Mám živé a neposedné dvojročné dieťa
Ahojte mamky
Moja dcéra ma niečo cez dva roky a je veľmi ziva a neposedna až tak že niekedy si s ňou už neviem dať rady. Najhoršie je to vonku. Boli sme na ihrisku a prišla tam aj suseda s jej dcérou a sama mi povedala že ta moja nevydrží ani 5 sekúnd na jednom mieste. Boli tam aj iné deti mladšie aj staršie ale všetky sa pekne hrali okrem mojej ktorá musela furt všade len lietať, keď šla na šmýkačku nebrala ohľad že je pred ňou nejaké dieťa proste tie schodíky preletela ako strela a zvalcovala ho. Ja som ako metla furt všade za ňou behala spotena som bola hadam všade. Žiadne dieťa nevybehovalo na parkovisko no samozrejme že moja výnimka tam chodila a naschval mi tam utekala lebo vedela že tam chodia auta a ja hneď za ňou vybehnem. Iné maminky si v pohode sedia na lavičkách len ja ako hlúpa musím všade behat za malou.
Mám už normálne strach ísť s ňou niekde von lebo ma absolútne nechce počúvať a ešte mi robí aj naschvaly. Za ruku nehrozí ísť to iba ju musím na silu schytit keď ideme cez cestu. Za každou rodinou s deťmi sa mi rozbehne a pripojí sa k iným. Ešte horšie keď ide nejaký pes oproti automaticky za ním beží a chce ho hladkať objímať. Naše prechádzky vyzerajú tak že ona furt niekde uteká a ja samozrejme za ňou. Celkovo je veľmi ziva mohla by som to tu do večera vypisovať. Do obchodu nehrozí aby išla somnou takze furt sa s manželom striedame lebo by tam aj regale rozbila. Bojím sa s ňou ísť k niekomu na návštevu aby niečo nevyviedla pretože rada niečo schyti a hodi o zem. Keď vidím že iné rodiny idu s deťmi v pohode do reštaurácie alebo len tak do mesta na drink na zmrzlinu a detičky pekne kludne sedia zabavia sa aj na jednom mieste, nechápem a je mi do placu že moja to proste nedokáže obsedieť ani minútu na jednom mieste.. z rodiny mi ju nikto ani nechce preto postrážiť keď potrebujem lebo ona unaví každého. Maminy máte niektorá podobne typi deti? Ako idete na ne ? Akou výchovou? Neviem či mám byt na ňu úplne prísna... alebo skôr ju nechať a skôr benevolentna výchova
Asi si pomyslite o mne čo som za matku ale naozaj neviem ako ju správne vychovať, nechcem aby bola zahriaknuta ale zas nechcem ani aby nám po hlave skákala
deti sú rôzne, na niektoré nepekne pozrieš a už vie, čo a ako, iné skúsi dva, tri krát a pochopí a niektoré skúša aj 40 krát, či zákaz funguje. Asi máš posledný typ dieťaťa, ale treba robiť presne to, čo ti tu radia. Vonku sa alebo drží za ruku alebo sedí v kočíku, inej možnosti niet. Začne ťa štípať? Okamžitá otočka domov, aj keby ste boli vonku päť minút. Pustíš jej ruku na ihrisku, po príchode jej ukážeš parkovisko a pripomenieš, že tam nesmie, že je to nebezpečné, ak tam pôjde, idete hneď domov. A dodržať, nevysvetľovať už nič, iba povedať, išla si na parkovisko, kde je to ne´bezpečné, ideme domov. Môže revať, hádzať sa o zem, odchádzate. Pohľady ľudí okolo ti môžu byť ukradnuté, aj poznámky, väčšinou mudrujú najviac tí, ktorí sa s takým dieťaťom nikdy nestretli. Tvoje dieťa veľmi dobre chápe, len si chce presadiť svoje. A ty jej musíš ukázať, že platia určité pravidlá a platia vždy. Inak, ak sa bojíš, že by sa ti vonku vytrhla a
mohla si ublížiť napr. vbehnutím pod auto, použila by som vodítko.
