• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako sa správať na ihrisku ak deti strkajú moju dcéru?

18. apríla 2011 
Chcela by som sa poradiť, ako sa zachovať, keď deti na ihrisku sa správajú zle k mojej dcérke (20 mes.). Nemyslím vyslovene agresivitu - už aj s tým mám skúsenosť, to som mala potom konflikt s mamičkou toho chlapca :slight_smile:, skôr o také bezdôvodné strkance, alebo slovné vyháňanie z ihriska. Moja malá je veľmi pokojná, nekonfliktná a ústupčivá, vždy len tak nechápavo pozerá, prečo je na ňu niekto zlý, a mne je to ľúto, že sa nevie brániť. Ale naozaj neviem, čo mám ja spraviť - nechcem ju učiť, aby ranu vrátila, to sa mi nezdá v poriadku, učiť také malé dieťa hned sa biť, ale nechcem to ani riešiť tým, že ju vezmem odtiaľ preč, a vlastne nechám voľné pole. Stáva sa to pomerne často, pričom ona nikdy nič zlé nespraví, proste niektoré deti sú také divšie, a vadí im, len ked je blízko pri nich v piesku a podobne. Aj som niektorým tým deťom dohovárala, ale bolo to zbytočné, ich matky to vôbec neriešia, maximálne tak prehodia "To nesmieš", a je to vybavené, a hneď sa to zopakuje znova. Ak máte s tým niekto skúsenosti, bola by som rada, keby ste poradili.
26. okt 2009 o 22:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj alojza ja som mala tento istý problém s dcérkou lenže to nebolo na ihrisku ale pred domom babičky máme tam o pol roka staršieho chlapčeka ktorý je trošku rozmaznaný a nevie čo od dobroty a ked urobil niečo zlé tak rodičia alebo starká mu len toľko nesmieš, tým nič nevyriešili.malý do dcérky stále strkal, moja je zas také dieťa čo každého ľúbi tak som jej vysvetlila že ked ju sotí alebo zbije musí mu to vrátiť. raz ju udrel a ona to vrátila odvtedy sa veľmi neodváži buzerovať dcérku. malý zbadal že sa Beja nenechá a odvtedy sú ešte väčšími kamošmi.
27. okt 2009 o 06:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alojzia s tým sa tu stretavam bezne, tiez maleho vyhadzuju z ihriska ci mu niekto povie ze s nimi sa hrat jednoducho nebude. taketo slovne veci neriesiem. ak troska vyrastie pochopi to snad sam. bitky velmi nepozname, stuchance raz za cas ano, ale bud zasiahne dotycna mama alebo to necham na nich. v skolke ho nikto chranit nebude, nebude tam mat maminu suknu takze byt priebojny sa musi naucit sam. neviem ci to je spravna cesta ale lepsia ma nenapadla
27. okt 2009 o 09:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no nam sa stalo, ze maleho vyhanali starsi skolkari zo smykalky, tak som im povedala, ze smycka je pre vsetkych, nielen pre nich starsich a samozrejme si nedovolili mi protirecit. nenadavala som im, povedala som im to kludne a bolo vybavene. ale nie vzdy zasahujem. ked napr. jakubovi berie ine dieta hracku, tak ho chvilu necham, nech si to skusia vyriesit sami a ak vznikne problem, ze jakub zacne kvoli tomu plakat, tak sa mu snazim vysvetlit, ze ta hracka je pre vsetkych a ze ked sa s nou to dieta pohra, bude ju mat zase on. niekedy tiez neviem, ako sa zachovat, aby som nieco nepokazila, ale snazim sa robit to najlepsie, co si myslim, ze v danej situacii je. nastastie takychto konfliktov moc neriesime.
27. okt 2009 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj..nas syn bol rovnaky,ale chvalabohu sa otukava....akle aj napr.dnes sme boli u kamosky a ona ma dceru...trosklu protivna boola...svoje hracky nechcela pozicat a este aj jeho mu trhala z ruky,aj ked plakal,ze nechce pozicat..je o cca 3kg tazsia..tazke asi vies,ako to dopadlo...
Tiez mi ho bolo vzdy luto,cakala som ,co rodicia....
Tiez bol od decka taky pokojny,nekonfliktny,podeli a o hracky.....ale povedala som si,ze vyslovene,ak n´mu niekto fyzicky neublizuje...musi si poradit sam...Nejde donekonecna za neho riesit veci a "vodit" za rucicku....Musime im dat volnu ruku, stat pri nich,ale nie riesit za nich vsetko..inak z nich vyrastu nesamostatne obete..Mozno niekto povie,ze prehanam...

