Aké je to mať jedináčika?
Ahojte,mam 2r dieta a pocit ze uz nehcem dalsie.najprv sme to nechavali otvorene s manzelom,aj som otehotnela ale pravdepodobne tobolo len biochemicke. Aj ked som uz nan bola naladena,po tejto udalosti som.sa utvrdila ze chcwm len 1 dieta.zijeme mimo rodiny,nema mi kto ani strazit,cele je to komplikovane.maminky jedinacikov,nelutovali ste? Nie som prototyp maminky co bude mat 2 3 deti,ja by to tazko dala,stale ukricana vystresovana.dakujem
Toto je tazka otazka. Ja som jedinacik a nikdy mi nechybal surodenec. Ano je krasne mat surodenca s ktorym si clovek rozumie ale viete co nie je to vzdy tak. Su surodenci kt sa nemozu zniest a este si napriek robia. Ja chcem druhe ale aj preto ze moja mala je velmi pohodove dieta. Ale kedy som mala narocne dieta tak neviem ci by som nad tym rozmyslala.
@tami2014 ako ja som až také šťastné detstvo nemala a preto by som brala keby som mala súrodenca ale zasa aj chápem keď niekto sa na to necíti
@luccija a co ved take deti aspon su schopne,nie akondeti kt prt robia a su stratene v zivite lebo za kazdym krokom im stoja rodicia a su neschopne do zivota,chaoes ja ako 6r som sla zo skolky sama po hlavnej ceste asi 5km pesi domov lebo po mna nedosli rodicia a a ni nechodili,a teraz su rodicia posrani a vyvazaju deti do skol a skolok lebo deticky sa pokakajunpo ceste ist same.Chapes nie,cize a co ked preberaju
@ktochytavzite Tak to máte super 🙂 my máme tak 7,5.r , 16.r, rozdiel.
Mne boli blízky ľudia tak rok/dva mladší odomňa.
Už so sesternicou bol 5 ročný rozdiel a to sme sa už nehrali.Skôr som inklinovala ku starším alebo s malým vekovým rozdielom.Keby som mala súrodencov tak ako ty tak by to určite bolo iné.
Ahoj my mame zatial dcerku bude mat tri a pol ale chceme aby mala surodenca ale tiez niekedy premyslam ze uz je to teraz take super ze si ju na plno uzivam...ale ja aom jedinacik nikdy som to nepocitovala tym zesom mala kopec kamosiek a sesternices ktorymi sme boli nonstop ..ale uprimne su chvile ze mi je to luto lebo rodicia raz odidu a ja sa budem citit dost sama..ze sa nebude mat ako keby kto za mna postavit ze ostanem sama...neviem cima spravne chapes ale predsa ten surodenec je tu navzdy ste spati i ked viem ze niektori ako keby ho ani nemali :(ale viem ze nasej malej chceme dat surodenca
@stanulienkat asi toľko že na základe toho, že sa malé deti naťahujú tak ti stačí a máš dôvod, prečo nemať súrodenca pre tvoje dieťa.
Ja viem, že sú aj súrodenci, ktorí sa nemajú, ale aspoň bola šanca, prečo to tak nieje nikto nevidí do rodiny. Ani kamarátka, ani nikto.. len tá rodina.
Vieš, jedinečikovia sú svojím spôsobom sebci, lebo sa nedokážu deliť, lebo nemusia, a môžeš mi rozprávať, že veď tvoje dieťa áno.
A takí rodičia ako ty tiež.
Aspoň nájdem riadny argument a nie, vidím deti súrodencov, čo sa hádajú, či ako si to napísala.
Vidíš len to zle.
Aj moje sa hádajú ale že idú za ruky, hladkaju sa, a ráno utekajú ku sebe, to nevidíš.
