Ako zvládnuť záchvat hnevu u dieťaťa?
Milé mamičky. Ako riešite záchvaty hnevu vašich detí. Dcéra má 4 roky. Dnes to bolo peklo ktoré trvalo hodinu a pol. Jedla pribinacik s plastovou lyžičkou, do ktorej keď kusla sa jej z nej odlomilo tak som jej ju zobrala. Začala doslova ricat. Naschvál. Pekne som jej vysvetľovala že už s ňou nemôže jesť . Ona ricala stále viac a viac. Objala som ju pekne jej hovorila nič nepomáhalo. Navrieskala mi aj do ucha ucho má ešte stále bolí. Išla som od nej preč ona všade za mnou chodila ricala v kuse nie a nie prestať. Robila to doslova naschval. Nezvládla som to už psychicky, dostala na zadok. Stále ricala. Zavrela som sa pred ňou do izby ona bola kopala na dvere ricala stále. Ju som zavrela do izby nech sa ukľudní nepomohlo nič. Až kým muž konečne neprišiel z roboty a neprerušil to. Ale bolo to peklo. Snažila som sa nevytocit ale to sa nedalo. Normálne som zničená z toho. Pekné slovo neplatí, krik neplatí, po zadku neplatí proste ako zvládate takéto vypäté situácie čo robíte? Ja som normálne hotová z toho ja som mala sto chutí sa zobrať a odísť preč niekde od nej.
Pozname. Treba to vydrzat, kym najhorsie emocie neprejdu. Ja sa vzdy spytam, ci je uz lepsie, ci to preslo. Niekedy to trva, no syncek uz vie sam povesat, maminka, neviem, preco placem… a rici. Potom sa objimeme a zaobwrame sa tymi emociami. Nie: ziadne na zadok a netrestat samotou
Este sa jej mozes ospravedlnit, ze si to nezvladla. Povedat jej, ako zufalo si sa citila, popracujte na tom rozlisovani emocii
Ďakujem pekne všetkým za rady, aj za pochopenie. Vezmem si každého rožka troška a skúsim to nabudúce aplikovať.
Ja taketo situacie riesim s malou ( v januari bude mat 3 roky ) , ze proste ju necham, nech si to vyskusa sama. Ak by sa nam toto stalo, povedala by som jej, nech mi ti lyzicku da, ze je prasknuta, moze si ublizit, ak by prechadzala do amoku, a nechcela by mi ju dat, nechala by som jej ju zo slovami : tak si to vyskusaj sama , ale lyzicka sa pokazila , ublizis si. Mozno drsne, ale teda u nas to zabera. Dcerka rychlo vzdy pochopi, ze mam pravdu a chcem jej len dobre. Pamatam si, ako cez leto sme boli na prechadzke, samozrejme popri kraji zihlava. Dva krat som jej povedala , aby tade nebehala, ze sa poprhli a bude ju to bolet. Uz, uz prechadzala do amoku, povedala som jej ok, rob ako myslis. Vbehla tam v tych kratasoch s holymi nohami. Samozrejme sa cela doprhlila a spustila rev. Zavolala som ju k sebe, upokojila, a vysvetlila jej co sa stalo.
@lonely66 však sa rozčúlila sama nad sebou :D. Dieťa v amoku nevníma ako sa chová, skákanie po hlave ja vnímam ak sa mimo amoku dieťa správa neslušne a vydupáva si veci. O skákaní po hlave sa môžme rozprávať u príčetného dieťaťa, ktoré je pri plnom vedomí. Inak muselo to byť hrozné, súcitim s autorkou. Asi by ma okrem hore spomenutých vecí zaujímalo aj kedy sa to opakuje a za akých okolností a či nemá ďalšie diagnózy keď má tak nízku frustračnú toleranciu.
@simona1306 Máš super prístup, že jej to vysvetlíš formou príčina- následok.