Ale mam zivy priklad u svojej susedy, ktorejk 9 rocna dcera :angry: si nevie kuypit sama ani malinovku, ci hranolky, ci vypytat si u nas pitie....A kamaratka da stale otazku "Kde som urobila chybu?"..Ja mam odpoved :grinning:
27. okt 2009 o 13:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no, my mame tiez ten problem. Maly ma 17mesiacov, je kludny, nebije nikoho, da si zobrat hracku a tiez len pozera. Vtedy cakam ze mama toho dietata zareaguje a aspon povie aby mu nebral hracky,prip. ho nebil, ale vacsinou sa mi zda, ze sa robia ze nic nevidia.... ved ich dieta si vydobilo svoje. A to ma vie nastvat. A ked maly potom zacne plakat a mamicka nereaguje, tak tomu decku dohovrim, alebo mu nasu hracku zoberiem a je to. Uz sa mi stalo, ze asi cca 3 rocny chalan vytrhol z ruky mojmu malemu na piesku lopatku, aj ked on mu ju nechcel dat, a jeho mamicka si sedela vedla neho a nic mu nepovedala, az ked sa moj maly rozplakal. Povedala len ze nech mu ju neberie, lebo vidi ze place :angry: . A tiez sa mi stalo, ze zas mladsie dievcatko sa hralo vedla nas na piesku s nasim kyblikom v ktorom bol piesok, a najprv nanho piesok hadzala a potom ho svacla s tym kyblom rovno po nosteku. Neplakal sice, ale mal tam cervenu ciaru krizom cez nos. A zas som marne cakala ze jej maminka sediaca hned vedla jej to aspon zoberie z ruky a povie prepac, ale nic, este sa zacala chichunat.... tak nechajte deti nech to riesia same.... mala som chut chytit ten kyblik a udriet jej malu, ci by sa potom tiez smiala... ked bude vacsi a bude aj on brat druhym hracky, a bit inych, asi sa tiez budem pozerat inde :wink: ....ale nie, nie som taka svina
27. okt 2009 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak napíšem svoj názor i ja, ktorá má synčeka, čo donedávna (trvalo to asi 2 mesiace) všetkých bil a strkal, hlavne, ak mu zobrali jeho hračku... Proste to inak nevedel vyjadriť, že sa mu to nepáči, že mu niekto niečo berie, len ručne-stručne.
Fakt som z toho bola zúfalá, aj z tých pohľadov, ktoré nám mnohé mamičky venovali... :sweat_smile:

Bohužiaľ pekné slová, nerob, to nesmieš, nebi dievčatko/chlapčeka, mali účinok akurát taký, že ho to ešte viac vyburcovalo, akoby som ho povzbudzovala. Dať na zadok som tiež občas použila, ale to som si skôr vyventilovala svoje nervy a malý naschvál potom provokoval ešte viac... :unamused:

Ale radila som sa s jednou mamičkou/známou, čo bola s podob.problémom u psychologičky sa poradiť. A najlepšie je, keď sa rázne chytí za rúčky, pozrie do očí a prísne povie: Biť sa nebudeš!!!
A radšej vysvetliť ako to má riešiť slovne.

