Som zlá mama?

@mahalo pri jednom dietati,ak budes max kludasa ako mame my sa da postihat este. ja nie som maniak na upratovanie a upratuje vo velkom aj muz,aj navari,proste pomaha. teraz,ako dcera vyrastla chodim takmer denne cvicit,tu hodku je s muzom-ale ked bola mala,nechodila som moc od nej,teda vobec. a dalsia vec,vsetko sa da robit s dietatom-my ju vsade nosime,zijeme sami daleko od rodiny a ja by som ju nikomu nedala ani strazit,takze ide s nami,je zvyknuta,prisposobiva a proste nas zivotny styl sa nezmenil. ako napriklad nejdeme vecer do uzavreteho baru si sadnut,ked mame chut ist von s priatelmi,ale ideme na terasu niekam,kde ak je unavena vie spinkat v kociku(ale ona chodi neskoro spavat) a my si mozme dat pohar vinka alebo sa najest. vela cestujeme a znasa to tiez super. neviem to spravne opisat,proste zije aj ona nas zivot.
ale pri troch malych detoch-to je myslim trosku dost rozdiel a ja co dieta mam si neviem predstavit ani. uz len z toho hladiska,ze tym detom sa treba aktivne venovat a kazde je v inom obdobi svojho zivota,potrebuje iny pristup,ine hry,ine zabavky. neviem,ale myslim si,ze je vynimocne,ze tri deti spia v rovnakom case cez den a vecer v rovnaku hodinu zaspia. jedneho prebalis,mozes druheho,medzitym sa ti prvy pokaka a prebalujes 45 minut..potom do toho ak idu zubky,jedno z deti je viac ·pritulne" a potrebuje stale sa tulit,lenze dalsie dve deticky su tam tiez. a to nehovorim,ze ked bola dcera chora,tak sme vyzerali ako smetisko doslova doma-lebo potrebovala 24 hod starostlivost,ja som sa nestihala ani najest,vsetko koncilo na zemi a teraz dve deti dotoho este okolo..no nie je to sranda a podla mna su tam ine priority ako ist na jogu ☹ chapem ta,aj si namyslam teraz v podstate,ze aj s dalsimi detmi to bude takato pohodicka vegetik,no na druhej strane viem,ze to tak nebude.. teraz ti vobec nepisem v zlom ako utok. snad to tak nevezmes.

@lillah prehnut cez koleno takeho. kurniksopa.
leniveho chlapa sice neprevychovas, ked to dovtedy neurobila jeho mamicka, ale ked este raz povie, ze sa mu nepaci neporiadok, tak mu povedz, nech sa cini. myslis, ze ked poslusne sklonis hlavu a pojdes to upratat, bude si ta viac vazit? prd.

@svetielkoand vies, ja som bola tiez taka idealistka ako pani mahalo, kym som si nevyskusala, co obnasaju dve zive decka nonstop. Je to aj o stanoveni si priorit, o optimalizacii pracovnej cinnosti, ale niektore veci sa proste robit musia, aby sme sa nezblaznili.

@stardust hlavne ze sme nasli tu zlatu strednu cestu a je fajn, ze nie som sama 🙂