@blavacka321 radšej máj jedno v pohode aj 2 s nervami v p... Ak sa na to necítis nechaj to tak. Možno keď bude dieťa väčšie budeš chcieť ale musis to ozaj chcieť a kašli na okolie nech si hovorí kto chce čo chce je to tvoj život a tvoje rozhodnutie. Ja mám 2 deti a reálne uvažujem na 3tim a predsa aj zato ta dokážu ľudia odsudzovať nikdy sa nezavdacis všetkým
@sono2 zasa si nedomyslaj, ludia, co maju surodencov su ovela vacsi sebci ako jedinacikovia. Vidim vo svojom okoli aj v rodine. Jedinak sa v pohode podeli so vsetkym, nezavidi, neziarli, vytvara pevne priatelstva. Surodenecke konstelacie stale medzi sebou o nieco bojuju. Najprv hracky, priazen rodicov, pochvalu, v dospelosti prestiz v rodine, kazdy chce byt tym najoblubenejsim synom/dcerou a ked to nie, tak sa porovnavaju stale medzi sebou, vedu vojny, kto co bude mat lepsie, vsetko beru ako sutaz. To je fakt a ci si to ludia co maju surodencov chcu priznat alebo nie, je to vzdy viditelne v nejakej zivotnej etape. Samozrejme, jedinacikovia to nemaju tiez uplne lahke, nevedia vyjednavat (v detstve sa nenaucili), lahko podlahnu tlaku autorit (napriklad ja ako jedinak neviem povedat nie sefovi, aj ked mi to uplne nevyhovuje, vezmem nadcas, pomozem, vypadne ucitel, zaskocim, lebo to stale vnimam ako svoju ulohu pomoct, postavit ostatnych pred seba, no moj muz je zo surodeneckej dvojice a ten sa nenecha. Nenecha sa vydierat tym, ze ho niekto potrebuje, nenecha si klast podmienky, vsetko otoci tak, aby nakoniec bolo tak ako on chce, nedokaze prehrat v nicom, lebo surodenecka rivalita ho hnala vpred, vzdy musel byt vitaz, inak to neslo. Je oooovela priebojnejsi, neboji sa odpapulovat komukolvek, to je jedno ci je to sef ci policajt, nesmierne dobre pozna svoje prava a vie sa nimi paradne ohanat... Je agresivnejsi v zivote ako ja, co mu vytvara lepsi priestor pre vyuzitie svojho potencialu. Toto je nieco, co som spozorovala zatial na vsetkych ludoch zo surodeneckych skupin. Ti, co su sami sice vedia, ze bojuju iba sami za seba, ale nemaju ziadneho rivala, od malicka rozvijaju svoj potencial tak ako chcu, nemaju sa s kym porovnavat a ani im nikto nestoji v ceste. Nie je nikto, s kym by superili o priazen rodicov, lepsie znasaju prehry a makaju viac na sebe a zlepseni svojich kvalit a schopnosti ako na zdiskreditovani supera. Nemaju sa s kym porovnavat. Vela krat to vidim na detoch z okolia, ze ak im nieco nejde a robia zo surodencom to iste a opakovane sa poucia, ze surodencovi to ide lepsie, tak sa nesnazia vyskillovat seba, ale sabotovat surodenca, aby napokon zvitazili. Je uplne ina situacia mat jedno dieta, mat dve, mat tri a mat viac ako tri. Konstelacie surdencov su tiez dolezite, velkym faktorom je sposob vychovy, zamestnanie rodicov, vzdelanostna a ekonomicka siruacia rodicov, temperamenty deti, zdedene povahove crty a predispozicie.... Dalej to ovplyvnuju zivotne situacie, skusenosti, vzdelanie, vonkajsie vplyvy, rovesnici, mentori , zivotne nastavenie samotnych deti atd.
V konecnom dosledku, ludia ktori vyrastali zo surodencami maju iny start do zivota, maju prezite ine skusenosti a nadobudli ine socialne praktiky ako jedinacikovia. Neda sa mat vsetko. Ale aj ked si najlepsie z pohladu rodica vypocitas tu zivotnu trajektoriu rozhodnuti tvojho dietata podla toho, ci bude alebo nebude mat surodenca, je ti to na dve veci. Lebo nakoniec to bude uplne inak a nemas sancu to ovplyvnit. Preto je rozhodnutie o pocte deti cisto na rodicoch a malo by to byt racionalne rozhodnutie. Nie rozhdnutie na zaklade silnych emocii ci strachu zo staroby ci samoty dietata. Dieta nikdy same nebude. Zije medzi skoro 8 mld ludi. Nie na opustenom ostrove na planete mimo civilizacie. Nie je nic sebecke na tom, mat jedno dieta. Je to dobre rozhodnutie, ked to danej rodine tak vyhovuje.