Inak, takéto stavy mávajú aj hypersenzitívne deti, alebo aj inteligentné deti s nepomerným vývojom emocionality k intelektu . Hypersenzitívne deti napríklad celý deň niečo môže dráždiť, okolie o tom samozrejme nič netuší, lebo sa jedná o prehliadnuteľné maličkosti a tak sa tieto deti veľmi rýchlo preťažia. Práve tvoj prístup sa odporúča, aby sa dieťa naučilo so sebou a okolím fungovať.
@berenika39 krasne napisane
Laska sa neda prehnat. Ale laska nie je to, ze nechas so swbou zametat. Tak ako prisne rodicovstvo nie je podla mna ani studena sprcha ani par faciek
@lonely66 Jak by to zvládli - hezky si žili a děti se přidaly. Jen my se teď pořád honíme za dokonalostí a potřebujeme, aby vše bylo tiptop, a bohužel sociální sítě nás ubezpečují, jak musíme být dokonalí rodiče - za cenu bití, sprchy....???????
@lonely66 veľmi obšírna téma, mimo diskusie. Dnešné deti sú chorĺavejšie, pozerajú viac tv a bývajú prestimulované, rodiny žili inak - víac pokope a dieťa vychovávala celá dedina rodinných príslušníkov (fungovali sociálne väzby, rodinné zázemie!). Deti v tomto svete psychicky strádajú, už nie sú to čo boli. Zároveň nedá sa to porovnať, dnešné podmienky na výchovu sú neporovnateľné.
O generáciach slušných Slovákov by som pomlčala. Čo sa týka fyzických trestov. - zanechali následky a o alkohole na cumlíku a štamperlíkoch na spanie pre deti ktoré kritizoval sám Štefánik nehovoriac. Na Slovensku je preto stále veľa domáceho násilia, alkoholu a pod. Jediné čo nás drží, že Slováci sú šikovní.
@jakubrianka dakujem, si druha osoba, ktora uznala moj pristup k vychove. Vacsinou sa stretavam len s kritikou, ze co som to za matku , ked vedome vystavim svoje dieta nejakej nebezbecnej situacii .
@jakubrianka Ja hypersenzitivne dieta mam, ale urcite nemava 1,5 hodinovy amok. To by na take dieta bolo privela. Samemu by take hucanie bolo neprijemne. Tie deti su obzvlast citlive na hluk.
@simona1306 a tak to nie sú vyslovene nebezpečné situácie čo si popísala. Proste máš dieťa so silnou osobnosťou, ktoré rozmýšľa a potrebuje vysvetlenie prečo nemá čo robiť, niekedy (v rámci bezpečnosti samozrejme) skúsiť na vlastnej koži.
Ja neporadím, ale úplne viem o com píšeš. Mam dvoch synov, prvý poslušný, žiadne scény, nič. Mladší pravy opak. Tiež robí takéto scény. Nie hodinu a pol, ale zase zopakuje si to viackrát za deň. Každý deň. Uznávam aj ja, je to na nervy.
@beata_k či naozaj nemala z liekov, alebo z choroby…Pri atb treba dopĺňať tiež béčka ako som písala. Deti reagujú naozaj na všetko. 1,5 h je veľa, ale záleží aj ako reagovala matka a všetko okolo.
@simsalabim Ja som zazila, ako toto funguje aj na dospelu osobu. Sestra ked mala 18, tak sa chystala na stuzkovu a nejako sa jej zazdalo, ze vyzera zle. Dostala z toho totalny hysak, nedokazala sa ukludnit, nebola s nou rec, hoci vyzerala perfektne a vsetci sme ju o tom uistovali. Plakala a hystercila. Nakoniec nabehol otec, inac kludnej povahy a zvrieskol na nu nieco ako:"Okamzite prestan, lebo ti taku uvalim, ze sa z toho po...!"
Ja som zdesena isla za nim, ze co to malo znamenat, od neho to bol sok. A on s uplnym kludom povedal, ze to je taktika, ktoru ich ucili na vojne, ak by sa niekto zrutil. A fakt je, ze sestra sa naozaj hned ukludnila a isla na tu stuzkovu.
