Mať či nemať tretie dieťa?
Chcela by som vedieť Váš názor, na to či mať alebo nemať tretie miminko, aj sa bojím( tehotenstva, prípadných komplikácii).Mám 5r. synčeka, a ročnú dcérku, a stále rozmýšlam nad tretím mimi, len mám obavy z tehotenstva, a ďalšou mojou otázkou je či začať s tretím mimi teraz pokial som na materskej alebo počkať kým aj dcerka nastupi do MŠ, to sa zamestnám a potom by som otehotnela, poradte mi prosím.
@janulap Krásne napísané, a čo sa týka mojej psychiky ja nie som chorá, len sa liečim na panickú poruchu s uzkostnými stavmi, lieky som brala pri druhom tehotenstve, samozrejme v menšom množstve, som normálna žena, bez akýchkoľvek známok, že by som nejaké lieky vôbec brala 😉 , kludne si prečítajte aj tu na MK čo je panická porucha, nie je to nič vážne len to že na to musím brať lieky aby som bola úúúúúplne v pohode, u mna sa to prejavilo, takto : mne v roku 2004 zomrela mamina na rakovinu, vtedy som mala 3r. vzťah s jedným chalanom, ktorý drogoval, pil, hral automaty, nechodil domov a podobne robil mi zo života peklo, v tej dobe som nič nebrala žiadne lieky, ani drogy, no ako sa mi narodil syn (jeho syn), tak po dvoch mesiacoch som od neho odišla, so synom som žila 1r.7mes. sama, vtedy ako som žila sama, tak mi došlo velmi zle ako závraty, dychavičnost, rano som navštivila obvodneho lekara ktorý mi dal lexaurin+magnezium, lexaurin 1,5mg som mala užívať 3x denne, tak som aj užívala a bolo mi fajn. (všetko je o psychike ), ked mal drobec 1r.7mes. som si našla nového partnera...môjho terajšieho muža 🙂 , ked mal Matúško 4r. po 4.súdnych pojednávani si malého osvojil, takže v rodnom liste nefiguruje meno bio otca ale terajšieho môjho muža. Ale k meritu mojej diagnoze, v r.2009 ( s mužom som od r.2008 ), už mi nestačil lexaurin 3x denne, lebo dýchavičnost a zavrate boli častejšie, tak som si myslela že mam niečo na plucach ( rakovina ), deformácia z maminkinej smrti, tak sme išli na pohotovost všetky vysledky som mala v poriadku, tak ma odporučili k psychiatrovi, tak na druhy den som si vyhladala psychiatra, pokecala som si snim hodinu a pol, povedal mi sam že som velmi silna žena, velka papula a podobne, nasadil mi liečbu vo forme AD+Neurol 0,5 mg, v tej dobe som brala ešte lexaurín, no a takto som ho vysadzala....odporne abstaky ☹ , lieky som brala zhruba 3týždne alebo mesiac, a nakoniec som mala nejaky zvlaštny pocit že niečo sa deje a bola som tehotna to bol r.2009 tak som zašla ku gynekologovi tehu mi potvrdil, volala som psychiatrovi, povedal mi že neurol okamžite vysadiť a AD obden postupne, ja som t vysadila všetko v den ako som sa dozvedela že som tehu, no ale nastali komplikacie, po 2týždnoch som začala krvacat, tak mi nasadil duphaston, no ale krvacanie sa nezastavilo, a lekar mi povedal ze sa mi pravde podobne odlučuje placenta, že pojdem si poležat s hore s nohami do nemocnice, ale ja som mu jasne povedala že ja si to nemožem dovolit pri pomaly dvojročnom synovi, tak som