Ako často vám pomáhajú babky s deťmi?

Nemala som pomoc. Aj ked bola prilezitostna moznost. Proste nebola snaha.

@anonym_autor často. niekoľkokrát týždenne chodila pre neho, boli na seba zvyknutí, mama s ním bola 1,5 roka doma keď som musela do práce. do škôlky ho nosil manžel… keď bol školák, nosila ho na krúžky… cez víkendy boli tiež často spolu, rád ku nej chodil aj rád u nej spal… ale moja mama už bola na dôchodku keď sa narodil. kebyže ešte pracuje, muselo by to byť úplne inak…

@anonym_autor nenechávajte deti starým rodičom. Vieme a chceme si to zabezpečiť sami.

Nemali sme pomoc a ani nemáme. Žili sme mimo SK a aj keď sme sa vrátili tak nám nepomáhali. A ani sme to od nich nevyžadovali.

@anonym_autor moja rodina je veľmi ďaleko a svokrovcom mám v dedine, ale nikdy nám nepomohli, naozaj nikdy. Všetko sme si s mužom mi poriešili aj na úkor nás, nakoľko iná možnosť nebola. Ja som išla do práce po materskej a zvládli sme to.
Ty máš dovolím povedať veľkú pomoc a ste unavený?

@anonym_f3a07e ano, sme velmi unaveni.

autorka - pockaj este na cas, ked budú chodit do skoly ... radsej teraz "oddychuj", lebo tie "problémy" ti budú aj chybat :D

Nepomaha nam nikto. Rano zavediem deti do skolky, pracujem od 9 do 17. Poobede manzel vyzdvihne, pracuje od 7 do 15. Vecer sme doma vsetci, ja pratam robim veceru periem kupem uspavam chystam veci co treba, tiez mam toho vyse hlavy a obcas sa postazujem, nema nam kto pomoct

@anonym_autor stari rodicia svoju "vychovaciu" povinnost uz splnili, ked chcu pomoct s vnucatami pomozu, ked nechcu nemusia. Tvoje deti su este male, mozno si len netrufaju ich zobrat na cely vikend. Ked chcete vypnut, tak chodte na vikendovku cela rodina, sice to nebude romantika vo dvojici, ale mozte sa s muzom pri detoch prestriedat a ten druhy moze relaxovat. Alebo nechaj deti muzovi a ty chod niekde relaxovat, nemusis na cely vikend, staci ako pojdes do wellness na jedno popoludnie.
Su rodiny, ktore sa bez pomoci starych rodicov musia zaobist, bud pre neochotu, pretoze stari rodicia uz nevladzu alebo su tak daleko, ze je to nemozne. Su to vase deti, predovsetkym vy sa mate postarat.

@anonym_autor moja odpoved je, ked chcu. Nie je to ich povinnost. Nie su to ich deti. Tie uz vychovali. Tieto vase boli vasim rozhodnutim
Deti boli 1x prwspat u starych rodicov, ked syn mal 3,5 roka a dcera mala 5. Ale mne nikto nechodil s nicim pomahat. Vlastne, nerozumiem s cim. A vekovy rozdiel deti mam rovnaky ako ty. Nie je to jednoduche, ale ty anki nie si sama

Deti sú vaše, nikto nie je povinný vám pomáhať, lebo vy potrebujete isť do kina napríklad. No ale žijeme v modernej dobe, existujú rôzne pani na stráženie. Napríklad hlidacky.sk

@anonym_autor NIKDY. za 8 rokov mozno 4 x. Nepozname, co to je.

@anonym_autor ja Ta chapem, aj my sme, stale kolotoc praca, dom, choroby. Ked si uz uz myslim, ze bude kludneksie, tak vobec. Mame pomoc, ked treba ist k lekarovi, praca, nemame cas na seba ako manzelia, to nam.neskutocne chyba, a tiez spanok, lebo mladsi 2plus sa v noci stale budi.

Vždy si povedz, ze je to len obdobie a vsetko prejde. Aku mate prácu? Chodíte na zmeny alebo nieco fyzicky náročné? Nemáš možnosť homeoffice? Lebo ak nemáš tak to je náročné. Lenze takto to maju 99% vsetkych rodičov. Nas zachránilo najma HO. Ale tiez som si potom v práci dohodla 6 hodinový úväzok a tie 2 hodiny mi velmi pomohli. Ked deti podrastli bolo to uz lepšie, tak sme si užili co sme zameskali.

