Aký máte názor na spávanie dieťaťa s vami v posteli?

Ahoj, tak ja to robim tiez, ale nie na noc, iba cez den. Citala som, ze deti do manzelskej postele nepatria, ale mne sa to zatial osvedcilo ako jedina spolahliva vec, ked chcem maleho na dlhsi cas ukludnit. Vsade mi mrnka alebo place. Ak sa chcem ist napriklad v klude osprchovat, dam si ho do svojej postele. Moja vona, pravdepodobne, ho utisi na potrebny cas, ale potom ho vytahujem a davam na gauc alebo na chvilocku do drndatka. 😉 Do postielky ho davam iba na noc, chcem aby ju mal fixovanu s nocnym dlhym spankom.

Tiez si malu beriem v noci k sebe, ak ma zle sny alebo ju bolia zubky a pod. Ona sa sama vypyta a ja si ju tam vezmem. Vacsinu noci ale prespi sama v postielke. A samozrejme, ked je chora, vtedy je na mne nalepena cez den aj v noci.
Jedine som sa ju od zaciatku snazila uspavat len v postielke, aby si nezvykla na zaspavanie v nasej posteli.
Ale nemyslim si, ze zobrat si dieta k sebe je nieco zle. Ved je to maly tvor, co ak sa boji tmy alebo ma zle sny, vtedy je predsa u maminy najlepsie.
Ale nemam nic ani proti mamam, co to dokazu ustat tak, ze dieta ostane v postielke, to len ja som asi makkys. 🙂

maly so mnou spi v posteli od narodenia, prvy mesiac bola snaha v postielke, potom sme to vzdali a spime spolu az doteraz. hresim? no nech 😝

ja osobne si to neviem predstavit, yasmi zaspavala od narodenia vo svojej postielke a tak to zostalo 🙂

Nemyslim,ze to je nieco zle,ale podla mna to moze byt nebezpecne, ze sa dietattko prilahne, uz sa to zial stal. Z toho dovodu to neriskujem a maly sa pekne naucil spavat v postielke.

Ja spim s malinkou na nasej posteli priblizne od druheho tyzdna, priatel aj tak spi v obyvke, kedze rano skoro vstava a ma pracu kde musi byt oddychnuty a vyspaty.... Natalka sa nestrhava zo sna, ked je pri mne a v noci spinka dlhsie. V postielke to bolo same be-be- be a teraz spi ani nemukne.... 😉
Aj mne sa spi lepsie, ked viem, ze je pri mne 🙂

Dcéra spávala do 10 mesiacov so mnou, nemali sme kde dať postieľku a 3-krát sme sa sťahovali. Ten tretí raz už do svojho a hned prvú noc išla do postieľky a v pohode to zvládla. No a syn, ten je prefíkanejší, ten spí do polnoci v postieľke a od polnoci s nami, aby sme sa vyspali všetci 😎
Neverím, že ak matka nie je pod vplyvom akýchkoľvek omamných látok by bola schopná malinké priľahnúť. V jednom časopise dokonca o priľahnutí písali, že to bola výhovorka ak bábo zomrelo na SIDS, keďže ich nič iné nenapadlo. Ja som sa napríklad bála, ked spali medzi nami, že manžel nedá pozor, ale ani jediný raz som nemusela zasahovať, aj ked som prvé noci spala v strehu 😉 Ved ja som aj počas noci niekolkokrát hore, ako načúvam, či je všetko ako má byť. No a pre zaujímavosť ešte jedna historka, ani nie mesiac stará. Dcéra bola chorá, tak som ju zavolala, nech si ľahne medzi nás, asi po hodine ma zobudila, či už môže ísť spať do svojej postele 😀 😀 Pointa: aj ked spávala ako bábo s nami, je teraz uplne spokojná vo svojej posteli, takže nebojte sa s detičkami spať spolu, pokiaľ to obom stranám vyhovuje samozrejme.