@lonely66 tohle je úplně jasná odpověď - veď my jsme taky dostávali - ale to se nedá objektivně zhodnotit, co to s lidmi udělalo... já to beru tak, že problémy se neřeší bitkou. Já vím, že i když jsi sem tam dostala, nebiješ ostatní. Ale ne vždy to tak je. Násilí páchá násilí. Neoddiskutovatelné. Je tu spousta diskuzí, kde se ptají ženy, jestli je ok jedna facka do měsíce od manžela - kde to má původ? Bohužel nevidím jediné pozitivní hledisko, kdy by rána (na zadek, facka) cokoliv vyřešila. V rodinách by nemělo mít bití místo, ani dětí, ani nikoho jiného. Když řešíme problém se šéfem, však mu jednu neflákneme? Ani on nám... Vztáhnout na někoho ruku je dno. Ale ok, je to můj názor, vím, že jsou i jiné.
@jakubrianka presne toto kombo mame doma. Hypersenzitivny a ten nerovnomerny vyvoj intelekt vs emocie. Len uz by to mohlo prejst uplne, nie vzdy len na cas. Teraz po nastupe do skoly je to zas trocha narocnejsie 😒
Úplne si viem predstaviť tu situáciu, čo si zažila. My sme podobne amoky mali u mladšieho od 1 roka, hodil sa o zem, ked nieco nedostal, vrestal, keď sme od neho odišli, vrestal ešte viac, keď sme k nemu prišli, bil nás a vrestal ešte viac... nepomáhalo fakt ze nič. On aj oči mal také, akoby pri tom pozeral cez nás, keď už vedel hovoriť, tak len dokolecka opakoval, čo chce, žiadne objatia,vysvetlenia alebo pokusy o dohodu nefungovali. Trvalo to asi do 5 rokov, niekedy aj 2-3x do týždňa, minimalne pol hodinu. V skolke ho vychvalili, aky je super, prisiel domov a spustil koncert, lebo napr.nemohol stlacit gombik vo vytahu. Alebo ze pred obedom chcel cokoladku.... Bol schopny si ju pytat kazdy den, nikdy ju nedostat a aj tak to skusat zasa. Väčšinou potom od únavy zaspal. A co tu ženy píšu, že bitkou alebo sprchou "ukludnit".. To by som ho musela zmlatit do bezvedomia, raz som mu len skúsila frknut pri tom vodu do tváre a taky vresk dokázal spustit v kúpeľni, že sa fakt divím, že na nás nikto neposlal políciu. On z toho vyrástol, teraz už len tak normálne poplace alebo sa na pol hodinu oduje. Starší toto nemal, takže to bolo povahou alebo nedovyvinutym mozgom alebo co. Aj sme zvažovali psychológa, len on 99% času fungoval normálne. Ale to jedno percento nás vtedy absolútne vedelo vysat. Ale vždy, keď som to tak analyzovala, tak vacsinou spúšťačom bola únava alebo hlad, najhoršie kombinácia a niekedy som to uplne zabila nevhodnou reakciou na zaciatku. Poradiť neviem, nám nefungovalo nič, vyrástol z toho. Ak som ho zo zúfalstva niekedy capla, tak som potom z toho mala akurát zlý pocit.
@mirka0677 veď toto absolútne nič nepomáhalo ja som bola kľudná asi pol hodinu ale potom aj mne už ruply nervy...bolo to strašné...máva takéto výstupy keď nie je po nej ale väčšinou sa ukľudní do pol hodiny, pomôže že sa jej povyhrazam keď neprestane bude zákaz niecoho. včera to bol extrém hocičo som urobila proste to bolo horšie a horšie jej reakcia akoby v Tom bola zacyklena ako hovorím až kým neprišiel muž domov a nejak to prerušil. Ona takto s nami skúša krútiť asi pol roka čo som si všimla, pred tým si porevala trochu a prešlo to. Teraz proste bude ale do slova ricat kým nebude po nej a zase ja nechcem ustúpiť aby sa nenaučila že bude ricat a dosiahne čo chce... Ďakujem pekne za reakciu a je dobré vedieť že nie len my toto prežívame. Možno to bude povahou je baran a ja býk takže dve rohate sa natahaju 😃 a nikto nechce ustúpiť. Snáď je to len obdobie a prejde to no ale zle mi bolo až do večera z toho cirkusu včerajšieho.