Na zaciacku fajn lebo sa venujes v rannom detstve len jednemu dietatu a naplno.Cize mama ma malo roboty (sorry maminky,aj ja som mala 6 rokov jedinacika,viem to porovnat),dieta ma 100%pozornost maminky ale od 3 rokov chyba surodenec cim dalej tym viac.Vsetka pozornost koncentrovana na dieta,matka upata,mnohe mamy to "nezvladnu"a vychovavaju rozmaznanca,decko velakrat ustrachane z toho co je ustrachana matka len aby si 5 rocny neurobil bibi na kolienku🤦♀️,nema sa s kym doma pohrat,mama v strachu lebo ved ma len toto jedno dieta...proste ake je to super mat viac deti zistis az ked mas druhe.Zrazu nevies ako ste bez toho druheho vlastne mohli zit a vsetko to do seba zapadne ako rodinne puzzle 😊
Ja mám jedináčika tento rok bude mať už 6 rokov a neľutujem. Ľúbime ho venujeme sa mu. Ma kamarátov, sesternice,bratranca super starých rodičov ku ktorým chodí každý týždeň. My sme takto fakt spokojní. Keď vidím dnešné deti len sa bijú, maminka odsúva starsie aby sa mohla venovať mladšiemu... A kopec inych vecí. Otázky kedy druhé už jedným uchom dnu druhým von. =D takže niekto ti povie že je to super niekto že je to najhoršia vec akú môžeš urobiť. Dôležité je aby malo dieťa milujúcu spokojnu mamu aj otca a aj ono bude spokojné 🙂
@stanulienkat presne. svagrina mala 3 deti za 3 roky, potom po 4 rokoch maju este stvrte. A tie tri co su rok po roku katastrofa, stale sa biju. Je to jasne, ked maju tak malo pozornosti rodicov, musia si ju vynucovat takto. Podla mna velka rodina ma vela vyhod, ale aj nevyhod. A hlavne deti potrebuju priblizne do 5 rokov vyhradnu pozornost aposn jedneho dospeleho. Kedysi ked vychovavali tety a strykovia a starsi surodenci, ktori mali aj 15 rokov rozdiel sa to dalo. Ale dnes? Vacsia deti trpi chronickym nedostatkom pozornosti. Nech si hovori kto chce co chce, ja to vzdy vidim ked idem do rodiny, kde su trebars len dve deti, ale rychlo za sebou. Ja mam jedneho, ma tri a o nejaky cas by som mozno dalsie dala. Ale som rada, ze mu mozem dopriat ten cas. A podla mna mu ziadny surodenec nechyba. Je rad, ze ma nasu pozornost a hra sa s detmi vonku.
@sono2 Sebci 🤦🤦 také klišé.
Vieš koľko súrodencov sú sebci? By si sa divila.To je o výchove a nie o súrodencoch.Bežne jeden súrodenec dostane viac než ten druhý.Asi žiadneho nepoznáš tak preto máš taký názor.Ja súrodencov mám môj muž nie.Je oveľa ochotnejší obetovať svoje pohodlie než ja.Ešte aj kúsok čokolády mi nechá lebo vie, že ju mám rada.
A to som sa vedela deliť aj keď som nemusela a bola som jedináčik 7 rokov, ale teraz si chcem uchmatnúť čas aj pre seba aj veci pre seba a konečne mi nikto nezje to čo je moje.Ja som sa delila a mne nikto nič nedal.Sebec je len ten koho tak rodičia vychovali.Mňa naučili deliť sa a netočili sa okolo mňa jak sa dnes točia rodičia okolo detí.Muž mohol mať kopec hračiek a nedostal ich z princípu.
Neškatuľkuj.