Takže môj synáčik sa začal už pekne vyjadrovať a už dopredu kričí, To je moje!!! :grinning: Viem, že to možno nie je pekné, ale pre mňa je to malý krôčik k úspechu, kým sa naučí aj podeliť a požičať... Tak ako sa zas iné dietky naučia brániť či vyjadriť, že sa im niečo nepáči.
Tiež sme sa naučili pekne poprosiť, aby mu niekto požičal hračku (min.týždeň :grinning:): posisi požičaj :grinning:

No i tak som názoru, že konflikty si majú deti riešiť sami, v škôlke pri nich mamky stáť nebudú... :wink:
27. okt 2009 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Inak môj malý bol do 2 rokov tiež zlatý, kľudný, milý chlapček, čo sa delil s hračkami, skôr sa nechal otĺkať... :sweat_smile:
27. okt 2009 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ďakujem za odpovede, ja tiež uvažujem nejako podobne, ale vždy to má nejaké "ale" :unamused:

edita84: toto sa mi zdá najlepší spôsob riešenia, ale vždy ma zabrzdí to, že si neviem predstaviť, že budem malú učiť biť sa.. ono je to fajn, pokiaľ ju sústavne napadá niekto konkrétny, ale neviem, ako by to bolo, že niekto k nej príde a vytrhne jej hračku a ona ho za to sotí.. a nebodaj z toho vznikne ozajstná bitka :slight_smile: a to by fakt potom ona ťahala za kratší koniec, tie ostatné deti sú väčšinou väčšie a staršie.. a ani to neviem, či ju mám na to pripravovať preventívne, alebo až keď sa to stane, ju poslať, aby mu to vrátila.. a ešte ma aj to napadlo, že by určite vznikla hádka s matkou toho dotyčného, lebo síce ked bol on ten zlý, to nevadilo, ale aspon alibisticky povedala nonono.

wali: aj ja som to tak riešila, že nechať to tak.. ale mám pocit, že ju len uistím v tom, že nemá zmysel sa brániť, že si musí všetko nechať, a tým pádom bude možno ešte poddajnejšia, keď jej v tom vlastne pôjdem príkladom

katy1979: veď to mi je práve jasné, že sa musí naučiť brániť sama, že nebudem stále pri nej.. ale neviem, či sa to naučí zrovna tak, že ju v tom nechám samu, nech si nejako poradí.. je ešte malinká, ani poriadne nerozpráva, a často sú tam väčšie deti, tie by ju proste prevalcovali.. preto chcem ju to nejako naučiť, len to je práve to, že neviem ako :slight_smile:

lienka79: no to je práve to, že chcem, aby si vedela poradiť sama... ale vôbec to bohužiaľ nevie, preto ju to chcem naučiť.. tak ako ju učím ostatné veci, najesť sa, obliecť sa a pod... lebo takto by sa pri jej povahe mohlo stať, že sa to nenaučí nikdy.. a keď ju stále budú len odstrkovať, stane sa hanblivejšia, poddajnejšia a bojazlivejšia, proste ideálna obeť.. také to hodenie do vody môže zabrať, ale môže to mať presne opačný účinok

dudulla: presne toto najviac štve aj mňa.. matka sa buď tvári, že to nevidí, alebo to naozaj nevidí, lebo ju to absolútne nezaujíma, sedí niekde ďaleko na lavičke, alebo maximálne povie, že to nesmie, ale už sa nestará, či aj poslúchne.. a tie niektoré deti sú vyslovene zlé, nie je to žiadne detské bláznenie sa, proste oni chcú robiť zle..

takže asi fakt ju začnem učiť, nech to vráti.. som sa tu riadne rozpísala :grinning: ale zdá sa mi, že keď to nepodchytím hneď, môže to zle dopadnúť, malá bude bojazlivá, a to fakt nechcem, to už sa s ňou potom poťahá až do školy možno :(
27. okt 2009 o 15:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A veľmi pomôže aj nejaký systém odmeňovania, motivovania. Nemusia to byť rovno cukríky, hračky atď.
Ja som mu urobila takú nástenku a tam mu, keď je dobrý, dávam také pečiatky a potom si to tam sám zavesí... Zatiaľ ho to teší... a plače, keď mu poviem, že dnes žiadna pečiatka nebude, lebo sa mi nepáčilo, ako sa správal.
Skúste to...

