Staranie sa o predčasne narodené dieťatko

Ale ved kludne si zapisuj, preco by si nemohla? Aspon máš lepší prehľad.. ja na tom nevidim nič zlé..

@viestta zas ty, zas žena ktorá nemá skúsenosť s niečím takým. Prosím neraď nezmysly. Psychológa vyhľadaj ty sama

Autorka, je to úplne normálne po tom co si prežila ze máš strach, ja mam prvého narodeného v 26tt takže úplne vie aké je to báť sa. Ty si si toho prežila oveľa viac čiže ešte horšie. No aj tak, syna som nedokázala nikomu dat ani pokocikovat, nonstop som ho mala na očiach. Stále bol pri mne a musela som vidieť co robí, proste všetko som sledovala. Prestalo to keď mal 2 roky a narodilo s druhé (už v normálnom týždni) vtedy som už zistila ze je to veľký zdravý chlapec ktorý už nepotrebuje aby som nonstop pri ňom stala. Chce to len čas 🙂

@lulupulu a čo jej akože @viestta poradila zle? Má vyhľadať odbornú pomoc. Autorka sama napísala, že sa "prehnane bojí". Psychológ a pediater.

@jsrv82 máš dieťa narodené PREDČASNE v týždni menšom ako 30tt? Ak je tvoja odpoveď NIE tak tu tiež nič nepíš prosím, vôbec neviete čo také matky prežívajú. A nie, nepotrebujú odbornú pomoc

Myslim, ze vsetci co mame predcasniatka ta chapeme. Ten strach je uplne prirodzeny a casom sa to bude zlepsovat.
Ja mam dcerku v 32tt, narodila sa mensia a kedze zo zaciatku sa dba nato aby babo pravidelne jedlo, budenie v noci atd., v cloveku to isty cas ostane. Aspon vo mne ostalo 🙂

Nebola a nie je doteraz velky jedak a sice som to nezapisovala ale tiez som pozorne sledovala kolko zje, ci ma pestru stravu kvoli krvnemu obrazu, ci pribera.

Teraz ma rok a 4 mesiace a zacina sa to zlepsovat, kedze zatial su vsetky kontroly v poriadku. Ale ked chyti svoje pravidelne nejedacke obdobie, este stale sa od toho neviem uplne odosobnit.

Dakujem za vaše reakcie a povzbudenie. Myslím, že psycholog by mi v tomto smere nepomohol. To by som musela nájsť psychologicku, ktorá ma tiež predcasniatko lebo keď som sa s tým zdoverila najbližším tak mi povedali, že mi vo všetkom pomôžu a aj pomáhajú ale že nevedia sa vcítiť do mojej situácie. Jednoducho to vieme len my mamky, ktoré mame predcasniatko. Takze nie je nič zle na tom, že zapisujem? Veľmi mi odľahlo lebo som si už pripadala divná :( a sú dni kedy synček nechce mliecko, malo piša a tiež to znášam trosku ťažšie

Budu ešte ďalšie dni, ťažké ale aj ľahké. Ja keď som prišla k synovi do nemocnice týždeň pred prepustením a krmila som ho prvý krát z fľašky všetko mi pekne spapal, minútu na to ako do jedol vyšlo z neho všetko prúdom. Doteraz si na to pamätám ako dnes, nikdy som sa necítila horšie. Ta bezmocnosť a strach, ďalšie dni potom boli ťažké. No dnes na to už len spomínam. A teraz napríklad začal chodiť do škôlky, každé ráno veľký plač a ja sa len modlím aby si na to zvykol. 🙂

Tak ja som nemala predcasniatko ale denník som mala. Písala som v ňom koľko píla, čo jedla keď sme začali s prikrmami. Váhu, pripadne lieky ak brala. Mala som krásny prehľad, vedela som si spatne pozrieť ci napr pije viac, menej ak ju bolelo bruško vedela som co jej nespravilo dobre. Nevidím na tom nič zlé. Dcéra si to teraz rada listu je a pozera si ako rástla, čo a koľko papala ako bábätko. Autorka ak ti to pomáha prekonať strach kľudne si denník ved. Každá mama sa bojí o svoje dieťa avšak tu to je ešte ťažšie, tiež by som sa bála keby moje dieťa je x mesiacov v nemocnici a ma ťažší štart v živote. Neboj,čím bude dieťatko väčšie tým menej budeš pociťovať takýto strach

