Extrémne uvravený 4 ročný syn.
Zeny, mam hrozny problem, nezvladam synovo vecne rozpravanie. To uz ani nie je ze vela rozprava, on rozprava nonstop, vkuse, kedykolvek, kdekolvek, pri comkolvek, vkuse potrebuje obecenstvo a stale niekoho oslovuje (vacsinou teda mna alebo manzela). A stale si vynucuje pozornost nevhodnymi sposobmi, lebo stale chce byt stredobodom. Nerespektuje nikoho a nic okrem seba, nechape, ze tu nie je jediny a nechape, ze kazdy ma nejake svoje potreby, ako najest sa, vycurat sa a pod. Vkuse je mi za pätami ked je doma (chodi do skolky samozrejme) a rozprava a rozprava. Je mu uplne jedno ze aj my s muzom si chceme nieco povedat, on proste sa nahrnie medzi nas a zacne rozpravat a dokola dokola az kym mu niekto neodpovie alebo ho ohriakneme. Potom sa zduje, urazi a odide, ale o desat sekund je naspat a znovu melie a melie a mne uz ide hlavu roztrhnut tieto sviatky... uz sa neviem na nic sustedit popri nom, nic vklude urobit. A to ma pozornosti dost, dokonca mam pocit, ze cim viac sa mu venujem tym viac vyzaduje a stale viac a viac a nema konca. Rozpravat zacal skoro ale od jeho cca 2rokov je to fakt neunosne. Rozmaznany nie je, je velmi dobry, neublizuje detom nebije sa, nie je agresivny. Sme prisnejsi, vysvetlujeme, nebijeme ho. Rozpravat sa s inymi detmi nema zaujem, v skolke sa casto hra sam bokom od ostatnych. Vyzaduje pozornost len od dospelych. Je sikovny, mudry, ma siroku slovnu zasobu. A vkuse so sebou sije. Nedokaze kludne sediet ani kludne stat viac ako dve tri sekundy. Ani pri jedle, stale sa mrvi, otaca kopka nohami pohupuje sa a popri tom melie a melie. Pritom v skolke takyto nie je, tam sa pekne vklude naje. Neviem ako to mam zvladat ked uz vecer neviem co so sebou, taka som psychicky mimo z neho uz ze len sedim a cumim doblba...
Prepacte za vylev, ale uz dnes som zas klbko nervov lebo nonstop mi bzuci za usami.
@zooeynka ale rodicia s nim presne tak jednaju, no nic sa nemeni, a ked vidim, ze jeden sposob nefunguje, tak hladam iny, az dokial nenajdem ten "pravy". je uplne jasne, ze dieta musi mat hranice, ale ja si myslim, ze tu je skryty hlbsi problem.. totizto ten, ze maly citi ze jeho mama mu unika a je klbko nervou, tak ako sama pise a ako cim vacsie klbko nervou sa bude prejavovat, tym sa bude maly viacej dozadovat jej pozornosti-lasky-objatia? tazko povedat, co si svojim konanim ziada, ale nieco, co nedostava urcite. preto treba niekde tento kruh preseknut a to sa da jedine tym, ze rodicia zmenia to, co robia doteraz, lebo od maleho dietata sa to pochopitelne ocakavat neda. maly je niecim nedosyteny, tak preco nehladat a neskusat davat nieco, co ho "nakrmi".
@bluka2 Ako sa prosim ta vola ta kniha?
@iwesska ale tu vobec nejde o to, davat mu co si zaumieni...a nedavat ziadne hranice. ide o to, hladat nove sposoby spoluzitia, ktore povedu k rodinnej pohode a nie stale viac a viac vynervovanej matke a nasledne i dietatu. to, co robia rodicia doteraz, nefunguje, tak je neprinosne v tom nadalej pokracovat. malemu zjavne nieco chyba a hranice to zjavne nie su. je to skor sposob ako su mu tieto hranice podavane
prepac, ale ked to citam, mam pocit, ze rozpravas o nejakom dospelom muzovi a nie malom dietati...davanie mu pokojnej pozornosti a lasky nazyvas skakanie ako on piska...to, o co ta ziada, vnimas ako nieco, co si on rozkaze..akoby si bola bojovne naladena. fakt si myslis, ze 4 rocne dieta ma zaujem ta komandovat, a rozkazovat ti? deti si svojim akymkolvek problematickym spravanim kompenzuju nejaky svoj deficit. nemaju zaujem svojim rodicom ublizovat.