Inak ja celkom chápem mnohé mamičky, čo nereagujú, podľa vašich slov, keď ich dieťa strká do ostatných. Možno len nevedia, ako to riešiť a tiež ho nechcú len posmeľovať, tým, že mu dookola budú hovoriť, že nesmieš atď...
Ale zas celkom ignorovať to nie je správne.
27. okt 2009 o 15:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
sjuzi: no pokiaľ sa len bráni, to sa mi zdá v poriadku, veď prečo by sa mal nechať strkať :slight_smile: možno to pochopil po tom, že ostatní mu robili zle, tak sa naučil.. veď to v podstate môžeš byť rada, že sa oťukal.. a sa mi aj páči, že to s ním riešiš, lebo naozaj ja mám úplne opačné skúsenosti s tými mamičkami :slight_smile:
27. okt 2009 o 15:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mňa to fakt trápilo, lebo som potom aj počula od niektorých mamín, že keď nás uvidia prísť na ihrisko, tak asi radšej odídu...
A je fakt, že sa asi "oťukal", lebo sme od jari sa dosť chodili hrávať s deckami už takými 3-ročnými a škôlkarmi... čo už majú takého "maniere"... :unamused:
27. okt 2009 o 15:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
no veru, my to tiež riešime odchodom, pokiaľ dorazí "známa firma" :grinning: a to ma vždy štve, že prečo my musíme odísť, len aby sme náhodou nemali oči plné piesku.. neviem, možno to tie mamičky fakt nevedia, ako sa zachovať, ale veď predsa musia vedieť, čo na ich dieťa zaberá, aký trest.. a potom ten trest aj dôsledne dodržať, nenechať sa obmäkčiť plačom alebo prosíkaním
27. okt 2009 o 15:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Inak veľmi pomáhalo aj to, že ak cudzia mamina povedala Miškovi, že nech sa nebije... to potom zahanbený bežal ku mne... a ja som sa hanbila s ním... ach jaj...
Som fakt zvedavá, čo nás ešte všetko čaká...
A my sme tiež chodili preč z ihriska, keď to bolo už neznesiteľné...
Ale ako vravím, sme na dobrej ceste... :wink:
27. okt 2009 o 15:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A možno idem off topic, ale mne sa zase tiež nepáči, keď prídu decká na ihrisko a berú, čo vidia, bez opýtania... to potom aj Miška chápem, že sa rozčuľuje... Tie hračky sú totiž jeho celý "majetok"... Vraj to deti takto vnímajú... :grinning:
27. okt 2009 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
pokiaľ ja upozorním cudzie dieťa, aby niečo nerobilo, tak mamička ešte na mňa zazerá, čo som si to dovolila :angry: no ľudia sme všelijakí :wink:
27. okt 2009 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
veď presne to hovorím, pokiaľ sa len bráni, seba alebo svoje hračky, ja v tom nevidím až taký problém.. prečo by si mal všetko nechať.. to, čo mne vadí, sú deti, ktoré bez príčiny ubližujú.. napríklad len tak príde k malej a sotí ju, a odbehne preč.. alebo naschvál jej zničí koláčiky, čo si postavila a je na ne patrične hrdá :slight_smile:
27. okt 2009 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano sjuzi, suhlasim, ked sa brani a je to jeho hracka, tak je to ok.... lenze aj nas maly este nevie rozpravat, a tiez ho necham ked bude vacsi, nech si to strucne, a niekedy asi aj rucne, s druhymi vysvetli... ale keby tym detom aspon povedali nesmies, hned je to ine ako robit sa ze to nevidia... a tiez sa mi stalo, ze som malemu pomahala na motorku, lebo sa chcel ist vozit, a prisla taka mala /asi 2 a 1/2 rocna/ a normalne aj mna odstrcila od nasej motorky a chcela si na nu sadnut. A jej ocko s mamickou sa len pozerali....tak som sa nastvala, lebo maly zacal revat, a malu som pekne dala dole, a poslala prec. Povedala som jej, ze teraz sa bude vozit on, a ked sa dovozi a ona sa opyta ci sa moze povozit, tak moze prist. Jej rodicia len pozerali ako puci co si to dovolujem...
