Som 3 týždne po pôrode a neviem sa tešiť z novorodenca.

u mna to trvalo 8 mesiacov. 😞 ja som mala stastie ze som mala mamu u seba prvych 6 mesiacov sme byvali u nich kym sa dokonci stavba ... takze ked som sa dietatku chcela" zbavit" mala som komu dat...a mam uzasneho.manzela on mi tiez velmi vela pomahal okolo maleho....a hlavne o tom rozpravaj ..mne to pomohlo.drzim palce 🙏

@monika2012 fuha tak to ma este len caka strach ao mojho malinkeho.Ja tomu aj vsetkemu chapem len nerozumiem preco nema k nemu taky ten vztah zatial,,,ze este stale som nepochopila,ze som mama a ze ten naly cloviecik tu bude uz stale a ze moj zivot je uz iny.Podla mna to nevien este so dat v hlave do kopy? Bojim sa,ze si tu cestu nenajdem?

@angi07 o boze az tolko mesiacov? A neriesila si to s lekarom? Ja som bola pred otehotnenim liecena na uzkost a paniku tak podla mna asi budem musiet byt zas no ja sa len obavam tych liekov lebo nastuo na lieky je tiez narocny:( aj mne pomaha priatel ako sa da a byvame u svokry no ona vacsinou nie je doma...

@nikolkastrbova Ahoj , predpokladám, že si prvorodička. V tomto prípade je to úplne prirodzené čo si treba uvedomiť. Bola som v presne rovnakej situácii pred šiestimi rokmi a cítila som vinu za to, že ho neviem ľúbiť ako by si zaslúžil. Neviem ti povedať kedy to prešlo, mala som to o to horšie, že som malého nedokázala kojit čo ma úplne zlomilo....no ako náhle ťa tvoje bábätko začne vnímať aj pohľadom tak sa všetko zmení...aspoň u mňa to tak bolo....začala medzi nami aká taká komunikácia a hneď to bolo lepšie

@nikolkastrbova Ty by si chcela všetko hneď. Každý jeden vzťah sa buduje. Ty sa do Tvojho dieťatka zamiluješ. Chce to čas. Neboj, príde to. Teraz na neho pozeráš a nechápeš, kde sa vzalo, čo to je za malého človiečika, čakala si, že po pôrode budeš horieť nekonečnou láskou, a zrazu na Teba pozerá niečo malé, milé, ale cudzie. To chvíľu trvá. Uvidíš, keď sa na Teba to dieťatko začne usmievať, keď Ťa tou malou ručičkou bude chytať za vlásky, keď začne na Teba džavotať. Budeš ho milovať a ani nebudeš vedieť, kedy a kde sa tá láska nabrala. Láske sa človek učí celý život.

@nikolkastrbova je to bežné pomerne... ak si sa počas tehotenstva tešila a teraz zrazu toto tak to nie je tvoja vina... mala si bábätko hneď v prvých chvíľach pri sebe?? Nezľakla si sa náhle zodpovednosti zaň...?? Ja som v prvom týždni ani nedokázala vysloviť slovo mama... proste mi to prišlo divné že už som oficiálne mama... hormóny zrobia veľa... ešte aj mesiac môžu vyčíňať... neľakaj sa... ešte to možno neprišlo ten "mamičkovský popôrodný pocit"... a to je v poriadku... je mnoho žien čo to prežívajú rovnako ako ty... uvoľni sa, nadýchni sa a ono to časom všetko príde do tých vysnených koľají (v rámci možností samozrejme)... 🙂 ;)

Mňa tiež takto chytil strach, úzkosť 2.deň po pôrode, nemohla som normálne rozmýšľať, pridlho som ale čakala kým som šla k psychiatrovi, neváhaj. Ja som sa mala začať liečiť hneď, potom to trvalo dlho kým som sa ako tak vôbec začala tešiť z niečoho. Držím palce. A hlavne, nerob si kvôli tomu výčitky.

@veronikakos ano som prvorodicka.a presne aj ja sa citim vinna za to,ze ho neviem tak lubit.ale verim tomu,ze to raz prejde.tak ako vam vsetkym.a nech je uz ten den D a je vsetko v poriadku.dakujem:)

@monika2012 ano teraz na neho pozeram a nechapem stale,ze je moj.a tesim sa na to ked si to uvedomim a uzkosti odidu a bude tu ta nasa laska nevidana🙂

@tmavovlaskakatka nie vždy je to na psychošku, často stačí keď skončí šestinedelie a búrlivé hormóny s tým spojené... veľa spraví aj to, keď sa žena rozpráva o tom s mužom a má v ňom oporu a pochopenie...

