Stratila som trpezlivosť na staršie dieťa

@sonkab nielen tebe sa veľa zmenilo, ale hlavne jemu sa svet dosť otočil. Kým si ty dospelou ženou, on je len dieťaťom, čo sa po svojom vyrovnáva so zmenami. Takže sa prosím nad sebou zamysli. Ako s čím ti má také malé dieťa pomáhať? Doteraz si sa s ním hrávala, bola si tu iba preňho, a teraz zrazu chceš od neho, aby bol "veľký chalan" ??? Nie on by mal zmeniť svoje správanie, ale ty.

@sonkab tak v prvom rade to nieje velky chalan ale stale male dieta ktore sa ti este k tomu dostalo do obdobia vzdoru a nebude skakat podla toho co mu povies..musis nanho pekne, nie mu vyhadazat lego do kontajnera ...asi potrebuje viac teba na hranie na mojkanie...ak sa dieta nudi byva zlé...

@sonkab ono je to asi naraz vela - pre Teba i pre neho. On potrebuje cas a hlavne Teba, aby videl, ze nie je na druhej kolaji. Tvojim gestom vyhodenia hraciek si mu dala o dovod naviac, preco si mysliet, ze maminka uz nema cas, uz ma nelubi atd.
Toto sa kludne moze este aj stupnovat, zacne robit malej zle - pretoze bude mat pocit, ze sestricka je dovodom, preco Ta straca.
.... len trpezlivost a synovi stale naznacuj, ze ho lubis a v srdiecku mas dost miesta pre oboch. Nejaky cas to potrva.

nemyslim ze si stratila trpezlivost myslim si len ze si velmi unavena. jeho ignorovanie tvojich prosieb a prikazov moze byt forma vyzadovania si pozornosti. a aj ked kricis venujes mu pozornsot. mozno ak by ti niekto pomohol s malou aby ju vzal na prechadzku al tak a ty si sa mohla povenovat aj synovi a byt tam pravidelne na chvilu len pre neho tak by sa mu dostalo aj tej pozitivnej pozornosti a mozno by bol "poslusnejsi". ABy som to zhrnula myslim ze on nie je neposlusny len je to jeho forma dozadovania sa teba a ty nie si netrpezliva ale unavena co je pochopitelne.

@sonkab velmi dobre ti rozumiem. ale tvoj syncek proste takto riesi to, ze ma noveho surodenca, s ktorym sa musi delit o tvoju pozornost. neviem ako ti malicka spinka, ale ak prave nepotrebuje ona tvoju starostlivost, snaz sa co najviac venovat syncekovi. aj pocas kojenia mu mozes napr. citat ak ho to bavi... a ak ti ma kto postrazit malu, chod aspon na pol hodku von len ty sama s nim... hlavne kasli na upratovanie a podobne 🙂
neboj, ono to casom prejde, ale chapem ze teraz sa to lahko hovori

To su aj hormony takto kratko po porode 😉 A taktiež novy súrodenec je občas príliš veľké sústo aj pre oveľa staršie detičky. Drobec je ešte príliš malý, aby pochopil, že zrazu zo dňa na deň sa z neho stal "veľký"brat. Ale čuduj sa svete práve on teraz potrebuje 100 x viac lásky, než malá princezná. Musí sa naučiť, že on už síce nie je stredobod pozornosti, ale stále ho veľmi ľúbite. Prajem veľa trpezlivosti, verím, že si suprová mamča a malinkých oboch nadovšetko ľúbiš a aj toto obdobie s prehľadom zvládneš 😉

@sonkab presne viem, o com pises...... presne rovnake veci som prezila (prezivam), clovek je nervoznejsi, cim viac je unaveny. Prajem Ti pevne nervy, casom to bude urcite lepsie, mne psychologicka poradila, co najmenej prikazov, zakazov, len to co je naozaj "zivotne dolezite".