@katty2012 ved ale samozrejme ze rozmyslam nad tym, ako veci zmenit, resp co asi malemu chyba ked robi co robi. Ze co robim zle. Ved som to uz vyssie pisala, treba citat. To, ze sem do diskusie napisem ze som uz niekedy klbko nervov neznamena, ze sa tak stale prejavujem pred detmi, ze po nich hukam, ze furt maleho posielam prec a pod. Strasne vela sa mojkame, blaznime, smejeme, robime vela veci spolu, ale proste su chvile a dni kedy potrebujem toho vybavit viac, potrebujem s manzelom dohodnut nasledujuce dni, logistiku, casovy plan, proste potrebujem sa sustredit a rozmyslat a ked to nie je mozne, tak je len logicke a uplne prirodzene, ze ma to s prepacenim postupne nasiera cely den a k veceru uz som rada ked decka hodim spat a som nervozna, lebo nic som poriadne nevybavila a polku veci si nepamatam. A samozrejme, pripustam aj moznost, ze je to v povahe, a proste nema na to specificky dovod preco to robi. Su dni, nie jeden-dva, ale niekedy aj cely tyzden, ked ma to az tak netankuje a venujem sa mu fakt naplno a tesi ma to, ale ako som uz pisala, vtedy sa mi dokonca zda, ze to uz aj ked si na zachod odbehnem, alebo sa napit, tak je to len a len horsie, jeho nevhodne spravanie graduje linearne s tym kolko a ako sa mu venujem. A tu je asi ten najvacsi problem u nas. Mam pocit, ze on je nejaky zavisly od tej zabavy so mnou, ale az prehnane. Ja ani nemam sancu sa mu zacat venovat, ked to necaka, alebo ked si nevynucuje, ako tu uz niekto pisal, lebo to nestihnem! To by som ho musela zobudit uprostred noci ze pod sa hrat! 😀
@katty2012 este raz. Budem sa drzat toho prikladu s ohovnenym druhym dietatom. Tebe pride normalne, aby som hned vsetko nechala tak, lebo mlady pan pride pytat vodu prave vtedy, ked drzim jednou rukou nohy okakaneho dietata hore a v druhej uz spinavy obrusok? Ja cely cas narazam na tuto tvoju fajnu radu! A ani ma nenapadne zrazit paty a ist mu dat vodu, ved to uz co je? Snad je schopny pockat kym dokoncim co robim, ak si nedociahne po pohar alebo napustit vodu sam. To je rada za milion toto fakt. A to je len priklad, pohar vody, ale podobnych situacii je denne trilion.
@katty2012 strasne veci prekrucas, neviem ci je to tvoja zaluba, ale pises veci, ktore nie su pravdive. Ja som vo svojich prispevkoch dost jasne popisala svoje pocity aj svoj problem a kto cital a chcel (a je ich tu dost) pochopil.
Ja to čítam po nemecky, ak náhodou, tak Mama, nicht schreien!: Liebevoll bleiben bei Stress, Wut und starken Gefühlen. - Mit zahlreichen Übungen und Notfallhilfe ... Ešte sa vrátim k tejto diskusii, keď dočítam a keď sa mi to ulezi v hlave
@petkovamama a ako vam zistili aspergera? Resp. na zaklade coho?
@katty2012 - je úplne očividne, že nemáš poňatia o tom aké je to mat také dieťa.. Moji majú 7r a 4r a robia presne to iste. A presne ako píše autorka, aj keď sa im človek venuje so všetkou láskou, odpovedá, dáva 98% pozornosti, stále aj tak robia to isté. Ja som skúšala tiež x prístupov a nič sa nezmenilo,vobec nič. Žijem v bubline mam dve deti a pri nich nemôžem jednoducho nič, ani sa v kľude najesť, ani vanu, ani vybaviť telefón, mail alebo co i len s partnerom sa nie ze porozprávať, ale čo i len jednu súvislú vetu mu povedať lebo deti nonstop niečo.
Keď mal 1.5 roka boli sme v nemocnici. Domov sme sa vrátili po týždni a malý bol zrazu úplne iný. Začal ukladať, prekladať, riadková, skatulkovat, deliť. Neustále v kuse som ho mala za päsťami, non stop bol iba on, nič ho nezaujímalo okrem samého seba. Ú aspikov je dosť časté agresívne správanie a záchvaty zlosti. Púšťajú ventil, keď je toho na nich moc. V 4 roku už som to začala riešiť, lebo bol ozaj,, iný,, ako deti v jeho veku. My sme mali šťastie ze kamarátka mala ako učiteľka skúsenosť s aspikmi a upozornila ma, že ma AS črty. Po pár teoretických nazorov od lekárov sme skončili v TT u doktorky Jánošíkov ej. Ona mala podozrenie, predbežne nás diagnostikovali. Po roku terapii sme boli na rediagnostike kde nám potvrdila diagnózu.
@katty2012 A hladat nove sposoby znamena splnit v sekunde dietatu,co si zaumieni? Lebo inak som totalne neschopna matka,ktora ma byt 24/7 k dispozicii dietatu,nemam narok na pokoj pre seba,nemam narok byt nervozna,lebo mam dieta a tym padom musim vydrzat 18r. si nechat rozkazovat s usmevom na tvari.🤦 A ano,diktovat si dokazu aj 4r.deti. Nezastavit to teraz a s laskou to respektovat=neriesitelny problem v puberte. Poznam take deti a mam to aj doma,tak viem o com pisem. Ty si psychologicka,resp.mas taketo dieta doma,ze vies co na ne funguje?