išla na interupciu, a po zakroku sa moja diagnostika stupnovala takýmto sposobom : bola som v tom že som chorá, že mám rakovinu, psychická deformácia z mamininej choroby, moje myšlienky boli, čo bude z malým ked zomrem, dýchavičnosť a podobne zavraty, vtedy ako som vysadila lieky som od zákroku psychiatra nenavštivila, nevedela som spat v noci lebo som mala taketo morbidne myslienky, ked som išla do obchodu bolo mi všade na odpadnutie a tak, potom mi moj muž zavolal pohotovost, tí mi chceli pichnut diazepan ale to som odmietla, tak mi pichli gujacuran z toho sa mi nenormalne točila hlava a povedali mi aby som hned rano navštivila opat psychiatra,a ešte sa ma spýtali či ma v nemocnici oboznamili aj s tým že jak je poporodna depresia tak je aj popotratova depresia, tak som rano išla, nasadil mi opat liečbu po našom hodinovom rozhovore a od vtedy mi je fajn, ziadne zle myšlienky, opat sa mi navratil zmysel života, vedela som sa zo všetkého tešiť, mne chybal serototín ( hormón šťastia ), a vlastne lieky čo beriem mi ho pomaly navracuju, lebo normalne fungujem ako normálna žena a lieky časom idem obmedzovať, kedže to nemožem vysadiť z jedneho dna na druhy, lebo by sa mohlo stat to že sa mi vrati o 10x horší stav z akym som došla za psychiatrom. Tak to je panicka porucha s uzkostnými stavmi, ako som spominala pri druhom tehu som lieky brala ale v minimalnych davkach.Aj hodinu pred cisarskym som sa opytala nemocničneho psychiatra či si mozem dat neurol a povedal že ano ale s min. zapit vodou.lebo už na mna išiel stres a umna sa to prejavuje dýchavičnostou a závratmi a niekedy malatnostou.
@stvura ja som skor za to nech sa zničim teraz pokial mam dost sily, a potom ked budem staršia budem mat čas na seba, a možem si dalej uživať život 🙂 nechcem dieta v 30.alebo tak nejak to je uz pre mna velmi neskoro, chcem to teraz pokial som plna energie, a potom si to všetko s usmevom užívať, ja som tohoto názoru, čim skor, tým lepšie pre rodičov, lebo ked budeme starši aj deti budu staršie a my si oddychneme a ešte aj na diskoteky budeme spolu chodiť 😀
@pacica ja to chcem tak pokial som na materskej, momentalne popri materskej sa venujem svojim realitam, a ked by mi nastupilo aj tretie mimi do MŠ tak už si nechcem dávať pauzy ohladne tehu, chcem sa na plno venovat kariere v práci, deti a praca...praca....praca a už vobec nepomysliš nad 4 mimčom 🙂 preto by som to chcela teraz ked som zabehnuta a plna energie, nech sa vyšťavímm teraz ako neskor, potom neskor budem mať čas na seba, deti mi vyrastu,, budu samostatne a nemusim vtedy riešiť malinke mimčo takto si to predstavujem 🙂
Kočky kráááááásne Vám všetkým Ďakujem za Vaše názory, vela ste mi pomohli aj som vam vysvetlila moju diagnozu v tom dlhom članku 😉 nieje to nič vážne, ked som to zvladla aj s tehulkovanim 🙂 po celotýždňovom a dnešnom rozhovore sme sa s manželom rozhodli, že ideme na snažilkovanie 🙂 Som mladá a chcem to mať za sebou, som silná žena, tak ako väčšina z Vás....tak ideme do toho 🙂 Ešte raz pekne Ďakujem. Som pevne rozhodnutá, že o mimčo sa budeme snažiť teraz,ked sa miminko narodi, to bude mat na budúci rok malinká už bude mať 2r. a synček 6r. 🙂, cmuk Vám