@loxa
@emily_666
@sympa1
@dionyzka
@jeemima
@kivinka ďakujem baby za odpoved. V podstate ste napísali to, co som si aj sama myslela. Ja sa snažím mu venovat co najviac pozornosti, aby nemal pocit, že sa niečo v mojom vzťahu k nemu príchodom sestricky zmenilo (este v den ked ma prepustili z nemocnice som s ním bola na cvičenie pre deticky), len ono to nie vždy ide. Prvé dva týždne sme mali doma tatina, tak ten býval doma s malou a my s maxikom sme sa tulali kade tade ako za starých čias, len teraz ked sme sami, je to náročnejšie. Snažím sa zachovať aspoň vecerne ritualy - kúpanie, čítanie a uspavanie, aby nemal pocit, že je zrazu úplne všetko iné

@lucinka311 ďakujem za povzbudive slova 🙂

@sonkab ono sa to časom zrovná, vidím to aj u nás. 😀 naozaj sa mu musíš počas dňa čo najviac venovať, nech sa nenudí. Vymýšlať mu program, rôzne aktivity striedať - to u nás funguje, rozprávka, čítanie, malovanie, hranie sa, pomáhanie v kuchyni. Bude to lepšie, neboj.

Toto iste zazivam aj ja pri 6 rocnej dcere.prve dni boli celkom ok.ale ked zistila,ze drobca treba nosit,prihovarat sa mu ako babatku (ved je babatko) a ze proste potrebuje viacej pozornosti......no hroza ☹ stale simonke vravim,ze ju lubim,stiskam ju,ale ked ignoruje/nepocuje milo a pekne nieco povedane,tak tiez sprisnim a zvysim hlas.dakedy ignoruje vsetko,dalsi den sa snazi posluchat,pomaha nam,na dalsi den to iste ☹ .......

@sonkab fakt i mu to lego vyhodila? vieš ako si ho zranila? je ešte malý na pomoc,má nárok neposlúchať na slovo okamžite,z vás dvoch si ty tá staršia,múdrejšia,ty si rodič,nie on...musíš mu dať najavo,že ho stále ľúbiš a nie lego mu vyhodiť..,. v tom veku u nás fungovali čary a rozprávky,neupratané hračky sa začarovali a odcestovali k poriadnym upratujúcim deťom,/do šatníka na hornú policu/ po čase sa pričarovali späť...nech ti aj pomáha,ale v rámci jeho možností napr. podať ti plienku,podať ti cumlík pre sestričku...a musí byť cez deň čas len pre vás dvoch,keď malá spí,vtedy sa jemu venuj,aspoň chvíľu...neboj sa,nájdete si svoj rodinný režim,mesiac od pôrodu je ešte málo,aby to fungovalo 100%ne 😉

@sonkab
@emily_666
je to velmi individualne, my bojujeme s tym skoro uz 2 roky. Hocikedy starsia povie, ze nechce mladsieho surodenca, ze nechce aby sa vobec narodila, lebo ma pocit, ze sa jej nevenujem. Nie je to pravda, robim, co je v mojich silach a venujem sa jej naplno. Ona vidi problem i v tom, ze mladsiu krmim lyzickou, utieram jej ritku a nej nie - ved ma uz 5,5 roka. Nie je to kazdy den, len obcas.

