Čo robiť,ak sa ročné dieťa dožaduje prítomnosti matky?
Ak ho nezoberiem na ruky place, ak sa niekam pohnem, place. Mam to ignorovat a dufat, ze to prejde alebo mu mam vyhoviet? Nechcela by som urobit nejaku chybu, aby nebol rozmaznany ale je mi ho aj velmi luto, ked to ignorujem. Dakujem za rady 🙂
neviem, ci ti dá niekto univerzalnu odpoved.
moja dcera je tiez z tych narocnejsich, aj teraz ma svoje maniere, rano ju z postielky mozem vybral len ja (manzela odmieta a reve), a tiez ju este vela nosim na rukach - ked krici, ze sa boji alebo hambi - je to sice unavne, ale zas si myslim, ze toto batolacie obdobie prejde...
uz aj teraz ma take chvilky, ze sa zahra sama, a vyslovene ma pri tom nepotrebuje, tak si myslim, ze vsetko chce svoj cas...
no moj patko bol vytužene babetko a teda od malička som sa snažila ho nosit mojkat kolko si dožadoval neznašala osm ked plakal tak že som ho čo najmenej ignorovala..a vysledok ??je to maximalne spokojne dieta,vyrovnane,rozumne ,skoro vobec sa už nepestuje,je spokojny všade kde dojdeme.je pravda že sa ešte nevaroval tak že by som nebola pri ruke ale je uplne v pohode s ludmi ktorych pozna a ani ma neohlasuje.okrem toho vobec nieje rozmaznany ,nehadže sa o zem,nevrieska ked niečo nedostane ,neškleby zatial si necha pekne vysvetlit .mam nad nim napriek tomu pevnu ruku ale v takom smere že mame určite hranice a tie sa neprekračuju .aj ked sem tam nervičky pracuju aj u neho..
tak že by som ju nosila a mojkala kolko treba a vobec by osm nepočuvala reči že ju naučiš na ruky,bude rozmaznana a podobne.dieta sa rozmaznava inak ako nosenim na rukach.
no a bol taky vzdy? nas bol sice vzdy narocnejsi, nespavy, ale stale spokojny, noseny, pestovany...no a potom prisla separacna uzkost ako z ucebnice, v 8.mesiacoch, len som sa otocila a rev, po par tyzdnoch klud, no ako 1.5 rocny schytal prve obdobie vzdoru a len jacal alebo bol zakvaceny na mne. cele 3 mesiace - rev alebo mame na ruky, nic ine a ja som ho stale pestovala, lebo on za to nemohol, s tym on ani ja nic nenarobime, len som mu stale davala pocit istoty, ze som tu prenho a hotovo. islo ma porazit niekedy, ani osprsit sa bez revu nedalo, niekedy ani mm nechcel pri sebe, len mna. ale drzalo ma pri zivote a v klude to ze som sa tu docitala ze to zvykne trvat tri mesiace, odide ako prislo....
zmenil sa zo dna na den naspat k spokojnemu dietatku! ludia co ho videli tie 3 mesiace casto, nechapali ako sa za jeden den zmenil.....proste sa to preplo naspat....
cakam na dalsie poriadne obdobie vzdoru 😀
V ziadnom pripade by som placuce dieta neignorovala! Mam uzasne spokojne, usmievave a stastne rocne dievcatko. Ale nieco na ukor niecoho - doma mam neporiadok a ledva stihnem nieco navarit - ja som sa rozhodla radsej ignorovat domacnost 😉
moja dcera isty cas robila to iste-ked mala cca 10-11mesiacov a to som vtedy nemohla ist bez nej ani na zachod-uz som len pocula ,,mama,, a obrovsky plac ☹ pri nikomu nechcela ostat-dokonca ani s manzelom 😔 to trvalo cca 3-4mesiace.teraz mozem v pohode odist,moze ju suseda zobrat k nim a v pohode 😉 niekedy sa nam stava ze od manzela ani nechce ist ku mne 😀 cim je starsia tym si myslim ze sa odomna viac odputava a je samostatnejsia 😉
no ja sa k vam musim pripojit neda mi to....taktiez mam rocneho synceka a je na mne ako nalepeny od rana od kedy vstane az kym vecer s nim nejdem spat, vsetko clovek musi robit s nim, aj wc, aj supat zemiaky krajat, miesat polievky a pod, plnit pracku aj ked j na balkone zima musim ho zobrat so sebou ked vesiam pradlo, jednoducho vsade, niekedy mam pocit ze sa z toho zmagorim, aj ked ho velmi lubim - je to moje slniecko, ale tak ked sa clovek ani pohnut nemoze ked sa na vas zavesi zozadu tak to niekedy naozaj je o " nervy "........a tiez neviem co s tym robit, aj si skladame kocky, aj lego, knizky ci natahovacie auticka nic nezabera - pokial som pri nom je to v pohode ale hned ako vidi ze sa staviam zo zeme uz je zle
preziva vrchol separacnej uzkosti (velmi vyznamna faza)..., separacie od mamy, potrebuje sa uistit o mamicke, nabrat sebadoveru, ktora postupne pride, aj ked mamicka nebude na blizku, ak sa nechava dietatko plakat...obdobie sa len zbytocne predlzuje...cim viac budes s nim, mojkat, vzdy prijat do objatia , kedy potrebuje atd...tym bude silnejsi...a tym aj skor pominie dana uzkost...ak opacne sa nechava dieta v tomto obdobi nepovsimnute a nechava sa plakat, alebo sa mu neplnia jeho emocionalne potreby, tak sa od mamicky tazko oddeluje, lebo nemoze nabrat istotu a doveru v mamicku a na zaklade toho si vybudovat vlastnu sebadoveru a nezavislost 😉 ...obdobie sa predlzuje...takze rada, kaslat na domacnost 😉
Fem super si to napisala a hlavne pravdivo tak to JE!!!
