8-mesačné dieťa nereaguje, keď ostane samé v izbe
Baby, povedzte mi, je normálne keď nemá vôbec separacnu uzkost? Odídem z izby a ona uplna pohoda, však si chod. Mali ste niektorá takéto bábätko? A nepíšte mi že mám byť rada, že si môžem robiť veci v domácnosti, nie som rada.
Ja som mala take dieťa… a mala dom si to užiť kým sa dalo 😅… lebo ono to prišlo len neskôr … 🤷♀️ Keď mala 8 mesiacov tiež ju vôbec netankovalo kde som … to začala riešiť až v poslednej dobe (ma 2 roky) doteraz jej mama nechýbala ani tato …
Ešte je malé, príde to okolo roku
Mozem sa spytat na rovinu? Trapi ta to kvoli maminkovskemu egu, alebo mas pocit, ze dietatko nema primerane reakcie, nenapreduje tak ako ma, nezdiela s tebou radost atd? Lebo ak len kvoli egu..
Príde mi práveže taká, že ju nezaujímal vo všeobecnosti, neteší sa keď má vidí, nepotrebuje má k životu. Iba keď chce papať. Neviem čo je mamickovske ego 🙂
Aj moja bola taka. Nie ze by ma nepotrebovala ale v pohode bola s hocikym. Velmi som to ocenila ked mi bolo zle a manzel v praci a o malu sa postarala siroka rodina a ona v pohode - nakrmit, zabavit, uspat.
Bude mat rok a uz sa to meni, uz su dni ked len mama mama a nespusti ma z oci, zaspi len pri mne a manzelovi, atd.
Áno, máš byť rada 😅 lebo je to úplne normálne, nie každé dieťa ziape keď nemá na dosah rodiča. Môj starší ma nemusel vidieť aj 2 hodiny a mladší so mnou ide aj na wc. Pokiaľ sa ti inak zdá normálna, tak sa tým nestresuj. Je možné, že separacna úzkosť len príde, kľude aj v 1,5 roku keď si všetko začne tak viac uvedomovať.
Ďakujem vám baby za odpovede 🙂 malú extra sledujem kvôli ťažkému pôrodu, ktorý si vyčítam.
nie je vtedy niecim zaujata? alebo na teba pozera ako odchadzas a nic? mozno sa citi bezpecne, pocuje ta a vie, ze sa vratis. lebo moj v tom veku veru rucal o zivot a to stacilo, ze som sla na zachod, ktory je hned vedla obyvacky a videl ma.
@heln vidí má že odchádzam a pohoda. Asi to ešte len príde 🙂
Prečo si vyčítas ťažký pôrod? Ako si to mohla ovplyvniť?
@viestta no ja som vôbec pre pôrodom neriešila nejaké prípravy ako tlačiť a keď prišlo na tlačenie, vôbec som nevedela ako, mala sa pridusila, katastrofa.
prepac, precitala som si ze so vycitas to, ze si nevedela ako tlacit lebo si neriesila pripravu .... ja som pripravou aj presla, ale pri porode som mala taky stres a strach ze som vsetko zabudla, tiez sa mi mala pridusila , 12 hodin v inkubatore, 6 dni na fototerapii kvoly silnej zltacke, davala som si to velmi za vinu, a trapila som sa . Neviem kde si rodila ty, ale ja v Nitre, a mozem povedat, ze doktorka, ktora ma prisla odrodit bola mlada arogantna baba. Ja som rodila rano o 4, kontrakcie som mala tak silne, ze som uz vracala od bolesti , lezala som na pasoch, a ked prisla doktorka, lezernym tempom, s kavou v ruke pretierajuc si oci , vedela som, ze bude zle. Absolutne ma nenavigovala, nic mi cely cas nepovedala, iba po mne ziapala aby som si drzala nohy. Sestricka po mne ziapala , ze mam tlacit len vtedy, ked mi pride bolest. Absolutne som to nevedela rozlisit, kedy tlacit mam a kedy nie, pretoze bolest som mala stalu. Takze s odstupom casu, vidim podiel viny aj na strane personalnu. Ty si to nedavaj za vinu, porod je tazky a bolestivy , a myslim si, ze na to sa pripravit proste neda. Dcerku sleduj, robim to aj ja, ale nestresuj sa zbytocne, ak su to len drobnosti ktore by mala vediet/robit a nerobi, este pride jej cas.
1.syn mal separacnu uzkost 2x -autista...2.syn nemal ziadnu separacnu uzkost-zdravy
Anoo tiež mam takú salamistku 🙂 mame nejaké ťažkosti genetického rázu ale to sa tohto vôbec netýka..proste je to taka flegmoska a maximálne dostvornozkuje kde som ale mňa si nevšíma.
@simona1306 dakujem ❤️ Ja som rodila v Norsku, tam mi velmi pomahali. Tiež som nevedela kedy tlačiť, ale mne chytala sestrička brucho a hovorila mi kedy tlačiť (aby vedela kedy sa mi stiahlo). Ale mala bola zle otočena a chceli so mnou cvičiť cviky, aby ju otočili, ale mna to tak bolelo, že som odmietla a ona sa zasekla nakoniec ramenom
Keď mal môj syn 8-mesiacov, vzala som ho na Deň sídliska, kde bolo veľa mojich kolegýň z práce. Bez problémov ho hociktorá z nich vzala na ruky - ani nezaplakal. Dokonca som jedla zákusok vo vedľajšej miestnosti, kým ho kolegyňa zabávala 🙈.
Chodievame cvičiť do gymu s ďalšími deťmi a mamičkami a taktiež som vždy mohla odbehnúť z telocvične do druhej miestnosti po vreckovky, mobil, plienku a pod. Nikdy si ani nevšimol, že som odišla 😄.
Môj syn tak celkovo nie je typ na mojkanie, bozkávanie, objímanie atď. Musí prísť sám a pritúliť sa. Ak to chcem ja, odtlačí ma. Teraz má jeden rok.
Ale už sa aspoň poteší, keď ma vidí 😆.
Deti sú rôznej povahy. Ako dospelý - jeden je totálne v strese keď má hovoriť pred veľa ľuďmi - opakuje si dookola reč, v noci nespí a druhý je s tým úplne v pohode - príde, porozpráva, odíde. Tak je to aj s deťmi a je to v poriadku.
Bud rada ze nema separacnu uzkost. Ja mam 11 mesacnu a teda bojujeme uz asi 3 mesiace…nic len ruky,ruky,mama,mama
Prečo riešime veci, ktoré nemusíme? 🙂 neblázni, pri tak malych deťoch je jeden deň toto a na druhý deň presný opak. To, že teraz ma 8 mesiacov neznamená že práve teraz bude mat separacnu úzkosť. Veď ju to chytí neskôr.
Naozaj skús riešiť veci ktoré máš na stole a nie toto. Zbytočná energia, naozaj. Užívaj si pohodu čo máš doma a nemusíš riešiť plač a stresy. Skús si to predstaviť, zatvor oči a poloz otázku, “aké dieťa chcem” odpoved A: spokojne a kľudne dieťa, odpoved B: stresujúce, plačuce a ustráchane bábätko.
Prvý syn take niečo nikdy, naozaj nikdy nemal. Druhý je presný opak a čo myslíš? Ako sa cítim? 🙂 spomínam na prvého a ako to bolo všetko jednoduchšie.