@sonkab jedno su hormony a vycerpanie z novej situacie a jedno su nerealne ocakavania, ktore mas ohladne starsieho syna. Sprava sa ako normalny 2 a pol rocny chalan a cakat, ze ti on bude pomahat je proste sialene! ako by ti asi tak mohol pomoct? ze bude posluchat naslovo? ty mas chapat jeho situaciu, jeho vyvinove stadium (vzdor, ziarlivost) a nie, ze on ma chapat teba a ti pomahat. Jednak bude maly ziarlit, na to sa treba pripravit a moze to trvat dlho. Maly nemoze za to, ze ste mu doniesli surodenca, tak ho za to netrestajte. Ze vyhodit krabicu s legom do smetiaka 😕 ....chudacik, ved to je tak ponizujuce. Ja viem, praskli ti nervy, ....ale aj tak, treba radsej odist do vedlajsej izby a predychat. Moj ma tiez 2 a pol a hracky si neupratuje, teda nie napovel.
Ja mam 5 a pol rocny rozdiel a prvu dceru a jedno, co som vedela bolo, ze to bude tazke. A aj bolo, ten prvy rok, ziarlila a riadne, viac sme mali roboty s nou, ako s malym. Ale cakat od 2 a pol rocneho, ze bude pomahat, ze bude tisko niekde sediet a cakat, kym sa ti budes starat o babatko, je sci-fi. Treba upustit zo svojich predstav, pripravit sa na to, ze to este len budete mat tazke, necakaj od syna absolutne nic a radsej si hladaj cas na neho. Nebud nanho prehnane prisna, posluchanie na slovo si pri tak malom dietati neviem predstavit, radsej ho motivuj, hladaj sposob, ako sa s nim dohodnut a nie takto direktivne. Dobre by ti padla nejaka pomocna ruka, aby si si mohla aj oddychnut, aj sa synovi zvlast venovat.

@sonkab ked som prisla z porodnice, prvy tyzden som plakala kazdy den - povedala som mu, aby nechal prehoz na posteli a neodhrnal ho - pozeral sa na mna a naschval ho odsuval a mnoho inych podobnych veci mi robil.
Zaviedli sme nalepkovy system - za posluchanie sme lepili na chladnicku nalepky s prislubom, ze ked bude tabulka plna, pojdeme do zoo. To zafungovalo a zlepsil sa.
Zacal sa vsak znovu pocikavat cez den, prestal sa sam obliekat, krmit a tiez aj upratovat si po sebe - ma tri a pol roka.
Inak sestricku lubi, aj mi s nou pomoze, ale je to stale dieta, takze sa tak aj sprava a niekedy je to naozaj tazke.

Ked prejde trochu viac casu od porodu a zladite si system fungovania, bude lepsie, neboj sa. Viem, ze je to tazke ostat v klude, ale mne sa osvedcilo co najviac vysvetlovat a skor pozitivny pristup a pochvaly. Kedykolvek mas moznost pohladkaj ho, pomojkaj, hovor mu, ze ho lubis, ze si nanho hrda - aspon u nas to funguje tak a ked ma pocit, ze som mu uz dlho nepovedala ja, ze ho lubim, pride on ku mne a povie mi "maminka lubim ta" a vtedy - nech cokolvek robim ho pohladkam a poviem, ze aj ja ho lubim 🙂

tak ako ti uz pisali aj dievcata predo mnou, aj ty mas pravo na to, aby ti praskli nervy, ale zial, v dueli vas dvoch ma on na to ovela vacsie pravo :( - a este ma napadlo, ked sa stane, ze ti prasknu nervy, ked sa upokojis, ospravedln sa mu za svoje spravanie a vysvetli mu to preco sa to stalo.

prajem ti vela sil a aby sa to co najskor utriaslo a mohli ste si spolocne chvile uzivat 🙂

@gretocka presne,aj ja som si spomenula,že staršia dcéra 2r. sa s príchodom sestričky začala znova pocikávať,chcela zas plienočky,prebaľovanie a to mojkanie sa s mamkou 😉 našťastie to netrvalo dlho

boze baby teraz trosku od veci, no fakt ste mi nahnali az strach mat druhe a to som vzdy vedela ze este by som chcela druhe. No ale teraz ked to citam tak premyslam ze aky je vhodny vekovy rozdiel, hned teraz ked je maly este maly? lebo 2 a pol to je vzdor, väcsie tiez nie je bohvie co. No ja fakt neivem