27. okt 2009 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
NOZ ROVNA SIRUACIA DNES....co som pisala vyssie ao ansje vacsje, tazsej kamaratke...
Tak dnes sme boli u nas a vyzeralo to nasledovne. ked si petko vzal hracku, kt.si dievca pol roka doma nevsimala, hend prisla k nemu a vytrhla mu ju..dobre..ok..su jej...LAe navyse nieze mu nic nepozicala, ked mal v rucicke svoje auto, prisla k nemu a aj ked nechcel a pistal,ze jej ju enchce dat, nasilu mu ju vytrhla as usklabkom odisla...A toto bolo dookola..dne+s mu ejdna pani dala macka a ked mu ho ona u nich vzala, jej amam reagovala,ze nech si moj najde nejaku ich inu hracku..Nie,aby ejj povedala,ze je to jeho hracka a nech ju vrati a ked sme odchadzali,nechcela mu ju dat..A akmoska sa tvarila,ze ved nech jej ju pozicia..Na to som ja povedala,ze nech si ju syn ide zobrat,je to jeho hrac´ka a berieme si ju domov...Na to ona zacala plakat,ale bolo mi to jedno
Ked sme prisli domov, povedala som synovi a velmi pozorne pocuval, tak snad si z toho nieco vzal...Ze ked chce hracku pozicat, nech ju pozicia, ale ak ju enchce pozicat a navyse druhy mu opatovne nepozicia, tak nemusi..len AK CHCE :grinning:
27. okt 2009 o 18:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani ja nechcem aby moja sa moja malá bila za všetko ale musí sa vedieť ochrániť aj sama ved ako tu veľa maminiek písalo nebudeme vždy pri nich. vieš moja malá nemá ľavú ručičku a v živote ju stretnú ešte zlé veci sprostý ľudia a to hovorím o rodičoch čo radšej odtiahnu svoje dieťa od mojej ako by to decku vysvetlili. A to že sa bude biť no neviem ale zatiaľ to pochopila bije sa len vtedy ked už vidí že dostane ešte jednu ranu inak zvikne kričať že nech ju nechá na pokoji niekedy krik zaberie a niekedy nie a vtedy udrie ale zatiaľ nikdy nie bez príčiny.
27. okt 2009 o 19:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte maminky, ja mam velmi ziveho syna a skor sme na tej "druhej strane". Do 18 mesiacov bol on ten, ktory dostaval od starsich a teraz "prebral stafetu". Nemozem povedat, ze bije kazdeho a stale. Jednoducho uvidi hracku, ktora ho zaujme a ide ... Ak sa niekto hra s jeho hrackou detto. Nebyva to casto, ale aj tak ma to trapi. Riesim to tak, ako pisala sjuzi. Razne mu poviem, ze bit deti nebude a ak si chce poziciat hracku, musi sa najprv spytat a tak isto ako sa hra on s inou hrackou sa ine dieta moze hrat s tou jeho. Potom si ho nevsimam a pozornost venujem tomu druhemu dietatku.
Dalsia vec je hadzanie piesku. Tak z toho som zufala. Bez priciny hodi piesok do ineho dietatka. Nerozumiem tomu preco. Pekne sa hrame, "pecieme" kolaciky a on sa otoci a hodi piesok na najblizsie dieta. Akonahle to urobi beriem ho z pieskoviska a v ten den ho tam uz nepustim. Samozrejme je to s velkym krikom, ale nepomaha ani to. Dalsi krat sa to opakuje.
Bude mat 2 roky a ja za nim stale beham a mam ho na ociach, aby niekomu neublizil. Uz som z toho zufala. A hlavne tie pohlady niektorych mamiciek. Tak ak mate rady ako toto riesit, budem vdacna :sweat_smile:
28. okt 2009 o 15:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
edita84: presne tak, ved som tu uz písala, že v podstate s tebou suhlasím, treba sa vediet branit.. mna len brzdi to, ze sa mi zda trochu neprimerane hned sa bit, pokial len jej niekto pokazi kolaciky.. a aj to, ze ako by to dopadlo, keby rovnako reagovalo to druhe dieta, ze vrati stuchanec - nebodaj ozajstna bitka? :wink: proste neviem, co ju mam ucit, ako sa ma zachovat v takej situacii.. aj ked naozaj sa mi toto javi urcite lepsie, ako to nechat len tak a zvykat si, ze to musim strpiet a ostatni si mozu robit co chcu