@lulupulu my to iste. Prúdom všetko papanie slo von. Budem na vás myslieť aby si čo najskôr zvykol 😊

@lulupulu takže....po 1.nepotrebujem tvoje povolenie prispieť názorom do diskusie. Po 2. nie, nemám predčazne narodené dieťa, ale mám dieťa s veľmi vzácnou genetickou poruchou. 2 roky trávim na terapiách 4-6 hodín denne. Stretávam tu mamičky z celého sveta...od predčasniatok, až po diagnózy, aké si nevieš (ani nechci) predstaviť. A ver mi, že takmer všetci títo rodičia (vrátane mňa) potrebujú psychológa. Takže za svojim názorom si stojím.

@jsrv82 *predčasne

@jsrv82 fajn, vidím ze žiješ mimo slovenska. A nie, táto mamička psychológa nepotrebuje. 🙂

Ako sa ešte prejavuje tvoj strach? Iba tým, že zapisuješ a sleduješ koľko zje a vypije? Lebo to bežne robia aj matky detí narodených v termíne, ja mám tiež taký denník prvého dieťaťa (už pri druhom a treťom som to tak nesledovala) ...
Chodíš s ním normálne vonku? Aj na návštevy? Dopraješ si niekedy oddych bez malého a necháš ho mužovi? V noci spíš, keď malý spí? Alebo ho chodíš každú chvíľu kontrolovať? Pokračuješ aspoň trochu v niektorých záľubách, ktoré si mala pred tehotenstvom? Keď áno, tak by som sa nad tým zapisovaním tak veľmi netrápila...

@lulupulu keď to ty píšeš, tak to tak určite bude.

Ťažko povedať čo je "choré" bojíš sa to je údel matky🙂obmedzuje Ta nejako to, že si to zapisujes?
Moja kamarátka si na mobile sledovala ako dlho dieťa dojčí nikomu tým neublížila.Ak nemáš úzkostné stavy nerieš ..keď Ti zvracia je logické, že mu dáš skôr prikrm, lebo ho mlieko nezasytilo.
Zvládla si ťažké začiatky a bude to už len lepšie.
Ak normálne chodíte von, neplačes nad dieťaťom, nemáš prehnane reakcie nerieš ..ak si myslíš, že Ťa to obmedzuje chod k psychologicke.Nemusi mať dieťa predcasniatko strach matky pochopí nie si jediná, ktorá sa boji o dieťa.Moja tiež bola menšia nízka pôrodná váha ešte schudla boli sme dlhšie v pôrodnici a tiež som dbala na kojenie, sledovala plienky...je to prirodzené veď si zodpovedna

Neviem, preco by psycholog nemohol pomoct. Prave je lepsie, ked nieco take nezazil a vie sa na to pozriet prave preto objektivnejsie. To si teda myslim ja. Lebo aj psycholog je len clovek a ak ma svoje vlastne traumy a formovanie. Mal by sa teda vediet odosobnit, to ano, ale nie vzdy je to dokonale.
Tak isto ten strach viem ciastocne pochopit, nemam sice predcasniatka, ani chore deticky, ale na zaciatku pri prvom nam hrozila sepsa a musel par dni stravit na JIS, mat ATB liecbu, kardio vysetrenie, kedze mal spomaleny tep, pravdepodobne z tej infekcie. Vsetko nakoniec dobre dopadlo, ale pravdepodobne to a dalsie problemy s kojenim, atd...spustili poporodnu depresiu. Takze toto vsetko je velka zataz na psychiku a nie je od veci navstivit psychologa, nestranneho a odosobneneho cloveka, s ktorym sa to da prebrat, strachy pomenovat vyslovit nahlas. Bez hanby a strachu z nepochopenia, viete, co myslim? Mne jedna znama povedala (ma predcasne narodene, tazko zdravotne postihnute dietatko, a aj zdrave), ze ta a ta pani ma nikdy nepochopi, lebo ona bohuzial, nema zdrave deti. Ona mi povedala, ked som riesila nieco zdravotne s nasimi, v takom zmysle, ze to je nic, ze to ani nestoji za tie moje nervy a strachy, ze ona preziva to a to. A citila som sa potom fakt zle. A tato druha pani, co ju pozna, tak mi na to povedala, ze ona to vie porovnat a teda akykolvek strach je proste rovnaky, ci uz ide o zdrave dieta, ktore ma aktualny problem alebo to chore, ktore ma tie problemy chronicke. Su to trosku ine strachy, ale vsetky take materske a ona ma teda najviac podporila. Tak mozno prave aj ten psycholog, ktory ma zdrave dieta, tak odosobnenejsie toto moze ponat a skusit podat iny pohlad na to cele. Len taky pomimo point trosku.
Kazdopadne, drzim Vam palce, nech ste zdravi. Musite to mat velmi narocne...😔