@sonkab vitaj v klube u mňa nápodobne, staršia robí stále zle mladšej, je drzá, papuľuje a neposlúcha

@sonkab aaaaaaaa pozerám že druhé máš malinké........u nás to bolo detto keď sa druhé narodilo no snažila som sa venovať aspon ked malé spalo staršej a myslela si že to bude stále lepšie a lepšie ale prd, to som si len myslela ako mladšie spalo stále menej a sem tam dožadovalo viac pozornosti bolo čiraz horšie a no teraz ked sú už obe vačšie som si myslela že sa aj zahrajú no je to horšie a horšie, staršie stále bije, kope, štípe mladšie a samozrejme už aj to sa bráni a tak robím len policajta......vytáča ma totálne že staršie ingoruje stále príkazy a hocikedy ked len prejde okolo mladšieho tak kopne alebo uštipne bez príčiny

@sonkab ahoj.velmi dobre poznam ten pocit.mam 2 chalanov a rozdiel 12 rokov.tak som dufala,ze to bude super,ale prave naopak.ten starsi ma ADHD,velke telo,ale dusa dietata.nie je zaostali,ma vysoke iq,ale je velmi precitlively.nepocuva,papuluje a nepomaha,tak ako by som chcela.niekedy mam pocit,ze zo vsetkym tresnem a uteciem.vsemoznym sposobom sa snazi uputat pozornost.velakrat mam pocit,ze som ako matka zlyhala,ale to je vlastne nas problem.vytacaju nas deti?ani nie.ale kopec riadu v drese,neoprate pradlo,rozhadzane hracky.chceme byt super zienky domace a mat vsetko super.akoby sme cakali,ze niekto pride a povie,ze to super zvladame.deti svojim spravanim,len volaju nanas "mama aj ja som tu".robota nie je zajac neutecie.velakrat mi dojde,ze robim chybu az ked ten vacsi ma uz slzy na krajicku,potom si poplaceme spolu a zas je dobre.vsetko chce svoj cas a velku trpezlivost,aby raz neprisla chvila,ked sa nieco stane a my nebudeme vediet preco.

@sonkab súhlasím s väčšinou, čo tu bolo popísané. ale tiež nevidím dôvod, prečo by si dva a pol ročné dieťa nemohlo upratať lego do krabice. alebo minimálne pri tom pomáhať. nie je to zas také malé bábätko - treba ho naučiť si upratovať svoje veci, ak to nechceš robiť donekonečna za neho. čo sa týka toho vyhodenia do koša - radšej si mala pozbierať a niekde schovať (hlavne kvôli tomu, že to nestojí zas tak málo - šetri peňaženku). ja som to urobila deťom zo začiatku niekoľko-krát, že som im zobrala hračky, veci .... čo mali rozhádzané a odložila, aby sa s tým hrať nemohli. potom si to rozmyslia, či upracú, alebo budeme len utierať prázdne poličky. jednoducho dostali na výber.

@sonkab u nas surodenecká ziarlivost trvá uz 9 mes, niekedy viac niekedy menej, stojí ma to veeelmi vela trpezlivosti, sebaovládania, a priznám sa ze niekedy su večeri kedy som rada ze deti uz spia a mam pokoj. musíme len vydrzat. deti nám tu lásku vrátia tisícnásobne

@renab to vyhodenie bolo len take demonstrativne. Byvame v dome, kos mame za brankou, takze potom som ho vytiahla a schovala 🙂 Tiez si myslim, ze by si 2 a pol rocne dieta mohlo po sebe upratat hracky (hlavne ked mu to opakujem asi desiaty krat) ale suhlasim s babami, ze to jeho spravanie je viac menej uputavanie pozornosti. No co uz, musim sa zmierit s tym, ze prvy rok to bude narocne a pevne obalit nervy