elize: no teraz babo raď :slight_smile: ja to vidím len tak, že mu treba zakázať niečo, čo naozaj má rád, alebo prinútiť spraviť to, čo zrovna nechce (u nás je to práve ten odchod z ihriska, hoci aj po 5 minútach.. vždy najprv upozorním, poviem, že ešte raz to spraví a ideme, a keď to spraví, tak naozaj ideme).. dalsia moznost, je capnutie po zadku.. neviem, ako sa k tomu stavias, vela mamiciek je proti, ja v podstate tiez, povazujem to az za krajnu moznost, ale jedna kamarátka, už má odrasteného syna, hovorila, že to vždy malo zázračný účinok :slight_smile: proste treba dat najavo hnev, aby videl, že naozaj robí zle.. ale ja to všetko hovorím len tak teoreticky, nemám s tým žiadne skúsenosti, skôr len tak uvažujem :slight_smile: a ešte ma napadlo, že či on vie vysvetliť, prečo to robí.. neviem, ako už vie rozprávať, ale možno má na to nejaký svoj dôvod, že ho niečo hnevá
28. okt 2009 o 17:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
elize: ešte ma napadlo, že som dávnejšie čítala, že deti, čo sa takto prejavujú, to robia väčšinou z dvoch dôvodov.. buď majú doma málo naozajstnej pozornosti - to znamená plné venovanie sa, nie len tak, že sa motká okolo, alebo naopak, až príliš veľa sa mu rodičia venujú a to dieťa potom získa pocit, že keď ho rodičia tak veľmi obskakujú, môže všetko.. ale neber to, prosím, ako útok na teba, len ma to tak napadlo, že veľa krát robíme sami chyby, a vôbec si to neuvedomujeme, a pritom máme tie najlepšie úmysly :slight_smile: naozaj nič v zlom, nie som žiadny psychológ, len som si na to spomenula..
28. okt 2009 o 17:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
podla mna ucit dieta aby sa vedelo branit bitkou nie je dobre riesenie....kde potom najdete tu hranicu ze za co sa ma branit bitkou a za co uz hej, a ked budu deti starsie tak im uz potom tazsie vysvetlite ze si mozu veci vydiskutovat a nie sa hned bit.
ja mam 20 mesacnu dceru, ktora ma 3 rocneho kamarata...velakrat ju uz udrel, ked mal na nieco zlost, to ze jej permanentne berie hracky ani nehovorim a to aj tie co su jej, alebo si prva sama zobrala...Nikdy som dcerku neucila ani nebudem, ze ked ju on udrie tak ma aj ona jeho. Agresivne spravanie deti by mali riesit rodicia ak teda si to este deti nevedia riesit medzi sebou alebo ked je medzi nim vacsi vekovy rozdiel. Ja nemam problem ani s tym, ze ked matka nevidi alebo nemieni zakrocit ked sa jej dieta nevhodne sprava, ze zakrocim ja...Vacsinou dieta bezi ku matke sa vyplakat a matka ostane zahanbena..este sa mi nestalo, zeby sa do mna niekto zacal navazat za to, ze som jeho dieta upozornila hoc aj viackrat, ze sa nema strkat alebo sypat piesok alebo brat druhym hracky.
Tiez radsej ucim Terezku aby sa podelila ale len vtedy ked prave ona sa s niecim konkretnym nehra...nemoze byt predsa len ona ustupciva len preto ze niekto chce prave to co ona ma v ruke.
lienka, nam sa stava pravidelne kazy den taka situacia , ze malej niekto nasilu vyrve hracku z ruky...ak to neriesi konkretna mamina, riesim to ja...vezme hracku a vratim ju Terezke, s tym,ze tomu druhemu dietatku vysvetlim, ze teraz sa hra Terezka a ked sa dohra tak mu ju pozicia....moja hracka- moje pravidla
Deti sa ucia prikladom, ked uvidia ako ty riesis problem, tak budu mat taku tendenciu aj oni....zial to plati aj o tych arogantnych maminach a ich detoch....ale ked chcu aby z ich deti vyrastli sebci a bitkari, nech sa paci, ja to moju malu ucit nebudem... :wink:
