Ako stíhať domácnosť pri náročnom dieťati?
Nemáte nejaké tipy, čo robiť s mimoriadne aktívnou 11-mesačnou slečnou, aby som pri tom stíhala domácnosť? V poslednej dobe sa cítim nemožne, lebo nič nestíham....
Problém je u nás ten, že malá je veľký 'nespavec'... od narodenia má problémy so zaspávaním a aj spánok má veľmi plytký, všetko ju zobudí. Cez deň spí 2x, ale porobiť počas jej spánku niečo, je prakticky nemožné. Hociaké buchnutie ju zobudí a je po spánku. Potom už nevie zaspať, je unavená, nervózna, nevyspatá. Večer chodí spať okolo 20.00, ale je to to isté. Takže porobiť viem len minimum, keďže veľa činností sa nedá robiť potichu.
Pred mesiacom som aspon poupratovala a niečo rýchle uvarila s ňou, sedela vedla mňa a hrala sa, vyťahovala veci zo skríň, v kuchyni sa hrala s hrncami atď. Poslednu dobu ju to už ale nebaví, všetko má okukané, za 5 minút sa nudí, ťahá ma za nohavice a po chvíli, keď sa jej nevenujem, tak spustí rev. Stále si vyžaduje pozornosť, musím sa s ňou hrať, alebo ísť von, lebo doma sa nudí a je na nevydržanie. Koľko stihnem doma, závisí od jej nálady. Niekedy je toho zúfalo málo.
MM veľa pracuje, s jeho pomocou nemôžem počítať. Niekedy ked malú na chvíľu postráži, tak rýchlo upracem, uvarím a je to v pohode. Ale to sa stáva málo kedy, nemôžem sa na to spoliehať.
Môže to súvisieť s tým, že jej teraz idú zúbky? Myslíte, že sa to bude zlepšovať, alebo skôr zhoršovať? Nemáte nejaké tipy ako zvládnuť bežnú domácnosť?
@tina_22 tiež si myslím 😉 len ma trošku mrzí keď sa to posudzuje hneď ako zlyhávanie rodiča.
@minewka 😀 vieš čo on sa asi nudil dokiaľ nemohol sám chodiť, potom sa revy zmiernili...ale teraz neviem...bolo by fajn mať super inteligentné dieťa 😉 ale uvítam aj "normál" keď si schrupne aspom 4 hodiny v noci 😀 😀 😀
a aké aktivity si myslela? on má len rok a pol, tak najradšej behá a kúpe sa..a snaží sa ohroziť na živote skákaním z okna, vyberaním nožov a púšťaním plynu 🙂
inak by som sa poučila pri ňom-nikdy už nepoviem že keď zvládnem niečo ja musí aj druhý...vždy je to individuálne...
@chovancova27 dakujem,,,ale už na dalšie by som sa nedala nahovoriť,vždy sme chceli 2 a aj 2 máme 😀
@mummy01 Myslím, že viem, aké je náročné dieťa, akurát ho nezažívam naživo. Ja som bola typicky náročné dieťa. Otec mi doteraz hovorí, že pri mne ošedivel 😅 Od narodenia do 24 mesiacov som spala v noci cca 5 hodín a medzitým som sa 2x zobudila. To bol môj celodenný spánok 😔 Naši boli z toho na prášky. Cez deň som nikdy nechcela spať. Museli sa pri mne striedať. Ale to ešte nebolo nič, oproti môjmu správaniu: keď som si chcela vydobiť svoje, trieskala som hlavou o zem, ako píšeš a keď ma dali spať, od zúrivosti som v 12 mesiacoch roztrhala pyžamo 🙄 Presne ako tu píšu maminy, keď mi nevenovali pozornosť, vrieskala som, aj celé hodiny.
