Ako dlho trvá mrzutosť pri odstavovaní?
Ahojte maminy. Syn ide mať rok, papá 5 riadnych jedál denne a zvykla som mu v priebehu dňa aj 6x dať cucnúť z prsníka. Skôr na upokojenie ako na jedenie. Takisto v noci si asi 4x cucol, vždy keď sa zobudil. Už týždeň sa však snažím dávať mu prsník len ráno, večer a v noci. Postupne by som chcela kojiť menej a menej. No a čo sa chcem opýtať - dosť zle to znáša, je mrzutý, plačlivý, menej vydrží bdieť, viac si vyžaduje pozornosť (ktorú sa mu snažím dávať)... Nechce iné tekutiny, nechce umelé mlieko, vodu tiež málo. Myslíte, že to do dvoch troch týždňov prejde? Lebo hoci som sa zaťala, že postupne odstavujem, tak toto jeho správanie, s ktorým som samozrejme počítala, ma dosť psychicky nahlodáva. Kedy si zvykne na to, že ten prsník proste nedám? Alebo ho tým, že mu v noci dávam a cez deň nedávam, len zbytočne mätiem? Ďakujem za vaše skúsenosti.
Je to veľmi individuálne,každé dieťa je iné. To mliečko uz možno toľko nepotrebuje,ale teba áno. Z vlastnej skúsenosti,odstavila som už štyri deti a ešte jedno ma čaká,tiež má rok,bolo to ťažké. Keď je dieťatko závislé,asi ako aj tvoje,musíš zo dňa na deň,proste mu už nedáš. Moje deti si hlavu trieskali do vankúša dva týždne,bolo to ťažké aj pre mňa aj pre ne,ale zvládli sme to. Jedného som odstavila až v dvoch rokoch a úplne bez problémov. Ale pozor na prsia,ak odstavis, lebo budú plné mlieka,aby sa ti nezapalili.
záleží od decka ...u nás nič. ja som išla na to postupne. Nie naraz.
Mas strasne male dieta, vlastne este babatko, ak mas vazny dovod odstavit, chapem. Ak nemas vazny dovod, tak este neodstavuj. Ja si osobne neviem ani len predstavit nedavat mu to co potrebuje a je to pre neho to najprirozdenejsie co moze mat, matersky prsnik.. nezvladala by som to psychicky ani ja ani dieta.. rozdiel medzi jedno a dvoj rocnym a viacrocnym je obrovsky. To dieta nie je pripravene a priprav sa ze to bude trvat dlho a bude vas to stat kopec stresov, hlavne jeho! Ja som obe moje deti zacala odstavovat postupne ked mali dva a pol roka a odstavovanie pomalicke mi trvalo pol roka, vsetko bez velkych problemov. Ja viem, v dnesnej dobe sa zial stale nenosi taketo dlhe dojcenie, ale nemenila by som nikdy a je to to najkrajsie na co mozem spominat!
Davaj mu rano, obed, vecer a nic medzi tym a samozrejme v noci. Urcite citis spravne, ze ho tym mäties. Ked mu davas len v noci, tak preskakujes velke casove obdobie, ktore dietatko nevie este zvladnut. Chod na to pomalsie!
Este som chcela, ze urcite neodstavuj zo dna na den! Nepocuvaj podobne rady! Ak ti relativne normalne spi a nie je v noci hore aj 10x alebo aj kazdu hodinu ako boli obe moje deti, chod na to uplne pomaly. Mas cas, priprav sa, ze postupnym tempom budes este cca pol roka dojcit. Za tri tyzdne si nezvykne. Cim dlhsie a pomalsie, tym lepsie. Hovorim, ak nemas fakt dovod, nech sa dojci.
A potom co ked odstavis? Budes mu kupovat umele mlieko? A to by malo aky vyznam!? Oproti materskemu mlieku je to umely humusik, je s tym viac roboty ako s dojcenim a navyse to ide do penazi.. Ked nechce ine tekutiny a ani vodu.. To ze chce v takomto veku len tvoje mliecko je prirodzene a normalne.
Prosim ta, porozmyslaj o tom! V mojom okoli je vacsina mamiciek, ktore tak malo dojcili ako ty planujes, ja tomu vazne nerozumiem. Keby sa spytas svojho dietatka, ci sa chce prestat dojcit, co by ti syncek odpovedal?! Aj ked ta to velakrat unavuje a nemas pri dojceni niekedy dobre pocity, tak vedz, ze pre dieta je to to najcennejsie co mu teraz mozes dat!
