9 ročná dcéra nechce spávať sama
máme problém s 9-ročnou dcérou, ktorá nechce spávať sama, problém trvá veľmi dlho vznikol asi po tom ako som sa rozviedla a dlho spávala so mnou. Po čase som si našla nového priateľa, samozrejme tam bol problém s akceptáciou. On spáva v detskej izbičke, ona so mnou. Postupne sme sa ale dostali do fázy, že spávala sama ( najviac pomohli vyhrážky ( bohužiaľ) a zapnuté svetlo na chodbe.
Teraz sme a vrátili do ešte horšieho stavu ako bol predtým bola týždeň u otca na prázdninách, tam spala s ním, následne bola týždeň u starých rodičov tam spala s nimi. Teraz odmieta spať sama, vraj sa bojí. Nepomáhajú ani rozhovory, ani zapnuté svetlo, ani to že som za ňou chodila v noci ( skončilo to tak, že vždy keď som odišla z jej postele ona vstala a prišla za mnou). Máme ešte štvormesačnú dcéru, takže nedá sa mi celú noc chodiť hore-dole. Nepredpokladáme, že by tam bolo žiarlenie, ale už sme obidvaja aj s mužom hotový, skončilo to tak že on si dal matrac do jej izby a spáva tam s ňou- aby sme a aspon trochu vyspali. To ju upokojilo. Myslíme si ale že 9 ročné dieťa by už malo spať samé....ako to docieliť. ďakujem za každý podnet
Stručné zhrnutie
- Deväťročné dieťa môže odmietať spať samo po rodinných zmenách (rozvod, nový partner, príchod súrodenca) a pomocné riešenia zahŕňajú postupné ohraničenie spánku, odborné vyšetrenie u detského psychológa a praktické pomôcky ako zapnuté svetlo na chodbe.
- Praktické opatrenia uvádzané rodičmi zahŕňajú presunutie matraca do detskej izby alebo spanie rodiča/partnera v izbe dieťaťa, použitie veľkého plyšového medveďa alebo psíka a nechať svietiť lampu na schodisku.
- Nočné prebúdzanie môže súvisieť s nočnými morami alebo námesačnosťou; skúsené matky odporúčajú trpezlivosť a emočnú podporu namiesto násilných metód a vyhrážok.
Najčastejšie otázky
Q: Ako odnaučiť 9-ročné dieťa chodiť v noci k rodičom do postele?
A: Skúste jasné, konzistentné pravidlá bez násilia, kombinované s dennou pozornosťou; konkrétne kroky z praxe: zapnuté svetlo na chodbe, veľký plyšový medveď, presunutie matraca do detskej izby alebo do rodičovskej spálne na obmedzené obdobie a trpezlivé vysvetlenie potreby spánku pre rodiča s bábätkom.
Q: Pomôže detský psychológ pri problémoch so spaním?
A: Detský psychológ môže odporučiť postupnú adaptáciu a techniky zvládania strachu; niektoré rodičovské rady zahŕňajú aj očakávanie, že odborník potvrdí potrebu trpezlivosti alebo navrhne konkrétne behaviorálne kroky.
Q: Je normálne, že 8–10‑ročné deti v noci chodia za rodičmi?
A: Áno, rodičia často hlásia nočné návštevy u 8–10‑ročných a mnohé deti to prerastú s časom; existujú prípady, kedy dieťa spávalo pri rodičoch niekoľko rokov a neskôr samostatné spanie prišlo postupne.
Q: Ako riešiť nočné mory alebo námesačnosť, ktoré spôsobujú vstávanie v noci?
A: Pri nočných morách pomáha pokojné utíšenie a rozhovor cez deň; pri námesačnosti (námesačnosť) sa odporúča zaznamenať frekvenciu a podľa potreby konzultovať pediatra alebo špecialistu na spánok.
Q: Pomôže plyšák alebo domáce zvieratko pri strachu zo spania samého?
A: Áno, rodičia uviedli, že veľký plyšový medveď pomohol upokojiť dieťa, zatiaľ čo psíka do postele spomínali len ako možnosť pri tolerancii a možnostiach starostlivosti o zviera.
Q: Ako ochrániť súkromie a spánok rodičov bez traumatizovania dieťaťa?