A potom si naši povedali dosť! Začali ma vychovávať. Keď som vrieskala, nevšímali si ma, kľudne aj celý deň, a verte či neverte, do troch hodín som prestala a bola som ako baránok. To sa opakovalo ešte pár dní. Dieťa si vie vydobyť to, čo chce vydieraním. Problém je akurát v tom, že nie sme dôslední a vždy sa necháme zlomiť. Bojíme sa o svoje dieťa, že si ublíži, že sa povracia, alebo začne z toľkého plaču dusiť. Treba len vydržať a ono to prináša ovocie. Dieťa si nikdy neublíži samo. Takto budete fungovať ako otrok. Alebo dieťa bude donekonečna vrieskať, keď si ho nebudete všímať. Dieťaťu nemôžeme dovoliť, aby dosiahlo všetko, o čo si zažiada, aby nám rozkazovalo. Neurotika z neho vychováme vtedy, ak mu ukážeme, že všetko dosiahne plačom a vreskom.
Okrem lásky, ktorá je najdôležitejšia, treba deťom dať výchovu. A to už od malička. Inak si s nimi nevieme dať rady. A poznám aj takéto hlášky mamičiek: "Neviem sa dočkať, kedy ho dám do škôlky. Neviem si s ním dať rady. " A tie učiteľky sa môžu v škôlke tak akurát zblázniť, majú ich tam nie jedno ani dve, ale celé stádo "hyperaktívnych detí". Keď si s deťmi nevedia rady ich matky, tak kto potom? Veď najdôležitejšia výchova detí je do 3 rokov! Ak si s ním neviete dať rady do tohto veku, potom vám garantujem, že vám prerastú cez hlavu! A bude to len horšie a horšie. Som učiteľka a vidím, ako narastá počet tzv. hyperaktívnych detí, len prevažná väčšina sú nevychované deti. Nevedia posedieť, nič ich nebaví, len splašene pobehujú a vrieskajú ako zvieratká (a to aj vo veku 6-7 rokov). Tie deti nemajú doma stanovený režim, rodičia ich nenaučili chvíľku sústredene sedieť. A pritom sú to veľmi inteligentné a šikovné detičky, je mi to úprimne ľúto.
Buďte rady, všetky mamy, ktoré máte neposedné deti, pretože budú veľmi šikovné v živote a inteligentné, len ich musíme vychovávať. 😉
@bobsent ja nehovorim, ze som dokonala, viem co je to mas narocne dieta a teraz uz dve . tak mu daj do ruky kalkulacku, mobil, to zaujima terajsie deti, pusti mu cdcko, mozno chce tancovat , ale hadam to utretie prachu v 1izbe vydrzi pri tebe aby nekricalo, aby sa nenudilo. ?
sofi napriklad v 3 rokoch zaujimalo puzzle, tak sa bavila aj s nim.
nespiace a nesediace deti mam doma, Zari spi max. hodinku cez den, v noci sa udi kazdu chvilku, takze nam deficit spanku az az , soavame o 5ej, lebo Sofinka a zarinka su uz vyspate, a zaspia o 19ej, zari sa jasne aj po 30 minutach zobudi a znova kojenie, a opakuje sa to vela krat za noc. takze vecer som rada za 30 minut ticha. 😉
@mamkabeika hej ale ako ho "naučiť" sedieť? musela by som ho priviazať! doslova a to nechcem. trpezlivo vysvetľovať, odpútať pozornosť, alebo prísnejšia byť nezaberá...
chápem že treba byť dôsledný, ale ako naučiť dôsledne sedieť? nemôžem ho držať nasilu 😕a zase to ani s pozornosťou nepreháňam, nerobím mu otroka...škoda že sa všetko automaticky pripisuje chybe maminy.
@mamkabeika pekne napisane, poznam co davaju deti do skolky, lebo si s nimi nevedia radi. skacu rodicom po hlave a myslia si ze ucitelky si s nimi daju rady. ach jaj
@bobsent mňa to napadlo len kôli tomu - že naša rodinná priateľka, dnes už pani v rokoch - mala 2 synov - starší úplný "normál" a mladší syn - takmer vôbec nespal, stačila mu aj v noci chvíľka, vždy vyžadoval pozornosť, rýchlo všetko chápal, dlho sa nevedel sústrediť na hru a proste veľmi podobné, čo si písala....niežeby bol zlý, či plakal - to nie, len proste sa rýchlo učil a takmer nepotreboval spať...
