Stratila som trpezlivosť na staršie dieťa
Ahojte maminy, mam dva a pol rocneho synceka a mesačne dievčatko. Pobytom v porodnici akoby som stratila trpezlivosť na syna, neuveriteľne ma vytaca to jeho neposluchanie a ignorovanie mojich prosieb, žiadosti a rozkazov. Všetko mu musím opakovať tisíc krát a uz na to vôbec nemám trpezlivosť. Dnes ked si ani po 10 razoch co som mu kazala upratat lego lebo sme uz nemali kade chodit, dostala som zachvat zlosti, vsetky kocky nahadzala do krabice a hodila pred dom do kontajnera. Uvedomujem si, že je este male dieťatko, ze sa v jeho zivote prichodom sestricky vsetko zmenilo, ale aj tak akosi od neho očakávam, že uz je veľký chalan a bude mi pomáhať a nie este pridávať robotu. To jeho nepocuvanie ma neskutočné vytaca a nakoniec mam pocit, že cely den na neho len kričim ☹
Ahoj my sme mali ppdobny problem no bol mensi. Maly mal 3 roky ked sa nam narodila mala. Bala som sa strasne ake to bude ci to budem zvladat aky bude k malej. No bala som sa zbytocne. Maly k malej strasne rad chodil ku postielke,hned ako len zaplakala my hovoril: mamka utekaj zobudila sa viki 🙂 bol zlaty ked som sla prebalit nosil my plienky a servitky,pomahal aj ked som ho o to neprosila. Stale ju bozkava,hraju sa. A to maly bol somnou doma a dala som ho do skolky az na 4 roky a da sa to zvladnut. Niekedy mam pocit ze som viac s malou kedze je malicka ale ked pride so skolky bud si spolu kreslime,skladame puzzle alebo ideme vonku. A aj ked nepocuva stale mu poviem ze ide prikladom malej a nanho to funguje 🙂 s pratanim hraciek je to asi tak isto ale stale mu poviem ze ak poprata sam budeme sa spolu hrat s niecim inym alebo mu pomozem. A ked trucuje a chce tvoju pozornost skus mu povedat nech ti pomoze s malickou aj ked len poda plienocku a uvidis bude rad ze pomaha,aspon nas bol. Vela trpezlivosti prajem 🙂
AHOJ.
je to sice uz davnejsie, ale ked sa nam dcerka narodila syn mal 2roky 5mesiacov, presne ako u teba 😉..takze velmi dobre viem, o com pises...snazila som sa s nim byt ked malicka spala, ale bolo to tazke, lebo spala velmi malo...skus vyuzit hlavne vikendy, ked je mm doma a spravte si so syncekom den len pre seba...neviem ako sa mu venuje tvoj mm ale aj to je dolezite....mozu byt s tatinom zohrata dvojica....
..co sa tyka ani nie upratovania ale aspon vlozenia lega do krabice, neviem preco si tolko mamiciek mysli, ze to 2,5 rocne dieta nezvladne...ked to zvladlo vysypat, tak to zvladne dat aj do krabice..jasne nie na povel, ale nie je to nic komlikovane a uz male dietatko ked sa zacina hrat je dobre ucit ho, ulozit hracky na miesto..jasne aj s nim, pomahat, ale rozhodne nerobit vsetko za neho...a nevyhovarat sa, ze je este malinky, lebo potom sa tu zalozi milion tem, kde 6rocne decko nechce po sebe upratat...a preco by malo chciet? vsak doteraz to robila mama 😒 ....
neboj, cas rychlo leti a zachvilku sa drobci zacnu hrat spolu...je to velmi dobry vekovy rozdiel, dievcata rychlejsie dospievaju a sestricka uz okolo roka a pol bude dobrym partnerom bracekovi a tak sa uz nebude citit sam...ked bude mat sestricka tri roky ani nebudes vediet ze ich mas...rano sa zobudia, zacnu sa hrat a budete pocut len smiech....u nas uplna pohodicka, jasne sem tam aj hadka, ale som velmi rada, ze su dvaja a maju sa radi..tak chvilku este vydrz, daj vela lasky syncekovi....povedz aky je pre teba dolezity a ze ho potrebujes....
nechodi ti do skolky? nas zacal v troch a bolo super, aj tam boli kamosi...nenudil sa doma.