Ahojte dievčence 🙂, vidím, že od včera sa tu pokračuje, ja som od rána nemala akosi čas, veď to poznáte, domáce povinnosti nepustia, takže som prala, vešala, žehlila a bla, bla, bla...jednoducho nenudila sa...
Malý mi zaspal, tak som sa rozhodla, že si spravím malý relax - teplá vaňa a úžasná káva, ležím si vo vani, voda tečie a ja rozmýšľam nad touto témou/že by ma to posadlo? 😀/. Myšlienky bežia jedna radosť a ja zisťujem, že aká veľká nevýhoda je, že PC sa nedá zobrať do vane. Tak by sa mi zišlo, keby sa moje myšlienky uložili na pamaťovú kartu, ktorú vyberiem, vložím do PC a teraz len stiahnem, pretože som polovicu myšlienok a snáď aj viac zabudla ☹
No jednoducho voda tečie a ja pozerám, ako na vaňu padajú mokré kvapky a rozmýšľam nad tým, prečo ma to tak strašne rozčuľuje. Prečo mi vadí, že je vaňa špinavá, že sú na nej kvapky a to isté s umývadlom, sú to len blbé materiálne veci, ktoré sú nepodstatné... Rozmýšľam nad tým, ako by to vyzeralo, keby som to týždeň neupratovala...viem presne, ako by to vyzeralo, chodila som upratovať 1x do týždňa do domácnosti a doteraz neviem pochopiť, ako tam môže niekto žiť a týždeň neupratovať. Prečo som vlastne taký maniak na poriadok a prečo mi vadí špina? Neviem, alebo viem presne... necítila by som sa v domácnosti, ak by sa neleskla príjemne. Jasné, že sa to u nás neleskne, ale čo si zaumienim, že spravím pre svoj dobrý pocit, to musím spraviť! To som ja!
Ďalej rozmýšľam nad tým, že po vyše mesiaci, čo boli deti doma, tak sú už 2 deň v škôlke a ja si to nesmierne užívam. Užívam? Veď užívanie vyzerá ale úplne ináč, ja som tieto 2 dni strávila upratovaním - no to je moje užívanie. Deti sú v škôlke a ja využívam čas na to, aby som porobila to čo treba, pretože, síce poriadok počká a neutečie, ale ani ho nikto za mňa nespraví...myšlienky plynú ďalej a ja si hovorím, aké je to vlastne ťažké mať deti. Vždy som ich chcela, bol to môj veľký sen, ak by som ich nemohla mať, tak adopcia pre mňa nie je problém, len nech deti mám. A mám ich 3, najprv som chcela 2, ale po prvom synovi som pochopila, aké to je úžasné a chcela som 3. Síce s vačším vekovým rozdielom, ale 3. No a teraz ich mám, 2 posledné sme neplánovali, ale nevymenila by som ich za nič, sú naše a sú to naše zlatíčka, najmenší je môj anjelik a ja ho zbožňujem, tak ako tých 2 nezbedníkov. Starať sa o bábatko mi nikdy nerobilo problém, ale vačšie dieťa, ktoré matku neustále bombarduje otázkami je už iný oriešok a to ma niekedy hrozne vyčerpáva. Pravdu povediac viac ako práca v domácnosti z ktorej mám momentálne relax 😀
Rýchlo sa začínam utierať, aby som svoje myšlienky hodila do PC, káva zostáva ležať na vani, v tom mi malý plače, rýchlo letím do spálne, nakojím ho, pekne zaspí a už sedím tu a píšem tieto riadky...
A samozrejme, že som na kopu myšlienok aj zabudla, napr. aj to, že mi je hrozne ľúto, že sa svojim deťom neviem dať na 100%, čo vlastne ani nie je možné, že koľkokrát mi chce malý niečo povedať a ja mu len odvrknem, že ma to nezaujíma, pretože neustále žaluje, niekedy ma hrozne ubíja ten neustály stereotyp, ktorý doma zažívame - nervózna matka sama na celú domácnosť, do toho deti, ktoré sa neustále hašteria za poondiate hračky a otec neustále v robote. Včera som si uvedomila, aká je táto doba zlá a uponáhľaná...MM príde z roboty na 2 hodiny domov, samozrejme, aby som bola ticho, tak pomôže s deťmi, dá ich do pyžama, umyje im zuby a uloží ich spať. Alex medzitým vylezie z detskej aj 3x a to už MM naňho kríčí, že má ísť naspať, že čo tu zas robí, že to bolo posledný krát, čo vyliezol z postele, žiadna pekné vysvetlenie mu nepadne z úst, pretože je nervózny a potrebuje ísť rýchlo naspať do roboty, ktorej má vyše hlavy... ☹. A ja vlastne robím to isté a vačšinou to nevidím...
Mám toho v hlave strašne veľa a teraz ma už nenapadajú správne slová, tak zas nabudúce 🙂

@mahalo vies co, uz tomu neverim. 6 deti je zaberak a ak niekto tvrdi, ze nie, tak je pokrytec. Deti vobec su zaberak. Mam jednu znamu, ktora ma 4 decka, uz dospele a tiez ohromna hrdinka, ked sme jej vraveli ,ze aka je statocna a snazi sa vsetko zlladat. Tak bombasticke recicky typu aaale nieeee, ved je to v pohode, ziaden problem, ziadne starosti....no jasne! Akurat, ze potom tu a tam jej rupli nerviky co deticky poreferovali, tam slahla decku ladovu sprchu, aby sa skludnilo a ine psie kusky. Decka kadejake urazy co nezvladala ustrazit. A ona je na tom zdravotne "uplne ohromne". Vycivena, vychudnuta a ustvana zena. No tak mi niekto este nieco bude hovorit ako sa to da zlvadat lavou zadnou.....talafatky!