28. okt 2009 o 17:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
blumka: paci sa mi tvoj nazor, je to tusim taky najlepsi kompromis :slight_smile: ja som mala vzdy trochu problem s tym, napominat cudzie dieta, vzdy som sa spoliehala, ze to urobia rodicia.. ale ked tí nič, tak to spravím ja teda :slight_smile: len sa mi ešte tak úplne nezdá, že vlastne ja to budem riešiť za moju malú, chcela som, aby sa to naučila sama, preto úplne ani neodmietam to, aby strkanec vrátila.. no možno uvidím podľa situácie.. :slight_smile:
29. okt 2009 o 08:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja to cele beriem tak, ze ked si rodicia nevedia usmernit dieta, tak to musi urobit druhy dospely...myslim ze 20 mesiacov je este malo na to aby sa dieta smae vedelo branit a zvlast ked jej robia zle vacsie deti....
aj ona bola zo zaciatku take male ustrachane dievcatko ale v poslednej dobe uz si neda len tak hocico..strkanec uz vrati, je to prirodzena reakcia, ked si nieco brani...ale ja ju nebudem este aj povzbudzovat aby vratila napr. bitku. Velakrat sa nam stava, ze ma nejaku vec a druhe dieta jej ju chce vziat...bud poviem tomu druhemu ze sa zatial hra ona, a potom sa moze ono, alebo ho vyzvem, ci ma nieco na vymenu...ze nemoze len tak zobrat a nic nedat...a to iste ucim moju malu. Zatial sa mi to osvedcilo a ako som uz pisala vyssie ani druhe mamicky nic proti tomu nemaju...
29. okt 2009 o 15:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne sa stalo,ze dceru bez priciny poskriabal starsi chlapec,ale tak skaredo,pri oku,zacalo jej to krvacat,myslela som,ze nemame oko,mala strasne plakala,ze preco,ked nic neurobila,a odvtedy ked niekto len ide k nej dobrovolne vsetko odovzda :angry: rodicia toho chlapca nic nepovedali ani jemu ani mne :cry:
30. okt 2009 o 14:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak zaujala ma táto téma...už dávnejšie som prečítala...a dnes aj prispejem...lebo som dosť často riešila podobné situácie a zrovna dnes bola podobná.
My sme skôr na strane tých čo "nám ubližujú". Dcérka (18mes) od mala bola bojazlivá. Nemá rada rovesníkov práve z dôvodu, že ju často chtiac aj nechtiac capli po hlávke alebo tváry, alebo jej zobrali hračku. Tiež som toľko rozmýšľala čítala ako sa mám zachovať a pomôcť jej.
plne súhlasím s blumkou a postupujem podobne ako ona.
Ale stratávam sa občas s kamoškou s rovnako starou dcérkou, ktorá je ostrielaná a permanentne berie dcérke hračky. Kamoška je názoru - nech si to vyriešia samé- čo sa mi nezdá správne. Dnes bola presne situácia, že dcérke zobralo dievčatko hračku..ja som zakročila a hračku som dievčatu zobrala a dala mojej dcérke, že ona sa sňou práve hrá...leeenže kamoška vkročila vraj si to majú riešiť samé... :confounded: nabádala síce svoju dcérku aby hračku dala mojej dcérke..lenže nebola dôsledná...samorzeje dievčatko dobrovoľne tú hračku mojej dcére nedalo...byť jej matkou..hračku zoberiem a dám mojej dcére... Som názoru, že najprv musím ja dcére ukázať..ako sa má správať (keď si sama nevie rady) a potom môžem očakávať..že si bude situáciu riešiť sama..čo očakávam cca v 3 rokoch...Kamoškina dcéra je dominantnejšia, takže ona necíti ukrivdenosť svojho dieťaťa a nemá potrebu v niečom dieťaťu pomôcť. Ona to vidí z iného pohľadu.