@pacica Ďakujem moc, obavy som mala z toho že som mala v hlave veľa predsudkov čo a aké bude tehu, či nebude rizikove, či nebudem ležat v nemocnici a podobne, ale tie som z hlavy aj s manželovou pomocou z hlavy vyhodila 🙂, lebo su to len negatívne myšlienky-negatívne predsudky, na ktorých sa veľa žien bojí mať čo len jedno miminko....netreba na také veci myslieť a myslieť len pozitívne v každom smere 🙂
@helka193 tak vidíš, nie nadarmo sa vraví - že najťažšie je sa rozhodnúť. A keď sa rozhodneš, už sa nepozeraj späť. 🙂
Podľa tvojich príspevkov a príspevku tvojho manžela, ktorý som si teraz prečítala - spravíte všetko pre to, aby ste dali svojim deťom to, čo budú potrebovať - ako emočno, psychično, tak aj materiálno. 🙂
Hodnota dieťaťa (človeka) sa nemeria tým, či chodí na 200 krúžkov (ja osobne také deti ľutujem - rodič ich má usmerniť, dbať na to, aby dieťa malo aj oddych a nie všetko zaplatiť, nech si dieťa užije, mám na to, doprajem mu), či má super kvalitné a značkové oblečenie, naj naj mobil, hračky... deťom stačí láskavý domov, milujúci rodičia, rodina, podpora a priemerné materiálne zabezpečenie. To - že sa v škole decká posmievajú - je odrazom ich výchovy - často opičej lásky rodičov, ktorí im dali všetko. Nie je chudák ten, komu sa posmievajú, ale chudák je ten, čo sa vysmieva. 🙂
A dúfam, že sa ti budú vyhýbať pseudodobráci, ktorí rodičov, čo pošlú svoje dietko na brigádu, budú považovať za úchylov, čo plodia svoje deti, aby na nich makali, makali na seba a súrodencov... 😀 😀 😀 😀 😀 a ak náhodou - tak si povedz, že niekto pozerá príliš veľa filmov 😀 😉
@stvura tak ja už mam vybratu škôlu... Aj ked od septembra ešte do škôlky maleho nedam, kedže budem na materskej pri druhom babatku, tak to o rok aspon posunieme. No ale k veci. Tato škôlka do ktorej ho chcem dať je cirkevna a čo je na nej velke plus, chodia tam aj detičky handicapovane, napr chlapček na voziku alebo s nejakym inym postihnutim telesnym. Maju tam zvlašť opatrovatelku tieto postihnute detičky. Myslim, že deti v tejto škôlke su od malička trošku inak vedene, a je velmi dobre, že sa od malička stykaju aj s postihnutymi detičkami, že vidia, že aj oni patria dotohto sveta tak isto ako zdrave. Verim, že v škôlke, kde su detičky na voziku a pod, nebudu riešiť, čo ma kto oblečene, či ma niekto značkove topanky alebo bundičku...
Ale verim, že v niektorych škôlkach to môže byť problem, hlavne ak su tie ostatne deti od malička vedene tym materialistickym spôsobom a bohužial maju tak nastaveny aj rebriček hodnôt 😔.... Myslim, že aj učitelky v škôlkach by si mali take prejavy, posmechy všimať a mali by k tomu zaujať stanovisko, učiť tie deti, kde su najdôležitejšie priority v živote. Že hodnota človeka sa nemeria značkou na topankach a podobne...