@lyongirl a vies co, dnes som si to nejak tiez tak uvedomila co za fuska je to mat deti. Dnesok bol teda riadny zahul. Dve deti doma, jedno odbrzdene batola, na ktore treba neustale davat bacha, aby si neublizilo, druhe vyzadujuce si tiez pozornost. A treba ich aj nakrmit, krmu treba navarit. A treba si tu kuchynu aj nalezite pripravit, cize upratat. Dnesne varenie bol u nas adrenalin, batola jacalo, ma separacne uzkosti, vyprazala som file asi na tri etapy! Esteze starsie bolo trpezlive. No po vypatej situacie, ale zvladnutej relativne v pohode, sem mohli konecne jest. A ked som si predtavila po obede minutku volna s kavickou tak sa batola doliapalo az po chrbat a kym sme ho obriadili metajuce sa na prwbalovacom pulte, tak uz na kavu bolo pre mna neskoro. Na prechadzku sme sa dnes opat chystali dobrych 40 minut, obliect starsie, olbliect seba, samo, ze popri kdejakych medzicinnostiach, obliect batola, ktore to neznasa. A zladit to tak, aby sme sa nespotili vsetci traja. Nas pobyt vonku trval presne tolko kolko nam trvala cela vyprava von. Zmrsilo sa pocasie, zmokli sme riadne. Len co sme sa otrepali ako taki hafani, tak nas cakala ta adrenalinova priprava obeda. A zvysok udalosti som pisala. Este sme mali rano dve navstevy lekarov, s kazdym dietatom na inom konci mesta. A v byte som tentokrat nestihla okrem dvoch pracok, jedneho dokladneho povysavania a akeho takeho poriadku v kuchyni totalne nic. Nic z toho co som mala v plane. Ak by som to zrealizovala, musela by som byt carodejnica, ale to nie som. A to ja som typ, ze som optimalizovala a eliminovala co sa dalo zo zbytocnych upratovacich cinnosti. Tak nech mi niekto este hovori ako to niekto zvlada s dvojnasobnym poctom deti, s vecne usmiatou tvarou, tipo top poriadockom a ziadnou unavou zo stereotypu. A nech mi niekto hovori o DOVOLENKE! 😠

@tehua To nie je o tom ci si ma bude vazit viac alebo nie.....ale ked to nespravim ja tak nikto 😖 A ak nahodou nieco spravi tak o tom bude mesiac rozpravat ako on chudak musel umyt riad. No kto ho ma stale pocuvat. Ved aj ja mam len jedny nervy.

Ahooj, fúú tak malé deti..to Ťa obdivujem ako to zvládaš, klobúk dole, ja mám dve, z toho jedno v školke a vyšilujem akoby som ich mala sedem :D :D :D myslím že každá na Tvojom mieste by sme reagovali minimálne tak ako ty, neboj sa je to len obdobie, ktoré za čas prehrmí a bude dobre..dzžím Ti palce 😀

@jabadaba nechcem byt nejaka negativisticka, ale my budeme mat skutocne dovolenky na oddych az o takych 17 rokov 😒 😒

Ja sa len neviem stotoznit s tym, ked niekto pise v spojitosti s detmi o stereotype.
Aky stereotyp? Kedy mate cas byt stereotypne s malymi detmi?

@briketa uplne s tebou suhlasim! 😉 ved ja nemam cas si precitat ani casopis, kupujem aj do zasoby a maximalne ho preletim a odlozim... 😀 😝 furt sa nieco deje, stale niekde sme a maly stale nieco vyzaduje... a to ho mame zatial len jedneho... 😀 😝 ja a sa veru nenudim, ani chvilocku za tie takmer dva roky! 😉 ani vonku ma netaha, sak ja som rada ked vecer vydrzim pozriet film... 😀 😝 😅

@briketa tym stereotypom je myslene vsetko suma sumarum - pobyt doma, vykonavanie stale tych istych rutinnych povinnosti a pod. bez moznosti prepnutia na nieco ine. Ano, kazdy den prinesie nieco ine co sa deti tyka, pokroky, hry, napady, rozne vymysli. Ale tak v globale je to rutina. A pozor, je kapanek rozdiel rutina ci stereotyp a nuda. O tej tu hadam@asshanti nikto nepise. Nudit sa nestiham ani ja, napriek tomu pocitujem ohromny stereotyp. Som clovek spolocensky zalozeny, pracovala som na poziciach, kde sa to hemzilo roznymi zaujimavymi ludmi, boli zaujimave prilezitosti. To vsetko doma odpada. A pardon, letme stretka na ihrisku ja za dostatocne spolocenske vyzitie nepovazujem. Tiez si stiham precitat co to, aj knihu, aj nejaky blabol v casopise. Ale su veci, ktore mi po rokoch doma chybaju aj napriek tomu ako som stastna z deti a ako ma obohacuju. Jo draha, a mas jednorocne dieta. Si popiseme ked budes doma 6 rokov. 😉 Aj ja som bola ako Ty. Prve tri roky som si uplne sama vystacila, s dietatom som travila kazdu chvilu, vychutnavajuci si ju plnymi duskami. Nepotrebovala som nic a nikoho. Ale svete div sa. mam svoje limity a tie nastali. Prisla unava, vycerpanost prameniaca z nedostatku sebarealizacie v inom smere. No mozno sme kazda ina, jednej staci byt naplnena vyhradne materstvom a ina bude po istom case nestastna a ani to nebude vediet pomenovat. Proste dojde para, energia, napady, lebo nebude kde dobit. A kazdy asi dobija niekde inde. Niekomu jednoducho k dobijaniu bateriek treba aj ine rozmery. Takze, asi by som rozlisovala medzi tou nudou a stereotypom. Nie je to to iste. 😉