Teraz rozmýšľam..ako mám argumentovať kamoške..výstižne a stručne..aby pochopila..že najprv musím ukázať ako sa majú veci riešiť...a potom môžem očakávať, že to budú robiť správne a hlavne spravodlivo.
31. okt 2009 o 18:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Som nazoru, ze deti si maju riesit veci medzi sebou same, ale ako pise basika pokial je jedno dieta dominantnejsie a druhe bojazlivejsie, treba pomoc rodica.
Nas je skor ten dominantny, takze mam oci na stopkach. Nenechavam veciam volny priebeh, ked vidim, ze ide brat hracku druhemu. Zakrocim...Dietatu treba, ale aj ukazat, ze pozicanim hracky moze aj profitovat.
Ide o to, ze to treba dietatu ukazat, vysvetlit. Basika tvojej kamaratke by som to rychlo vysvetlila....Prave ona by mala svojej( dominantnejsej dcere) pomoct, vysvetlit. Nech nepodporuje dcerku v takomto spravani. Lebo jedneho dna moze prist niekto dominantnejsi od jej dcerky a to uz bude v inej situacii.
Ukazat jej to mozes zivim prikladom: jej dcere ukazat ako by sa mala spravat a dohovorit jej.
Ja som niekedy aj rada, ked niekto iny zautoci na mojho syna. Nech vidi ako to je, ked druhy ho buchne zoberie hracku. A vtedy mam prilezitost mu ukazat, takto sa to nerobi a ze sa musime pekne hrat spolu a hlavne mat sa radi.
2. nov 2009 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
blau - dík, že si venovala pozornossť môjmu príspevku. S tou kamoškou sa nestretávame tak často, ale keď sa stretneme tak je problém. Veď to je to, že ja som práve v danej situácii aj konala.Jej dcérka zobrala hračku mojej, a ja som hneď hračku od dievčatka zobrala a povedala, že práve sa hrá s tou hračkou moja dcére, leeeeeeeeenže do toho vstúpila kamoška a povedala, že mám nechať nech si to riešia samé čo sa mi zdá dosť nevhodné. Nakoľko ma táto situácia dosť štve, lebo nebola prvá..tak som naštudovala rôzne informácie a rady psychológov...a bola som veeeľmi potešená, že ja som konala správne. Je nemožná žiadať od 18. mesačných detí, aby si konflikty riešili samé. Zvykneme si s kamoškou preposlať rôzne info mailom o deťom o hračkách, vývoja a pod..tak jej prepošlem toto možno pochopí.
2. nov 2009 o 13:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alojzia beriem aj tento nazor psychologov. No skor si myslim, ze kazde dieta si musi prejst horsim obdobim. Pride cas kedy nase dieta udrie ine dieta a vtedy je dolezite ako sa k tomu postavime my rodicia. Nasmu Maxikovi nestaci povedat raz. Je velmi zivy a neustale skusa co si moze dovolit a co nie. A to opakovane aj niekolkokrat zazivame tu istu situaciu aj ked vie ako to dopadne "raznym nie", ale jednoducho vyskusat musi, co ak by nahodou .... :o)) Tu je dolezita doslednost. Musim povedat, ze sa jeho spravanie posledne dni velmi zlepsilo. Dnes bol v jednom nakupnom centre dokonca on co dostal po chrbate buchnat od starsieho dievcatka. Len tak z nicoho nic. On sa otocil a prstom jej ukazal nono a povedal "nono to nemooozes" a hral sa dalej. V posledne dni mame doma najelika (klop klop) :grinning: Ale ked sme medzi detmi stale som v strehu a ked treba hned som pripravena zakrocit.

Basika urcite vysvetli kamaratke, ze sa ti nepaci teoria "nech si to vyriesia same". Vase deti su dost male na to, aby si veci riesili same. Deti v tomto veku treba usmernovat a ucit ich a nie nechat nech si robia "co chcu".
2. nov 2009 o 13:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok