2,5-ročný syn nás odmieta a chce byť sám

Ahojte, chcem vedieť názor iných mamiciek , pripadne ako sa zachovať a co robiť/ nerobiť.
Syn 2.5r v júni 2022 mu pribudla sestrička. Žiarli ešte stále na ňu, no snažím sa venovať rovnako aj jemu.
Ja som ta "dobra" , ale zároveň ma u mňa aj väčší rešpekt, lebo vie , že ja čo poviem myslím vážne. Manzel je ten co často keca, snazi sa vysvetlovat, no niekedy pridlho na to, aby mu také malé dieťa dobre porozumelo (aj ja občas stratím niť pri jeho dlhych reciach) a zároveň aj často kričí, lebo malý ho nepočúva.

A spat k teme - malý je šťastný keď sa ide k babke , lebo tam ma toho viac dovoleneho - viac sladkosti a viac TV než doma. Doma ma TV 2x denne na pol hodinku, u babky aj celý deň ide TV ale babka sa to snaží už obmedzovať na určitý čas. Este aj telefon mu dovoluje , sleduje tam videa na yt , co doma nemava. Niekedy ostáva u babky celý deň, deje sa to tak raz do týždňa. Keď ale po tom celom dni poňho prídeme aj s manželom a on uvidí manžela tak prve co spraví je, že sa hneď skryje a vraví ja nechcem. Sme tam dlhšie, neplasime ho, že už hned musíme ísť, no aj po hodinke keď ho na to pripravujem tak nechce ísť domov a začne mrncat , plakať až sa hádže o zem , reve a nechce sa ani obliecť, nič, robí proste scénu. Toto sa deje aj keď ideme k druhým starým rodičom. On domov nechce ísť a vraví ze my máme ísť preč.
Prečo sa to deje ?
V decembri mal prvý krát silnú chrípku, bol týždeň v posteli, nikam sme von nechodili a neviem ci zlenivel , ale keď máme ísť von tak scenár sa skoro opakuje , nechce, plače, až sa hádže o zem že on nikde nejde a len vraví ja ne vonku , ja sám. Keď sa ho opýtam ci chce ostať doma sam tak povie áno. povie este Mama Nini(sestra) von , ja ne von.
Keď už sa to podarí a von ideme tak ak nie je po jeho , napr. keď ideme do obchodu, protestuje, lebo on chce stať na mieste a hrať sa s kamienkami. Lenže ja mam v kočíku malú a len tak stať na mieste mi zas ona nevydrží. Neviem co mam robiť, snažiť sa o to aby mali obaja denne čerstvý vzduch je pre mna vyčerpávajúce lebo sa to nezaobíde bez jeho scény, lebo potom je problém zas že ideme domov.
Pripravujeme ho aj na to, že pôjde do škôlky a co sa v škôlke deje a nemá s tým problém, hneď sa veľmi teší, ze už chce ísť.
Keď príde manzel z prace , on celý nateseny beha ku dverám, že prišla babka , ale keď tam zbadá manžela, tak len cuva a kričí ne tata ... je mi z toho smutno, mne to príde akoby nechcel byt s nami a fakt ma obrovskú radosť keď ideme k babkam co som rada , že ich tak ľúbi, no som smutná z toho, že domov nechce ísť ani na manžela sa neteší , ale pritom sa spolu hrávajú kazdy den ked pride z prace, smeju sa , šalia sa. Ja tomu proste nerozumiem. Začal mávať aj nočné desy, tak 1-2x do týždňa. Tento stav zatiaľ trvá vyše mesiaca. Asi 3 mesiace je už bez plienky No tiež už vyše mesiaca si stále najprv cvrkne do gatí až potom ide na nočník a nad ránom sa aj do nohavíc tak 2x týždenne pocura. Pri tom pocuravani začal aj klamať, že sa nič nestalo , dá si nohavice dole a skryje ich hneď do práčky aj keď ho vidím a pýtam sa ci sa pocural tak vraví ze nie.
Čím si prechádza? ako to správanie zlepšiť? skúšali sme aj zmeniť komunikáciu, viac ho počúvať, vžiť sa do jeho pocitov, ale stále to trvá a ja som stále viac unavená. Jeho sestra je od narodenia úplný pohodak, neplace, teda si nevyžaduje vacsiu starostlivosť , nechavam ich aj samych hrat sa v izbe , ale začal ju síce jemne , ale búchať po tvári, po tele, zámerne do nej naráža až mala spadne na zem (nedavno zacala sama sediet ) alebo jej berie hračky len preto aby ich nemala , on sa s nimi nehraje.

spýtam ci nechce ísť von , či chce ostať sám tak odpovie áno.