A: Zaviesť pravidlá typu „postel rodičov tabu“, povoliť nočné návštevy len občas (napr. ráno) a pripraviť alternatívy (matrac v detskej izbe, partner spí v izbe dieťaťa len dočasne) a komunikovať dieťaťu dôvody, napr. potrebu matky na nočný odpočinok kvôli bábätku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Trpezlivosť a citlivý postup sú bežne odporúčané riešenia pri detskom strachu zo spania samého.
- Praktické pomôcky ako zapnuté svetlo na chodbe, veľký plyšák alebo dočasné presunutie matraca pomáhajú zlepšiť samostatné zaspávanie.
- Nočné prebúdzanie môže byť spôsobené nočnými morami alebo námesačnosťou a v takých prípadoch sa odporúča zamerať sa na príčinu.
Sporné názory
- Niektorí rodičia presadzujú nekompromisné hranice a okamžité „stop“ (príkaz „DOST“), zatiaľ čo iní odporúčajú nechať dieťa spať pri rodičoch a čakať, až to prejde samo.
- Niektorí považujú spanie dieťaťa s rodičmi za prijateľné dočasné riešenie, zatiaľ čo iní vidia negatívny dopad na intímny život a kvalitu spánku rodičov.
Otvorené otázky
- Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc (pediater, špecialista na spánok alebo psychológ) pri nočnom vstávaní dieťaťa?
- Ako rozlíšiť, či je nočné chodenie prejavom žiarlivosti, strachu z osamelosti, nočných morí alebo námesačnosti?
- Ako dlhodobo nastaviť hranice tak, aby sa neznížilo sebavedomie dieťaťa ani kvalita rodinných vzťahov?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
svetlo na chodbe, lampička na schodisku, matrac v detskej izbe, spanie rodiča/partnera v izbe dieťaťa, veľký plyšový medveď, psík v posteli, presunutie postele do rodičovskej spálne, vyhrážky, trpezlivosť, nechať dieťa spať s rodičmi, stanovenie pravidla "DOST", detský psychológ, námesačnosť, nočné mory, kontaktné rodičovstvo
Miesta a osoby
žiadne
@jankariso Moje deti zaspávali v detskej izbe, ale v noci chodili za mnou do postele – nie do spálne – do postele. Nuž keď počujete tie malé nožičky „cup, cup, cup“ a potom sa pritúli to malé telíčko – no vyhoďte ho...Nie každú noc, tak dva krát do týždňa, najmä dcéra to robila. Mne to nevadilo, práve naopak bolo mi to príjemné. Ale potom sa narodil mladší súrodenec (dcéra mala 9 a syn 10), ktorý spal s nami v spálni a vtedy som bola nútená im tieto nočné návštevy zatrhnúť, inak by som sa nevyspala. Spravila som to asi takto: „veľmi ťa ľúbim, ale chcela by som ťa poprosiť – zostaň v noci vo svojej postieľke – k bábätku musím vstávať aj 8 krát za noc, ak ma ešte aj ty zobudíš – zle sa vyspím. Skús pochopiť, že ja sa potrebujem vyspať – inak budem nevyspatá a budem mať zlú náladu.“ Potom to ešte skúšali, ale trvala som na svojom: „prosím ťa skús pochopiť, že ja sa potrebujem vyspať“. 9 ročné dievčatko je schopné to pochopiť, v tomto veku sa už dokážu vcítiť do iných len im to treba správne podať – tak aby sa skutočne vcítila do tvojej situácie: „predstav si, že ťa niekto zobudí 8 krát za noc, ako sa budeš cítiť“. Možno si to takto skúšala, neviem.. takto to zabralo u nás.
