Ako naučiť 4,5 mesačné bábo samé zaspávať?

@katyxq keby mi zaspala na prsiach, tak aj sampanske otvorim od radosti... ona ocividne zaspi, ale ked ju idem prelozit, tak koniec.... a nemysli si, ze som aj s tym rezignovala... 2 mesiace spala s nami... a teda aj ked som ju potom neprelozila, 'spanok' jej vydrzal tak do 10 minut

@kalifa28 @mikymiky blahozelam... tiez ste mi fakt pomohli. Kritizuje sa jednoducho... Nie, nepredychavam, skor som sa rozhodla toto tu uz necitat... jednoducho nedostavam odpoved na moju otazku... tak necitam. Nie, mna nevychovavali takto... ja som bola na Sunare a bola som ukazkovym dietatom, takze nasi to mali ovela lahsie... Len pre vase info, v noci som nenechala vyplakat... kojila som kazdu hodinu.... plac ma obchadzal skor rano, ked som sa ako zbicovany pes mala z postele postavit a fungovat.... Tolko, dakujem, dovi, dopo

@katkaseiner to je mi opravdu líto:(

@katkaseiner nenech se vytočit, kdo to doma nemá, nepochopí. A jake to máš víš jen ty. Mě (někdy) pomáhá prostě nosit na rukách ve vzprimene poloze a mám bavlnenou plenku na rameni a pak s ní dám malou do postýlky, ona má pod hlavičkou pořád stejně měkké a teplé, jak když usíná. A teda zpívám 🙂 všechno co mě napadne, texty co si nepamatuju čele hledám na karaoke a hlavně děti milují rituály, takže ať už si uděláte postup jaký vám bude vyhovovat, musí to osoba, která uspává, dodržet na 100%. Nic nevynechat, nic neprehodit. My máme třeba masáž, koupání, mlicko a zpívání. Cca po týdnu reaguje tak, že začneme masírovat a malá se usmívá. V posteli dám mlicko a při zpívání malá už spí 🙂

@katkaseiner, ja som ale nenapísala nič zle na váš názor, či uspávanie... teda aspon si myslím, ja to mám predsa doma podobne... skúšam takisto všetko možné...

@katkaseiner lebo že mám odpustit, že to je vaše prvé (mimochodom aj ja mám prve a časom by sme chceli aj druhé 😀 ) tak neviem asi som zle pochopila...

@sevilka Netvrdim ze si ma kritizovala...len sa to na mna akosi riadne spustilo. ospravedlnujem sa, len je tu vela kritiky... hej, mozno trosku predychavam, je to tazke... V podstate nikde nepisu ako uspavat spravne...takze je to dost o babu...moja uz v nemocke inak nezaspala ako na rukach... ked som nechcela aby zobudila celu chodbu, tak som nosila a tisko plakala. Mozno az bude trosku rozumnejsia, ze ma bude aj pocuvat a chapat, tak to pojde cupky dupky 🙂

ja viem ono ja som niektoré kritiky ani nečítala 😀 lebo na to nemám čas, teraz si užíva malého manžílek, kedže prišiel z práce tak píšem.... Ono z tvojho príspevku to vyznieva trošku drastickejšie, a tým som myslela že by som to takto neurobila, je iba trošku malinká, preto ja to robím až teraz, ale aj tak je to na uvážení maminky a vyspelosti bábätka... stejne ta maminka (podla inštinktu) k tomu bábu dojde ukludní a tak trebars odíde..., neviem ako dlho by som to ja dokázala vydržať (mojmu to netrvalo "dlho"), ale chápem ako sa cíti takáto maminka... Ja som to nerobila podla knihy striktne, žiadne predlžovanie intervalov alebo nechat hystericky plakat veď každa mami vie ako jej bábo zrovna plače...

ale aj tak som sa tu cítila ako nehorázne zlá mamina :(

KATKA: každopádne mi neustále manžel opakuje, že som skvelá 🙂 a to ma drží... a dokonca je to moja prvá diskusia, do ktorej som sa zapojila.... a to len koli tomu, že sa mi nepáči ako sa dokážu niektoré navážať a kritizovať o zlej či dobrej mamine a o dobrom rozume a ľúbkaní bábätka....

