Ako zvládať emocionálny stres s dvoma deťmi naraz?
Ahojte maminky, chcem sa spýtať tie ktoré máte 2 deti s malým vekovým rozdielom, alebo dvojičky, aké máte pocity/prežívanie, keď obe deti vás v tu istú chvíľu potrebujú a neviete obom sa naraz venovať? Mne sa opakovane stáva, že napr jedného prebalujem/utieram po sprche, t.j. je nahý, mokrý, pokakaný, a nemôžem ho len tak okamžite nechať tak a venovať sa druhému, keď ten v danú chvíľu sa udrie, spadne a plače, alebo len proste ma separacnu úzkosť a chce byť na rukách... Alebo plače lebo je už unavený, chce ísť spať, ale aby som ho mohla uspať, potrebujem pár minút, kým trebárs staršieho oblečiem a dám ich späť naraz.... A podobne situácie.... Ja keď v tých situáciách mam nechat malého plakať , tak sa cítim veľmi zle, som taká úzkostna, beriem to ako zlyhanie, vôbec sa k tomu neviem postaviť tak športovo, že nič sa nedeje, a strašne ma mrzí, že ho musím nechať srdcerevuco plakať.... Aj keď viem, že roztrhnúť sa neviem a on si tiež musí budovať psychickú odolnosť, že proste stávajú sa také situácie. Tak som len chcela vedieť, že vy podobne situácie ako prežívate vnútorne, na čo vtedy myslíte,, čo sa vo vás vtedy odohráva, aby dom vedela, čo je taka objektívna normálna reakcia. Ďakuje..
Otecko? Mozes poprosit rodinu aby ti pomohla?
Ked zacali obaja revat a neslo teda o nejaky uraz vzdy som uprednostnila starsieho. Ten uz ma rozum. To babo nevie ci place 2 minuty alebo 5. Teraz uz sa snazim byt fer a starsiemu vzdy vysvetlim
Bolo mi to strasne luto. Uprimne? Aj som si kvoli tomu poplakala. Ale mam dobru spravu. Je to len chvilkove obdobie. Dnes uz take situacie nastavaju zriedka. Drz sa 💪
@terezkaarthuramax To by s tebou musel byt niekto 24/7.
@terezkaarthuramax otecko chodí do práce, takže väčšinu dna tieto situácie riešim sama.
@really8 ja zase to beriem tak, že starší (2,5 ročný) je rozumnejsi, tomu už viem vysvetliť, že prídem za chvilu, alebo ze nech príde ku mne a pohľadkam, pofukame, alebo vie odpovedať, keď sa opýtam, či ho moc bolí a dá sa mu už skôr vysvetliť, že musí chvíľu počkať
Já (deti s rozdielom 15,5m) som to brala tak, ze sa nemozem rozkrajat a musím riesit to, co je akutnejsie. Rozhodne som kvoli tomu nemala zle svedomie ani som kvoli tomu neplakala.
Inak pre dieta je prospesne, ked si zvykne, ze nie je centrom vesmíru, že musí aj počkat. Este v škole je vidiet rozdiel medzi ziakmi - jedinacikmi a tými so surodencami.
Ale ten starsi uz prave chape. To odstrkovanie. To ze je druhy, to ze on musi vzdy pockat a ze ty ides najprv za babom. To babatko ziadne take pocity mat nebude.
@beata_k nenechalo to na deťoch následky? Ze by sa cítili odstrcení, nie dosť dolezití? Možno aj preto, že mám odjakživa nízke sebavedomie, sa bojím, aby deti nemali taky problem, aby vedeli, že na mňa sa môžu spoľahnúť, vždy som tam pre nich a pomôžem, poradím, atď... A tieto situácie sú také, že im pomoc nemôžem poskytnúť, teda nie okamžite, sle pre ročné dieťa čakať 3 minúty po udretí sa je dosť...
Nie, nezanechalo to na nich ziadne nasledky. Nedavno som sa pytala starsieho na jeden taky incident. Vraj si to vobec nepamata.
Ja som take situacie riesila nie podla veku, ale podla zavaznosti. Ak obaja spadli tak ten, co si oskrel iba ruku cakal kym nepozbieram zo zeme toho, co si udrel tvar.
Ono je to ozaj iba obdobie, ktore celom rychlo prejde.
Mam rozdiel 16m medzi dcérami a pravidelne ich obe naraz beriem na ruky. A to majú obe 11,5kg 😄
Ale teda ja som ešte v nemocnici s mladšou dostala od sestričky jednu radu, ktorú si stále opakujem. “Neurobte to, čo 80% mamičiek, že sa po druhom pôrode preorientujú na to menšie dieťa, babatko. Práve naopak, vás viac teraz potrebuje to starsie, lebo rastie, vníma, učí sa, prechádza zmenou..”. Od druhého pôrodu si to neustale opakujem, staršej sa stále venujem veľa a veľa. Keď sú u nás babky, vieme si deti podeliť. Takisto s mužom. Buď ideme všetci spolu nikam, alebo on kocikuje menšiu, ja so staršou varím a pod. Pripadne tým, že mladšia má ešte dva celkom dlhé spanky, tak tento denný čas venujem výlučne staršej. Zároveň máme s mužom dohodu, že ja uspavam staršiu, on leží pri bábätku. Ani jedna nie je sama a zároveň mam večer čas sa so staršou aj porozprávať a pomojkat. Inak tento večerný čas je pre mňa nenahraditeľný. No ale späť k tvojej otázke - nerozkrajas sa, veľa s deťmi hovor, veľa vysvetluj. Naša menšia vela plače kvôli zubom, doslova vrieska, vždy vezmem aj staršiu a ideme ju spolu pomojkať. Vysvetľujem jej, prečo plače, vždy dám taký dovetok smerom k mladšej, že sa nemusí báť, že sme pri nej spolu s N (staršou sestrou). Nikdy nehovorím len v jednotnom čísle, ale deťom hovorím, že sme tu obe pre ne (keď plače staršia, prídem za ňou s mladšou a naopak). Popravde žiadnu veľkú žiarlivosť sme doposiaľ neriešili.