Jankariso/, ahoj, ja mam dceru už 10ročnu, v marci bude mat 11, a spava pri mne už ako 7ročna, od druhej triedy, teraz je 5čka. Užili sme si toho strašne vela.Mame ešte dvoch chalanov, jeden je mladši druhy starši, No v izbe nebola nikdy sama,sama neviem čo sa mohlo stat, proste začalo to uplne z ničoho nič, len že ide ku mne spat, Manžel išiel do detskej izby, a ona bola pri mne, nestačilo že sme jej dali postel k nam do spalne, proste musela byt pri mne a citit ma,alebo držat ma za ruku, ani otočit som sa nemohla od nej. Teraz ked je piatačka, som povedala DOST!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A ideš spat ku sebe do izby, a bez debaty.S manželom som už bola na nože, lebo dost som aj jemu vyčitala chybu, že nič s tym nerobi, robieva na 3 smeny, teraz ma nočnu, ja spavam sama v spalni, a oni traja v detskej izbe, povedali sme si že ked sa zobudi, môže prist ku mne, ale tento tyžden to bolo iba raz, ale mam obavy ako to bude ked muž bude už v sobotu doma, aby to zasa nezneužila že jej mam ocina doma, ved on si pôjde ku mne lahnut, no ty brdo, už mam zasa nachystane čo jej poviem, že či sa nehambi, taka velka spavat s ocinom. Tak neviem či som dost napisala 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
Ja som raz čitala v jednej knihe o vychove, ze rodičia dali do spalne kde spali na manželskej posteli matrac (prichystali ho ako postel) a povedali dieťaťu, ze ak chce prist tak tam ma pripravene miesto...Ja suhlasim s @tomasko9 proste treba to uťať, povedať stop, dosť zopakovať logické argumenty a nepovoliť. Tu pozornost, pocit bezpečia, lasky treba ,,davať,, viac počas dna, traviť spolu kvalitne čas, komunikovat o svojich strachoch...chce to čas, trpezlivosť.
Moj muž neznaša ked sa tlačime v posteli a je z toho nervozny ked niektore z deti chceli s nami spať, nevyspali sme sa, ani pohnuť, otočiť, rano dolamany, nervozny a jednoducho nešlo to takto dalej. Deti mozu prist k nam do postele napr. nad ranom okolo 06:00 ale inak je naša postel ,,tabu,,.
sardinka333, som velmi rada, že si ma takto pochopila, ale už to bolo na mna strašne vela, nevyspata, rano nervozna, dolamana, a manžel ten rano vstava do prace ked ide na dennu už o 4 , a on sa jej uplne že dobre ninulka ja si k tebe pridem lahnut, a jasne že rano a v praci unaveny, no čo ked to tak chce, nech sa mu pači, ale som fakt zvedava, čo urobi v sobotu večer, ked sa pôjde do postele.
@tomasko9 ako ja beriem ze niektorí si pomyslia ze ,,som krutá,, a bezcitná...ale jednoducho toto nie je riešenie spať s dieťaťom a ze 9 ročným!!! Proste za tým niečo je a to treba citlivo riešiť. Aj my ako manzelia potrebujeme svoje sukromie, intimitu. Chapem aj mojho muža on ma pracu taku ze aj vela šoferuje a potrebuje sa vyspať , byť oddýchnutý. Ked je odcestovaný tak vtedy napr syn so mnou spava ale inak ked je doma tak do svojej postele - nekompromisne.
@petra7777 ty mas dospele deti.. Vacsina pisala o spani v jednej izbe,nie v jednej posteli. A niektore deti prosto do urciteho veku behaju v noci za rodicmi. Ale to prejde!!!! Ako som pisala,moju segru to preslo,ked mala asi 7r.,nepamatam si uz presne kolko mala. V puberte uz urcite do postele behat nebudu,zacnu sa hanbit a skor vyhladavat samotu a viac kamosov.
Ani ja som nebehala k nasim,ale zato mavala paradne nocne mory ako 5r. A to som mala vedla seba malu,parmesacnu sestru. Tak ci tak museli prist a utisit ma nejak(obcas mi vynadali kvoli malej sestre).
Zato ze tvoje nebehali,neznamena,ze nie su deti,ktore to robia. Kazdy ma inu potrebu citit toho druheho. Niekomi vyhovuju dokonca oddelene spalne. Nie,ze by sa nemali radi,ale im to tak vyhovuje..
P. S. Aj ja som sla spat a bez deti v posteli Akurat,ze jedno spalo v postielke v tej istej izbe ako ja a druhe vo svojej posteli v tej istej izbe ako muz. Cize spia s nami. Ale nie v posteli. Bodka.