@janapeterjana ja som "odstavila" v roku a pol. Tie uvodzovky preto ze dcera sice prestala sat ale kontrakt s prsníkom mat neprestala, trvalo to dalsi rok. Myslim ze pri rocnom dieťati je ta potreba prsnika obrovska a je mozne ze bude mrzuty este velmi dlho.
@jankaovecka súhlasím,že ak nie je vážny dovod,nech sa dojčí,je to naozaj to najlepšie. Ja som musela dve deti odstaviť okolo 17 mesiaca,kôli zdravotným problémom a nešlo to pomaly a postupne,musela som zo dňa na deň. Naozaj sú rôzne situácie a rôzne deti. Treba to dobre zvážiť a premyslieť. Je naozaj rozdiel odstaviť ročné dieťa a odstaviť dvojročné dieťa.
Dceru som chcela odstaviť okolo roka. Začali sme v 11 mesiacoch, to bolo veľa revu, vzdali sme to. V 14 mesiacoch sme to zvladli bez placu, už bola asi mentálne pripravena. Postupne som uberala kojenie až na raz denne počas spanku, tým som sa vyhla zapalu, či odstrekovaniu. U nás bolo odstavenie veľkým míľnikom. Dovtedy má dieťa bralo ako dojnicu. Otcovi prejavovala lasku pusinkami, objatiami, ja som bola dobrá len na kojenie. Keď má videla, chcela len prso, nie sa mojkat, či prejavovať mi lasku. 3 dni po odstavení sa otocila o 180 stupnov a začala sa tulit, mojkat, pusinkovat má a samozrejme začala spavat 12 hodín bez zobudenia, čiže za mna okolo roka je už vhodný čas na odstavenie
Ja som prso vymenila za fľašu. Stále treba vstávať v noci (môj vstáva 2, niekedy 3x) a má mlieko pred spaním-zvladne mať aj teplý čaj. Ide mu len o teplé cuckanie na ukludnenie. Potrebuje viac pozornosti ale inak je ok. Nemal na výber. Pripravovala som sa do nemocnice. Odstavila som okolo 1 roka, s tým, že zo 2m mal prso len na uspatie.
Ahoj, ja som odstavovala malú v takmer dvoch rokoch. No trvalo to aj tri týždne, hej. A prejavovala sa rovnako, ako tvoj. Potrebovala častejšie sa uisťovať, stále s pokojom a láskou vysvetľovať. Ja som sa s ňou o tom veľa "rozprávala", ale od malička, čiže aj na tvojom mieste by som s ním o tom hovorila, vysvetľovala mu prečo. Ja som musela skončiť zo zdravotných dôvodov, ale aj som už cítila, že chcem, už som sa v tom necítila dobre.
Ja som to robila na dve fázy, nie nejako cielene, prvú som začala kvôli tej mojej psychike v tom, takže som jej dávala už len na uspávanie, čiže na obed a večer a v noci. Potom som prestala v noci. A potom som prestala zo dňa na deň, lebo mi nasadili silné lieky. A plakali sme obe, bola veľmi smutná, no ja som neustúpila, ani som nemohla. Aj ja som občas pociťovala neistotu, no mala som pocit, že pre ňu je najhoršie, keď ja váham. Preto som sa snažila upokojiť a vyjasniť si to v sebe, aby som tam mohla byť pre ňu. Veľa som ju mojkala, hovorila, že ju ľúbim. Nesnažila som sa tlmiť jej plač, odvádzať pozornosť, nechala som ju plakať, koľko potrebovala a bola som pri nej. Časom si zvykla.
Keď som odstavovala syna, on ma potom zvykol držať za pupok. Takú náhradu si našiel. Ale on mal už tri roky. Ona ma občas držiava za palec. Tiež si to sama tak našla. Ale ponúkala som jej aj náhradu, mojkaciu plienku, niektorým detičkám to pomáha. Ale nechcela. Ono to kojenie je taká obeta matky, ale to odstavovanie tiež. Aspoň mňa to stálo dosť síl. Ale teraz, lieky už neberiem a cítim sa lepšie. Ja som už nevládala dlhšie kojiť. Na kojenie sú dvaja ľudia, maminka a dieťa. A funguje to, len keď oba články sú v pohode. Keď maminka nie je, tak dlhodobo sa nasilu premáhať nemá podľa mňa zmysel. Ja som potom už bývala nervózna, nahnevaná. Skrátka som sa potrebovala postarať o seba a inak ako odstaviť som to nevedela.