@katkaseiner ahoj, neda mi neodpisat Ti - ver, ze to nemyslim zle, ani nechcem na Teba utocit, i ked to mozno tak vyznie... moja malá bude mať teraz dva roky a s odstupom času sa na mnohé veci pozerám z nadhľadu a rada by som Ti len odovzdala, k čomu som po tých dvoch rokoch boja so spánkom u nás dospela. pises, ze "ked jej len obleciem spaci vak, uz place" - samozrejme, ked ju posledne dni pred spanim stresujete vyplakavanim... "kazdu hodinu som kojila" - samozrejme, take male dieta nechape, preco ho nechate plakat, potrebuje citit istotu a bezpecie, potrebuje byt pritulene ked sa tak neciti, preto sa pyta na prsnik - dojcenie nie je len strava..."unavena a znicena mamina moze byt viac nebezpecna ako osozna" - s tym na 100% suhlasim, sama som taketo stavy zazivala velmi casto...
treba Ti pomoct, o tom niet pochyb. v kazdom pripade (z vlastnej skusenosti) Ti mozem povedat, ze najvacsiu ulavu pocitis, ked si uvedomis, ze tvoje dieta Ta jednoducho potrebuje. teraz a celu, ine nebude, take sa Vam narodilo a cas, ktory mu teraz venujes, sa Ti stonasobne vrati. to, ze toto akceptujes vo svojom vnutri, Ti pomoze, aby sa Ti ciastocne ulavilo. velakrat maminku stresuje len pomyslenie, ze veci nie su tak, ako by si ona predstavovala...
po druhe, investujte naozaj do dobreho ergonomickeho nosica (manduca a pod.) a uspavaj tam. cez den bude zrejme chciet byt v manduce aj castejsie, aby ziskala zasa istotu a bezpecie, ale nevadi, nos ju. nos ju co najviac. a manduca je ine nosenie ako nosenie na rukach, ver mi! niekde na nete je aj stranka, kde sa da aj pozicat, nemusite hned kupovat, najprv to skuste a uvidite.

@katkaseiner este trochu vedy - ono nejde totizto o to, ze zla matka je ta, ktora necha dieta plakat, pretoze to "trha srdce"...Neurobiológmi je dokázané, že ak dieťa plače (čím dáva očividne najavo, že potrebuje prítomnosť rodiča), ale na jeho plač nikto neodpovedá (alebo príp. ak aj niekto príde, ale neberie ho na ruky), tak výsledkom tejto stresovej reakcie je nepravidelné dýchanie a tep srdiečka a vysoká hladina stresového hormónu kortizolu, ktorý priamo znižuje imunitu bábätka. Čím dlhšie dieťa plače, tým vyššie hladiny kortizolu má. Po pár nociach (napr.) dieťa svoj boj vzdá a naučí sa, že pomoc nepríde, preto, keď ho položia samé do postieľky, neprotestuje, neplače a po čase zaspí. Navonok sa zdá pokojné, vyzerá to, že metóda zabrala. Realita je však taká, že štúdie dokazujú, že aj v čase, keď už vonkajšie prejavy stresu (plač a protest) ustali, hladina kortizolu bola stále vysoká a dokonca ešte väčšmi stúpla. Dieťa je teda v skutočnosti dlhodobo opakovane vystavené prežívaniu úzkosti z odlúčenia a výsledkom môže byť mimoriadna citlivosť na stres.
Vo všeobecnosti platí, že keď je dieťa ponechané napospas intenzívnym pocitom a primitívnym pudom (hnev, strach, stres z odlúčenia), v jeho mozgu sa nevytvoria dráhy (medzi mozgovými bunkami, ktoré sa tvoria až v prvých rokoch života) potrebné pre úspešné zvládnutie záťažových situácií - a keď dieťaťu nepomôžeme zvládnuť intenzívne pocity, poplašné systémy v limbickom systéme budú priveľmi aktívne aj v neskoršom živote - to znamená, že dieťa bude neprimerane reagovať na každý, aj najmenší stres a prežije život v ustavičných obavách, v hneve alebo nervozite... Priveľmi citlivý systém odpovede na stres v mozgu, ktorý takto vznikol v detstve, je taktiež príčinou mnohých duševných porúch aj somatických ochorení (depresia, stavy úzkosti, fóbie a obsesie, citový chlad, letargia, nedostatok túžob, spontánnosti a pod.) Metóda "nechať dieťa vyplakať" je teda „výhrou“ len z krátkodobého hľadiska, ale dôsledky tohto "nácviku" si dieťa (a jeho okolie) ponesie celý život...
Ešte veľakrát rodičia tvrdia, že dieťa (=kojenec) pomocou plaču manipuluje rodičom alebo ho dokonca ovláda... Ak by však chcelo bábätko dospelého ovládať, muselo by mať rozvinutú schopnosť myslieť. Myslenie však úzko súvisí s pôsobením glutamátu v čelových lalokoch - no a v mozgu bábätka ešte nie je vytvorený glutamátový systém, čo znamená, že nie je schopné myslieť, nieto ešte manipulovať rodičmi.. Som osobne na 100% presvedčená, že v prvých 6 mesiacoch života dieťaťa nemožno dieťa dostatočne rozmaznať. Dieťa nikdy neplače pre nič za nič...

