Bojím sa ho nechať s niekým iným. Čo s tým?

amadora
29. máj 2009

Chcem sa podeliť o môj problém a strach a možno ho spoločne prekonať s niekým kto si tým prešiel. Od kedy sa môj synček narodil som stále s ním. Snažím sa všemožne vyhýbať situáciám keď by mi ho musel postrážiť niekto iný. Keď je to nevyhnutné, tak ho nechám s manželom. Ale aj to mám obavy. Muž mi vyčíta že mu neverím. Ale ja to nemyslím v zlom, len proste mám hneď plno zlých myšlienok a myslím na to čo ak sa niečo stane, čo ak malý bude za mnou plakať, čo ak si s ním nebudú vedieť dať rady a že ja si ho poznám keď niečo potrebuje, to nikto druhý nevie. Sama cítim ako ma to obmedzuje, aj keď som chorá alebo unavená, mám problém odísť do druhej izby od syna a pospať si, stále načúvam čo sa robí. Chcela by som občas stráviť čas len s mužom, raz za čas si urobiť romantický večer. Ale keď si predstavím že mám nechať malého s niekým iným, už teraz mám z toho kŕče v žalúdku... čo s tým?

digysa
8. jún 2009

Este som chcela, neviem kto to tu pisal....mozno amadora, alebo ina kocka... ze sa boja aj ked je dieta v inej izbe s manzelom,alebo s babkou a ona je v druhej, tak sa nemoze odreagovat a iba pocuva, ci je vsetko v poriadk...

Tak to je podla mna uz zrele na psychologa...chudatko dieta... nie je mu dopriate ani kontakt s ocinom len vo dvojici.... 😢

ukana
8. jún 2009

baby, citala som vas a musim sa nad jednou vecou pozastavit............bojite sa o dieta, zo svojich nejkaych sebeckych pocitov, lebo mate pocit, ze nik sa nedokaze tak dokonale postarat o vase dieta ako vy, ale pozreli ste sa niekedy na vec zo stranky dietata? nepochybujem, ze vsetky svoje deti milujete nadovsetko, a preto by ste im mali dopriat priestor..........priestor byt par hodin so starou mamou, ktora ich nauci zasa nieco ine a ked budu vacsie, budu s nou mat krasny vztah, s otcom, ktory sa s dietatom zahra inak ako vy a ukaze mu nieco nove, vezme ho mozno na ine miesta ako bezne chodite...........skuste to davkach dietatu dopriat, ten pocit, ked sa stastne vracia do maminho narucia, ktore je take jedinecne, ze ho nik iny nenahradi 🙂 🙂

amadora
autor
8. jún 2009

No tak digysa a ukana, skúste lepšie čítať a potom písať o sebectve a psychológovi, čo si mimochodom vyprosím 😠 . Písala som že je to hlavne o tom že tu nemám na výber komu dať strážiť malého a preto na to nie som zvyknutá. Ale keď bol menší tak ho strážila aj krstná a podobne. Takže ho určite neizolujem. A s mojím mužom bol nie raz a sám, takže im doprajem ak "kontakt vo dvojici" a nie je chúďa dieťa. To že mám o neho strach neznamená že to nepraktizujem. Tak sa trochu uvedom ty "supermama".

ada085
8. jún 2009

inak baby mali by ste vazit slova a neobuvat sa do zakladatelky temy. koniec koncov, treba ozaj lepsie citat ona chce svoj strach prekonat, chce s tym nieco urobit, tak prvy krok urobila. bola s manzelom vecer vonku, bez maleho. su ludia, ktori maju ten strach v sebe zakoreneny, patrim tiez medzi nich. ale malu neizolujem, necham ju inym, len sa bojim trochu viac ako mozno vy. a ked sme pritom, vcera a dnes manzel strazil malu, kym som ja vybehla do mesta. raz sa buchla hlavou o kraj skleneneho stola a dnes padla hlavou dolu zo sedacky. nastastie ma len modrinu. ale ocko sa poucil a druhykrat bude davat vacsi pozor 😉 no bat sa aj tak budem.

