Nie je vám ľúto staršieho súrodenca?

@aliza dakujem . mas pravdu treba sa prisposobit a ked tie nase deti lubime tak hadam netrpia 🙂

ahoj ja mam velky vekovi rozdiel najstaršia dcera ma 17 syn ma 6 ,dcerka 3 a teraz bude štvrte a nikdy som nerobila rozdiel aj ked sa najstaršia odtahuje sama nema rada svojich surodencou bo bola dlho zvyknuta že je sama všetko bolo len pre nu.Ked som čakala syna tak sa tešila,ked sa narodila tak len chvilku a viac si ho nevšímala a tak to je doteraz .Ale najmladšie deti tie sa maju hrozne radi aj ked si občas robia prieky ale vedia sa spolu pohrať .

ja mam o 8 rokov mladsieho brata a fakt je, ze som ho velmi casto brala niekam... a tak to islo az do dospelosti, chodil so mnou aj na chaty s mojimi kamosmi 🙂 Pre mamu to bolo urcite fajn, zo mna az tak neubudlo, ale on bol zvyknuty na starsich ludi, a s rovesnikmi si nemal co povedat, vzdy bol akoby krok pred nimi... asi to nebolo prijemne, citit sa medzi spoluziakmi ako UFO. V podstate je to stale tak, aj ked uz dokoncil VS, stale si lepsie rozumie s mojou vekovou kategoriou. Takze nemyslim, ze by som ja ako starsia sestra bola o nieco ukratena (aspon som mala pokoj od mamy a jej prilisnej pozornosti), ale skor brat.

@magdalenocka urcite netrpia, ak je rodic spravodlivy 😉.

@katkanova ja som bola starsia o tri roky, jasne, ze bolo pre mna tazke na zaciatku zvyknut si, ze je doma dalsie dieta okrem mna, ale teraz som rada, ze mam surodenca. Myslim si,ze treba rozmyslat aj takto nad tym, do buducna, nie len co je teraz. A myslim si, ze urcite kazdemu dietatu osozi, ked zisti, ze nie je stredobod vesmiru a uvedomi si to 😉 .

@katkanova Starší synovia majú medzi sebou necelé dva roky - parťáci na život a na smrť, nech sme kdekoľvek, vždy majú kamaráta, lebo majú jeden druhého. Teraz máme malého polročného a trošku mi bolo starších ľúto, že už sa s nimi toľko nehrám alebo toľko nechodíme na výlety. Im to ale vôbec nevadí, žiadna žiarlivosť, skôr sa vyžívajú, že majú doma malého brata. Ten je za nimi "utrhnutý" - keď ich zbadá, tak vreští, smeje sa, ide mi z rúk vyskočiť a to zase masíruje ego starších bratov 😉 , takže nakoniec sú všetci spokojní. 🙂

Ja sa tiez priznam, ked som mala prvorodeneho, nevedela som si predstavit ako sa rozdelim s laskou k dalsiemu dietatu. Druhy syn sa narodil s 3.5r odstupom, ale neprislo mi to tak, ze ho zanedbavam. Tesili sme sa z pokrokov, ktore robil najmladsi. No a kee mal Adamko 19mes.narodila sa dcerka, ktoru zrejme A.bral ako konkurenciu, len by ju bil, ale ustupilo to. A kee sa nam narorila dalsia slecna po 2r.maju ju ako babiku. No a s tou laskou...je pravda, treba nakojit, odgrgat...ale uz ma 5mes.a je na mne ako rozdelim davku pozornosti a lasky na vsetkych. Snazim sa popri starostlivosti o domacnost ivyplnit cas, pohrat sa, pomojkat, ale samozrejme je to s obmedzenim. Ale surodenci si kolkokrat vystacia , porozpravaju, postrazia mladsie, pohojdaju, ucia sa delit...a v tom je to krasne. Ten krdlik deti okolo 🙂

neviem prečo by mal byť ten starší odstavený na druhú kolaj ja som mala 10 ročný odstup a bolo to super on pomáhal mne a ja jemu on mal už svoje záujmy o voľné chvíle sme strávili vetci spolu tak ako to ma byť a nikdy nemal pocit, že je odstavený,skôr je pripravený do budúcna ako sa má postarať raz o svoje potomstvo.A okrem tohoma ešte malých súrodencov tak vie ako to je mať aj hned po sebe.nikto na nikoho nežiarli a je to super všetok čas dettrávime všetci spolui

mne veru mojej starsej luto je.... velakrat musi ustupit, aby nebol krik! snazime sa to obmedzovat, nech si mala nezvykne, ze musi byt po jej, ale aj tak! nemozeme ist von, kedy chceme, lebo mala spi.... atd.
Ja som tiez starsi surodenec, tak ju celkom chapem! 😝

Chvilku ano, ale vysvetlila som to starsej a co najviac ju zapajala. Kedze mame rozostup 4r, brala som to ako hru - starostlivost o babiku, aj ked som aj pri tom narazila na problem, aby jej napr. nevypichla oko... 😖 Najtazsie to bolo pred 1. rokom, ale odkedy zacala chodit, vela veci robia spolu, pohraju sa, a ked to nejde, tak su oddelene. Samozrejme sa snazim rozdelit si cas medzi obe, dodrziavat "ritualy", ktore sme mali predtym, aj ked nie stale to slo. Ale sama pochopila, ze je fajn, ze sa ma s kym pohrat 🙂 Skusenost kamaratky, mala po 19r, najprv sok, potom fajn, pomahala ked bola malicka, kocikovala, ale okolo roka cim dalej tym viac strazila a uz sa to starsej dcere nepacilo, ale ked si vyjasnili, ako to bude fungovat, zlepsilo sa to. Teraz, ked ma mladsia 3r ju starsia vodi do skolky, pride pre nu preto, ze chce, nie preto, ze musi 🙂