@mamkabeika ani nehovor. Nam tiež svokrovci hovoria, že tak a dve do dnešnej doby aj stačia... Ale nejako vyrazne sa nam do toho nemontuju. Naši to nechavaju čisto na nas, ja sama pochadzam zo 4 surodencov, takže z našej strany to je viac-menej normalne 😉 Ako mala som dlho vyrastala u starkej, snad až kym som nezačala chodiť do školy. A som tak trocha nasiaknuta ešte tou generaciou 😀 😀 čiže niekedy si pripadam jednu generaciou pozadu v niektorych veciach. Od malička mi starka rozpravala svoje prihody z detstva (bolo ich 11 detí, bolo by 12 ale jeden brat im zomrel) Ako pasavali kravy, ako chodievali po horach, rozpravala mi o svojich surodencoch aj o rodičoch, o zvieratach, ako sa tešili z každej maličkosti, ale tiež o tragediach (zaplavy, alebo ked im zdochli kravy, ich živobytie....) Hovorila mi, čo jedli, ako pozerala ked sa mutilo maslo a len prstom trocha olizla, lebo všetko to najlepšie museli odovzdavať ako kontigenty, čiže i ked maslo mutili, oni sami ho nejedli, najväčšie zemiaky, urodu, všetko odovzdavali. Ale napriek tomu, vždy z nej išla tak pozitivna energia a taka radosť, ked hovorila o svojom detstve. A vždy mi hovorila, že by každemu priala mať take detstvo ako zažila ona. Je to zvlaštne ako sa ludia vtedy tešili z uplnych maličkostí, smiali sa pri každej priležitosti kedy mohli. Tak hlboko preživali pre nas uplne bežne a banalne veci. Je to zvlaštne, že par desaťročí a mam pocit, že ludia akoby sa zabudli smiať.. KEd sa spytaš niekoho ako sa ma, väčšinou je to take nemastne neslane, celkom dobre na tuto dobu. Neviem, čim to je. Že napriek tomu, že sa mame z čoho tešiť, už sme to akoby zabudli...
@vejula - vo vacsine skolok sa znackove oblecenie neriesi...predpokladam, že kazda mama, ktora ma skolaka ti povie, že zlom nastava v SKOLE...
v skolke, ked ich ma na starosti 2 panie ucitelky, si vedia s nimi poradit..problemom je SKOLA..su spolu na skole aj s 8-kmi a tam už odpozuruju veci... 😢 😢
a potvrdili mi to už 4 mamicky, ktore maju deti len o rok-2 starsie ako moje a v podstate mame rovnaky nazor na vychovu..dost podobny tvojmu..lenže v skole dostali ich vychovne metody "riadny preplesk" ☹ ☹ ☹
ja llen chcem este napisat, kym mam chvilu pri kave taku filozoficku uvahu:
som priam "alergicka" na rady typu..ja PLANUJEM...to je proste ta najhorsia vec alebo rada, ktora sa moze dat...nech radi ten, kto prezil...
ja si doteraz pamatam este z jedneho casopisu Mamy radia mamam: ako odplienkovat...a jedna tam napisala: ja este len dietatko cakam, ale planujem to takto......kupim nepremokavu plachtu....atd.. atd...
odvtedy je mi z takych rad vyslovene smiesne, alebo až do placu...to akoked mne chce niekto radit s jednym dietatom, ako mam zosuladit 3 deti...dakujem, neprosim si...vypocujem si rady od mam, ktore maju viac deti, ale kazda z nich NIKDY nepovie len JEDNU radu..pretože univerzalna rada neexistuje...
povie..tak raz to skusame tak, inokedy, ked maju zlu radu tak tak...a proste kreativite sa medze nekladu 😉 😉
to musíš vedieť ty, či to zvládneš, riaď sa svojím srdiečkom a rozhodni sa správne, samozrejme za manželovej podpory 🙂 držím palčeky
Ahojte, my sme sa s manzelom vzdy bavili o troch detoch, ja mam dvoch surodencov, manzel tiez a podla mna je to super. Len v nasom pripade sme museli s tretim pockat na vyjadrenie lekara kedze som oba porody mala cisarskym a tento treti uz bude tiez automaticky cisarsky. A pri druhom na operacke zistili ze mam rupturu maternice na 4 cm tak lekar odporucal min. 2 roky pockat. Keby som rodila klasicky, tak by uz tretie hadam aj na svete bolo, lebo sa mi velmi pacil ten 22 mesacny rozdiel co mam medzi prvymi dvoma detmi 🙂 Teraz uz bude ten rozdiel vacsi, ale tak zase si male viacej vychutnam kedze obe starsie deti su uz v skolke. Ja si myslim ze ked clovek chce, daju