Potom sa úplne sám ako 4 ročný naučil čítať a písať - išli po ulici a on jej čítal názvy na obchodoch a podobne...
Je to , čo sa výšky IQ týka, vysoko nadpriemerne inteligentný mladý chlap 🙂
Tak len pre to som to napísala, že som si spomenula na ňu a jej rozprávanie, keď som si prečítala, čo píšeš...
No a tie hry? Hm, neviem - trebárs nejaké hry pre staršie deti, čo ja viem - skús pozrieť tu
http://sk.detske-hry.com/zabava/tvorime-s-detmi...
Záleží od veku. Vieš, s mojím sa to ešte dá, aj keď vrieska, keď sa mu nevenujem, má len 8 mesiacov, posadím si ho do jeho vysokej stoličky a on mi "asistuje" niečo pojedá (rôzne chrumky - pohánkové, kukuričné, tie má najradšej) a zatiaľ stihnem navariť.
Ale keď deti začnú chodiť, nemôžeme ich držať na povrázku 🙂 Budem musieť využiť každú min., čo sa zabaví s hrncami, a pod. (a dám zábranu do kuchyne - nemáme dvere) a rýchlo pripraviť na varenie. A keď sa to bude variť, stále pre malého vymýšľať hry. Aby sa nejak rozvíjal. Keď ma bude ťahať za nohavicu, nebudem si ho všímať, ani jeho plač. Ale potom sa mu budem samozrejme dosť venovať 🙂
Vieš, to je všetko len teória, od mojej mamy, ktorá to s deťmi super vie, ja som si to ešte nevyskúšala. Najhorší vek je od 12-24 mesiacov, tak uvidím, či sa mi to osvedčí. Potom vám napíšem, ako sme to zvládali. Veď už sa mi drobec stavia na nohy, tak uvidíme, kedy začne vystrájať 🙂
@bobsent Kašli na nich, ja som malého nechcela dať nikomu, žijeme s babkou a tetou- no nehrozilo. ˇStoj si za svojim a neboj, ono to pojde len k lepšiemu. Tiež mi vyčítali. suseda má 4 deti a nesťažuje sa- ale ona dá malé staršej- 12-ročnej, alebo synovi-11 ročnému a na hodinku má priestor pre ostatné veci. Horšie je to s malými deťmi, ale človek zvládne všetko, keď musí
@bobsent nie je to vždy o organizácii času a schopnosti či neschopnosti maminy. s týmto uplne suhlasim na 100% - -
Akurát som chcela ísť umyť riad, malého som si posadila so vysokej stoličky a už aj stihol na to vyjadriť svoj názor 😒 , tak som mu dala chrumku, uvidím dokedy mu to vydrží, ale zatiaľ sa vyškiera 😀
@zuzananinka to sa nedá pripísať schopnosti či neschopnosti nikomu, akurát to netreba nechávať tak, príp. sa s niekým poradiť
@mamkabeika takze rodicia ta prevychovali tak ze si ta nevsimali?spravne som pochopila?
No je rozdiel medzi nevychovanym a narocnym dietatkom.Je strasne jednoduche hodit narocne dieta do vreca s nespratnikmi a to si este ucitelka... 😖
Moj syn nieje ziaden nespratnik ktory beha sialene po dome,vrieska a rozbija veci....Respektuje autority v ramci svojich moznosti,vie sa pohrat so svojou sestrou,rad mi pomaha ale je v mnohych veciach proste narocny.Netvrdila som tu ze skacem ako maly piska,to vobec nie...ucim ho trpezlivosti ktora mu chyba,ucim ho sa netoci svet len okolo neho....ale absolutne nesuhlasim s tym ze si dieta nebudem 3 dni vsimat a ved ono pochopi....