@berenika39 ja v podstate s tebou suhlasim, netvrdim ale, ze teda tiez zo zaciatku, kym som nevedela ako pracovat s dcerou , mi tiez nerupli nervy a dostala cez zadok. Dostala, a z amoku jej to pomohlo. Teraz to uz nerobim , lebo to riesim inak, ucinnejsie, ale nesuhlasim s tym prirovnanim, ktore sa vo vsetkych tychto temach objavuje, ze v robote ti sef tiez neda po zadku, alebo manzel, alebo priatel. Je to absolutne ina situacia, pretoze dospely clovek vie svoje emocie spracovavat, vie ako ich potlacit, ako sa snimi vyrovnat. Toto ale dieta nevie, a 90% zien sa k tresnutiu na zadok uchyli len v situacii, ked ma dieta amok a nic ine nezabera. A to je ten rozdiel. Ano, nedostanes od sefa ked urobis nejaku chybu, ale si predstav situaciu, keby si ta sef zavola do kanclu, vycita ti nejaku chybu, ty sa zrutis na zem, zacnes plakat, kricat a nedajboze kopat, keby ta chcel upokojit. Proste ten sef by tiez nevedel ako reagovat, a tiez by sa uchylil k nasiliu. Samozrejme, je to ine , ked dieta nieco vyleje, alebo na prvy krat neposluchne pokyn rodicov a ti ho nasledne strieskaju, s tym nesuhlasim ani ja. Ale dieta v amoku je proste uplne odlisna situacia
Ber to ako prilwzitost naucit ju vysporiadat sa s emociami, rozpravajte sa o tom, co sa dialo. Nechces v nej vybudovat pocit, ze v nestasti ju nemate radi,ze je sama nepochopena. Drzom palce a pevne nervy
Autorka my sme tiež rozmýšľali, že keby sme sem tam ustúpili, tak by k tomu nedošlo, ak slo o zachvat, kedy sme mu nieco nedovolili. Ale presne, podľa mňa by to potom ešte vedel aj schválne si vydupavat krikom, čo chce. Takto to boli len tazko nezvladnute emócie. Ktore nám vzali 10 rokov života🙂

Ahoj. Možná bych začala už někde před tím, než jsi ji tu lžičku vzala. Děti tyhle rychlé akce, kdy se jim sáhne bez varování na něco, co mají, blbě snášejí a strašně si to berou - fakt tragicky... jakkoliv my to nechápeme. Třeba využiješ příště k předejití takové situaci - vzala bych nejdřív jinou lžičku, tu zlomenou jí ukázala, vysvětlila, že je potřeba ji vyměnit, aby si třeba něco neudělala v puse, a dala tu novou. stejně když jí chceš vzít cokoliv - a čekáš, že se vztekne - nabídni jinou možnost rovnou. Zkus.
Mmch - jak řešíte doma konflikty s manželem? Předpokládám, že si nedáte pár facek. Tak to zkus tak i s malou - děti jsou taky lidi. Naučila by se tím, že když nevím kudy kam, řeší se to bitkou, třeba ve školce - mám problém, bouchnu, plácnu... A ne, není to jiné...
V jiných zemích jsou fyzické tresty dokonce trestné, a já chápu, že je to generačně zakořeněné - ale co prožívá dítě, které je psychicky v pytli a neví, co se sebou, dostane ledovou sprchu???? Jak mu asi je? Je možné, že se uklidní, příště nezopakuje - protože panický strach, rezignace, rozhodně z toho nepochopí, proč se situace stala, za co je trestané, a už vůbec to nemůže použít k řešení dalších podobných problémů.
Klid, přejde to, prošly jsme si tím všechny, pevný nervy přeji.