amadora
autor
8. jún 2009

Aďka ďakujem 😔 Presne ako píšeš, ja sa snažím s tým niečo robiť, ale strach budem mať vždy. Možno to je aj tým že v posledných rokoch som nečakane prišla o ľudí ktorých som milovala a ostalo to vo mne.... Adi posielame pusu na boľačku a tatko určite dá viac pozor nabudúce 😉 Také úrazy poznám 😅

jankajs
8. jún 2009

Baby, tak ja mám prúúúúúúúúúúser 😝 😅 Malý občas zostáva s tatinom, babkami, chodíme na návštevy, aj medzi deti /sem - tam popoludní do klubu/ - kde mám kamošky učiteľky. Nikoho sa nebojí, naťahuje ruky k hocijakej krivej babke, pri ktorej sa pristavíme na kus reči na prechádzke, deti zbožňuje, ale.........
Od detí nechce ísť, to mu nechýbam, keď ma nevidí aj hodinu, babky znesie tak na 15 minút, no s tatkom doma sám - tak to je hotová pohroma. Niekedy to trvá chvíľu, tak do 5 min. je po plači, ale ak sú vnútri v dome, nemôžem zatvoriť ani dvere na WC. Začalo to, ako som ho nechala samého, kým som vybehla von zachraňovať krk operencom, ktorým sa náš pes rozhodol pomôcť v odtučňovacej kúre. Proste nebol čas malého obliecť, zbehnúť s ním dolu 18 - timi schodami a nezabiť sa pri tom a vbehúť do toho cirkusu, kde lietalo perie a chlpy... Kým som sa vrátila, malý sedel pri dverách, oči plné sĺz a výčitiek a pusa otvorená v žalostnom náreku. Odvtedy ma stráži, v dome všade za mnou ide, hoci len prenášam prádlo alebo idem do špajze. Má strach, že ho opustím a nevrátim sa? Ako to vnímajú tak malé deti? A dá sa tomu pomôcť, či som to zbabrala na plnej čiare a musím počítať s tým, že mi už neverí, že prídem?... 😔 Vysvetľujem mu, čo robím, kam idem, a že sa vrátim. Jašíme sa, mojkáme, pusinkujeme, myslím, že nedostatok lásky to nebude, ocko ho uspáva, aj kŕmi večer, tak mi to vychádza, že je to prosto tým zážitkom, že ho mama opustila a slovám - miláčik, ja sa hneď vrátim - veľmi nechápe. Hm, ak som veľmi mimo tému... tak ma presuňte 😉

amadora
autor
8. jún 2009

Jankajs ja som tiež občas musela takto vybehnúť na dvor, ale našťastie môj malý poctivo sedel pri dverách a bez plaču ma čakal. Ale vždy som tŕpla pritom... niekde som presne o tomto čítala že treba to dieťatko naučiť že sa vrátiš. Postupne ho to trénovať formou hry. Napríklad sa mu schováš do druhej izby a keď zamrnčí alebo zavolá mama tak sa mu ukážeš, akože super našiel si ma. A pomaly ten čas kým sa mu ukážeš budeš predlžovať. Aby vedel že aj keď to dlhšie trvá, ale vždy prídeš späť. Neboj, určite sa to dá doporiadku 😉