🙂 @stardust no ved to mi je jasne. Ale tak, ono, nam velmi pomahaju rodicia, je super kd mozme vybavit co nestihame pri detoch. Nie sme zastancami vlacenia deti do nakupnych centier, takze ked sme sami dvaja, tak obycajne dotahujeme to co nam treba. A popritom si utrhneme kusok pre seba ako partneri. Aspon na spolocnu kavicku. Ale je fakt, ze momentalne su deti priorita, nim sa podriaduje takmer vsetko, aj nase tuzby a potreby. No a ano, niekedy to nejak na cloveka dolahne. Vsak to poznas asi. 🙂

@jabadaba jasne, suhlas! 😉 ja zatial nemam potrebu sa realizovat inde, ako pri mojom drobcekovi, som rada, ze stiham jeho a domacnost... 😀 😝 babatko sme si naplanovali, az ked sme si co-to odzili, chodili sme spolu s drahym 8 rkov, potom sme sa zobrali a otehotnela som az 2 roky po svadbe, lebo som v novej praci bola len na zastup a potom som dostala pevne miesto, tak som ich nechcela odfajcit tym, ze hned sa supnem na matersku a chceli sme si uzit aj dovolenky, vecierky. 😉 tak som si aj par rokov odpracovala, pobehali sme po dovolenkach a teraz si uzivam na materskej a ziadne vecierky ma nelakaju, drobec chodi vsade s nami a nam to tak vyhovuje. 😉 mozno budem vraviet ine po par rokoch, ked este pribudne dalsie babo, ale asi nie, ja som takto spokojna! 😵 aj ked vytazena som na milion percent, v robote by to bola "oddychovka" pri pocitaci... 😅 😀 😝

@asshanti oj, to som si aj ja takto uzivala. A ani vo sne ma nenapadlo, ze sa raz budem citit ako v pasci. Ja som sa vydavala pomerne neskoro, dieta prislo planovane tiez vo vyssom veku, cize co to odkrutene, odzite ak to mam nejako nazvat. Prve roky na materskej uzasne, nechapala som zeny, ktore ku kocikovaniu potrebovali doprovod dalsich piatich kocikov. Ja som sa zbalila v lete, vzaal piknik deku a podho na niekolko hodin do parku. Som bola stastna ako blcha, bolo mi bozsky. Doma bol ostale co robit, ved to vies, to je jeden kolotoc, ale naplnalo ma to. No a ako roky sli, ako sa iste veci komplikovali, ze som nemohla do prace ako som si vzdy planovala a predstavovala, tak to nejak zacalo na mna doliehat. Moje predstavy boli, ze medzi oboma detmi budem mat minimalne dvojrocnu pauzu a budem pracovat a potom druhe a zasa sa mu budem plne venovat. No ale tak clovek mieni, ze jo...plany zozrala koza, materska sa predlzila nedobrovolne a mne je uz vazne dlho. Ale druhe sme chceli, kvoli veku som nemohla odkladat a ani kvoli vekovemu rozdielu, ktory som nechcela velmi velky. Mame 5 rocny. Lenze, dobieha ma vlastna povaha, temperament a absencia sebarealizacie. A nikdy by som to do seba nepovedala. Clovek sa az nespoznava. Ine je, ked sa okolo cloveka neustale nieco deje, ze ma moznosti aj vypadnut trosku popri detoch a domacnosti inam, s inym okruhom ludi, potom to mozno tak nepocituje a mozno sa aj divy, ze o com tie ostatne tocia, vsak svet gombicka. Ale ked upadnes do total stereotypu, odrezana tak nejak od toho co Ta naplnalo, tak to potom zacne casom chybat. Proste si telo, mysel, povedia dost, nevladzem, dosla energia. A nabit ju neni kde. Ale tak to su take momentalne pocity, ono aj na mna to dolahne, potom zas si uvedomim, ze boze ake stastie, ze deti su zdrave, mame co jest, mame kde spat, sme na ne dvaja a je zas dobre. Ale tak nebudem klamat, ze su obdobia kedy mi je do revu, padam na cumak takou inou unavou a ziada sa mi zasa byt sama sebou. 🙂 Tak si peken zatial uzivaj, prajem co najdlhsie kopec energie a ka budes mat moznost medzi dvoma detmi aspon na rok vypadnut do prace, tak to odporucam. 😉