@nikolkastrbova dôležité je, že ťa to mrzí čo znamená, že si dobrá mama, ktorá chce svoje dieťatko ľúbiť a ty sa to naučíš.....ja už držím svoje tretie a neviem sa ho nabažiť, takže žiadna panika😀😀😀😉

@nikolkastrbova Tá láska sa rodí postupne aj z týchto starostí a trápenia. Keď si človek vytrpí a užije s bábätkom (boľavé bruško, neprespaté noci, rastúce zúbky a z toho teploty, prvé choroby), potom sa v Tebe vybuduje akýsi obranný mamičkovský inštinkt, vtedy Ti začne dochádzať, že to dieťatko miluješ. Vtedy pochopíš, aké ťažké je vychovávať dieťa, koľko námahy, odopierania, trápenia a času to všetko stojí. Vtedy pochopíš, aké je to vzácne, ten malý jedinečný tvor. A keď do niečoho investuješ veľa času, väčšinou to pre Teba získa nevyčísliteľnú hodnotu. V tomto vzťahu to bude podobne. On bude Tvoje všetko.

@punka24 mala som babatko hned pri sebe🙂 prvy den bol super tesila som sa no na druhy den bola za mnou rodina kamosi a ako sa skoncili navstevy tak zrazu prisla na mna uzkost a pozerala som na malehi a bala som sa ho aj chytit a vsetko:( a ja si stale neviem povedat mama aj ked malemu hovorim pozri tu je mama...ale stake je to take umele:(

@tmavovlaskakatka a kedy si isla k psychiatrovi? Ako dlho si cakala?

@punka24 ale niekedy je a je to veľmi dôležité rozlíšiť, nemyslela som psychologičku, ale dr. ktorá mi dala aj lieky

@punka24 no bodaj by to bolo tak,ze po sestonedeli to prejde aj ked teraz sa mi to zda uz dlho:(

@veronikakos ano uvedomujem si to a velmi ma to trapi:( jejko tak uz tretie🙂 to je krasne 🙂

@nikolkastrbova To bolo tak, že malá sa narodila predčasne kvôli preeklampsii, musela byť 4 týždne v nemocnici. Ja som si myslela, že ten strach mám kvôli tomu, ale keď ju pustili, nielenže sa to nezlepšilo, ale zhoršilo. Mama ma vzala k doktorovi, keď videla, že ja už nie som ja. Proste som bola iná, inak som rozmýšľala. Bolo to hrozné. Bolo to po cca 6. týždňoch. Ako prvé mi zastavili laktáciu. A ešte dobrá správa, po 7.rokoch sa mi narodila druhá dcérka a popôrodnú depresiu som nedostala 🙂

@nikolkastrbova nečakaj a bež k lekárovi..a normálne zase pokračuj v liečbe akú si brala predtým,..

@monika2012 ano mam stres ked ho boli brusko,ked place proste som stale v napati a z toho mam potom uzkosti a nechutenstvo k jedlu a tak.Takze ma este caka dlha cesta a obavy o moje dietatko.Nikdy som nechapala matky no dnes uz ano,ze ako to je ked sa bojis o svoje dieta.

@tmavovlaskakatka aha takze ty si to mala este horsie lebo si mala aj strach o malu a potom sa to este prehlbilo viac.Je super,ze ta tvoja maminka zobrala k lekarovi,ze to videla na tebe a ze ti to pomohlo🙂 a uz mas aj druhe dietatko co je super,ze si sa nebala tych hnusnych stavov,ze by si ich mohka mat znova.

@luba41 ano zajtra idem

@nikolkastrbova Ani ja som nikdy nechápala matky, všetky sa mi videli úzkostlivé. No a toto, že Ti nechutí a máš úzkosti, keď malého bolí bruško, to Ty možno nechápeš, ale už tu je vidieť, že Ti na dieťatku záleží a začínaš ho ľúbiť. Keby si ho neľúbila, necítila by si strach ani úzkosť. Ty si začínajúca mamička, čiže máš aj úzkosti. Si úplne normálna mama. Nie si iná, ani horšia ako my ostatné. Len si čakala, že to na začiatku bude inak. To sme čakali skoro všetky. Nie je to také ružové ako to maľujú v knihách či vo filmoch. Ale, samozrejme, choď sa poradiť aj s nejakým odborníkom, nech ten zváži, či je to na liečbu, alebo Ti takisto povie, že je to normálne.

