S trojročným dieťaťom to je na nevydržanie
Skúsenejšie maminy, čo na toto poviete?
Máme jedno skoro 3ročné dieťa, takže by si mnohí povedali pohoda....mnohí povedia že deti sú rovnake, len im treba dať hranice, ja si to v podstate tiež myslím, ale nám oči a vidím keď chodíme už roky von na prechádzku s aj 5 inými mamami a ich deťmi že tie druhé si prosto jednoduchšie zvladatelne. Ten môj to je o inom, prve 2 roky to bolo celkom ok, aj keď to chcelo mňa celú, bez prehanania, ale brala som to tak že som matka tak sa staram, zalezalo mi na tom, pekne som si ho viedla, slušne, dávala hranice, boli to časy kedy sme stihli popritom sťahovanie do domu, priznám že má to dosť stalo síl, minulé leto bol malý ok, rýchle odplienkovanie, pomáhal v záhrade, pekne prechádzky.....no prišla JESEŇ 😄Už polroka trvá jeho obdobie vzdoru a ja som úprimne zlomena žena.
Ja som za to obdobie zostarla a pribrala asi 10 kíl od tej hrôzy....reve, všetko si vydobija, ale dali sme to,snažila som sa mu ukázať cestu pochopiť svoje emócie a nech sa sám naučí zmierit so svojimi pocitmi, jasne sem tam bol krik aj capnutie, som len človek.
No posledný týždeň čo robí je na slučku, je frustrovaný že sa nevie verbálne vyjadriť , všetko chce riadiť, napr: že auto odbočí inak ako on chce, že sa pustí rádio, že po ňom splachcem wc, že otvorím dvere, ktoré chce otvoriť on, že mu padnú kocky, že sa mi netočí koleso, že na vykrese sú obrázky čo nemaloval on, je aj dosť lutostivy....všetko chce "ja sám", dievčatá dajte mi spätnu väzbu lebo ja už strácam kritické myslenie, čo robiť inak - či to len prežiť...
Poznámka už skoro 2 mesiace som na home Office a muž je s ním na md, sme stále doma zavretí nikde nejdeme okrem hodinu na prechádzku denne a nikto nechodí k nám.
Muž je milý, ale už sme obaja kaput, doslova sme radi keď ide spať.
Ďakujem.
emócie
Klasicke obdobie vzdoru, nepomoze nic len vydrzat, raz to prejde. Ak si myslíš, ze je to niečo ine navštív psychologa, najprv sama potom s malým
Tymto si prešla každá žena, matka
Neznášala som túto vetu: "je to len obdobie " ale podľa popisaneho je to klasické obdobie vzdoru. Tiež sme s tym prešli ja mám zase o pár sedivych vlasov na hlave viac. Ja som zažila hodenie o zem v Lidli, v tescu taký cirkus pre to lietadlo na ktorom sa vozí,že sa všetci ľudia otáčali. Nemala som proste mincu 😂 všetko bolo zle. Ja doprava a ona doľava. Všetko negovala, všetko ja sama.... Mne sa najviac osvedčila ignorácia. No je to boj s timi našimi detičkami 😊
Ahoj. Nic ine ako navatevu psychológa ti neviem poradiť. To co opisujes sedi na priznaky autizmu. Skus si nájsť nejaké články na nete, mozno nájdeš odpoveď. Samozrejme, moze to byt len obdobie vzdoru a povaha. Nechcem ta v žiadnom prípade strašiť.
Urcite kontaktuj psychológa. Uz len pre svoj vnútorný pocit, aby si sa ubezpecila, ze problém je naozaj niekde inde.
Vydrzte, budte laskavi rodicia a ukazujte mu ako ho lubite, ale v klude trvajte na svojom. Za rok bude lepsie. Nechajte ho nech si poplace a potom vysvetlite preco nebolo podla neho. Pevne nervy zelam a "myslite srdcom".