drz sa a ver ze si dobra mama...
ps. ja som tiez vela krat demonstrativne vyhadzala hracky, alebo zaniesla do pivnice, neboj, hned ich potom upratali....dokonca rok a pol rocna dcerka davala do krabice....len to treba interpretovat bez hnevu... 😉
@sonkab velky chalan a bude pomahat...ja si myslim, ze deti si rodime pre radost a ked uz sa rozhodneme pre maly rozdiel a druhe dieta tak to aj zvladame...prepac, ale mne ho prislo z tvojho popisu luto, je to 2.5 rocne dieta, nie pomocnik potrebuje lasku a davat ju najavo este viac kedze mas druhe babo
Že dvaapolročný drobec je už veľký chalan?????????No podľa mňa to je ešte malý človiečik, ktorý potrebuje cítiť, že príchodom malého súrodenca nehrá druhé husle. Viem, že každý začiatok je ťažký a súhlasím s tým, že deti sa majú učiť robiť poriadok po sebe od malička, no pre toho malého je príchodom sestričky tiež ten jeho svet obrátený hore nohami.Chce to len čas a trpezlivosť, všetko sa na dobré obráti.
chudacik maly, teraz sa musis spravat praveze opacne, mat vaic trpezlivosti aby sa necitil odstrceny
@sonkab uplne ta chapem a poviem ti, že toto je aj tým vekom, moja dcéra mala hrozný priebeh vzdoru a ešte aj dnes ju musím tisíc krát upozorňovať, aby nestrkala prsty do zásuviek, neliezla na gauč a parapet, neprelievala vodu, nechytala chemikálie z kúpelky.. aby si upratala lego(tiež je to s nou hrozné a vyžaduje, aby som upratovala zároven s nou). A to nemám druhé bábo, takže ani u vás to nie je len tým, že máš bábo, ale aj "vzdorom". Je to vyčerpávajúce aj bez malého bába, takže klobuk dolu a držím ti palce, aby si mala dost energie a zvládla to. 😉
nestresuj sa zbytočne. si krátko po pôrode. je to nové pre teba, aj pre syna. zvyknete si, nájdete systém a všetko bude ok. potrebuje to len čas a trpezlivosť. prvý rok je náročný, ale bude lepšie a lepšie. je to aj vekom a vekovým rozdielom. medzi mojimi dcérami je rozdiel necelé 4 roky a napr. žiarlivosť nebola taká ako teraz keď medzi druhou dcérou a najmladším synom je rozdiel ani nie 2,5 roka. je to citeľné. naozaj sa to ale potom zlepší. keď bude bábo väčšie a bude sa s ním môcť hrať, vystrájať, bude s ním väčšia zábava. držím palce a prajem veľa síl. 😉
Dakujem Vam vsetkym za povzbudive i menej povzbudive reakcie 🙂 I ked neodpisujem (pri tych mojich dvoch skriatkoch neni kedy), vsetky Vase reakcie som si precitala a uznavam, ze v kazdej z nich som nasla nieco pravdy.
@sonkab tak neupratovanie až tak neriešim, ale ked ma maly nervy a kope do hračiek alebo ich trieska o zem, tak chytim vyložim do skrine, poviem, že mu ich dam až ked sa nauči s nimi pekne hrať.
Inak tiež ma malu dcerku, a je pravda, že človek už začne od starších viac vyžadovať. tym nemyslim pomahanie, to určite od maleho nežiadam. Ale už napríklad aj to aby nekričal ked malu uspavam, alebo aby jej nepichal do uška ked spinka. Proste dokym sa nenarodila mala, tak som nikdy nejako extra neregulovala jeho prejavy, a teraz zrazu musi davať pozor na hlasitosť kriku alebo na to aby jej neubližil. A priznam sa tiež na neho skríknem, ked mi budí malu, alebo vrieska že chce prsnik a veša sa na mna ked dojčim dcerku. To su proste veci, kedy človek musi počitať nie do 10 ale do 1000 najmenej. Aby nekonal v afekte 😉
nejaky cas to este potrva.on naschval bude robit vsetko pre to aby si si ho vsimla aj ked len kricat budes tak aj to je pre neho ze sa mu venujest nie to co chce ale vidis ho vtedy a inak sa mu pre neho mozno nevenujes.zrazu je tam niekto iny na jeho mieste.myslim kazdy kto ma viac ako jedno dieta chape tento stav a aj ja nim prechadzam kazdy den teraz uz menej ale zaciatky boli velmi tazke.