@elementissa no vidíš a ja som sama a myslím, že som priebojna viac než dosť. Sebec a egoista, ale, dcére som súrodenca dala a mne je fakt jedno prečo kto nechce, mne sa len zle prečítalo, že to je u niekoho na základe toho, že vidí na ulici sa hádať súrodencov. Lebo to je úplne normálne a zdravé.
A nie všetci súperia. Mám muža z 3 bratov a vôbec nemám dojem, že sa nejako prekarajú. Aj mi to svokra potvrdila,práve môj muž je ten, čo sa podvolí, najstarší si myslí, že ma vždy pravdu a najmladší nerieši.
Takže to neni tiež ako píšeš, poslednú polovicu tvojho príspevku som preletela, je toho moc sorry
@littlebubble Tak. Nie doslova. Som tiež človek, čo sa podeli ale to sme už dospeli, deti to vnímajú ináč.
Už vyššie som písala, že mi je úplne jedno dôvod prečo, mňa celkom nahnevalo že akože keď vidím sa hádať na ulici súrodencov tak nechcem.
Ináč, ešte sa mi ľúbi, ako si tu napíšu ľudia, že ma 3 roky a ma kopec kamarátov, a súrodenec mu nechýba. Čo vie 3ročné dieťa čo je súrodenec? A každé 99 percent deti vo veku 2 a viac rokov je lakome, bráni si svoje. Chodím na ihriska už štyri roky. Vidím to. To je úplne bežné.
Veď ok, keď sa to tak vníma, že ma dostať celú pozornosť dieťa a preto nie ďalšie ok!
Ale nie preto, lebo sa súrodenci bijú, berú si hračky atd alebo to je normálne. A privedte pravidelne k svojmu dieťaťu rovesníka alebo mladšieho ktorý bude brat jeho obľúbené hračky, nebodaj zničí.
Možno len vtedy mamičky zažijú čo dokážu ich deti. Tí jedináčikovia, čo sú prajní a láskavo požičajú svoju hračku s ktorou sa momentálne hrajú. Isto
@littlebubble ja som mala so sestrou rozdiel dva a pol roka a super to teda nebolo. STale hadky, rodicia stale nadrziavali jej, ze ved ja som starsia a dodnes sa hadame. Podla mna tri roky je strasne maly rozdiel. A doplati na to ten vzdy ten starsi.
@elementissa super analyza elementisa. To s tou sutazivostou a pracou na sebe jedinak/ viacere deti si dobre vystihla.
A jedináčik rozhodne nie je sebec. Môj je fakt zlatíčko, pozicia, podelí sa. Práveže sa niekedy až moc prispôsobí a rozumie sú takmer s každým dieťaťom. Svojej malej kamarátke kočík potisne
=D Skôr súrodenci čo si všímame v okolí sú zvyknutí žiarliť, uputavať pozornosť, biť sa o hračky.. Aj chrumky z misky si kradnú že by mal jeden viac ako druhý. =D
Ja mám inak 2 bratov a jednu sestru (až o 16r mladšiu) . A v živote by som 4 deti nechcela 🙂
@sono2 Ja som sa delila aj ako dieťa 🤷.Viac než moji súrodenci.Keď sme boli viacerí tak sme sa skôr pretekali.Tak ako píše elementissa.Kto bude mať pozornosť, kto komu zle urobí, hádky prečo kto čo môže a druhý nie.Prečo ona má to a ja nemám dokonca aj kto je krajší 😂😂 a kto sa nemal narodiť a koho je mama.Ako dieťa som nikdy nič nechcela ani na vianoce.Bola som skromná a tešila som sa zo všetkého.Keby si vedela čo som sa ja napočúvala 😂🤷 od mladšej.Ta má aj zbila a ešte to uhrala tak aby som ja dostala.
A to by si sa divila, ale škriepky vytvárala mladšia sestra tak sa bila o pozornosť.Žiarlila neskutočne.Rozmaznaná bola.Ja som sa stiahla do úzadia nech mám kľud.Mladší súrodenci ledva chápu slovo skromnosť.Chcem to, tamto...u nás bola opačná výchova.Najmladší mali iné hranice.Ja som ako jedináčik počúvala na slovo.Žiadne také nehrozilo, že dostaneš čo chceš 😂.