@katkaseiner no a este doplnim nas pribeh so spanim, aby si vedela, ze nie som mamicka, ktorej dieta zaspava same v postielke a teraz kritizuje... naša malá bola od narodenia dieťa, ktoré vyžadovalo moju pozornosť na 100%. ako náhle som sa vzdialila len na 5 metrov, bol obrovský rev, dokonca nepomohlo ani keď bol pri nej niekto iný, väčšinou som sa mohla vzdialiť len na 2 kroky... zaspávala do 3 mesiacov len na prsníku, potom sme si prešli dojčenským štrajkom, ktorý sme síce prekonali, ale začalo uspávanie na rukách. cez deň spala vždy len 30 minút a na viackrát, takže som ju musela uspávať aj niekoľkokrát za deň a večer samozrejme. niekedy zaspala do 15 minút, no väčšinou uspávanie trvalo aj hodinu. hodinu na rukách. bola som na to sama, takže som ju uspávala len ja. neskôr veľmi pomohla fitlopta (sedela som na fitlopte, malá na mne) a najväčšou úľavou bol práve ergonomický nosič. v noci malá akonáhle bola v postielke, budila sa aj každých 45 minút, odkedy som si ju zobrala k sebe do postele, spávala lepšie, no doteraz sa budí na kojenie cca. každé 2-3 hodiny. uspávanie na rukách u nás trvalo celkom dlho, až také 2 mesiace dozadu začali ruky malej "vadiť" a radšej sa mece na posteli a pokúša sa zaspať "sama" - ležím pri nej, hladkám ju, škrabkám, ale vidím na nej, že sa naozaj snaží zaspať aj sama... niekto to možno hodnotí, ako "neprimerané" uspávanie pre dvojročné dieťa, ale ten posun z náročného kojenca na stav, ktorý je teraz je u mňa výrazný a naozaj vidím, že RAZ to dieťa bude naozaj zaspávať samé... raz, keď bude na to pripravené... nikdy som ju nenechala vyplakať, a nikdy so to neoľutovala, aj keď boli časy všelijaké (myslím ja po psychickej stránke). teraz je z nej samostatné dievčatko, ktoré v porovnaní s rovesníkmi je nalepené na mame oveľa menej ako ostatní... jednoducho dieťa na to, aby sa odpútalo od matky, sa musí najprv pripútať... to, čo si "zobrala" odo mňa ako kojenec, sa mi teraz začína pomaly vracať... ver, stojí to za to...

Bola som jedna z tych mamiciek,kt.nedovolili,resp.nedokazali nechat babatko ani zamrnkat a hned ho brali na rukya vsak nasmaly bol velke babatko a ked v piatich mesiacoch dosiahol vahu 11kil,uznala som,ze uspavanie na rukach ci fit lopte uz ukoncime.a tak po okupani,napapani,prislo na ulozenie do postielky.nechala som svietit na chodbe a bolo.prve dni boli tazke,maly krical,hneval sa,no ziadne slzy a plac to nebol.dala som mu do postielky dve-tri makke hracky,s tymi sa pobavi a zaspinka.ziskala som tym cas upratat,popratat a aj cas pre seba,pre nas s priatelom.Maly si zvykol a zaspava tak aj na obed aj vecer.

@katkaseiner skus jednu techniku na uspavanie-nenosi sa pri tom aspon na rukach-sadnes si ,malu si polozis na nohy-kolmo k tvojmu bruchu-hlavu ma pri tvojich kolenach,nohy pri tvojom bruchu.
Ruky jej das pod hlavu a hrudnik,mierne ju nadvihnes a jemnymi ,ale rychlimi pohybmi pohojdavas hore dolu.
Pritom jej do tesne ucha pomerne nahlas hovor -ššššššššš-stale dokola.
Po par minutuach by mala prestat plakat a zaspat.
Neviem ci som to zrozumitlne napisla.
Tie pohyby maju byt ozaj rychle a aj to -šššššššššššš-ma byt pomerne hlasne-ale musis zachovat aj jemnost-treba najst tu spravnu mieru.
Skus-nic za to nedas.
Nemam to sama odskusane,lebo som sa o tejto technike dozvedela neskoro,ale vraj funguje.
Na nete su aj videa k tomu,ale zial nemam link.