@jabadaba súhlasím s tebou,tiež som doma vyše 6 rokov...človeku to už niekedy udiera na mozog.O to horšie,že nám nepomáhajú svokrovci a naši sú zas daleko.Všade a všetko vybavujeme s deťmi,minimálne s mladším 3,5 ročným,ked je staršia v škôlke.Toto leto boli prvý krát na týždeň u mojej mamy /180 km od nás/,po 2 letá dozadu bola u nej len staršia dcéra-syn sa nechcel odo mňa pohnúť. Prvý krát som teda bola úplne sama s MM po 6 rokoch,zvláštny pocit 🙂 Je to všetko ťažkéééé ,ale treba vydržať 😀

@jabadaba dakujem a zo srdca ti prajem, aby si mohla vypnut a niekam vypadnut a znovu nabit baterky a byt stastna! 😉

@estterka A keď sa ta môžem opýtať zvládla by si aj ďalšie deti takým rušným spôsobom života??? 🙂 Pýtam sa lebo my sme takí usedení

@moniciak a odkial to mam vediet? zatial mame len jedno😉 cestovat vela s nami budu aj dalsie deti a to sa nezmeni. a viem,ze stat sa moze vselico,ale chceli by sme mat vacsie rozdiely medzi detmi.

@asshanti dakujem, si zlata. 😉

@anett9 tak to verim, ze to mas este o to tazsie, ze niet pomoci po ruke. Ja som stastna ako blcha, ze nasi su vitalni a radi nam pomozu s detmil. Teda so starsim uplne bezne. Mladsi je este maly, ale uz ho povarovali na par hodin. Tak nech sa zadari tych vzacnych chvil s manzelom do buducna viac. 🙂

@estterka Tak super že to tak stíhate 🙂

@briketa ono kazdy to pocituje inak. pre mna to je stereotyp - kazdy den to iste, taka neproduktivna nuda. najzaujimavejsie na tej nude je, ze vecer som z nej unavena ako pes 🙂

Mna by zaujimala definicia ze kto je to dobra matka 🙂

@mayik predsa taka, ktora dietatko velmi lubi 🙂

@zebra41 tak to sme potom vsetky dobre maminky 😉

@zebra41 zdieľam Váš názor =)

chcem sa spytat ma niekto take zmiesane pocity ako ja ?moje dietatko od narodenia nebolo take co potrebovalo vyslovene mojkanie a casom sa to tiez nezmenilo ma 3roky a aj ked si ublizi nemusim utesovat hodiny a vobec nemusi ked ho stiskaju napriklad ked zacnu lutovat stary rodicia este viac zjape.vela krat sa stane ze povie nechcem maminku iba otecka.ja som s nim odmalicka sama pomoc rodicov uplne minimum zo vsetkych stran ,muz pracuje ked je doma sa mu venuje ale tiez to neprehana.nakolko nechcem aby mi skakal maly po hlave a dosiahol svojim placom to co on chce som prisnejsia...ale venujem sa mu den co den ucim ho riekanky,prechadzky no jednoducho vsetko co k tomu patri myslim k vychove...len jednu vec nedokazem pochopit preco sa tak dietatko sprava a ked sa udrie a sme tam obidvaja rodicia vo vacsine chodi za otcom,no vo vacsine pripadov voli otca a pre mna je to neskutocne bolestive..snazim sa mu dat vsetko ale su aj hranice nechcem mat rozmaznane dietatko napriek tomu mu kupime vsetko co chce.neviem ci robim chybu ja niekde alebo to je len obdobie ktore sa zmeni..nakolko som doma este nerobim tak som s nim stale sama myslite si ze sa to zmeni ak odidem robit?a este podotykam samozrejme vsetci sa prisposobia k malemu ak sa hodi o zem lebo chce nieco tak to dostane.u mna vie ze to robi zbytocne.snazim sa mu to vysvetlit ak sa ukludni a vzdy sa dohodneme.