Ja viem presne aké deti myslíš, ale toto je naozaj o výchove a nie o počte detí.U nás je taká druhorodená.
Kolegyňa bývalá má len syna.Je to skromný, zlatý chlapec a slušne vychovaný.Málokedy vidím také dieťa ako je on.
Boze baby prestante tu hladat same negativa na tej opacnej strane, ktoru prave vy nepreferujete...
Ti, co maju jedinacikov hladaju negativa z okolia na tych detoch, ktore maju surodencov a ti, co maji viac deti hladaju negativa z okolia na jedinacikoch.
Vam to nepripada smiesne? Ved si majte deti kolko chcete, ale netreba o tej svojej volbe presviedcat ostatnych, to je na co dobre?
@littlebubble veď toto.
Ja mam dve a druhá je o 2,5 roka mladšia, žerie staršiu aj keď jej tá nakladá ale keď sa chytia za ruky sa smejú sa, je to krásne
Ja som sama, a veľmi by som chcela súrodenca
Na tuto otázku ti nikto neodpovie, len ty sama. Podľa toho čo píšeš, netúžiš mat ďalšie dieťa, tak to jednoducho v sebe uzatvor. Ľudia su rôzni, majú rôzne životy, rôzne priority, napĺňajú nás rôzne veci. Mám 2deti a nikdy by som nechcela mat jedno. Moja najlepšia kamarátka je jedináčik a dnes, už dospela žena, casto spomenie, že tá vnútorná samota ju sprevádza celý život ... hlavne po úmrtí rodičov.
Druhá kamarátka ma 1 dieťa a určite druhé nechce. Nemá to v sebe, ma dost “prace” aj s jedným ... nikto jej to nezazlieva, každý zvláda život s inými silami...
A moja “tretia” kamarátka o svoje jediné dieťa prišla...dcérku jej vzala choroba. Ostalo u nich veľmi smutno a prázdno....ďalšie bábo sa im zatiaľ nepošťastilo mať....život je teda rôzny , vždy však daj na svoje pocity a to čo chceš ty 😉
ja by som aj chcela druhe ale... prichod dcery na svet nebol nejaky extra prijemny co ked sa to zopakuje a uz neverim lekarom moze byt neviem aky odborník neverim im...
len ze ked si spomeniem na to ze bude vyrastat sama tak si potom poviem ze este raz to musim dat mozno budem mat viac stastia
Inac ked uz sme pri tom prichode surodenca. Poznam dva pripade kde to prve dieta bolo uplne v poriadku a tak zeny ze teraz hura druhe dieta, ved je to take lahke.
V jednom pripade 1. dieta genius, mladsi syncek tazke psychicke a fyzicke problemy. Nemocnice, psychologova, menenie skolok, skol. Neustale eskalacie. 10 rokov si nemohli dovolit vstupit s tym dietatom do lietadla kvoli jeho epizodam. Starsi surodenec tym tiez dost trpi. Rodicia vycerpani, neraz mi kamoska aj povedala, ze keby vedela tak zostanu len pri jednom dietati.
2. pripad: prve dieta vsetko fantasticke. Mladsi surodenec od 6 tyzdnov jedna operacia po druhej... rodicia lietaju po nemocniciach/pohotovostiach, stale v strehu. Starsi surodenec je samozrejme na druhej kolaji...
Tym chcem len povedat to, ze clovek nikdy nevie co ako vypali.
Ked to autorka neciti, tak nech nesili...
@littlebubble no neviem ako si to ty mala alw my mame tak rozdiel rok po roku,najmladsiansestra je odo mna o 3 roky mladsia ale s nou sme sintiez nirmalne rozumeli vzdy,tie 3r su ok.Ako jasne ze aj zvady aj sme sa nebavuli atd atd ale tak u to ludia s kt si rozumiem a ako snad sa na ne vzdy spolahnut mozem,jasne ze sa aj vadime lebo mame take starostims rodicmi a tak ale zatial je to medzi nami stale ok a som rada ze ich mam.