Ahoj, viem co prezivas a chcem ta trochu psychicky podporit 🙂 ano je to len docasne a treba to "len " prežiť. Moj prvy syn nerozpraval vobec do 3 rokov,tiez bol frustrovaný z toho, a vybijal si zlosť. Stacila malickost, napr že som sa pozabudla a nedala jeho aby privolal vytah, a už bol z toho polhodinovy rev. Všetko muselo byť po jeho, a keď nebolo, tak hadzacky na zem a rev. Kvôli tomu siel aj neskor do skolky, lebo viem že by mi ho hneď v prvy den vratili😅 zmena prisla zo skoro zo dňa na den, od styroch rokov už bol a aj je uplne zlatíčko. Ja si myslim ze vela robi aj ta reč, že nevie povedat čo chce. Teraz sme to mali aj pri druhom synovi, musi on privolať vytah, on dat kluc do zamku, on otvorit schranku, ak nie,tak rev a hodenie o zem. Ale už ma 3 roky a tri mesiace a asi posledne dva tyzdne registrujem velku zmenu v jeho spravani, dovtedy maly nervacik a zrazu smejko ktory sa smeje aj uplne z nicoho. Takze verim ze je to uz na dobrej ceste. Hlavne bud k nemu trpezliva(viem ze niekedy je to fakt o vsetky nervy) a aj ja som parkrat capla po zadku ( keď už robili nieco čo bolo pre nich nebezpecne). Ale ak sa dá ries siriacie trpezlivo, stale mysli na to že je to docasne, a ta trpezlivost ktoru mu teraz das, sa ti 100nasobne vrati, nauci sa že veci sa daju riesit s pokojom. Želám veľa stastia a nech toto obdobie vzdoru čím skor prejde🙂
Hmm
Čo by som za to dala keby moje dieťa sa takto vyvyjalo a malo obdobie ja sám....že proste vie čo chce uvažuje a myslý.....
Všetko by som dala.....to pochopia len mamy ktoré majú ine deti.....buď rada raz toto obdobie prejde a budeš sa iba smiať...drzim palce😊
Teória typov. Skvelá kniha. Zjavne mu nedávate, co potrebuje. ☹ Ako určite zrazu nebude zlatucne dieta ale urcite spokojnejší a porozumieť mu.
No takto, ja mam doma 3ročnú, takže viem sčasti pochopiť, čo sa deje, u nás sú niektoré popísané dôvody na scénu rovnaké... hlavne musíš reagovať konzistentne: rovnaká situácia, rovnaká reakcia.
- ak chce robiť všetko sám: otvoriť dvere, splachnut. Nech sa páči. Pamätať si, ktoré sú to úkony, a vždy ho vyzvať, nech to urobí sám. Veď sa učí. Nerobí nič zlé ...
- keď sa hnevá nad niečím, čo jednoducho inak fungovať nemôže. Pokojne zopakovať dôvod, vysvetlenie. Kocky padli, lebo keď niečo pustís z ruky, padne. Auto odbočilo, lebo chcelo. My neriadime to auto. Keď budeš mať auto, môžeš chodiť, kam chceš. Keď sa ti nepáčia obrázky na vykrese, namaluj si vlastné. Čím jednoduchšie, tým lepšie. Štýl pokazena platna. Je to ich forma interakcie so svetom
Keď proste chce škriekat tak či tak, asi chce vybiť nervy, tak povedať pokrič si, bude ti lepšie, byť pri ňom, nechať odoznieť.