sa tri deti zvladnut v pohode. Tiez mame na krku vysoky uver na 30 rokov, manzel okrem prace musi hravat este futbal aj ked sa mu uz moc nechce, ale kym ja pojdem do prace, musime to nejak vydrzat. Pomoc s detmi ziadna, kedze svokrovci uz neziju a nasi su 120 km od nas a este obaja robia, takze sme na vsetko sami. Viem ze ked sa tretie narodi tak to bude o drzku, ale verim ze to zvladneme. Preto sa teraz snazim oddychovat kolko sa da kym su deti v skolke, lebo viem ze potom uz na oddych nebude cas. Ale sme sa dali na to ze budeme mat tri deti, tak to musime nejak zvladnut aj bez pomoci. Myslim ze tie deti za to stoja 🙂
@helka193 😀 Človek sa fakt naučí vážiť si každú prácu len vtedy, ak sám si to vyskúšal. Nie všetci môžeme byť super manažéri, s brutál školami, super prachmi - pričom jediná naša povinnosť bola pekne sa učiť - a o všetko okolo sa niekto za nás postaral....to je troška málo podľa mňa 🙂
JA už by som veeeeeeeeeľmi chcela druhá bábo, len stále mám od dr zákaz.... 😖 😖 😖 všetci okolo mňa fičia druhé kolo, len ja zaostávam 😀 😀 😀 😀 mám absťáky 😀 Dúfam, že aj druhé dieťa bude také pohodové, ako prvé. A to tiež pozerajú na nás ako na ufónov, keď povieme, že chceme 3-4 deti 😀 😀 😀
Je však pravda, že mám veľkú oporu a pomoc u manžela...síce maká do 19stej, potom aj doma, ale snaží sa so všetkým pomáhať - kúpe, prebaľuje, kŕmi, umýva zuby, hrá sa, chodí na prechádzky...a má veeeľkú trpezlivosť s malou...dobre zarábame,takže financie momentálne nie sú problém ťuk ťuk ťuk, aj keď v podnikaní nie je nikdy nič isté.... to je potom viac radosť ako starosť mať veľkú rodinu... 🙂
Dievctaa nie je fakt lepise deti za sebou v rozsahu tych 2/3 rokov? na zaciatku je to drina ak vam este nema kto pomoct ale tak dvojrocne dieta sa uz vie skor prisposobit strasim skolkarom...neviem...aspon my tak planujeme...
@sisamato zalezi od jednotlivych deti, ich povah, tvojej a manzelovej pripravenosti zvladnut starostlivost okolo nich, zivotnej situacie, okolnosti ...
Medzi 1. a 2. dietatom mame 21-mesacny rozdiel a dalo sa, kedze starsi sa sam zahral, nebol narocne dieta a hlavne potreboval partaka pri hre🙂. Medzi 2. a 3. dietatom mame 2,5 roka - dobre je, ze starsi dvaja sa uz sami vyhraju, az mam niekedy strach, ci medzi seba pustia aj toho najmladsieho, ked trosku dorastie 😉 , negativum trosku je, ze nemam moc casu sa im venovat individualne 😒 .
Snazim sa to ale brat s tym, ze kazdy nieco sice straca, ale zaroven ziskava - sice nemaju mamu a tatu len pre seba, ale ziskali kazdy po 2 bratoch, kamosoch, partakoch a dufam, ze im to tak vydrzi aj do buducnosti 😉
@ewellina jeej tak už ste velka rodinka to je super... tak potom na mna v novembri pomysli 😀 😀 budem to potrebovať 😉 Ale aj keby to nedopadlo podla mojich predstav, svet sa nezruti. Ved aaj 2 - 3 detičky je krasny dar, ved kolko parov sa snaži a nemôže mať ani jedno 😔
@stvura tak to ti verim, že na dedine su tieto veci ešte vyhrotenejšie. Je to užší okruh ludí, každy každeho pozna.... No i tak je mojim snom byvať na dedine v domčeku, mať vlastne pole pestovať si vlastne plodiny a chovať nejake tie zvieratka. Uvidime či sa nam sen splni 😉
@mima595 ja nemôžem moc posudzovať. Len na zaklade skusenosti čo ma môj brat (je teraz 5tak) ale teda chodi do tej cirkovnej školy o ktorej som pisala (to je škôlka na ktoru nadväzuje aj škola(dielo našho p. fararaň) no a musim povedať, že mama zatial nič take neriešila. Ma množstvo spolužiakov, ktorí pochadzajú z mnohodetnych rodin, takže tam na nejake parady tiež nieje... Važne asi zaleži na aku školu a deti natrafiš... Ale napr. do tej školy chodia tri detičky, ktore ma v pestunskej starostlivosti jedna kamaratka. Su to cigančatka a teda nikdy sa mi nesťažovala, že by bol nejaky problem kvôli tomu v triede medzi spolužiakmi alebo tak...