@cawes ja som citala, ze ak je rozdiel do 2 rokov, vacsie dieta to druhe neberie ako supera, takze neziarli. A ak je zase rozdiel viac ako 3 roky, vraj tiez uz nie, pretoze uz ma dieta svoje zaujmy. Ale ci to je pravda, to netusim 🙂 Ak by som na to isla len zo svojho pohladu, druhe dieta by som mala az ked by prve chodilo do skolky (tak sa vies cez den venovat na 100% malemu a poobede velkemu dietatku). Ale z pohladu dietata si myslim, ze je najlepsie mat mensi vekovy rozdiel - tym padom je sanca, ze budu mat spolocne zaluby, viac sa spolu zahraju, mozete mat spolocny program ako rodina

@sonkab Si krátko po pôrode a emocionálne si rozladená. To je normálne. Aj synove správanie v jeho veku je normálne. Je v období vzdoru, pridá sa negativizmus a na všetko ti bude hovoriť "nie". Máš to ťažké. Naozaj len trpezlivosť a myslím, že teraz potrebuješ pomoc svojho okolia resp. rodiny. Nech ti pomôžu ak sa im dá. Je to skutočne ťažké obdobie.

@sonkab
Ahoj!Podle meho to nebudou jen "hormony, unava, zarlivost...zmena", ale bude to i to, ze kdyz se nam narodi miminko, ..prvni dite se stava "automaticky" tim starsim, od ktereho mnohdy cekame zazraky....prave diky konfrontaci s miminkem.
Pokus se zamyslet, zda od neho nechces "moc"(hodne nebo rychle)..protoze Tvoje malicka Dorotka ma 1 mesic a Maximilian "jen" 32 mesicu...
V teto chvili zdanlive velikansky rozdil. 😉 .ale stale ma PRAVO a NAROK se chovat tak, jak se chova..a cim nervoznejsi u toho budes a nepujdes na neho "jako na miminko", bude vzdorovat..Bude delat rozdily mezi miminkem a sebou a uvidi to nespravedlive. jdi na to opacne..udelej z neho " nenahraditelneho dospelaka", 😉
Zkus mu ukazovat, ze co dokaze ON je neco, co umi jen velky chlap..ze to malicka neumi ...Uvidis, ze se bude citit razem velky a potrebny.."Musis" 😉 mu rikat, jak je dulezity a ze jen ON Ti muze pomoct 😉 , protoze jen ON to zvladne a umi udelat. Kdyz prijde do rodiny miminko, starsi sourozenec i o par mesicu,- srovnava, nevidi rozdil ve veku, neodhadne potreby a umeni miminka...ale vidi rozdil v mamince a to, ze mu nekdo bere naruc, kdyz tam chce byt zrovna on..Ukaz mu, ze i kdyz neni zrovna v naruci ON, ze s jeho pomoci se do "naruce" dostane daleko drive, protoze Ti pomuze. Musi se citit potrebny a nenahraditelny..ve smyslu: ze je jediny, kdo - koho maminka prave ted "potrebuje".. 😉
u nas to tak fungovalo..narodily se mi dvojcatka, 3leta slecna se stala Velkou pomocnici maminky a nenahraditelnou strazkyni"a syn v pubertalnim veku se citil jako zodpovedny a ochranujici velky bratr.. 😉 ..
Hodne stesti a prijemnych chvil... 🙂

@sonkab Ahoj, necitala som vsetky reakcie, ale v zasade suhlasim s tym, ze taky maly clovek ti pomahat nebude🙂, a uz vonkoncom si nebude po sebe upratovat. Ale chcem ti len povedat, ze chapem tvoje nervove vykyvy, parkrat sa to podarilo aj mne pri malej. Dam ti radu, ked ta chyti "zachvat" snaz sa to predychat, hovor si nahlas "klud, klud..."atd. A hlavne! TO PREJDE. Tieto male deti sa menia z mesiaca na mesiac. Moja mala sa napr. dost zmenila, ako nastupila do skolky. Zrazu sa mi to zda nepochopitelne, ako som na niektore veci v minulosti reagovala (tiez som vyhadzovala hracky do kosa🙂)), atd). Si chvilu po porode, takze aj hormony vela robia. Mne este pomahala organizacia dna. Vopred som sa pripravila na to, ze zajtra bude bordel a kedy je najlepsie sa do toho pustit, asi rano, vtedy su deti najkludnejsie.... No nechcem mudrovat 🙂, urcite to zvladnes.