Asi len prezit.. toto byva bezne.. je tu inak niekde mila tema, ze kvoli comu deti plakali..take tie divne dovody.. aj ja som.tam.prispela a tie dovody su naozaj casto velmi neobvykle.. len sa obrn a co vies, ze rad robi on a je to nieco, co vie zvladnut, tak ho nechaj spravit. Ak to ovplyvnit nevies, nic sa neda robit.. len ako priklad..nas mal hysak za to, ze ma oci po mne, nie po tatinovi.. reval ako najaty..😅. Teraz je rad, ze ma po mne..😁. Ale uz ma 11r. A prichadza puberta. 😁
Nuz len pretrpiet a vydrzat😂 ine sa neda poradit. Nie si jedina, ale stale plati, ze mas pohodu, pretoze mas len jedno take.. mozno to prejde tento rok, mozno o par rokov👍
Nuz len pretrpiet a vydrzat😂 ine sa poradit ani neda. Nie si jedina, ale stale plati, ze mas pohodu, pretoze mas len jedno take nervne😂 hlavu hore, raz to prejde👍
Kazda mama je rada ked dieta zaspi 😉 chodit von, vela sportu, pevny rezim, obedny spanok je MUST, poslat sem tam k babke. A ak sa ti hodi na zem v obchode, supnut na rit.
Asi ti velmi neporadim, pisem len, ze v tom nie si sama 😀moj ma dva a pol a presne to iste asi posledne dva tyzdne. Vzdy bol nervak, ale co teraz robi, to je katastrofa. Talisto obdobie “ja sam”, chce si zapnut zips, obut ponozky, odniest tazku tasku s nakupom. Nejde mu to , tak frustrovany chyti hysak, ked mu chcem pomoct, este horsie. Von sa chystame hodinu. A tiez sceny za vsetko, nechce nasadnut do auta, potom nechce vystupit, nechce si obliect ciapku, potom ju zase nechce dat dole, minule cirkus za to, ze som zapla pracku 🤷♀️ Niekolkokrat denne to mame doma. Ja to nejak moc neriesim, lebo by som prisla o nervy. Proste ho necham sa vynervacit a ideme dalej, ale teda osediviem z neho zachvilu.
no..... a nacapala si mu už na riť? nič v zlom, ale má 3 a má vedieť, kde sú hranice.... to nie je 6 alebo 12 mesačné bábo 😲
Môj syn sa vedel slovne vyjadriť a aj tak bolo obdobie vzdoru náročné a je kopec vecí, ktoré musí robiť len on. Od okamihu, ako sa zobudí, tak sú postupy/rituály, ktoré dodržiavame, deti majú rady rutinu. Určite by bolo vhodné, aby trávil viac času vonku, vyblazni sa, unaví.
@siska53 inak tieto nezmyselné hysáky😂 na tráve sú kamienky, inde si všimol, že nie sú na tráve kamienky, zas hysák. Svieti slnko do očí, o pol hodinu, že nesvieti už slnko do očí. Že som mu dá modrú lyžicu a chcel inú. Že som mu obula pravú ponožku a on chcel najskôr ľavú 😀 že má nechty 🤷♀️😀 atď
Ja chcem každej jednej z vás poďakovať, že ste si našli čas a napísali mi, pomohla mi podpora že je to etapa, ktorou si mamy prechádzajú....v našom pripade je to s extra porciou...určite zohráva úlohu aj to, že je teraz korona a človek fakt nemá možnosť dať na chvíľu postrážiť a ísť do kina a vypnúť, či chodiť na vylety krizom-krazom,snažím sa športom ventilovať ale je to ozaj na silu a efekt je taký len aby bolo.... ďalej musím byť sebakriticka a povedať že som nikdy nebola pohodačka, vykoľajil ma dokáže že mladí v bude nepustia starkú sadnúť, napríklad, čiže som dosť taká,že toto sa musí tak a toto hentak...taký veliteľ, a zrazu mi tu velí moje vytúžené dieťa, čo je teda pre mňa dosť ťažká situácia.....bol tu jeden komentár o zbití,áno raz sa to stalo a bolo to potom ešte horšie....neviem možno ak je taká mama čo to tak začne riešiť hneď od prvých dní vzdoru možno to ma efekt a stojí si pevne za týmto spôsobom, no ja sa priznám že mi to pripadá ako fajn riešenie na prvý pohľad že mám ja pokoj, ale čo sa odohráva v tom dieťati?
... chcela by som nájsť taký zlatý stred,použijem rady čo ste mi dali, pokojné a rozvážne konanie,zachovanie chladnej hlavy,musím sa vzchopiť! ďakujem za pomoc
Ešte podotazka:
ja nám pocit že mi duni v hlave a všetko okrem toho vzdoru pre mňa prestane existovať, úplne ma to pohltí..je to pre mňa hrozný pocit, som so seba prekvapená že sa neviem tak ovládať 🙈🙈🙈cakam kým to prejde,jasne že nehystercim či nebijem si dieťa, ale problém je v mojej reakcií na to že ma to neskutočne ubíja až fyzicky sa trasiem, neznášam ten pocit, neviem sa cez to len tak povzniesť že veď i chvílu to prejde
Skus ist do inej miestnosti. Normalne mu povedz, ze budes v obyvacke ked ta bude potrebovat, tam ta najde a tam ho cakas a odid. Ty sa ukludnis aj on sa trochu ukludni a predychate.
Moja dcéra sa v roku! prvýkrát hodila o zem. Keď mala cca 2 roky, prežívali sme toto čo opisuješ. Do toho sa nám narodila druhá dcerka. Nasledujúce obdobie bola hrôza a des, až som uvažovala, či jej (alebo mne) netreba psychológa. o chvíľku bude mať 6 rokov a je to už veeelka pohoda. Prešlo všetko, je inteligentná, šikovná, ostala tvrdohlavá, ale s tým si už vieme poradiť. Takže vydržať a bude dobre. Každopádne chápem aká si vyčerpaná, možno možno občas zo svojich reakcií sklamaná, ale ak ťa to povzbudí, skús to vydržať. Bude lepšie.
Chybou je, ze to velmi prezivas. Prosim ta, ja mam takeho mladsieho, tiez 3r. A tiez take somariny stale riesi, a on este ide do takeho extremu, ze ked sa neskonci situacia ako on chce, tak vyzaduje zopakovat cely proces odzaciatku. Napr. podam mu flasku s mliekom pred spanim inak ako by si on predstavoval, tak zacne revat, ze on to tak nechcel, ze on to nebude pit, vyzaduje aby som isla s mliekom prec, vyliala ho a nachystala mu komplet vsetko nove (idealne keby som aj flasu vyhodila a isla kupit novu) a ze mu to mam dobiest zas nanovo a podat mu presne tak ako on chce. Alebo zapnem pracku a on sa vtedy spamata ze on chcel zapnut, a zas rev ze chce vypnut, otvorit, vybrat pradlo a nanovo ho tam dat aj prasok dat prec a dat znovu vsetko a on to zapne. No taketo kraviny, keby som to stale riesila, tak by som ine nerobila len bola zaseknuta v jednej slucke cinnosti co si on zela a neskoro si to uvedomi. Sice riadne reve ked mu nevyhoviem, aj polhodinu, ale bohuzial. Ked su to hluposti, vyhoviem mu v niektorych veciach co su mozne a neriesim, ale uz napriklad to s tou prackou nehrozi. Tak si poreve chyti amok, ale potom pride sa pomojkat. Ale teatralne vyzurit sa musi. Neber to tak tragicky, kazdy ma svoje predstavy, ktore ked sa nenaplnia, sme sklamani a nastvani a smutni. Aj deti.
A co tak si ho nevsimat keď plače a zlosti sa? Môj keď mal obdobie vzdoru, nebolo niečo také ako diskusie, napriklad, ked plakal, ze som niečo urobila za neho, no a co? Snažila som sa ho do veci zapájať, ale keď bol nervózny a hnevala ho aj modrá obloha, tak som si ho nevšimala. Ved aj my ako ludiia sme niekedy nervózni a hneva nás len to keď ten druhy dýcha. Skus ho nechať tak a nevsimat si ho a ak on chce revat, tak nech reve.