@minewka prečítala som diskusiu a v mnohom s tebou suhlasím.
Mám tri deti a napriek tomu že mám dostatok , moje deti nemaju všetko a z môjho pohĺadu ani nedovolím aby všetko mali.
Taktiež nepodporujem zbesilé rozvážanie detí po všetkých možných krúžkoch , platenie možného aj nemožného, drahé oblečenie a myslím že so svojimi detmi mám vcelku dobrý a otvorený vztah. Syna podporujem predovšetkým v angličtine - face to face a florbale, postihnutej dcére platím keramiku , oblečenie kupim ked potrebuju ale bez problémov dokážem povedat nie predraženým veciam .
Nemyslím že deti ocenia v dospelosti že ste im " dali všetko " , často práve naopak.
Deti ktoré vyrastajú v primerane tvrdších podmienkach , podotýkam primerane, sa v živote len tak nestratia.
@helka193 jasne, ze mat. Trojnasobna laska, trojnasobne pusinky, objatia, svitorenie, smiech, hlasky, gulajuce ociska, nekonecne otazky, krasne vykresy pre mamu, basnicky.
Ostrihat 60 nechtikov, umyt tri hlavky, oprat trojo teplackov, roztretit jablcko.
A kazdy vecer citat rozpravku trom malym musketierom.
Nevymenis za nic na svete ;)
@maminuska uplne s tebou suhlasim, deti nepotrebuju ani znackove oblecenie, ani neviem ake drahe hracky ci luxusne dovolenky, ked ti niekto na to potrpi, podla mna je to preto aby sa ukazal pred inymi ze na to ma, pretoze dietatu je jedno ci ma tricko znackove alebo zo sekaca. Moje deti maju vsetko co potrebuju, mozno nieco aj viacej ako ine deti, ale urcite nemaju plne skrine znackovych obleceni len preto aby boli in. Mne je prave luto tie drahe veci obliect do skolky ked viem ze su tam cele dni na zahrade, lozia tam po kolenach, ale su v piesku. Na zahrade maju domcek s hojdackami, smykackou, pieskoviskom, trampolinu a kopu hraciek na von. Myslite ze sa tam hraju? Najvacsiu zabavu maju ked sa smykaju po kope zeminy alebo strku kedze este stale dokoncujeme dom. Lietaju okolo domu a hladaju ake kusky stavebneho materialu by nasli aby sa s tym mohli hrat 😀 Staci im ked ich zobereme na plavaren, alebo do ZOO, alebo ku starkym na par dni. Nepotrebuju dovolenku pri mori aby boli stastne. Jasne ze jedneho dna by som im chcela dopriat nejaku peknu dovolenku, ale ked si to budu pamatat a hlavne ked sa dokonci dom a vsetko okolo. Takze kazdy si moze dovolit tolko deti, aky standard si urci pre ne a pre seba. Jasne ze ked chce mat dieta niekto od hlavy po paty v znackovom obleceni, da ho len do sukromnej skolky, skoly, kazdy den navstevuje aspon 2 kruzky, tak aj jedno dieta je dost. Kazdy si urcite priority ake chce. My sme sa rozhodli pre tri deti kedze mame velky dom a mame ich kde dat aby mali svoje sukromie. ALe bude to isto na ukor drahych skol, dovoleniek, ale verim ze budu stastne aj s tym co budu mat 🙂
@maminuska myslím, že dieťa skutočne a naplno pochopí dôležitosť aj "podradných" profesií len vtedy, ak si to samé v určitom veku okúsi. Darmo mu rodič bude vysvetľovať, že niekto musí robiť aj smetiara, aj predavačku, aj hajzelbabku, aj upratovačku, kuchárku v škole. Až keď samé na vlastnej koži okúsi, ako sa vedia niektorí ľudia vyvyšovať a arogantne správať (a často sú medzi nimi aj deti, ktoré sa nikdy v živote nemuseli o nič "zabojovať", skutočne sa snažiť - dostanú vreckové a robia formu a pýšia sa cudzím perím..)...lebo povedzme si úprimne - VŠ dokáže vyštudovať každý, kto má buď dostatok rozumu, alebo dostatok trpezlivosti sedieť a drviť sa.
Rovnako ma teda pobavila (a na jednej strane zhrozila) - hĺbka predsudkov a kecy o tom, ako si dieťa za zarobené peniaze kúpi cigy a alkohol. 🙄
A k tomu značkovému oblečeniu - aj zo sekáča sa dá tip top obliecť, kúpiť tam super kúsky a v živote nikto nezistí, že je to sekáč..a niekto môže mať na sebe model od Chanela - a bude vyzerať ako gadžo 🙂
(inak je sranda - že tí klienti, ktorých som doteraz mala možnosť spoznať, ktorý sa k pomerne veľkým peniazom dostali vlastnými silami - od nuly - nemajú potrebu chodiť v značkových handrách, super luxusných autách...a vedú svoje decká k skromnosti a pracovitosti)..
Pokiaľ má dieťa pocit, že je nula, ak nemá na sebe značkové veci , či nechodí každý štvrtok na tenis- niekde sa vo výchove stala chyba...nehovorím, že sa to dieťaťa nedotkne, ak sa mu niekto vysmieva, ale riešenie nie je ísť rýchlo do obchodu a kúpiť tie naj veci - aby dieťa malo pocit, že za niečo stojí. 😒
Ja si myslím, že kopec detí a aj dospelých nemá pocit, že skutočne niečo v živote dokázali, sami, vlastnými silami, rukami..že skutočne pocítili ten dobrý pocit, kedy strádaním a sebazaprením niečo dosiahli....je úplne iný pocit zo samého seba - ak si sám nájdem brigádu, vyskúšam si niečo nové, zarobím svoje prvé vlastné peniaze a utratím ich , ako keď mi rodič strčí do ruky vreckové....je úplne iný pocit samého zo seba, keď si nejaký triedny spor dokážem vyriešiť sám, ako keď to za mňa vybojuje rodič...je úplný rozdiel - ak sa napríklad na krúžok dostanem sám, prejdem nejakými prijímačkami - ako keď rodič otvorí peňaženku, zaplatí a dietko je prijaté...a kopec ďalších príkladov.
Dať dieťaťu všetko - to mu v živote veľmi nepomôže... (aj keď takej Paris Hilton to môže byť šuma fuk, do smrti je zabezpečená 😀 😀 😀 )
ahojte mam dve deticky..5 a dva maju teraz v lete..a manzel chce tretie..ja som vzdy tuzila mat tri len teraz dost vaham ci by som to zvladla... uz som aj cakala tretie ale zial osud to zariadil inak :/ mohla som mat medzi druhym a tretim 22 mesacny rozdiel co som vzdy chcela.. takto by som mala znovu trojrocny 🙂 ale o to nejde len som zacala mat strach ci sa to da ozaj zvladnut 🙂 muz by ozaj velmi velmi chcel 🙂
@majusa4444 urcite da!predovsetkym ak to chcete aj s manzelom 🙂
@lasenka vdaka a blahozelam k tej vytuzenej princeznej, musi to byt krasne... 🙂