@monika2012 ano zatial to nechapem.Ja sa bojim velmi o neho,kazdy jeho jeden pohyb,mrncanie a bolest bruska ma ide zabit:( hned som v strehu a ked niekedy tak velmi place tak placem aj ja...ja vlastne vela placem hoci kedy,vsetko mi pride luto a stale hovorim,ze asi nie som dobra mama...ze to nezvladnem.vsetko aj hovorim priatelovi a ten sa ma snazi stale utesit a ukludnit.ano nech to zvazi lekar a uvidi sa

@nikolkastrbova Si dobrá mama. O tom nepochybuj. Zvládaš to. Prvé dni, týždne, mesiace sú naozaj náročné. Žiadna žena nie je stroj. Veľa oddychuj, keď sa Ti bude dať. Pospi si. Nech aj priateľ pomôže. Keď maličký spí, pospi si aj Ty. Kľudne aj cez deň. Aj za tú cenu, keď nestihneš upratať, oprať, ožehliť, navariť. To všetko je vedľajšie. Dôležitá si Ty. Keď budeš v pohode Ty, aj malý bude viac v kľude. Maličké deti cítia nervozitu matky. Prenáša sa to na ne. Takže mysli veľa na seba a svoj odpočinok.
Držím veľmi palce. Teraz sa mi už machruje, keď mám toto všetko za sebou a dcéra je už školáčka. Ale ešte to nie je tak ďaleko, aby som zabudla na stavy, ktoré som mala ja. Tiež som veľa plakala, vždy, keď nebola dcérka v pohode, čo bolo prvé týždne a mesiace skoro stále. Bola zo mňa kôpka nervov. Aj teraz síce je, ale dôvody na to sú iné (ochorela mi maminka na rakovinu a do roka mi zomrela, teraz zasa už vyše roka opatrujem jej mamu, čiže moju 89 - ročnú umierajúcu babičku). Jediné, z čoho momentálne čerpám silu ísť ďalej, je práve moja dcérka, ktorá má teraz sedem rokov (a prvé mesiace života ma tak vytrápila).
Raz Ti Tvoj syn bude veľkou oporou. Všetko dobré sa Ti vráti.

ja som mala možno niečo podobné alebo dokonca rovnaké nevedela som si zvyknúť na malého nechápala som ked plakal...plakala som s ním chcela som aby len spinkal a ja by som mala kľud... aj ked som ho od prvej chvíľe ľúbila a všetko prežívala s ním každú bolesť pamätám si ako som bola úplne na dne a veľmi som bola sklamaná... sklamaná, že to nie je tak ako som si to vysnívala a možno to bol ten problém.....mne nikto nepomáhal manžel na stavbe od rána do noci mama prišla na hodinku raz do týždna aj to nevedela ísť bezo mna kočíkovať musela som ísť s nou takže som si neodýchla (a teraz spätne si uvedomujem, že ja som aj s nou chcela ísť lebo ja som mala pocit, že musím byť stále pri nom lebo nikto sa nevie onho postarať lepšie keby začal plakať nikto to nezvládne tak ako ja) a svokra chodila tiež len na hodinku tiež 1x do týždňa nevyspatá, unavená, deprimovaná, zúfalá až jedného dňa som si začala uvedomovať, že to všetko musím prijať tak ako to je a že ja to všetko zvládnem chodila som spať s malým aj cez deň. začala som robiť veci tak aby som to mala čo najednoduchšie a aby to vyhovovalo v prvom rade mne a malému nie ako to káže doktorka, kniha či niekto iný a ked som bola spokojná bol spokojný aj malý a začala som si to užívať .

@monika2012 tak krasne si to napisala🙂 dakujem.a mas moj obdiv,ze zvladas sa starat o babicku a ze si prekonala smrt tvojej mamicky:( fakt klobuk dole.
Verim aj ja,ze raz budem tiez machrovat a poradim novooecenym mamickam ako ty.dakujem krasne este raz

U mna ten strach a krcovitost trval mesiac... no ja som sa bala v tom zmysle, ze co si to dieta "pripravi" . Ci to budem schopna zvladat ...po mesiaci, ked som si zvykla na ten kolobeh to uz bolo super... zacala som si maleho uzivat..

@kika52621 presne to nechapem ani ja preco stale place aj ked je to u babatiek normalne a nechapem,ze o tom vsetkom viem a aj tak mam v kuse uzkosti a pocit viny:(spavam aj ja snim ked sa mi da...no trosku zamrnci a hned mam uzkost a panikua..je to fakt na hlavu:(aj ja mam pocit,ze musim byt stale pri nom aj napriek tomu,ze sa vsetkeho bojim