to záleží velmi aj od dieťata, ja mam dvojičky, a doteraz si dcéra vyžaduje viac pozornosti mojkania sa, Oliver sami vôbec nepýta na ruky, ale sofi o to viac
fuha, ze tri mesiace to trvá. ja mam pocit, zemooj reve od narodenia. Prvych seste mesiacov koliky, tak som ho mojkala tisila, od siesteho diu zuby a je to na skazu, ja neviem co je den bez placu. teraz ako 10mesacny dokaze revat aj tri-styri hodiny. cez den nezapsi bez revu. Noc ksusam podla knihy Kazde dieta sa nauci spat, tak noc uz konecne mam taky, ze som sa uz aj vyspala, co to ksusam tri dni , ale den.. hroza ☹ tiez ho beriem na zachod ,do kuchyne, vsade, ale najhorise je , z eon sa postavi,tak, ze za oprie o moje nohy a drzi s amojich teplakov a mozem sa ja aj pototo, minuele som si tak dorezala prst, ze kuchyna bola ako po jatkach, maly zakvaceny do teplakov, dlazka tvrda kachlickova, sibnut mi slo ... ☹ a ked pride muz , tak to je to iste reve, ako sisnuty, pokila nepridem a neustale nerobim nejake aktivity, nevymyslam nove zabavky a jasne , ze sa dovaidme s muzom. takto som si nepredstavovala radost z dietatat. som asi odporna mama, az sa zato hanbim, ale niekedy nevladzem a revem s nim. ☹
trpezlivost. mala som ten isty problem, pomaly to ustava, treba sa vela vela venovat, hlavne si nedaj nahovorit do hlavy od mamiciek spavych, pokojnych a tichych deti, ze ty si na vine... nic s tym neurobis, len svata trpezlivost a ako ti tu uz baby spominali, naozaj doma neurobis absolutne nic, pokial sa mu budes plne venovat. nezabudaj vsak co som uz spomenula. TY nie si na vine preto, ze dieta place, len vydrz a venuj sa 😉 uvidis, druhe budes mat pokojne a tiche a oddychnes si 🙂
to ze dieta rozmaznas je hovadina!!! pre dieta je v tomto veku bytostne dolezite byt pri matke, a potrebuje tvoju blizkost, len vtedy sa mu vyplavuju hormony, co ho upokoja ... cim viac ho budes odmietat, tym horsie to bude, tym bude neskor nesamostatnejsie, a nebude vediet zvladat stres, a naopak ... ked vydrzis, odmenou ti bude spokojne, stastne a samostatne dieta!! neignoruj materinske city, ked ho chces pomojkat, tak kludne!!! to je najlepsi radca ... mam sesternicu, co furt odmieta svoje dieta, a to reve, a reve, a vraj je "zlee", a to ma uz 2 roky!!! pre dieta si cely svet, dokonca moj syncek, co bol uplne samostatny okolo roka sa zacal viac dozadovat mojej pritomnosti, ale ked som s nim, tak je spokojny, a uz sa zahra aj sam, a vsetci vravia, akeho mam smeja velkeho!!! je to velmi dolezite!!!
opatrovanim, nosenim, sedenim pri nom, neopustanim dieta nikdy nerozmaznas, akurat Ta bude viac milovat.