clovek nevladze,vsetko sa toci okolo babätka,ale syn ta potrebuje este tak isto ako predtym a 2,5 roka este nechape ze ty si unavena a nemas naladu atd.
skus aspon 30 min za den ked manzel pride domou alebo mala spinka venovat sa len jemu bezpodmienecne uvidis ako dobre mu to padne a aj tebe.urcite to neni lahke treba sa naucit aj prebojovat sa s dvoma detmi tiez to nepojde hladko ako by sme si to zelali ,ale predsa caka na teba syncek pre ktoreho si cely svet
@vadimka tak napríklad môj maly je baran a teda uplne to na neho sedí. čo mu prikažem to nespravi ani keby som sa o zem trieskala. Napriklad on si uprace, ale len vtedy ked si sam zmysli, že si ide upratať. KEd mu to poviem ja, tak zasadne neupratuje. A to je vo všetkom, ked chcem aby šiel von, on ani za svet, uteka predomnou ked ho chcem obliecť, ked chcem isť z vonku domov on zasadne nechce.
aLE si predstav, doteraz si pamätám ako som v detstve všetky prikazy vnimala ja. Akože si rodičia dokazuju svoju prevahu a to, že ma môžu ovladať... Tak asi viem po kom to môj synator zdedil 😀 😀 😀
@vejula to s tym vrieskanim je aj u nas, tiez mi to doteraz nevadilo, ale ako je malinka uz vacsia, viac vnima a tie jeho vykriky, buchoty ci padanie hraciek ju budi pripadne laka (ak nespi). Teraz to riesim tak, ze ak sme v case jej spanku doma, davam ju do inej izby a my sa hrame v obyvacke, ale inak sa snazim, aby spala najma vonku. Mne maly uz skoro rok nespava ani cez den, stale sa ho snazim doobeda unavit v nadeji, ze mozno na obed zaspi, preto sme vonku doobeda i poobede 🙂 No a co sa tyka toho upratovania, ja nevidim nic zle na tom, ze chcem od neho, aby si hracky, ktore rozhadzal a uz sa s nimi nehra (predtym ako sa ideme hrat s niecim inym) upratal. Co to mam robit cely zivot za neho ? A to s tym pomahanim som myslela viac v zmysle posluchania, asi som to zle napisala - urcite necakam, ze mi uprace kuchynu ci poumyva podlahy (ako to mozno niekto pochopil ) 🙂
@sonkab ved ja pišem čisto len z mojej skusenosti, nehovorim, že je niečo zle na tom, že od neho vyžaduješ aby si upratal. ja ho do upratovania nenutim, ale napriklad, ked si chce malovať, alebo sa hrať s plastelinou, tak mu poviem, že mu farby dam, ale až ked si uprace kocky s ktorymi sa hral. Ako upratať ich nemusí, ale tym padom sa nebude hrať s ničim inym. PRe mojho syna je velmi dôležite aby mal na vyber, aby to čo spravi bolo jeho rozhodnutie a nie prikaz.
@sonkab aaale ja na maleho tiež občas pokričim, akurat každa mame asi niekde inde to slabe miesto...
JA mam napríklad nervy, ked maly vymyšla s tym, že všetko čo chce musím urobiť ja a nie manžel. Napríklad sa sa mu cikať, ja ho musim dať na zachod, nie manžel, proste ked ho chce on posadiť, začne škriekať dobre že sa o zem nehadže a je schopny sa aj pošťať. To iste s jedením, alebo s prezliekanim s obuvanim s umyvaním. Tak ti poviem, že občas , ked dojčim prave malu, alebo ju uspavam a on vrieska, že sa mu da cikať ale tatino mu nesmie dať dolu slipky, tak mam nervy na krajičku a neraz sa stane že po nom zrevem. Proste ako potom sa za to hanbim, že som sa nechala vyprovokovať, len neviem tiež čo s tym robiť. On je velmi tvrdohlavý a tym, že som s nim stale ja , lebo manžel samozrejme chodi do prace, tak je zvyknutý, že všetko robím ja a od nikoho ineho to neakceptuje. Vieš a by sa mi aj hodilo, keby ma občas v tom mohol manžel zastupiť, ale proste nie. Všetko musi mamina a hotovo
@sonkab zivot sa zmenil najma jemu! Tomu malemu chlapcekovi ktory nechape co tu chce ten "votrelec" preco sa JEHO mama toci okolo ineho dietata a preco na neho nema cas. Miesto toho aby si po nom hucala by si skor mala vyuzit volne chvile a byt s nim. Aby sa to neotocilo proti tebe a malej. Je v zranitelnom veku a v tazkej situacii,takymto spravanim ho postves nielen proti sebe ale aj proti malej.co sa tej pomoci tyka je to male dieta a ty musis pomoct jemu pochopit ze ho lubis rovnako ako predtym ale ze lubis aj malu a pomoct mu vybudovat si k malej vztah.