@kaja73 dakujem, urcite skusim...ja uz fakt nemam co stratit

tááák, babčo zaspalo teraz večer bez jedinej známky protestu, dokonca pred spaním nebol ani nervný... Včera som mu "ukázala" načo je postielka, že slúži na spanie a že sa v nej nevyskytne len tak, dovčera to chápal ako dobré miesto na oporu pre dvíhanie sa na dva... takže moj postreh k tomu nechat vyplakat... Áno nechala som, ale nie hystericky, že mu chýbam, mal otvorené dvere a ja som bola vedľa v miestnosti asi 3metre od postielky, chodila som často k nemu, samozrejme už v nej stál, položila, zakryla pekne sa mu prihovorila, potlapkala po zadočku a ked bol ukludnený odišla. trvalo to 15minut všeho všudy... dnes som ho zasa ak sa skušal postaviť pekne zložila do postielky a potlapkala po zadočku sem tam zamrnkal všeho všudy 5 minut striedavého plaču a nervovania sa a to podotýkam už aj zo zatvorenými očami (ale ukladaný na viac krát,). A teraz večer to bolo ako som písala bez nervov a známiek protestu tiež 5 minutiek. Boli to 2 dni, kedy som ho pri zaspávaní nebrala na ruky (ani v noci) a žiadne veľke dramaty aj ked si trošku poplakal. Tak uvidíme ako dopadneme, každopádne už len to že som nehojdala v noci, tak som si neporovnatelne oddýchla oproti predošlemu sposobu a to som spala asi 3x po trištvrte hodinky.... (A ešte jedná vec vobec mu v noci nechýbalo mliečko... spal do pol 6 bez neho) Ale šlo to ľahko, a bábčo mi za každým spánkom (bez hemženia a rucania sa v postielke,) spalo cez deň 1,5 hodinky... A vstalo oddýchnuté, čo je pre mňa prvoradé.

@kaja73 to mi pripomina metodu od Harvey Karp z knihy Nejstastnejsi miminko v okoli. Na nete su nejake videa k tomu @katkaseiner skus si zadat na youtube to meno, Drzim palce, nech nieco zaberie, je to tazke, viem...

@katkaseiner ja som nejaky cas uspavala len na fitlopte, potom som sa nejako presunula do postele a spalne namiesto toho (ale urcite ked bola mala vacsia) a zrazu sa to dalo aj bez hojdania. Potom som sa este musela vratit k hojdaniu - ale uz som sedela na posteli v spalni a hojdala ju na rukach posediacky, cize pohoda a teraz zas staci, ked spolu lezime a ja malu kojim, az kym nezaspi. Tie spacie navyky sa menia tyzden od tyzdna u takychto malych deti... a niektore ani nemaju presny rezim, ja tiez neviem, ci mi dieta zaspi o desiatej alebo o polnoci, ale uz neriesim. Uspavam, ked vidim, ze je unavena.

@katkaseiner

ahoj, uz som ti na zaciatku pisala, ale este ma nieco napada.Maly zaspi na prsniku, a skusala si ju nechat na prsniku az dokedy sama nepusti? lebo, poznam od maleho, ked som mu prsnik ja vybrala, tak sa prebudil, ale ked ho pustil sam , niekedy aj po hodine, tak spal tuho. nenechaj sa tu znemoznovat, kazda mamina, co si robi starosti a hlada pomoc , svoje dietatko miluje a kazda robi chyby, az na niektore supermaminy, co su tu.

Ja som pri velkej tiez mala problemy , ale naucili sme sa ju lepsie spoznat a odhadnut ten spravny okamih. Skus si viest spankovy protokol, kedy spi, ako casto jej treba medzi jednotôl. spaniami , kym bude unavena, a skusit vystihnut ten presny okamih, kedy ju ulozit. U nas to bolo niekedy tak, ze ked som to presne neodhadla, o pat minut uz bolo neskoro a musela som sa to ucit. Ani v nosici nezaspala, nikde, az nakoniec sme zaspavali spolu a ulozila som ju pri prvych znamkach unavy, cize nie ked uz zyva, ale ked uz som na nej videla, ze si skriabka hlavu, taha vlasky, to bol jej znak, ze je unavena.