Myslim ze vobec nevies ake to je mat narocne dieta....moje dieta prezilo tazke casy a ja s nim a tiez cela nasa rodinka a zial tazke casy ho aj cakaju,takze viem co robim.
Asi si ma dobre nepochopila, keď píšeš: "nesuhlasim s tym ze si dieta nebudem 3 dni vsimat a ved ono pochopi.... "
Vysvetlím ti to znova na tvojom príspevku, na ktorý som reagovala :
...narocne dieta nemozes len tak odlozit do postielky (každé dieťa musíš naučiť, že aj v postieľke sa trávi čas či je náročné alebo nie)
...ani ho neprinutis aby sa chvilu hralo same (každé dieťa, musíš naučiť aby sa vedelo chvíľu hrať samé - 20-30 min. (nie však dlhé hodiny ani dni ako hore píšeš, o tom je výchova)
...nepomoze spev ani rozpravanie
...neplati nan nic co plati na ostatne pokojne deti (vždy niečo platí, len sa netreba vzdávať, treba byť kreatívny - čím šikovnejšie a inteligentnejšie dieťa - tým kreatívnejší rodič musí byť)
...narocne dieta ma vlastnu predstavu o tom co chce,kedy a ako robit a ani nevsimanim si ho ho neprelstis pretoze narocne dieta dokaze vrieskat-ano vrieskat nie plakat -cele hodiny. (každé dieťa má vlastnú predstavu o tom, čo chce, len úlohou rodiča je usmerniť ju správnym smerom a nie ju otrocky splniť, o tom je výchova)
Ak s narocnym dietatom bojujes a snazis sa o to aby bolo take ako ine pohodove deti,ak sa ho nechas neustale vrieskat a zurit tak sa z takeho dietata akurat stane neurotik.... (nie, výchova nie je boj, s dieťaťom nikdy nesmieme bojovať! vtedy by z neho bol neurotik, ale vo veku, keď sa s ním nedá dohodnúť treba byť kreatívny a vymýšľať rôzne hry a zábavky aby sme si stihli čo to porobiť a neskôr mu vysvetľovať a učiť ho, čo je správne, o tom je výchova)
@mamkabeika vies ono sa to vsetko strasne lahko pise,predpokladam ze ani ty mi nenapises ako konkretne by som naucila dieta do 1 roku ze ma byt v postielke lebo ja chcem navarit...tak ako??? Posadis ho tam,das mu hracky a co....co ak aj hodinu place,vystiera k tebe rucky a zufalo krici:mamamama....
Napisem Ti jedno....snazila som sa o to a vysledok bol ten ze malemu sa prehlbila separacna uzkost,zacal odmietat aj tatina a musela som si ho brat aj na zachod lebo tak strasne plakal ked som sa vzdialila a to nebol zurivy plac ale ciste zufalstvo a strach v jeho ockach....
@mummy01 Ja viem, že sa to ľahko píše, horšie sa to realizuje, akurát sme prekonali jednu takú krízu 😢 Môj malinký akurát prežíva separačnú úzkosť, tak sa tiež viac mojkáme 🙂
Kde ho dávaš do postieľky, samého, do detskej? Nenechávaj ho samého, keď prežíva úzkosť, môže mu to ublížiť 😒 Daj ho k sebe do kuchyne, ale nedrž ho stále na rukách, to mu rovnako ubližuje, len to teraz nevidíš. To je hudba budúcnosti.
Každá situácia sa musí posudzovať individuálne, veď sme predsa mamy a máme srdiečko 🙂 Tiež mi trhá srdce, keď počujem jeho plač. Ale zase viem rozlíšiť, kedy ma vydiera a len sa nudí (vtedy sa usmievam, som veselá, hrám opičky, aby som ho rozveselila, no robím koniny 😅 , až som z toho večer na odpadnutie 😝 , ale v nijakom prípade, ho neberiem na ruky) a kedy pociťuje potrebu sa pomojkať, pritúliť (vtedy dám všetko bokom, neporiadok v byte stojí, ja som hladná, no malinký ma potrebuje, tak sa pre neho obetujem). Veď čo by sme pre našich anjelikov nespravili 🙂
@mamkabeika Moj syn ma 2,5 roka takze do postielky ho uz dost dlho nedavam a na rukach sa tiez uz nenosi....no separacna uzkost trva stale a to som ho nikdy sameho v izbe nenechala.