no maam 3,5 mesacneeho drobca a veru od narodenia spinkaa pri mne v manzelskej posteli 😝 a manzel je vystahovanyy v obyyvacke..kedze sa potrebuje vyspat a mi sa kojime kazdee dve hodky tak mu to tak aj momentaalne vyhovuje..po cisaraku vstavat kazdu chvilku k postielke,nahynat sa,vyberat a zas ukladat baabo som si nevedela predstavit..ciitm sa ja aj drobec dobre ked sme spolu a akosi sa hroziim chvile ked ho musiim naucit na postielku 😖 je to o dost pohodlnejsie pre oboch ked v noci vstane na papanie,ja len vytiahnem prskom,napapaa sa a spii dalej.. 😉

jasne, ze spolu s maminkou, ved vsetky cicavcove mladatka spavaju pritulene pri matke, alebo my sme nieco ine ako oni? 😕

moja spi v postielke,ale tiez si ju niekedy dam k sebe a to aj ked je mm doma ..nevadi mu to..

moj syn zaspaval od narodenia v postielke a nikdy nespinkal s nami... a zostalo to takto aj teraz .

my spinkame s malym spoločne, niekedy dokonca tak že je preveseny na mne ako taka opička 😀 😀 ... ja poznam svoj spanok, viem že ked sa potrebujem pretočiť na druhu stranu vždy sa najprv prebudim a tak pretočim, takže o prilahnutie sa nebojim... dokonca ma fundovane osoby ubezpečili že pokial niesom pod vplyvom liekov alebo alkoolutoto nehrozi.
Je to prijemnejšie pre mna i maleho praktickejšie kedže v noci niekolkokrat kojim a nemusim tak maleho preberať tym že ho prekladam z postielky... Nemienim to zmeniť priliš skoro, na spanie vo vlastnej posteli mame ešte par ročkov čas 😉

lea[19 mesiaccov]spinka vedla manz. poseli vo svojej postielke Noemi[5 rokov]spava zvlast v 2 izbe od 4 roku -ale vzdy sa stazovala ze sa boji ked sa zobudi v noci,odkedy mu ma nocne sluzby[cca 2 mesiace]noemi sa pristahovala ku mne takze vsetci spime v spalni

male spali s nami az pokym sa same nepytali do postielok, i ked my sme toho teda vela nenaspali 😀
cez den boli v postilke a v noci s nami
a to iste teraz s najmensou, mne sa zda byt lepsie citit v noci malu, ved aj kojenie je jednoduchsie, len sup prsnik a spime dalej 😵
citit jej vonu, ked ma chytne za prst....ved to je nieco prekrasne...rano sa zobúdim na jej dzavotanie.... 😵 😵

ja to viem porovnat, napr. dvojicky sa uz nechodia tulit do postele....povedia : Ale, mamiiiii, ja som uz velkaaaa 😝

Toto tulive obdobie tak rychlo zbehne, kocky...
preto ja si malu budem davat spat s nami, pokym ona bude chciet, pokym to budeme zvladat aj my s mm, pre mna nieje nic krajsie!!!!
😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵

spinkame spolu vsetci traja a milujeme to 😵 rob ako citis maminka ...

tiež si myslím, že to nie je zhrešenie 🙂 my takto spávame už niekoľko rokov, dcérka má 2,5 roka teraz a niekedy sa k nám ešte nasáčkuje aj náš 4,5-ročný🙂 nám to vôbec neprekáža, skôr naopak 😵

Je celkom zvláštne vidieť, že niečo, čo je absolútne prirodzené pre cicavce, ku ktorým patríme - spanie s matkou, sa považuje ešte stále za "zhrešenie".
Prvá dcéra s nami nespávala, lebo to nevyžadovala. Od narodenia spala vo svojej postieľke ale druhá dcérka od narodenia spí s nami a bude s nami spávať, kým si to sama nerozmyslí. 🙂

syn spal s nami od narodenia, lebo mal reflux, mala som ho rýchlo po ruke, ak sa niečo dialo. od dvoch rokoch bez akýchkoľvek problémov išiel spať do svojej izby a vlastnej postele. dcérka je väčší pohoďák, spí v postieľke ale na kojenie ju beriem do postele a často tak aj zaspíme, takže pol noci prespí v našej posteli s nami. keď mm nie je doma, deti spia stále so mnou. nevidím na tom nič zlé. deti sú spokojné, a ja tiež 🙂