Toto obdobie je velmi tazke, deti zacinaju vnimat okolie, su predrazdene vonk. vnemamy a to im stazuje zaspavanie. ale ver bude to lepsie. urcite si najdete cestu, ako to zvladnut, len nechat vyplakat nepomoze ani malej , ani tebe. Vycerpanost poznam, skus tata poslat napr. kociarom a ty si daj aspon kupel. vsetko prejde. drzim palce. Bude to to najzlatsie dieta na svete a buda sikovna. Mne vtedy povedali, ze taketo deti, co vela placu, nevedia najst spanok, ze sa z nich stanu uzasne deti, ber to ako vyzvu, nie ako problem a skus sa na to pozerat, ze je to normalne u prave tvojho dietata.
Drzim palceky

@katkaseiner ano mal by to byt karp-hladaj na you toube-je tam toho viacej.
len tak pre srandu sem hodim toto-na porazenie ze?

inak to šššššššššššššššš vie zabrat aj samostatne -ked sa uz dieta na to nauci.

@kaja73 😲 😀 Jaaaaj tak jednoduché to je, proč mě to nenapadlo dřív 😀 😀 😀 Pecka video 🙂

@katkaseiner Aj môj malý má 4,5 mesiaca. Večer uspávam v kočíku (každý deň prácne umývam koliečka 🙂 ) a potom, keď sa preberie, tak spí so mnou. Proste uprostred noci sa mi už nechce vstávať a uspávať ho v kočíku znova. Naje sa a spíme. Niekedy ani neviem ako a zaspíme obaja. U staršieho fungovala na uspávanie fitlopta. A najstaršieho som musela unosiť v babyvaku. Snáď ťa poteším - ono to prejde a bude lepšie. Aj keď sa ti to teraz možno nezdá. 😉

@kaja73 Super video, že som ja na to neprišla skôr 😀 😀 !

@sevilka ake stare babätko mas?

@zuzanockamt 8,5 mesiaca

@josenka velmi dufame v zmenu, viem, ze babo sa dost meni, aj spacie navyky, len sme asi trosku netrpezlivejsi 🙂

@kaja73 na tom Karpovi neco je 😀 Ale je vtipne, ze zrovna na tohle jsem si prisla i bez Karpa 😀 Nekdy tak malemu tu ruku pres cely oblicej necham a on tak hezky usne, ale teda za 10 sekund to neni 🙂 A šššššššššššš zabira taky 🙂

@katkaseiner Ahoj, nase babatko ma uz 2 roky a mali sme so spinkanim spociatku problemy, mna to velmi unavovalo a bolo to nárocne, kým sme prisli na sposob, ktorý zabral. Teraz s odstupom casu mozem poradit z vlastnej skusenosti, ze uplne najdolezitejsie je akceptovat, ze babatko ta potrebuje a malo by byt stredom tvojho vesmiru. Cas plynie tak strasne rychle, ze 2 roky nam ubehli ako voda a vsetok cas, ktory budes venovat tvojmu babatku sa ti vrati. Neodkladaj ho ani nenechaj plakat, urob vsetko preto aby nemuselo plakat, aby bolo kludne. Nám velmi pomohol ergo nosic - kvalitny znacka ergo career - fakt odporucam, malú som v nom jednoducho uspala a prelozila do postielky a paráda, mala som pokoj. Do jedneho roka to krásne vydrzala a vobec sa nenaucila na ruky ako nam "dobroprajní" ludia vraveli. Presne od jedneho roka uz proste v ergu nechcela byt, tak sme dali prec z postielky bocnu stranu a prisunuli k posteli a zaspavala tak, ze sme lezali s ked zaspali mohla som odist a ona pekne spinkala. V zime som ju kazdy den na obedny spanok dávala spat na balkon a to potiahla kolkokrát aj 3 hodiny, takze som mohla upratat, navarit, oddychnut si. A od 12 mesiacov spáva s takou hrackou od fisher price Uspávacik sa to volá. V brusku ma svetielko a melodie a zvuk mora. Hrá to viac ako 5 minut a vzdy pri tom zaspi. Toto je moja skusenost, mozno ti pomoze. Tu je link na toho uspávacika 🙂 http://www.tophracky.sk/uspavacik/4722-fisher-p... alebo ruzovy http://www.kojenci.sk/uspavacik/835-fisher-pric...