@sonkab musite si uvedomit, ze chyba je vo vas a nie v dietati. 2.5 rocne je stale male dieta a ono nevie co od neho chcete. ak chcete, aby upratal, musite ist upratovat s nim. neni velky chalan a ani o rok nebude velky chalan. ked to nezvladate, navstivte odbornika. nevyvrsujte sa na malom dietati. toto je jedna z veci, preco nemat deti skoro po sebe, lebo na to starsie uz nieje cas a aj ono je stale malicke. tomu malemu dietatku sa zmenil cely svet, cely zivot sa mu zo dna na den obratil naruby. davajte si pozor, aby sa vam nezacal pocikavat, zajakavat, alebo mat z tej zmeny ine problemy a nevyvrsujte sa na dietati. najdite si niekoho, kto vam pomoze, mamu, sestru, svokru, manzel,...

@sonkab k tomu vekovemu rozdielu, neexistuje ideal pre vsetkych... keby si mala do dvoch rokov, tak je to narocnejsie podla mna, trojrocne dieta je uz mudrejsie - sice aj v dobrom, ale aj v zlom. A potom neskor uz je zas moc zvyknute na to, ze je same. Nech je starsie dieta ake kolvek stare, vzdy bude surodenca vnimat minimalne trochu ako konkurenciu - v zavislosti od povahy.

Ale maminy uvedomme si, ze aj my vsetci mame surodencov a nase mamy to zvladli, tak zas nerobme z toho tragediu.
Nie sme neomylne stroje, mame pravo byt niekedy nervozne a nebojme sa priznat si to aj pred detmi. Nase deti sa musia naucit uz v utlom veku, ze nie vsetko je vzdy po ich, ze niektore veci sa musia robit, aj ked sa nam to nepaci a ze niekedy je svet aj nespravodlivy. Musia poznat pravidla a hranice a oni budu stale skusat ci z nich nepolavime, ale v zasadnych veciach musime byt neoblomne - s laskou ale pevne.

Priklad z nasej rodiny: Adrianko bol chory minuly tyzden, doteraz krasne jedol lieky, nebol nikdy problem. Teraz sa zrazu sekol, ze mu lieky nechutia, ze ich nechce. Prvy vecer sme ho s manzelom spracovavali dve hodiny a dostali sme do neho len polovicu davky. Rano sme ho skusali presviedcat ale nepomohlo, tak sme ho nasilu chytili, ked zacal kricat, otvoril usta, do nich sme mu naliali sirup a vyslovene pudom sebazachovy aby sa nezadusil ho prehltol -a takto to slo celych desat dni liecby. Vzdy ked sa vyreval som ho zobrala do narucia a znovu a znovu som mu to vysvetlovala preco to robim a ze ma mrzi ze to takto musime robit.

A tiez aj tie mladsie deticky sa musia postupne ucit ze su dvaja, ze sa cely svet netoci len okolo nich.
Ja starsiemu obcas hovorim o tom ako to bolo ked bol maly a hovorila som mu, ze vtedy som sa venovala len jemu, ze Rachelka teraz uz ma nema len pre seba. A tiez aj jej hovorim ked zuri, ze musi chvilku pockat, napr. ze musim dat Adrianka cikat.
Upratujem hracky stokrat za den - ale snazim sa vzdy do toho zapajat aj ich oboch. Vacsina sice stale ostane na mne, ale uz len pokus sa ceni 🙂