Ako pise Bihan: nespavala,lebo nechcela. Ked mala 4,5 mesiaca som to povazovala za nutne ja,kojila sa kazdu hod a pol,takze spavala s nami. Ale v 6 mes naspat do svojej aj postele aj izby. Teraz (3 roky) zacala v noci chodit k nam. Ale nikomu to nevadi,zvacsa sa az rano zobudime,ze je medzi nami.

dlho som sa tomu branila, ale od cca 4.eho mesiaca sa budime aj 10 x za noc na cicik a to sa inak neda....takze sa sardinkujeme.... 😀 ale uzivam si to....len keby sa stale nebudila.... 😝

nasa spi tiez s nami v posteli a vytlaca nas 😀 s postele aj rozprava so spanku je to zlate 😵 lubime ju, je to aj lepsie lebo aj dlhsie spi ako v postielke a niekedy zaspi len natom ked pocuje ako dychame 🙂

nasa tiez spala s nami od narodenia az do 9 mesiaca, potom sme kupili postielku s odoberatelnou bocnicou a spi vedla nas 😀 teda vedla mna 😀
ale ja som milovala ked spala medzi nami 😵 ziadne zhresenie 😨

moji spali od narodenia v postielkach. Podotýkam dvojičky, ale keď boli chorí a chceli byť somnou, tak som ich dala k sebe. Ešte aj teraz sa stane často že nadránom jeden z ních prejde ku mne 🙂 Občas sa stane že obaja préjdu kumne, tak vtedy som ako sardinka mädzi nimi 🙂

nasa malicka spava s nami....25dni sme boli v nemocnici, doma sme ju potom max. tyzden davali sem tam do postielky ale odvtedy haja s nami...nemienim to tak skoro menit...som spokojna...

my spime vsetci spolu a nemenila by som aj ked muz niekedy nadava ale nech...ja som takto stastnejsia.Od narodenia tak spinkame,mam ju stale zakritu 🙂 postielku sme zrusili v 6 mesiaci

Spime spolu od narodenia a budeme az dokym si to maly nerozmysli. Je to ABSOLUTNE prirodzene, ziadne ''zhresenie'' alebo ako to ty nazyvas. Ak to tak citis, tak spi s malinkou, je uplne jedno, co ti ini hovoria

Starší spí s nami od narodenia doteraz a vôbec nám to nevadí, ba naopak ked spí u starkých tak sa tam akosi bez neho nevieme uložiť . Mladší spaval tiež s nami cca do 7 mesiaca kým som ho kojila...Normálne sme spali v manzelskej posteli všetci štyria...a bolo to super...Mladši teraz spava v postielke ale tak že ju má prirazenú z mojej strany a mriežku má spustenú a každú noc okolo 1.00 prelezie aj tak ku mne..
Takže v podstate doteraz spávame všetci štyria
Ja natom nič zlé nevidím a už vôbec vy som to nenazývala zhrešením...Veď pre mňa sú ešte stále maličkí a desím sa toho že za dva roky sa už pomaly začnú odťahovať, budú sa hambiť dať mi na verejnosti pusu...
Jednoducho ja si ten čas chcem vychutnať...
Milujem to keď jeden ma objíma, druhý hladká a hneď ráno mňa aj manžela zobúdzajú bozkami...
Nemyslím že týmto ich nejako pokazím alebo rozmaznám....snáď z nich vychovám milujúcich mužov 😀

nas maly zaspava v nasej posteli, potom ho prelozime do jeho postielky a vacsinou rano, ked uz nechce spat, tak si ho dame zase k sebe. s nami este pekne zaspi. alebo ked v noci place, tak si ho dame k sebe a mame ho tam az do rana. ale ja som v tomto smere trosku sebecka. snazim sa ho tam nemat, lebo ked je medzi nami, ja sa vobec nevyspim. uz som mu parkrat prilahla ruku alebo nohu, tak sa ho tam bojim mat. a ked bol uplne malicky, tak som ho tam nechcela mat, lebo sme mali monitor dychu a chcela som, aby lezal na nom.

ahoj, ja som bola na začiatku proti tomu ale malý sa mi kojil každú 1,5h. takže bolo pre mňa lepšie ho mať pri sebe a nie stále vstávať a ukladať ho do postielky. Manžel to pritom častom kojení vzdal a odsťahoval sa do detskej izby. Teraz má Jurko 2roky a stále spíme spolu. A doma sme všetci spokojný a vyspatý