Chápem tvoj strach. Áno, viem, že strach majú aj ženy detí narodených v termíne, ale tie zase vždy nevedia, čo je to naozaj sa od začiatku báť, či bude dieťatko ok, keď sú nejaké komplikácie. Môjho drobca po narodení oživovali, nedychal, kŕmila som ho sondou. Už ma 3.5 roka a stále sa oňho veľmi bojím (dosť sa to zhoršilo keď mal rok, narodili sa nám predčasne dvojičky a obe žili len niekoľko hodín). Dlho som mala.problem aj keď bol s mužom, s mojimi rodičmi alebo svokrovcami. No stále.som.si v hlave opakovala, že sa.onho postarajú, že ho ľúbia a urobia všetko preto, aby mu bolo dobré. Teraz v apríli nastúpil do škôlky. Pre mňa hrozna výzva, no snažím sa si to upratať v hlave a presvedčiť sa,.že všetko bude ok.
Držím palce aby si našla svoju cestu a spôsob, ktorý ti pomôže. Ak sa chces porozprávať, kľudne mi napis správu.

@elviku11 Vdaka za opýtanie, fungujem vo všetkom úplne normálne. Manžel sa postará kým som u doktora alebo keď idem na masaz. Synceka nemám problém dať pokocikovat babkam, ma ich rad a miluje ľudí. Celé leto sme boli vonku, prechádzky, dovolenky, kupele. Synček spinka ukážkovo 20.00 ide spinkat, spinka do 7mej rana, medzitým v noci ho kojím počas spánku. Spím kedy sa dá, je kľudne dieťatko čiže sa sám pohra.

@jsrv82 ďakujem, určite to myslíš v dobrom toto psychológa. Je mi ľúto, že máš chore dieťa. Ale mať predcasniatko a mať chore dieťatko je úplne niečo iné. To mi povedali v pôrodnici asi 10x kým som tam lezala. Čiže dám na mamičky, že je to strach, nič zle nerobím, jednoducho ťažký štart. A verím, že bude lepšie. Neviem ani čo by som povedala psychologicke :D jednoducho ako som spomínala vyššie, musela by mať tiež predcasniatko aby ma pochopila. Každopádne ešte raz Vdaka a držte sa 🙂

Nečítala som komentáre, ale to, že si píšeš, je úplne v pohode.
Môj bude mať tento týždeň 9m, zapisujem si v appke koľko papá a koľko spí. Ak je s ním muž, posiela mi info, nech zapíšem. A to je malý už pomaly na našej strave, viac menej.
Na tomto určite nič zlé nevidím a už vôbec nie, keď je to predčasniatko.

Ahoj, prezila si si naozaj narocne situacie. Ja sice nemam predcasniatko ale som lekarka a viem co vsetko sa moze pokazit. Syn ma uz skoro rok a pol a zapisujem si stale co jedol, kolko plienok pocikal, casy od kedy do kedy spi. Mna to sice nestresuje ale opatrnosti nikdy nie je dost. Nerobis nic zle. Avsak ak sa trapis, citis uzkost psycholog je velmi dobra volba. Vyrozpravat sa niekomu kto rozumie psychickym pochodom naozaj pomoze. Mamicka ktora prezila podobnu situaciu moze vsetko vnimat inak, kazdy sme iny.

Ďakujem velmi pekne mamičky, veľmi ste ma povzbudili a utvrdili v tom, že vlastne je všetko v poriadku❤️ pomohli ste mi. Držte sa všetky a veľa zdravia prajem 🌸