mamutka
12. jún 2009

tiez neviem maleho nikomu nechat, ale ved sme tu sami, tak nie je vela prilezitosti, kedy by ho dakto chcel tahat von alebo co, aj manzela som zo zaciatku sameho nechcela pustit s kocikom. ale mna vie na ludoch najviac pobavit taka hlupa veta - ved pokocikujem, ty si oddychni......to ako si fakt myslia, ze zena co je stale s dietatom, v noci vstava a pod., tak nechce ist na vzduch a pekne sa prechadzat s babatkom?! trochu mimo nazor, pre mna je prechadzka s malym krasa, mne by pomohli, keby mi zachod a dlazku umyli dakto, ale taku pomoc neponukne nikto, zejo.....zato motkat sa vonku a posedavat na lavickem na to by ich bolo, a ty matka, upratuj zatial doma, ved nemas kedy. ho.no 😀
no a bojim sa on maleho priserne, ze dajaka choroba, ze do nas dajaky ozran vrazi, ze sa smyknem ked ho mam na rukach, uz budem chora z toho, aj tesit sa z neho bojim....
a co by som sa nebala, ved ked idem cez krizovatku, kde mam naraz zelenu ja a auta co idu z boku, tak vobec neberu ohlad ze tam som, clovek opatrne vyrazi a vodic co ho davno vidi ani len nespomali, bud cakam, kym prejdu vsetci a zelena mi zmizne, alebo vyrazim ked viem ze su daleko a vidia ma a snad spomalia ked vedia ze mam zelenu aj ja...to tazko, skoro som dnes odpadla co mi urobili a je im jedno ze idem, som davno na prechode, dovalia sa akoby som bola priesvitna a kocik takisto a rovno okolo nas, kazdy z jednej strany.
takze tak, v dnesnej dobe a pri arogancii ludi mame vela dovodov na strach.

briketa
12. jún 2009

Porodenim dietata neziskavame nan vlastnicke pravo...bolo nam len prepozicane na par rokov vychovy 😉

ada085
12. jún 2009

hej a porodenim dietatka nam aj vznikla zodpovednost voci nemu. 😉 to ze sa niekto o to dietatko viac boji, este si ho nemusi hned aj privlastnovat ci ako to bolo myslene 😕

briketa
12. jún 2009

Ada, zodpovednost a posadnutost su dve rozdielne veci, niektore konania pisane tu v prispevkoch tu uz hranicia s posadnutostou.
Ja napriklad nepovazujem vobec za spravne odstavovat manzela na druhu kolaj, posadnuto ho kontrolovat a vsetku lasku a pozornost venovat len babatku. To vobec neprospieva medziludskym vztahom....
Vsekty sa citime maximalne zodpovedne za svoje deti, ale velmi dolezita je tam ROVNOVAHA. Vo vsetkom.

amadora
autor
12. jún 2009

Briketa a podľa čoho súdiš? Podľa pár riadkov? Či chodíš na osobné kontroly po rodinách že tak dobre poznáš rodinné pomery tých čo tu "posadnuto" píšeme? 😕

briketa
12. jún 2009

amandora, nie je spravne napisane, ze sudim. mam na to svoj nazor, tak isto ako ta druha strana.
este cosi ma ku tomu napadlo - mysliet si,ze vsetko viem najlepsie (co sa tyka babatka) a hlavne ked to pise prvorodicka....keby niekto pisal o tretom, ci piatom nepoviem, ale prve... to je take, no... nezrele 😅
mat pocit, ze mi dieta chyba, mysliet nan co sa s nim deje ked je s niekym inym, to je uplne prirodzena reakcia, ale upenlivo bat sa vypustit ho z ruky na hodinku s niekym inym, to je naozaj prehnane....

amadora
autor
12. jún 2009

No ja mám na to iný názor a podľa mňa báť sa o niekoho koho milujem je normálne. A ja čím viac mojich chlapov ľúbim, tým viac sa o nich bojím. Ak niekto nemá strach tak asi nemá ani srdce. A považovať lásku za posadnutosť... no ľutujem človeka čo má taký názor lebo lásku nikdy nepoznal 😔

briketa
12. jún 2009

amadora, zase ti budem oponovat, ze laska a prehnana uzkostlivost su dve odlisne veci. a to je realita, ktoru nezmenis.
napisem ti jeden priklad - NIE JE TO PRIROVNAVANIE! je to len nieco podobne ale v uplne inej oblasti.
su ludia, ktori vlastnia psikov a povazuju sa za najlepsich psickarov a za najlubivejsich.
psov krmia blbostami, obliekaju ich do detskych handriciek, nosia v taskach, davaju si ich do postele, s vankusikom a prikryvaju perinou. a su presvedceni, ze to je to najlepsie co mozu robit.
pritom je to opicia laska a k ozajstnemu porozumeniu psich potrieb to ma na mile daleko. psovi viac skodia ako pomahaju.
skratka je to extrem. extrem nikdy nebude zdravy....

amadora
autor
12. jún 2009

Myslím že extrém je zamknúť dieťa doma a nedovoliť mu ísť von aby si neublížilo, 100x za deň mu umyť ruky aby neochorelo a podobne. Ak je to že keď nie som s mojím dieťaťom tak na neho myslím či je ok extrém, tak si nechcem predstaviť aký máš ty vzťah ku svojmu dieťaťu...

briketa
12. jún 2009

o moje vztahy si starost robit nemusis, ale si zlata, dik 😎
ale keby prehnane kontrolne a uzkostlive konanie (nehovorim konkretne iba teba, lebo som reagovala vseobecne) bolo tak normalne ako pises, nebolo by to tu v MK ako palciva tema 😉 uz len to hovori same za seba.... 😉

zuzpolka
12. jún 2009

ahojte, už som sem raz pisala, že som tiež taka naviazana na malu a nikomu ju nedavam....
a nemyslim si že je to prehnane, proste chcem byť s nou najviac ako sa da kym ešte nie je velka, potom už nebude chcieť byť na mne nalepena 😀 ja nevidim na tom nič zle 😒
ked si ju muž zoberie niekedy von na prechadzku či bicykel tiež stale myslim na nu a bojim sa 😔
a ešte niečo...briketa, aj psa mame a presne ako pišeš v zime chodi oblečeny a spava s nami v posteli 😀 😝
🤐 😀

amadora
autor
12. jún 2009

No teda ty asi čítaš medzi riadkami briketa, neviem o tom že by som sa prehnane kontrolne a úzkostlivo správala. Máš aj audiotext na to veštenie? 😕 A asi to normálne bude keď tu píše toľko mamičiek že to tak cíti. Ale tak nájdu sa medzi matkami aj výnimky ktoré kľudne hodia dieťa do vody a plávaj. Chvala bohu že medzi ne nepatrím a vďaka že si mi to pomohla pochopiť, si zlatá 😎

jankapo
12. jún 2009

Babulky, sak budme trosku empaticke....staci precitat prvu vetu uvodneho prispevku....amadora ma strach, ktory chce prekonat....to nie ze ona si uziva ako sa o svoje dieta boji.
Ved ludia maju fobie vseho druhu a casto stokrat menej pochopitelne...mam kamosku co sa tak boji pavukov, aj malilinkatych, ze raz volala manzela z prace aby dosiel domov a zabil pavuka v kupelni, lebo ona sa nevie umyt a ist sama do prace... 😔 podla mna toto je extrem- a aj ked- nezavideniahodny....Ale cim viac jej ludia budu tvrdit, ze jej strach je neopodstatneny, iracionalny, a neviem aky, tym horsie to ona preziva...
Nemam pocit, ze pisala o nejakej opicej laske...mozno som to zle pochopila... 😒

Briketa, ono,v tom co si napisala je kusisko pravdy, neoponovala by som ti v nicom, len v tom, ze vo vztahu k babe, co tuto temu nacala je to silne...Neviem ako dalsie prispevky,mozno su o posadnutosti (je pravda ze som sa k nim uz nevracala), ale ak si chcela reagovat na amadoru, tak je logicke, ze sa obhajuje.

amadora
autor
12. jún 2009

Jankapo žiaľ už som sa tu na MK vo viacerých témach stretla s tým že niektoré maminy si chodia dokazovať svoju dokonalosť a prispievajú do tém len tak že zhadzujú ostatných. Tam ťažko možno hovoriť o empatii. Vďaka že si pochopila môj zámer 😉

jankapo
12. jún 2009

Briketa, az teraz som si vsimla, ze si reagovala "vseobecne"- tak ok potom.

Amadora, no toto forum je pre siroku verejnost a roznorode osobnosti a povahy, takze stale ked otvaras temu, musis ratat aj s tym, ze niekto bude oponovat. Viac ci menej ostro. Ano, MK je aj o nezmyslenych hadkach... 😉 ale uprimne napisem, obcas mam chvilky, ked sa na tom vsetkom dobre zabavim. 🙂 Treba si z toho vsetkeho vediet vybrat to dobre a vsetko je ok. 🙂

briketa
12. jún 2009

jankapo, ked si precitas moju a amadorinu konverzaciu, nezda sa mi, ze by som bola ja tak agresivna strana, ani sa mi nezda, ze amadora chce so svojim problemom pomoct...
ja pisem o rovnovahe, ona, ze nelubim svoje deti....

amadora
autor
12. jún 2009

Briketa ty píšeš o chorobnej posadnutosti a extrémoch a o tom že odstavujem manžela na druhú koľaj. Miesto pomoci len mudruješ a buzeruješ a potom sa čuduješ že som agresívna? Sorry ale nechápem ťa potom...

briketa
12. jún 2009

Amadora, Len si precitaj po sebe prispevky ;)

amadora
autor
12. jún 2009

A zase len urážaš 😀 Myslím že máš nejaké osobné problémy a tu si ich ventiluješ... tak rada poslúžim menej šťastným ako som ja ak takto budeš mať život krajší 🙂 A ak to nepomôže, navštív odborníka... pekný deň prajem!

mamutka
12. jún 2009

briketa, to s tymi psami je presne tak, ale napr ja nechcem pustat dieta s nikym, lebo tu nemame nikoho, manzel ho brava, to je jedine. ale keby dosla svokra, tak jej ho nedam kocikovat, lebo je nezodpovedna, nabozenska fanaticka, co by ho tahala medzi kaslajuce babky do kostola, viem ze si ruky ani po wc neumyva a keby plackal, srala by na to, lebo podla nej sa ma od narodenia dieta nechat plakavat a nema sa vobec pestovat!!! to je o tom, ze poznam ludi ktori by ho chceli kocikovat a preto by som chcela problemy eliminovat. ALe mojej mame by som do dala napr, lebo presne viem aka je a hlavne ked jej poviem prosim nechod tam a tam a skontroluj to a to, tak sa toho bude drzat. a nemyslim, ze by prvorodicka mala byt nejaka neskusena v porovnani so zasluzilou x nasobnou matkou, ved si clovek najde vsetky info co hlada tu a vie viac ako niekto kto sa riadil babickovskymi radami ako pchat petrzlen do zadku proti vetrom.
a navyse stale kojim a maly papa casto, od narodenia som kojila casto, lebo sme mali problem kojenie rozbehnut, kojim kludne aj vonku, kedy treba, tak nepustim dieta s niekym kto by mu pchal flasu do pusicky.
no a nas pes spaval v posteli vzdy a bol to miestny sebavedomy frajer a sef, osobnost nicim neobmedzovana, ziaden cukricek daj labku, nic nie je cierne alebo biele, zejo 😉

briketa
12. jún 2009

amadora 😅

ada085
12. jún 2009

nechapem ludi, ktori si chcu ventilovat negativne energie na MK. Tato tema sluzi vsetkym mamickam, ktore sa trochu viac boja nechat svoje dietatko druhym a ktore chcu s tym pomoct. nemas pravdu, ze amadora nechce pomoct. urcite si necitala celu diskusiu. nechala si poradit a urobila si krasny vecer s manzelom-bez maleho. ak chces pomoct, tak nam daj radu a nie nas tu zhadzuj. lebo ak nechces poradit, tak potom sem nemusis chodit. je kopa tem, kde sa mozes s chutou hadat. ale prosim, tu nie, ok? 😉

amadora
autor
12. jún 2009

Mamutka skoro som za zadrhla od smiechu že petržlen do zadku 😀 😀 😀

Adi zobrala si mi to z jazyka, ďakujem 😉 🙂