Raz večer som už polozufala povedala synovi, nech chvíľu nerozpráva, tak sa zamyslel povedal, že dobre, ze bude teda spievať.🙄
@iwesska nie, ani jedno z toho, co pises, som nenapisala...netreba celozivotne plnit dietatu okamzite to, co si zaumieni..inak nie si neschopna matka...nemusis byt dietatu vzdy kazdu minutu k dispozicii...mas narok na cas pre seba, aj byt nervozna... v zaklade ide hlavne o to, zmenit nervoznu atmosferu doma. ked bude matka klbko nervou a nervozne reagovat na dieta, to bude cim dalej tym viacej uzkostnejsie a svoje spravanie samovolne k lepsiemu nezmeni. preto je ziaduce urobit zmenu v reakciach a cez seba upokojit dieta. moj navrh bol dat mu to, co ziada , ale tak, aby nebol rozpor medzi reakciou na dieta a emociou, ktora je s tou reakciou spojena. je rozdiel ked povies nervozne tu mas a myslis si uz mi daj pokoj, alebo povies tu mas a citis pri tom pokoj a naklonnost, pretoze decko zarucene zareaguje prave na tu emociu. tiez davat mu isty cas to, co ziada, a sledovat ci sa nieco meni. som si ista, ze zmena by nastala...az potom bude plodny cas na diskusiu, uzatvaranie dohod, davanie a prijimanie hranic.
@letfenixa 😂 to si vyhrala
bez urazky sa ti cudujem , ze ho este pocuvas. ja som mala taku starsiu dceru ona od 15m nezavrela usta, ale ze elektricky mlyncek na kavu.v jej asi 4rokoch sa ma predavacka v obchode opytala ze a to vas hlava neboli ked tolko rozprava? a ja som ju nepocula. Podla mna evolucia aby som sa nezblaznila 🙂, teraz ma slecna 15r a vypacit z nej slovo al rozvitu vetu je umenie.
@eeffka akoze ja uz mavam tiez take vypadky, ak som medzi ludmi s detmi a niekto ma oslovi, opyta sa nieco tak ani nereagujem kolkokrat, az ked uz zachytim ocny kontakt s dotycnym, alebo ma neviemkolkykrat oslovi alebo potlapka po pleci. Bohvie kolko ludi sa uz na mna urazilo, ze som sa na ulici "tvarila, ze ich nevidim"...
@katty2012 nehnevaj sa na mna ale to co odporucas (ten tyzden maximalnej pozornosti) je dlazdenie si cesty do pekla. Po tyzdni mu to utne a co? Dieta bude mat v hlave zmatok ako nikdy... a, ze ma mat @petkovamama pripraveny pohar vody? Predpokladam, ze to bol priklad. Ked si vypyta spagety s kecupom, tak co? Moja mala je podobna, zasadne nieco chce, ked sa staram o mladsieho. Vzdy jej vysvetlujem, ze ked mi pomoze, rychlejsie dostane co chce. Takze, sup zaniest plienku do kosa, podat cistu, vyberat utierky, pripadne podat uteracik. Ked varim, uz aj fasuje varechu a hajde miestat... ale urcite by som na tyzden nevenovala celu svoju pozornost len a len jej. Nevidim v tom ziaden vyznam. Keby som k tomu pristupila, tak prvy den by sice bola stastna a posledny by chcela skakaci hrad na zahrade....
@jankalukasova asi tak... to nie je riesenie, skor by to cely stav poriadne zhorsilo.
Ahoj, ja mam prostredne dietatko autika, tak troska mam prehlad, ale samozrejme nie som odbornik..no tiez sa mi vidi, ze tvoj syncek ma nejake crty aspergerov
.nemusi byt, ale moze..mozno by nebolo zle zvazit diagnostiku..ak by bol problem v tom, odbornici by vam vedeli v mnohom pomoct, k tymto specialnym detickam treba pristupovat trosku inac. drzim palce!
@jankalukasova ??? nikdy som nepisala ze ma mat pripraveny pohar vody a podat ked si vypyta.pisala som iba ako sme zistili ze je asperger .
@petkovamama to bol omyl, tam som mala byt oznacena ja a to mi katty radila, aby som mala pripraveny pohar vody pre maleho. Ty si bola oznacena omylom 🙂
Išla by som na vyšetrenie, môže to byť ADHD, prípadne asperger.
Ja mám presne to isté, práve 5 rocnu! Non-stop rozpráva, aj v škôlke mi to hovorili a ak náhodou nerozpráva, tak spieva.
Aj ja sa jej dosť venujem a rovnako ako ty, zas neskacem ako povie, že všetko nechám a idem jej dať vodu. Preto som zaskočená a vlastne, chcela som písať rovnakú tému.
Každopádne, čítam múdru knihu (som v polovici) presne kvôli tomuto problému a dozvedela som sa kopec veci, čo som robila zle. Jedna z tých veci je, že vraj sa nemá ukazovať deťom, že sú zodpovedné za to ako sa ty cítiš. Že proste musia deti vidieť, že ty si ok v podstate nezávisle od toho, čo robia. Porozmýšľaj, že prečo ťa to tak vytáča. Deti majú očividne dar poukazovať na nejaké veci, čo nemáme v sebe doriešené. Tvoja spokojnosť nemôže závisieť od nejakého vypytania si vody, keď prebalujes. Za mňa je toto šanca na osobnostný rast