje celé svalstvo a narovnať mu krk aby nebola ohnutá dýchacia trubica.
No ale aj tak je to des vidieť, fakt som rada , že niesme v tom sami.
30. sep 2008 o 15:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bibinka neboj, to prejde, dietatko z toho vyrastie
ale na tvojom mieste, alebo kohokolvek komu sa to stava, by som asi tiez najskor pobehala vsetkych lekarov aby ma utvrdili ze je to ok...
ale podla toho co popisujes je to to iste co mal moj brat, a ako som spominala od urciteho veku to zrazu zmizlo a on je teraz chlap ako buk ( a pritom to bolo take skvrna krpate, vzdy najmensi v triede )
2. okt 2008 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dai- verím tomu, že z toho vyrastie. Keď to urobil vari tretí krát, bol dlhšie kľud a aj keď mu starší syn vzal hračku, ešte stále to v pohode zvládol udýchať ked sa srdil. No všimla som si, že on to robí vtedy keď ho pozorujeme, presne ako sa tu píše, že dieťa má divákov a zvykne si robiť takéto divadielko. Preto sme už zo dva razy takto tomu predišli, že sme v úplnom začiatku jeho revu pred ním odchádzali z miestnosti a on to v pohode "udýchaval" Beťár jeden. no ale aj tak ho dám vyšetriť...budem kľudnejšia nech mu zistia čo to vlastne je.
3. okt 2008 o 23:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte vsetci, nam sa toto stalo vcera prvy krat, mala sa trosku buchla asi nahlavicku neviem nebola som pri mnej a ked som prisla tak plakala zobrala som ju na ruky ze ju utisim a v tom sa mi takto zasla, mylsela som ze umrem od strachu ze co to je ale nic zvladli sme to fukla som trosku do nej a bola zasa pri vedomi sice taka kludna asi kym sa rozdychala a potom si este poplackala, cely den som bola z toho hotova a po kupani vecer sa hrala ked som ju obliekala mala taku flasticku v ruke a ked som jej ju zobrala zacala tak plakat ze sa zasa zasla to uz bol moj muz doma tak ju zacal hned riesit. to uz som nezvladla dostala som velky strach. dnes som radsej isla s mojim muzom do prace aby som nebola sama tak cely den v pohode aj som ju potom radsej na rukach nosila, aj vsak cez den zaplakala aj silno ale sa nic take neudialo tak som myslela ze teda to uz je oka. volala som aj doktorke tak v pondelok mame ist na neuro. a teraz po kupani zasa to iste zasa sa hrala a ked som jej to zobrala ze ju idem doobliekat tak to spravila zas. no som pekne z toho s mojim muzikom na psychiku ale som vemi rada ze som nasla toto forum ze s tym mate viacere skusenosti. mala ma 8 mesiacov, je riadne zihadlo uz od narodienia vieme ze ju mame, o prvej dcere som rok ani neviedela.
Tak drzte palce dufam ze nam to dobre dopadne a ze to je fakt len afektne a mozno je to aj dedicne ja som to robila tiez ked som bola mala, som bola posledna rozmaznana a ked som nieco nedostala tak bol plac nasledne odpadnutie a asi som to mala do dakych 5 rokov. dufam ze v nasom priapde to tak dlho nebude trvat.
tak vela sily vam vsetkym aby sme s tym vedeli bojovat
ahojte.
17. okt 2008 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte-hlásim sa po vyšetrovaní . Sme v poriadku. Malému brali krv z pršteka na krvný obraz- a je dosť chudokrvný, lebo má hemoglobín 87!! hneď mu dr.nasadila železo v sirupčeku a teraz v piatok sme boli na kardiológii a robili mu ekg, echo a je všetko v úplnom poriadku. žiadne srdcové chyby, čomu som veľmi rada. A musím povedať, že ako som Alexovi dávala to železo, hneď akoby ožil a aj ked reve, tak už nemodrá a v pohode udýcha aj "veľkú krivdu". Tak si myslím, že toto všetko zapríčinilo obyčajné železo, by som nepovedala. Ale keďže železo viaže hemoglobín, tým pádom je jasný súvis medzi plačom a týmto stavom. Alex už začal konečne jesť ako ročné dieťa,normálne 6 jedál denne+kojenie a myslím, že mu v strave veľmi chýbalo práve to "potvorské" želiezko
16. nov 2008 o 23:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok