Je výchovné capnutie po zadku v poriadku?

@weleda123 Tvoja 1.5 rocna isla objat 3.5 rocne? Ved to je klasicka situacia kedy sa tie deti vobec nepochopia. On to kludne mohol povazovat za utok a branil sa. Obaja su prilis maly aby vedeli spravne reagovat. To bol blby moment.
Ja by som to riesila nejako takto:
Starsiemu vysvetlit ze voci mensim detom musi byt opatrnejsi, ale cakat od neho ze sa necha objimat nie je spravne.
Mladsej byt neustale za zadkom a fyzicky jej zabranit aby objimala deti kym sa nenauci ze najskor sa ma opytat ci moze objat. Mala som take extrovertne dieta co ku kazdemu utekalo. Az ako 3 rocny sa naucil ako na to.

@viestta predstav si ze ked len tak zo vzdoru ryci jak zmyslov zbavene tak ano. Synovec na to dodnes spomina. Uz si to nikdy viac nedobolil

@weleda123 mozno by si mohla tvoju dceru naucit, ze nema objimat ine deti bez opytania. Mohlo to druhemu dietatu vadit. Aj nasmu nebitemu dietatu vadi, ked sa dieta priblizi do jeho osobnej zony, toboz, ak by islo objat. Nikdy ine necapol prave preto, ze nepozna tento sposob riesenia problemov. Nase dieta utecie v panike, boli casy, kedy som ho musela dlho upokojovat. A rovnako mozem byt ja nahnevana na rodicov objimajuceho dietata, ze ho rodicia nenaucili zaklady.

@martin96321 staci byt trpezlivy a pockat kym to prejde. Te deti nebudu rycat az do matury, zvycajne je to len obdobie. Ale jasne, vychovna je velmi "ucinna" skratka. Pre poniektorych.

@frflos_nespokojny deti nemajú hranice z iného dôvodu ako kvôli tomu, že nie sú bité.
Vychovávať sa dá aj bez bitia a tzv. výchovných úderov. Ide to. Ale nie každý rodič, ktorý deti nebije, ich aj vychováva.
To je také ťažké pochopiť?

Zaujímavý prístup k vedeckým poznatkom a odborným pracam.. máš taký prístup vo všetkých otázkach zdravia a radšej si necháš overeným spôsobom pri chorobe pustiť žilu, ako využiť modernú medicínu? Či toto aplikujes len v otázkach duševného zdravia?

A k tvojmu príkladu - nie, nie je správne dieťaťu natrieskat na zadok , lebo sa nechce prezliekať. A nie, nie je ok ani dookola zúfalo opakovať to isté ako papagáj.
Dieťa musí chápat, prečo je od neho niečo vyžadované. Potom ide všetko ľahšie.

@andreatytler "Kazdym capnutim si vytvaras barieru medzi sebou a dietatom. Dieta ta casom bude pocuvat na slovo a tvoj zivot bude ovela kludnejsi, lebo budes mat veci pod kontrolou. Toto nie je vychova, ale drezura. Dieta nie je vychovane, iba poslusne."

Výborne napísané!!!!
Toto by si mali prečítať a najmä zamyslieť sa nad tým všetci zástancovia "výchovných" úderov.

mat poslušne dieťa nie je výhra. Je to prúser najmä pre to dieťa, ktoré vyrastie v príslušného dospelého.
Preto je dobré deti vychovávať k zodpovednosti!
Možno, že sú u detí vonkajšie prejavy veľmi podobné, ale poslušne deti to robia zo strachu a zodpovedne chápu, čo vhodné správanie je.

@martin96321 dieťa "neryčí" len tak bez dôvodu..
Dieťa to robí z dôvodu, že nezvláda emócie. Daj mu zadok a naučíš ho, že nemá emócie prejaviť, naučí sa ich zo strachu potláčať.
Lepšou cestou je dieťa učiť, čo sú nevhodné prejavy emócií, naučiť ho, že emócie sú normálne, ale záleží na tom ako ich prejavujete, naučiť ho ich ovládať..
Aké áno, je zdlhavejsie ako na natrepat na zadok nech sa nepovažuje pripnúť..
A áno, zažila som to nespočetne veľa krát..

Pýtam sa všetkých, ktorí schvaľujú bitku - čapnutie po riti, plienke, prstoch, dokonca tu niekto aj facku dal - som dospelá, denné prichádzam do kontaktu s desiatkami dospelými (sestra na ambulancii)- v jeden pekný deň ma pacient nazval pičou, povedal mi že som jebnutá a mám ísť do piče (nebudem cenzurovať), čiže podľa vašej (de)mentality som mu mala dať jednu výchovnú po hube? Ja ako dospelá osoba som mala dať facku-po riti- dospelému chlapovi (vulgárnemu chrapúňovi)? Alebo to by bolo už cez a pacient má právo mi to vrátiť a sťažovať sa? Ako by ste reagovali v takejto situácií - mali by ste gule a zastali sa sestričky alebo by ste nadávali sestričke, že vrazila pacientovi?
V čom je rozdiel v zápale nezvládnutých emócií udrieť dieťa, ktoré sa ešte len učí reagovať, správať, zvládať emócie a udrieť dospelého (50-55ročného) chlapa, ktorý sa podľa všetkého už má vedieť správať, ovládať?
Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že najhoršia generácia v správaní sú ľudia vo veku 50-70 rokov, vychovávaní presne takou "jednou výchovnou" metódou- arogantní, drzí, vulgárni...

@nykkushka jeden zo sympatizantov výchovných úderov mi napísal, že dieťa môžeš bit, pokiaľ si za neho právne zodpovedná.. 🤪

Áno, presne o tom to je - o nezvladnutych emociach. Len škoda, že dieťa, ktoré sa len učí, na ne právo nemá, zato rodič, ktorého nervova sústava už dozrela a má byť ten, čo sa vie ovládať, ten zrejme áno..

@beronsche Aby si ma zle nepochopila. Ja niesom za to aby sa deti hlusili. A nepovazujem fyzicke tresty za normalne ani ucinne. Moje deti dostali po zadku mozno 5x dokopy vsetci......Pisal som o tom,ze sestrin syn doslova rycal vyse dvoch hodin. Sestra uz plakala od zufalstva a to chlapec mal 5 rokov. Siel som k nemu vysvetlil mu a stichol. Akonahle som vytiahol paty za dvere zacaj zjapat zas. ....to sa opakovalo 3x. Niesom na to pysny,ale zmlatil som ho ako žito. Dnes ma 19 rokov a odvtedy sa to uz neopakovalo. Ak aj zacal byt protivny,tak sa ho opytali ci ma maju zavolat......To uz potom vadilo mne,ze ma pouzivali ako strasiaka

@martin96321 co si si navaril, to si si musel zjest. Neda mi nenapisat, ze dobre ti tak a zoroven za dobrotu na zobrotu. Mal si ho nehat tak Na vychovavanie su rodicia, nie stryko.

@viestta Neboj,zas mindraky som z toho nemal😉

@martin96321 tak blahozelam, zmlátil si 5r dieťa, cítil si sa určite fantastický...
**
Páči sa mi ten vnútorný rozkol všetkých , čo "nie sú za fyz.tresty", ale zároveň považujú "jednu výchovnú" za veľmi účinnú..
Čistá schizofrénia.

@beronsche To nieje schizofrenia,ale uz posledne mozne riesenie. Nazory na to su rozne,odkedy ludia zacali mat deti. Kazdy by mal vediet co ma doma a co je ucinne. V 99% stacilo mojim detom povedat. Ak som uz zakaslal potom tak im hned doslo co mali urobit. A ano dostal vyprask. Ako som povedal,niesom na to hrdy,ale ma to ani nemrzi. Tak isto ako dospela nemozes cokolvek,lebo potom cakaj nasledky.

@berenika39 manžel,šéf atď sú snaď dospelí ľudia ich netreba vychovávať na to mali svojich rodičov.Teba asi keď bude dieťa fackovať,pľuť a kopať ťa na zemi tak mu budeš vkuse len vysvetľovať dookola,no budiž.Mňa keď išla dcéra fackovať dostala bitku a predstav si nikdy viac ju to nenapadlo a ani s nej neubudlo.Ano jasné nechaj dieťa nech prejaví svoje emócie,rovno nech ťa emočne nakope do zadnej časti tela.

@vreckovka2 aha, takže tu máme 3.5 ročne dieťa, ktoré reaguje na mierumilovný fyzický kontakt s iným dieťaťom bitkou (ktorú tiež z domu nepozná) verzus 1.5 ročné dieťa, ktoré sa chcelo len objať (opýtať sa nemala ako, keďže ešte nerozprávala) a vy problém vidíte v tom mladšom, hej? Ako pardón, ale vy ste tu niektoré riadne mimo. Máme v rodine ešte o pol roka mladšie dievčatko od mojej malej, tiež sa chodí automaticky objímať a pusinkovať, keď moju malú vidí. Ak to je mojej dcérke v tom momente nepríjemné, tak odkráča preč a nenechá sa objať. Nikdy ani len náznakom nezaútočila ani na ňu ani na iné dieťa, či už na ihrisku alebo hocikde inde. Takže tieto reči si nechajte pre niekoho iného. Akurát ste ma tu utvrdili v tom, čo som si už myslela aj tak o tejto modernej výchove a ženách, ktoré sa ňou riadia a propagujú ju.

@gabrielabydzo pevně doufám, že nastávající generace rodičů už nebude mít kde čerpat podobné přežité, a ve vší slušnosti, primitivní názory na výchovu.
Vztáhnout ruku na dítě je jiné, než na dospělého? Jo, je, je to mnohem horší, protože to dítě je bezbranný..

@gabrielabydzo to, ze ta dieta ide udriet sa da aj inac vyriesit ako bitkou. Chytim ruku a nedovolim to. Nie bolestivo, ale pevne a vysvetlim, ze sa to nesmie, pretoze ma to boli. Pri kazdom pokuse capnut ma. Emocie sa maju prejoavota, aj tie negativne, je uplne v poriadku ich prejavovat. Ale prejavovat ich bitkou? No neviem...

@weleda123 mojmu dietatu objimajuce a vseobecne priblizujuce sa deti do jeho osobnej zony sposobuju take soky, ze ano, akokolvek to to dieta mysli v dobrom, nie je to v poriadku. Deti su rozne, to som tym chcela povedat. Len som chcela, ze mozno sa skusis aspon zamysliet nad tym, ze aj tvoje dieta objimanim dokaze sposobit taku psychicku ujmu, ako ked tvoje dieta niekto udrie. Neobhajujem tym reakciu chlapca, ze ju udrel. Dokazem vsak pochopit aj toho chlapca. Toto som tym chcela povedat a nie to, ze je uder v poriadku. A ano, ak viem, ze moje 1,5 rocne dieta chodi objimat ine deti, nerozprava a neviem mu to vysvetlit, tak som mu za zadkom pri detoch a zastavim, vysvetlim. Nevidim problem v 1,5 rocnom dietati, ale v rodicovi, ktory pravdepodobne nedokaze tolerovat to, ze su deti, ktorym je fyzicky kontakt s inymi detmi velmi neprijemny.

@vreckovka2 ani vo sne by mi nenapadlo, že by mohol zareagovať takým spôsobom. Jeho rodičia sa vždy tvárili, aký je on dobre vychovaný a poslušný. Až teraz sa žiaľ ukazuje, že tá benevolentná výchova bola uňho absolútne od veci, lebo ho zo škôlky poslali k psychológovi (keďže mlátil všetky deti aj tam). Garantujem ti, že moja dcéra sa odvtedy k nemu nepriblížila a ani sa tak skoro k nemu nepriblíži.
A myslím si, že keď tak propagujeme toleranciu a rešpektovanie a bla bla bla, tak cez 3 roky staré dieťa by malo byť vychované natoľko, že tolerantne odkráča preč, keď sa mu niečo nepáči alebo bude schopné rešpektovať potrebu iného človeka na fyzický kontakt. Či rešpekt sa vyžaduje len keď ide o mňa a nie keď ide o niekoho iného? Ako keď mamička s rešpektom sedí jak pipina na stoličke s prekríženými nohami, lebo jej dieťa si neželá, aby použila toaletu? To čo je za výchovu?
Ako je vôbec možné, že dieťa, ktoré v živote nedostalo po riti mláti druhých hlava nehlava a dieťa, ktoré zo dvakrát po zadku dostalo je kľudné a pokojné a nikoho nikdy nebije? Nejako sa nám to tu bije.
Každopádne mi táto diskusia príde už riadne na hlavu. Lebo tolerantné maminky sa tu tvária, že jedna po zadku dieťaťu urobí "hurky, modriny", poprípade, že si dieťa potom týždeň nesadne, čo tak ale absolútne nie je.

@weleda123 hurky a modriny nie, ale ukazuje, ze svacnut ked sa mi nieco nepaci je v konecnom dosledku v poriadku. Mame sa nepaci ako sa spravam, tak mi jednu svacne. Mne sa nepaci ako sa sprava kamarat na ihrisku, svacnem ho aj ja.

@viestta ešte raz - áno, moje dieťa síce dostalo po zadku už (nie bez dôvodne, lebo mne by sa to páčilo) a NIKDY nikoho neudrelo. A potom dieťa, ktoré NIKDY po zadku nedostalo a mláti každého koho stretne. Takže táto logika nejako nesedí.
Moja malá, ak to teda mám rozviesť, dostala po riti, keď pchala ceruzky do zástrčky. Ceruzky som jej vzala, začala tam pchať tých magnetických červíkov. Vzala som aj tých, tak do nej špárala prstami. Chytenie rúk u nej nefunguje. Začne vrieskať a tresne sa o zem. Áno, vtedy som ju postavila a capla jej po zadku. Ukludnilo ju to a hádaj čo, nikdy viac sa zástrčky nechytila. A nie, nepovažujem to za svoje zlyhanie. Nebudem pol roka chodiť za ňou doma ako idiot a učiť ju deň čo deň, že zástrčky sa nechytajú. Naučila sa to hneď a máme s tým pokoj. A nemyslím si, že má z toho traumu a nikto ma nepresvedčí o opaku. Je stále dostatočne temperamentná a dokáže si u mňa presadiť svoje, ak to je niečo rozumné.
Takže znovu sa dostávam k tomu, že tie argumenty ohľadom benevolentnej výchovy stoja na vode, ako vídam deň čo deň v reálnom živote. Na papieri to síce vyzerá všetko pekne, ale život nie sú ružové obláčiky a jednorožce.

@weleda123 benevolentna vychova nie je v poriadku. Ja taku nikde nepropagujem. To, ze ho poslali k psychologovi moze znacit nejaky problem. Alebo bude mat benevolentnu vychovu. Neviem. Nepoznam ich. Cez 3 roky stare dieta este nemusi s kludom odkracat prec, stale je to male dieta s velmi nedozretym mozgom. Nemusi vediet vyhodnotit situaciu. A respektovat potrebu ineho cloveka na fyzicky kontakt? Uffff. Ja teraz naozaj bez ironie, ale medzi prvym, co by sme deti mali ucit je prave to, ze moje telo patri mne a ja rozhodujem, ci sa ma niekto bude dotykat, objimat, alebo mi da pusu. Toto je naozaj podstatne naucit dieta vzhladom na dnesny svet plny uchylov, predatorov a podobne. A zacina to prave ucenim v detstve a v tom, ze dam moznost dietatu rozhodnut, ci chce objatie alebo nie. A rovno ho ucim, ako ma reagovat, ked nechce. To, ze mamicka neide na tialetu, lebo si to jej dieta takto zela z mojho pohladu nie je v poriadku a o takejto vychove som nikdy nepisala. Neide uz k tej bitke dalej pisat. Ja chapem tvoj pohlad. Ak nie si obklopena ludmi, ktori sa snazia o respekt s hranicami, tak ti to naozaj moze pripadat total mimo misu. Najma, ak vidis vysledky benevolencie a nemozes to porovnat s respektom s hranicami.

@vreckovka2 1.5 ročné dieťa predsa nie je úchyl, to za prvé, a za druhé, moja malá ako dvojročná aktuálne, úplne v pohode dokáže odkráčať preč bez fyzického ataku, ak sa jej nepáči, že ju niekto chytil. A to rozumovo ani emočne ešte nedosahuje úroveň 3.5 ročného dieťaťa, ktoré už chodí do škôlky a je aj naučené na veľký kolektív detí. Takže si tu zase nepleťme pojmy a dojmy. Vidíš, tak ako sa tu tolerantné maminky tvária, že jedna po zadku je trauma na celý život, tak isto ja môžem povedať, že tá rešpektujúca výchova s hranicami zjavne nefunguje podľa toho, čo som ja mala doteraz možnosť vidieť, keďže tie deti hranice často nemajú a chovajú sa ako odtrhnutý z reťaze.
Každý nech si vychováva svoje dieťa podľa seba, s najlepším vedomím a svedomím. Aspoň na tom sa hádam zhodneme a môžme túto konverzáciu ukončiť, lebo si myslím, že je jasné, že zhodu nenájdeme.