Uzi si to, vyrastie rychlo a ked Ta uz nebude vsade prenasledovat, bude Ti to chybat.
asi sa dostavila separacna uzkost 🙂 moj to mal aj v siestich mesiacoch a presne ako ty hovoris..len na ruky a ak som odisla z miestnosti tak len rev 🙂 ono to prejde casom..treba len vydrzat a nosit 😉 mojho to vtedy drzalo skoro dva mesiace
Daj mi vediet, ked na to prides, moja bude mat 2 roky o 5 mesiacov a nemam ani sajnu. Asi len cakat.
mam to doma. nikdy som ho neignorovala, samozrejme, obcas bolo okolie mudre.... je to stale lepsie a lepsie, uz kolkokrat aj sam odomna zdrha, ked ho zaujme nieco ine. vyrazne sa to polepsilo odkedy ho nekojim, je to presne mesiac... ten zlom bol naozaj vyrazny. neboj, dockas sa 😉 napriklaad pusu uz musim vyslovene žobrať. 🙄
neignoruj ho a ak ta bolia ruky z nosenia, kup si nejake vhodne nositko, Manduku, satku, Ergo alebo nieco podobne.
aj my sa nosime, ruky mam vytahane az po zem 😀 a ked vysavam alebo nieco robim tak ho mam v manduce... tiez ked niekam prideme tak je najpvr na mne zaveseny, ked sa osmely tak uz je dobre, ale trva to aj dve hodiny 🙂
dá sa ignorovať niekoho, kto si pýta lásku, kto má strach, že odídeš? Ja som sa nikdy nsťažovala, že sa moje dieťa pýta na ruky, určite to nepotrvá do 18.-tky 😉
moj maly je tiez stale pri mne,na mne,vsade so mnou...obcas mi tiez vadi ze sa nemozem pohnut,musim sediet len pri nom na koberci,ani na minutku si nemozem sadnut na gauc alebo stolicku..inak pride a musim ho vziat na ruky.co by az take nebolo ale on pokracuje dalej,derie sa na gauc a tam skace,bucha do steny,trha listy na kvetoch (mame za gaucom taku jedlicku) .takze ho vratim pekne na zem a spusti plac preveliky,a 2x dokonca az prestal dychat,len som nim triasla,rozkaslal sa a nadychol... ☹ to mam strach..je to tazke,nie je taky ze by sa sam zahral..keby chcel byt na rukach a mojkat sa-to mi nevadi,dokonca si to vychutnavam.ale on neposedi ani mne na kolenach a robi neplechu,takze u nas to funguje tak ze ked som pri nom a dojde za mnou tak sa pomojkame ale ked ja sedim a viem ze sa pyta na ruky len preto ze za mnou vidi zaclonu ktoru moze natahovat- tak to si aj poplace a nevezmem ho..snazim sa ho zaujat rychlo nejakou hrackou...inak je zlaty,sikovny a moje slniecko 😉
ahoj...pekne oživená téma...inak, to že chce "stále" na ruky, je to normálne...obe moje detičky tým prešli (separačné obdobie)...teraz mi to pripadá smiešne, ale boli časy, keď som ich "vláčila" na rukách oboch 🙂 ...a vôbec mi to nepripadalo divné, aj keď ma to občas poriadne otravovalo, jasné, že nie som super žena a tiež som bola unavená a chcela som si "niečo doma porobiť", ale kto má deťom poskytnúť lásku a objatie, ak nie ich mama?...takže, kým sa pýta na ruky, tak pokojne ho zober, chvíľočku ponos a potom už len stačí niečím zaujať a keď ho položíš, nebude revať "o dušu" (odskúšané🙂 pri oboch)...(len to niečo, čím ho zaujmeš, by nemal byť napr. tvoj nos 😉 ...)
Moja dcéra bola takáto istá, a trvalo to cca do 2 rokov, bola to katastrofa, kto neprežil sám, neuverí. Často som ju brávala na ruky, často som ju nechávala plakať - no mala som z toho revu také nervy, že nakoniec som povolila. Hocičo som robila vždy plakala, alebo skôr revala ako zmyslov zbavená. No a pomaly z toho vyrástla, čím viac zálub jej pribúdalo, tým menej visí na mne. Treba byť trpezlivý a snažiť sa dieťa viesť k samostatnosti, a najma pri zaspávaní. 16 mesiacov som dcérku uspávala na rukách, potom ešte skoro rok som si knej musela lahnúť, ale teraz už zaspáva sama. Niektoré deti potrebujú viac pozornosti, iné menej. Držím palce.