Ono to co pises neplati na vsetky deti,ja pouzivam na obe deti rovnake vychovne metody a na dceru to funguje no na syna ani omylom.Tiez som kreativna,vynaliezava...ale obcas mi dost dochadzaju napady.Moj syn je totiz aj dost mudry a len tak rozkom ho neopijem.
dakujem za vase prispevky 😉
je vidno, ze tu pisu dve skupiny mamiciek.... tie, ktore naozaj zazili 'narocne' dieta a tie druhe 🙂 je naozaj pravda, ze na narocne deti neplatia tie 'triky' ako na ostatne deti... co sa tyka spania, jedenia, hier, vsetkeho...
s tym pomahanim v domacnosti je to u nas tak, ze ked ma mala dobru naladu, tak sa chvilu pohra (5 minut), chvilu mi 'pomaha' (10 minut) atd... ale ked ma zlu naladu, tak neurobim s nou nic (napr. teraz, ked jej idu zubky)
boli tu rozne tipy co s dietatom, tak u nas je to takto:
- dat jej misku s vodou na clapkanie = chyti misku a slahne ju cez celu kuchynu... upratat rozliate je praca na pol hodiny (par krat mi rozliala misku s vodou pre psa)
- dat jej chrumky v stolicke = ochutna a slahne chrumku a zem a zacne vrieskat, ze chce it von - celkovo dostat do nej nieco na jedenie je problem, pre nu je to strata casu rovnako ako spanok
- komentovat jej co robim, s tym, ze sa pozera, ci inak ju zabavat, spievat = vreskot, lebo ona chce ist von - ma jasne v tom, co chce
- vesat pradlo = dve veci vyvesim, tri stiahne + vesiak na seba
- umyvat kupenu = vleze do sprchovacieho kutu, vane, smetiaka, hra sa s mopom
- zametanie = vlezie do nazametanej kopky, hra sa so spinkami
- umyvanie zeme total nemozne - 3 krat by som ju musela prezliect + by mi vyliala vodu z vedra
Varenie s nou je prakticky nemozne, neobsedi, vsetko ju nudi. Jedine co sa da, je ako tak poskladat pradlo, to vytahuje veci zo skrine, ale ratam, ze aj to ju o chvilu omrzi....
Snazim sa upratovat vzdy tam, kde ju nieco zaujme. Napr. ked je v obyvacke, tak tam utriem prach, ked sa hra v spalni usteliem atd. Lenze na vsetko mam tak 5 minut, vsetky cinnosti co trvaju dlhsie je velmi tazke spravit.
Asi budem kupovat kazdy tyzden novu hracku, aby ju to aspon na chvilu zabavilo. Potom je to uz opozerane a nebavi ju to.
Najlepsia zabava su veci, ktore ma zakazane... pretoze to ma jedine neopozerane, ale o to sa vzdy musim postarat, aby sa k nim nedostala 🙂 Tych veci je malo, ale patria medzi ne kable, mop, pracie prasky (zatial su zial na zemi, nemame este nabytok v kupelni), psia miska, susiaky (kvoli nebezpeciu prevrhnutia) atd. Zatial ale neprisla na to, ako otvorit vsetky skrinky a supliky... budem musiet zaobstarat zamky na to.