A upokojim ta. Neriešia to len mamičky s malým rozdielom. Kamoska má 4r rozdiel medzi deťmi a doteraz nevie nájsť nejaký zdravý balans. Starší je chorľavy, mladšia je mojkáčik. No aj ten starší vyžaduje pozornosť, ona sa musí o neho starať, keď sa cíti zle, znova sa rýchlo nafixuje na mamu. A to má 5 rokov. Povedala, že občas ma pocit, že ma dve bábätka. Takže riesi to pomaly každá mama s 2 a viac deťmi.
Samozrejme, musia sa naučiť, že nie sú vždy stredobodom pozornosti. Ani neide o to, že staršieho odstrkujem, práveže častejšie sa stane, že staršieho prebalujem a do toho mladšiemu sa niečo stane a plače a nemôžem k nemu utekat. Určite si to pamatat nebude, skôr sa obávam toho, že podobné situácie sa mu zapišu do podvedomia - počas prvých 2 rokov dieťa sa učí, aké miesto má na svete, či je dosť dôležitý, či ho ľúbia bezpodmienečne, atď..... Bojím sa, že zanechá v ňom szopi, že keď ma potreboval, tak som neprišla, nechala som ho plakat, a z toho (podvedome) vyvodi, že nie je dosť dôležitý a bude sa trápiť celý život pocitom menejcennosti.
Tak sa rozkroj. No co uz ti mame na to povedat
@really8 no otázka znela, že ako sa vy ako matky v danej chvíli cítite v podobných situáciách. Nie to, že koho mám uprednostniť. Jeden vždy bude ukratený. Len ma to veľmi mrzí a vnútorne ma to trápi. A chcela som vedieť, či bežne to tak matky prežívajú, či nie.
Neboj sa, pokiaľ tvoj mladší nie je nadobro odstrčený, nič sa mu nestane. Mam o rok staršieho brata a moja mama tvrdí, že vďaka tomu som samostatnejšia a svetoznalejsia. Ničoho som sa nikdy nebála, nemala som za potreby sa ľutovať a vedela som si ako dieťa poradiť v rôznych situáciách. To, čo môže na prvý pohľad vyzerať zle, na konci dňa však môže priniesť veľa prospechu.
Na svete sú milióny matiek s malými deťmi, každá z nás ma občas také či onaké pocity, je to normálne 🙂
Zdá sa mi, že to velmi hrotis. Na moj vkus. Nesnaž sa byť dokonalou, inak ta to zničí.
moje sa navzájom v noci budili... zaplakala jedna a zobudila druhú... tretia našťastie spala tvrdo...
Venuj sa tomu, čo je urgentnejšie (ak je niečo teda urgentnejšie).
A niekedy odignoruj aj obe deti, keď je to neúnosné, nie je to život ohrozujúce a vidíš, že to robia náročky 😃
Proste ty si rodič, deti počkajú. Nič iné im nezostáva. Zvyknú si, že vrieskaním nič nezmôžu a že je rozumnejšie pekne počkať, lebo to má väčšiu odpoveď.
Ber to tak , že deti sa tým naučia vnímať ze je tu aj niekto druhý a ma tiež svoje potreby. Aj oni sa musia naučiť počkať. ...
To mas sice pravdu s tym plakanim. No to su skor deti, ktore placu od rana do vecera. To nie, ze obcas poplace dlhsie tak bude mat do konca zivota traumu. Tie deti maju skor uzkost z uskostlivej matky. Na to si daj vacsi pozor.
*uzkostlivej
@beata_k moja mama by so mnou bola tak z toho so vychadzala.. inak ona mala 3 deti po sebe.
Rok je medzi nimi
Doteraz mam z toho vycitky, rozdiel 19 mesiacov a viac som sa venovala starsej ako babatku, kedze brala tazsie narodenie sestricky a bola v celku narocnejsia..
Ak nevies obriadit dvoch naraz, tak to druhe treba aspon slovne chlacholit, ze uz ides.
Netreba but zase fakt klbko nervov, ale hodit sa aj trochu do pohody, ze to proste terqz treba takto zvladnut.
Zase ked bolo len jedno dieta, tak sa skace len okolo neho preto to ja uz dlhsiu dobu az tak neprezivam ako pripravu na to druhe. Uvidime realitu 😅❤️
Je to len obdobie aj ja mám deti s malým vekovým rozdielom. Áno je to náročné.
Nedá sa robiť 2 naraz ... Očividne ste dobrá matka keď vás prepadajú takéto pocity. Musíte si to sama v sebe urovnať , že to proste nejde aby ste v jednu sekundu uspokojili všetky potreby ďalším 2 bytostiam aj keď sú to vaše deti.