@weleda123 nepochopila si, čo
@vreckovka2 myslela tým uchylom...tam išlo o to, že deti učí , že fyz.kontakt bez ich zvolenia nie je nikdy ok..a podľa mňa je to výborný prístup.
Stále sa tu opakuje pojem respektujuca výchova bez hranic..
Ale nič také neexistuje.
To, že si niektorí myslia, že praktizujú respektujucu výchovu a im pritom deti skáču po hlave, nie je predsa problém s respektujucu výchovou ako takou.
Problém je vtedy v rodičovi.
V podstate vychovávať deti respektujuco znamená STANOVIT im pevné hranice, ale respektujucim spôsobom. Bez bitky, bez výchovných na zadok a bez ďalších škodlivých praktik, takých častých vo vychove..
Toto je ten rozdiel - to, ako sa stanovujú hranice.

@beronsche 👍

@weleda123 nevies rozumiet, lebo si take dieta nezazila zjavne. Benevolentna vychova, vychova bez hranic je ine ako respekt s hranicami. Aj moje dieta chcelo strkat vsetko do zastrcky a ani ja som mu to nedovolila. Ale ani som za nim nebehala 4 dni, ani som ho necapla, ani nekricala. Dala som mu hranicu, ze nemoze, nedovolila mu to a vysvetlila tak, aby to pochopilo. Jasne, ze tvoje dieta nie je uchyl. Myslela som to tak, ze je dobre ucit dieta od malicka, ze jeho telo patri jemu. Aby vzdy, ked ho bude chciet niekto objat/dat mu pusu/chytit za ruku/neboj chytat inde, aby vzdy vedelo povedat nie. A aby rozumelo, ze to nie je v poriadku. Predpokladam, ze ty tiez nerespektujes to, ze ta chcw ktokolvek objat len preto, lebo on ma potrebu fyzickeho kontaktu. Tak ako si to napisala k detom.

@vreckovka2 takže v tomto prípade bol fyzický útok na mieste? Lebo tak mi to z vašich vyjadrení príde. Jedna vec je, že jemu sa nemusel páčiť kontakt - veď ok. Odkráčam od toho, ako to robí napríklad moje dieťa. Prečo bolo nutné zachovať sa agresívne? Prečo moja malá nemá potrebu chovať sa tiež agresívne?
Neviem, čo za Sheldona Coopera je tvoje dieťa, ale moja malá je typické dieťa, síce rozumné, ale stále malé dieťa a vysvetľovanie sa okolo jedného roku stále míňalo účinkom. Dokonca aj v dvoch rokoch, čiže aktuálne, je to väčšinou zbytočné. Stále sa tu točíme okolo toho istého a síce, že tu haníte matky, ktoré dajú jednu po zadku dieťaťu, ale na druhej strane si zastávate dieťa, ktoré agresívne napadne iné dieťa, lebo jemu sa niečo nepáči. Aspoň to teda na mňa takto pôsobí z tých vyjadrení.
Myslím, že vy nechcete chápať druhu stranu, rovnako ako druhá strana nechápe vás.

Dosť často sa tu opakuje, že občasná po zadku nie je bitka, nezanechá žiadnu traumu, tie deti sú dospelé, sú normálne a nič sa im nestalo.. Do istej miery to môže byt pravda, pretože tu nemusi ísť ani tak o traumy, o nejakého psychycky narušeného jedinca ale o to, ako ten človek komunikuje v problémových situáciách, ako rieši konflikty, orientuje sa vo vlastných emociach a vie ich otvorene a primerane vyjadriť, či sa v dospelosti stane zrelou a vyrovnanou osobnosťou.
A pokial sa pozrieme na vzťahy naprieč celou našou spoločnosťou, či už v súkromí, v práci, na školách, tak nie sú take ako by sme si predstavovali, nezvladame jednoducho komunikovať my sami alebo ani ľudia okolo nás tak, ako by sme chceli. Pokojne si to pripusťme. Nevieme to, pretože najmä v detstve nás to nasi rodičia nenaučili (česť šťastným výnimkám). Pokial na zmene intenzívne nepracujeme, tak si nevhodne vzorce prenášame ďalej.
Takze nejde o jedno capnutie na zadok. Ide najmä o vzťah, ktorý si s dietatom vytvárame. Učíme ho komunikovať a budujeme základný obraz/vzorec ako s ním budeme v budúcnosti nielen riešiť konflikty, nezhody nielen teraz. Pokial nehľadáme iné cesty a stratégie ako to robiť, castejsie sa budeme uchyľovať k určitej forme násilia. A práve to považujem za nebezpečné. Niečo čo sa skôr-neskôr negatívne prejavi na životoch našich aj našich deti.