Ako tu pisali dievcata, som si vedoma, ze niektore veci sa daju robit ked spi.... utieranie prachu, polievanie kvetov su tiche cinnosti, lenze ona sa zobudi aj na puknutie parkiet. A mozno si viete predstavit ako sa tesim, ked konecne zaspi a nechcem riskovat, ze bude za 20 minut hore.... a nevyspata, mrzuta... 😒
@paris3 ahoj, ja som hracky striedala, schovala som dve casti do skrine, jednu cast som jej dala a o mesiac vymena. na 15 minut ju to po vymene zaujalo 😀 😀 😀
@mummy01 moja spi so mnou v posteli od cca 1 r a 10 mesiacov? tak nejak i ked si uz dobre nepamatam. viem, ze som postielku uz poriadne davno predala prave tu, na konovi... proste je taka, co narobim. snad, ked si najde frajera, bude spavat s nim a nie so mnou 😀 😀 😀 😀 😀 😀
@paris3 presne viem o com pises, pises presne o mojej dcere, prezila som si to iste, neviem kolko ma tvoja mala rokov - mesiacov, ale u nas je to postupom casu trosicku lepsie, trosicku 😵 mudre rady, mudrych knih uz necitam, okolie neriesim, poriadok len zhruba, tvoje dieta je narocne a vytrvale 😀 , je to makacka, ale je to tvoje milovane aj ked narocne dieta... holt, kto to nezazil, nepochopi... zelam vela sil a drzim palce... 😉
@xlucia kazde dietatko je trosku ine a vela zavisi aj od dispozicie domacnosti, typu nabytku, ci mas dvere do kuchyne a pod. ... moj syncek ked bol malicky, tak neexistovalo aby bol chvilku niekde sam, ani pod hrazdickou, ani v postielke ... proste ked bol hore, chcel spolocnost a zabavu. Velmi skoro sa zacal prevracat a lozit, to sme uz boli vo vyssom leveli ale stale ako-tak pohoda. Potom sa od siedmych mesiacov pokusal postavit, cize nasledujuce mesiace az kym sa po roku nenaucil ako-tak bezpecne chodit boli dost akcne. Mal na hlave same modriny uz len z toho, ako sa rano snazil stavat v postielke a nie vzdy mu to vyslo. Stveral sa popri nabytku, ziadny pud sebazachovy. Ked ideme spolu prat, skusam mu dovolit pustit pracku, ale je dost problem tam vobec dat nejake pradlo a prasok. Vesanie pradla som uz popisala. Umyvanie kupelne a zachoda, tak to by bol iny adrenalin robit s nim, stacilo ze ja som si minule v strese poleptala ruku. Varenie vyzera tak, ze ja varim a on sa mi vesia na nohy a kvici. Rovnako umyvanie riadu, to este roznosi po celom byte obsah policiek na ktore dociahne (vsetko nebezpecne musim mat hore). Ked mu dam nejaku zabavu, tak vydrzi tak minutu. Minule sme celkom uspesne sedeli vo vysokej stolicke asi 5 min a stihla som polovicu pripravy piskotoveho cesta, druha polovica uz bola s placom. Vysavanie trosku fungovalo, ale teraz uteka pred vysavacom a boji sa. Zametel by celkom rad, to sa ako-tak da, pokial mi nevysype lopatku. Umyvat dlazku s nim nemozem, stacil mi jeden pad v kupelni na mokrej dlazbe. Vseobecne upratovanie veci tiez je dost frustrujuce, lebo on ich rychlostou svetla da znovu do povodneho stavu chaosu. Ostava mi len trpezlivo vysvetlovat a dufat ze z toho postupne vyrastieme a bude sa dat spolupracovat. A mavame lepsie aj horsie dni, niekedy si da viac povedat. Tiez som si myslela ze niektore mamicky kecaju ake to maju deti ... no a mam to tu 😉 Som za to, aby sme mali vyssi rodicovsky za tych nasich mozno buducich kozmonautov a jadrovych fyzikov 🙂 (snad ta namaha aspon bude stat za nieco). Kedze manzel bol taky isty (alebo aj stale je 🙂 ), tak viem ze to bude skor v genoch nez vychove ... ale z poctivo citam respektovat a byt respektovan aby sme si to ako rodinka v ramci moznosti ulahcili.