@sonkab tesne po porode je to tazke musis si spravit system a ak si aj nejaky vytvoris syn ti no ruca, nehadz ale vinu na neho. on za to nemoze. to ze sa mu narodila sestricka je pre neho VELIKANSKA zmena, vacsia ako pre teba ty si uz narodenie dietata zazila on nie, tak mu to nezprotiv tym ze budes na neho zla z vycerpanosti a svoju vycerpanost si kompenzovat krikom na neho. prichodom dietata do rodiny starsi surodenec vacsinou plesne spat v tom co vedel a zacne sa spravat ako babatko - dudlikovat, pocikavat sa, jedovat sa, vyzadovat si vacsiu pozornost, valat sa po zemi, tulkat sa, papat mliecko z prsnika.... z vlastnej skusenosti ti poradim ak nechces o syna prist a pokazit si s nim vztah, ked pride partner z prace (prepac necitala som prispevky ak je to inak) nechaj mu babatko a skus sa venovat a HRAT sa len so synom a vykasli sa na upratovanie ak nieco rozhadzuje tak to zbal a odloz do skrine (najlepsie co najviac hraciek) a vyloz mu ich len ked sa budete aktivne hrat alebo budes potrebovat viac kludu napr. pri kojeni. neboj zaciatky su tazke velmi tazke zlepsi sa to hlavne maj trpezlivost so syn nerobi to naschval. je to este len male dieta. drz sa a ak by si potrebovalaa vykecat sa kludne napis ip budem cakat 😉
@sonkab tak ako kukam, vela žien ti tu piše veci, ktoré zrejme ty velmi dobre vieš a chapeš a velmi ťa trapi, že v praxi sa nevieš chovať tak ako by si chcela. Chapem, lebo každy jeden večer ked idem spať si poviem, mohlo to byť aj lepšie, resp. mohla som sa počas dna vo viacerych situaciach zachovať spravnejšie a príkladnejšie. A každy večer si poviem, zajtra už takto reagovať nebude, ak by nastala tato situacia tak aspon viem, ako sa zachovať nechcem. A predstav si, každy den sa zas objavi situacia, ktoru som predsa nezvladla tak ako by som chcela.
Môže to viesť aj k frustracii. Ale to, že si tu napisala podla mna znamena to, že ťa to hneva, a strašne moc s tym chceš niečo spraviť.
To že tu teraz budeš čitať čo si vedela ja pred tym ti nepomôže. Ale vieš čo, zajtra môžme obe kuknuť do temy a pochvaliť sa jedna pred druhou, ktoru situaciu sme zvladli lepšie ako by sme ju zvladli včera. Lebo aj ja potrebujem podporiť 🙂
@cawes ahoj, ja mam rozdiel 3,5 roka a zatial celkom ok... zo zaciatku bol starsi z maleho uneseny, chcel ho len mojkat, hladkat, podaval mi plienky, kremiky atd... teraz je to trosku horsie, lebo maly mu zacina brat hracky, ale zase starsi ju uz viac menej rozumny, takze sa vzdy vieme dohodnut... a starsi sa hrava s inym typom hraciek ako mladsi, aj to je vyhoda... takze ja rozhodne odporucam rozdiel 3 roky 😉
Nie si sama, som na tom podobne, a veru tiez stracam nervy...