Mam doma presne to iste. Nehrozilo, aby som vonku prehodila s inymi mamickami viac ako 5 slov. Na sekundu som ju nemohla spustit z oci. Okamzite nieco vyviedla. Teraz ma 4 a je presne taka ista. Ale aspon ma konecne trosku viac rozumu. A na "Pred prechodom stoj a cakaj na mna!" reaguje a poslucha. Inak bezi vzdy 30 metrov predo mnou.......
@lenka2710 To nosenie pod pazuchou mi je tak doverne zname 🙂))
Vela vysvetlovat,ale nie zbytocne. Mame v rodine zive deti,neskludnia sa nikdy,ale nebudu nebezpecne pre seba ani okolie. Ak nieco spravi vysvetlit,ci by sa to jej pacilo,napr. Ci nevidela,ze su tam ine deticky. A keby do nej niekto strcil,ci by to bolo pekne. Nestaci raz,dvakrat vysvetlit,dookola,kym si to neosvohi. Ale nie dlhymi monologmi. Kedna dve vety,aby ti mohla odpovedat. Ak nepomaha,zobrat ju prec a ked sa ukludni,ma vysvetlit,preco ste odisli. Asi este velmi nerozprava,tak jej len povedz,ze ked sa ukludni,moze prist za tebou a vtedy jej par vetami povedat,co urobila. Ten krik musis vydrzat,skusa hranice. A okolo 3 rokov bude rozumnejsia a aj sa skludni. Inak nechapem ako mozu existovat kludnw deti 😀 my mame v rodine energeticke bomby a vela mamiciek este aj mudruje,ze je to vychovou. No nie je,vychovat vies slusne dieta,ale s energiou a temperamentom sa clovek rodi
Pevne hranice, to trebalo od malička, ale este to mozno date. Nastavit hranice. Ideme von, nebehat na cestu, z ihriska sa neuteka, na preliezkach sa caka.. vysvetlit skor ako pojdete von a opakovat dookola. Stiahni si nejake obrazky, knihu, kde je vyobrazene ako sa deti spravaju a vysvetlujte si doma. Vonku ked vybehne z ihriska sama, ist za nou, vysvetlit jej, ze je to nebezpečne a ked to urobi este raz, budete musiet ist domov. Led to urobi znova, zobrat ju na ruky, nech vrieska, meta sa kludne, ty len dyhaj, bud kludna a chodte domov. A takto stale. Mozno sa postupne zamerat na jednotlive veci, nie na vsetko naraz. Napriklad nechodievaj s nou istu dobu na ihrisku a trenujte spravanie pri prechadzke. Takto som to robila ja. Vela krat som mala chut zakopat sa pod zem, ale neustúpila som. Najskor som mala napomenutie, potom napomenutie s tym, ze som jej povedala, co bude nasledovať, ak to urobi znova a treti krat domov.
Alebo selektovat preliezky. Predbiehas sa na smyklavke? Este raz a na smyklavku uz nepojdes, iba ak budes dodrziavat pravidla..
Chce to pevne nervy, ale nemozes jej ustupovat. U mna to platilo u oboch.
váš problém je, že dieťa proste nemá pevné hranice, aj viem, že to nie je jednoduché, deti sú rozne, niektoré su kludnejšie, niektoré temperamentnejšie, tiež som mala prvé dieťa dobrunké, kludné a nechápala som, prečo sa niektoré mamičky sťažujú, že nič nestíhaju, druhý syn bol oveľa temperamentnejší a vobec nepotreboval spať, tiež ked sme išli z ihriska sa veľakrát hodil o zem, že on domov proste nejde, preto som brala vždy kočík a vrieskajúceho som ho donho proste naložila, pripútala a išli sme s revom domov, inak sa mu to nedalo vysvetliť, časom pochopil, ale potreboval si to proste zažiť niekoľkokrát, len ty musíš byť dosledná a nepopustiť, každý den musia byť jasné hranice, nie podľa nálady, držte sa
Ja len na odľahčenie a zdvihnutie nálady všetkých mamín so živými deťmi.. trošku vám závidím vaše priebojné a nebojácne deti. Môj je taký strachopud, že keď vidí ako sa k nemu blíži iné dieťa, vlezie mi doslova pod sukňu. Stále musím byť vedľa neho, držať ho za ruku, asistovať, lebo sa cudzích detí strašne bojí. Keď k nemu nejaké príde, celý skamenie, nechá si vziať vlastné hračky, nechá sa capnúť, a potom sa rozplače a letí ku mne. Je mi ho tak ľúto a naopak by som potrebovala radu, ako mu zvýšiť sebavedomie a dodať odvahu. 🤷
@radkaradix možno sa to zlepší časom, ked bude vačší, moj posledný syn je tiež skor boajzlivý, tak do 3 rokov ho cudzie deti ani nezaujímali a nevedel sa s nimi ani hrať, len sám sa hral, postupom času sa to zlepšilo, veľmi mu prospela školka
Vraj obdobie vzdoru. Plus zive dieta - mali by to zohladnovat pri dochodkovom veku 😆 je to na nervy, aj moj sa mi hadzal o zem aj 5x denne. Pre mna to co pises je normalka, tiez som zavidela rodicom s kludnymi detmi. Nepomoze nic, len cas. Uvidis, ked bude mat 4 roky uz to bude mala pomocnicka... Dovtedy sa nezblaznit a mozno niekomu zaplatit za strazenie.
Boze to cisto moj maly za chvilku bude mat 3r a je skoro stale taky, neposedny, v kuse po ihrisku clovek za nim lieta, ani tam casto nechodime lebo ja som hotova a malo kedy chce ist za ruku vzdy bezi aj teraz, aj ked uz sem tam pocuvne a pojde aj za ruku
Kto si myslí ,že z deťmi je to len smiech, objatie, výlety, samé ľúbim ťa mami a pusinka sem, pusinka tam isto deti nemá. Moja ma 3, 5 a miestami to bol tiež zahul 😃ja suca na tabletky na nervy ale zvládli sme to až sem. Moja celkom rada robila cirkus v obchode, raz ležala medzi regálmi v Lidli, inokedy cirkus na cele Tesco lebo som nemala drobné na autíčko, vrieskala, pistala ale si nepomohla. Vysvetlila som raz, dva razy, nepomohlo tak kopakucu ,vrieskajucu pod pazuchu a domov. Deti su veľmi rozumné, aj moja pochopila. Ohrozenie deti na ihrisku, predbiehanie by som netolerovala v tu chvíľu by išla domov, to isté aj cesta. Aj moja je živá ale nikdy neliezla po stole, nechodila po linke, ani na obyvackovu stenu neliezla,z gauča nikdy nebola trampolina ani podobne kaskadérske kúsky nerobila. Nikdy som to nepovolila, teraz ju to ani nenapadne. Netreba povoliť a ona sa naučí, len treba pevne nervy a byť dôsledná keď to netolerujem dnes tak ani zajtra to nepovolim a podobne. Držím palce
Zdravím, je to starší príspevok, ale ak si autorka nájde moju reakciu celkom by ma zaujímalo, ako je na tom dcérka teraz? Skludnila sa, alebo je taký istý neposedný živel? Úplne, ale úplne to isté prežívame s 3 ročným synom...
Dobry den, viem ze je to starsia diskusia ale chcem sa opytat ako to u vas dopadlo? Zlepsilo sa to vekom? Ja mam doma 2,5 rocneho syna. A je uplne cez kopirak ako bola vasa mala. Az na to ze je to chlapec. Co to podla mna este znasobuje.
A presne preto.ja chodim vsade s deckom na "voditku". Aj na ihrisku lebo sa mi parkrat vytrhol z ruky a skoro vbehol pod rozbehnuty kolotoc. Za ruku nehrozi, vobec nereaguje ked za nim kricim stoj. Kazdy na nas sice pozera cez prsty ze boze ze si neviem poradit s jednym deckom...ale radsej nech som.za blbu ako dieta pod autom alebo pod hojdackou. Takto ked sa mi aj rozbehne chytim.ho a dalej nejde a to uz pochopi ze nema ani skusat..