@sonkab Uz ti tu napisali vela, ale ja este pridam svoj postreh so zzivania sa: Tak strasne som prve mesiace riesila, aby starsia dcera nebola na druhej kolaji, ale aj aby mladsia mala maminku na 100%, az mi z toho po par tyzdnoch skoro ruplo v bedni 😀 A povedala som si, ze dost. Jednoducho sa narodil druhy clovek do NASEJ rodiny. Tak ako je to dar pre rodicov, tak je to dar aj pre deti, navzajom. Nema zmysel niekomu nieco nahradzat ani vynahradzat. Proste si len najst novy rytmus v zivote.
Viem, ake to je, ked ta dieta vytaca, mne to robia uz teraz obe naraz. Ale naozaj, skus si vydychnut a namiesto otroka pre obe deti bud sama sebou. Ak citis, ze prave teraz mas chut sa mojkat s babatkom, tak to urob. Neber to ako nieco, co robis zle synovi, co mu treba kompenzovat. A naopak.
Teraz vidim, ze som spravila dobre, pretoze si na seba dcery zvykli a teraz sa lubia, chybaju si, ked nie su spolu, hraju sa spolu rady (a biju samozrejme, ale to je normalka 😀 ). Uvidime, ako to bude pokracovat.
Len som ta chcela povzbudit a dodat ti energiu tym, ze ti poviem, ze tvojou ulohou nie je byt otrokom lasky k detom, ale mas si ju uzivat a rovnako si ju potom budu uzivat aj oni.
P.S. To uz vies aj sama, ze si to prehnala, tak ak to tak citis, tak sa synovi mozes ospravedlnit a hotovo. Vybuchnut moze kazdy, rozdiel je potom v tom, ako zareagujes po incidente 🙂 Drzim palce.
"Trpezlivosť ruže prináša.. 🙂 " Ty chceš od 2,5 ročného dieťaťa aby si upratal hračky? Ved 4 ročnému a viac ročnému musíš to povedať aj 100 krát .. a aby ta poslúchol treba s ním tie hračky upratať spolu.. On musí vidieť príklad a nie krikom, lebo krikom nikdy nič nedosiahneš a ak budeš na neho ešte viac kričať tak on o to bude zlostnejší a provokovať..
Ty že si vyhodila lego tak jeho to určite trápiť nebude, možno sa spýta kde je to lego raz, druhý krát a to je hotovo..
Ja mam tri deti, s malým rozdielom ale na všetky si musíme najsť čas, aby sa necítili že su odskrované.. Staršia stále príde ku mne a sa ma spýta? Mami ľubiš ma? Tak to je už pre mňa znamenie že asi musím isť k nej a venovať sa aj je, apson ju pomojkať , lebo pri bábätku sa toho veľa stihnuť nedá.
Takže ti prajem veľa síl, a na malého nekrič, lebo tým nič nedosiahneš.. 😲
Jaaaj,tak tohoto som sa ja bala,este ked som bola tehu,ze starsi syn bude ziarlit,papulovat a vzdorovat a ja nebudem mat na neho nervy...lebo vzdy bol tvrdohlavec a chcel si presadit svoje.Ale odkedy je mala princezna,tak ju velmi lubi,pomaha ´´prebalovat´´,nosi jej svoje hracky atd...Papuluje stale,neposlucha,neuprace si hracky,ale mne to vobec nevadi,neriesim 😉 Nechcem na neho hucat,len koli tomu,ze ma v izbe bordel.Mne je praveze luto,ze on uz je taky odsunuty,aj ked jemu je to jedno-teda aspom mne to tak pripada ☹
Najkrajsie je,ked kojim malu,on pride,da jej bocinku a povie,ze ju lubi..a potom aj mne.Zabudnem aj na ten bordel v izbe,aj na zaplavenu kupelnu,lebo si umyval ruky,aj na papuce v kazdej izbe,pritom chodi bosy....a je toho ozaj dost,co za den stihne povyvadzat.
Chce to len trosku upustit od narokov,ja som mala vzdy vyupratovane tip-top,ale odkedy mam deti,tak kaslem na to,upratujem zbezne,podla potreby a rozhadzane hracky v detskej izbe podla mna nie su bordel,tak neriesim 😉
@sonkab Ja som mala druhého keď starší začal ako trojročný chodiť do škôlky a aj tak to bolo "o držku " 🙂). Ten mladší aj poobede potrebuje tvoju starostlivosť a starší má pocit, že by si sa mala venovať iba jemu. Takže pevné nervy a neboj ono sa to utrasie. Držím palce.