Mat male deti a aj plne byť zamestnaná je tvoje a manželove rozhodnutie - nuž nes následky
Nikto nie je povinní ti pomáhať

@anonym_autor naši 200 km od nás, bez auta, takže nechodia, svokrovci 4000, takže dupľom nechodia. Nemáme ani žiadnu ďalšou pomoc, jedine, ked ja som s malými u našich, tak pomôžu nejakou prechádzkou, ihriskom. Bezo mňa nie, už sú starší, netrúfajú si na také malé deti (mladší 3r)

Vždy keď bolo nevyhnutné a nebola iná možnosť, t.j babysitterku, jasle, atď...za účelom oddychu vo wellness som mamu k dieťaťu netahala.

@elian jedine co som sa pytala, ako to maju ine mamicky. Viem, ze nikto nie je povinny mi pomahat. Ale sme rodina a pomahat sa ma si navzajom.

Áno, veľa mi pomáhali. Ale nie kvôli wellnesom. Kvôli práci a kvôli tomu, že som ja veľa chodila s mojimi rodičmi k lekárom, tak niekto bol pri malom.

Ako píše @anonym_d5a2df - Keď budú úlohy, dovysvetľovať učivo, projekty, bude času ešte menej...Dcéra už 10 rokov tancuje, navozili sme sa dosť. Syn hráva florbal, tréningy 3x do týždňa a cez víkend zápasy. Manžel robí na smeny, sú dni, keď sa len míňame. Ale stíham aj zacvičiť si, stretnutia s kamarátkami, manžel svoj šport a kamarátov. Spoločný čas vo dvojici je stále vzácny, ale už je ho viac, ako keď boli malí. Bez pomoci to chce dobrú organizáciu, spoluprácu doma, ale aj nám to takto vyhovuje.

Pri oboch deťoch bolo všetko na mne. Nikdy nám nepomohla žiadna babka a ani dedko. Ani švagriné. U niekoho je to žiaľ tak.

Ja sice deti nemam ale vsimla som si, ze pri takychto situaciach tu vela z vas popisuje, ze strazenie rodinou vyuzivate len v pripade ak je to nevyhnutne, a teda napriklad pri navsteve lekara a pod. Zaujalo ma to a chcela by som sa spytat, ze co je vlastne za tym? Su za tym vycitky kvoli potrebe casu pre seba? Alebo by vam rodina v inom pripade deti nepostrazila? Resp naco to vlastne rodine vysvetlujete? Nechcem rypat, pytam sa cisto zo zvedsvosti, kedze nie som v takej situacii.

Mne svokra varuje 1-2x do tyzdna na cely den a moja mama kazdy druhy den tak na hodinku-dve.. ak potrebujeme alebo chceme ist niekam cez vikend tak nie je problem hocikedy chceme u jednej alebo u druhej babky.. sucitim s tebou

u nás je to takto - moja mama mi pomáha kazdy den (cez tyzden), lebo ja som v práci a deti skoncia skor v skole a skolke ako ja. Ale moj manzel je v zahranici, tak som na nich sama .. Vsetky kruzky, sporty... to ich vozim na vsetko sama, a potom rychlo domov sa ucit ...
Ale prosim o pomoc len kvoli práci a nie kvoli tomu, ze chcem na wellnes alebo do kina .. Nesla by som s kludnym svedomim ... ale nie sme rovnaki.
Ja si uzivam moje deti naplno ! lebo ten cas leti ... a o chvilku budem mat prázdny dom ... :_(
Snazim sa vymysliet programy na vikend, spolocne (aj kino, aj restiky ...) aby sme boli spolu ako rodina 🙂 A toto je pre mna relax, spolu s nimi...

Záleží od toho ako to kto má v rodine. Niekto naozaj pomoc nemá a povie, že aj raz do mesiaca je to úspech. Niekto zase má zo strany starých rodičov obrovskú pomoc a pozrie sa na to úplne inak. My napr máme naozaj veľkú pomoc už od narodenia dcérky, babky si naozaj chcú užiť vnučku, je na nich zvyknutá a teší sa na ne a ja si tú pomoc vážim. Naozaj ale záleží na rodinných vzťahoch a či je tam ochota. Napr dnes ležím s teplotami a moja mama ráno prišla, nemá problém byť pri dcérke kým partner príde z práce. Niekto by možno povedal, že som z cukru a nie je to potrebné, ale nebudem klamať, keď je takáto pomoc a babky same chcú byť s vnučkou, ja som len rada. Po príchode z pôrodnice som prakticky mesiac ani nevarila a nie preto, lebo som lenivá. Partnerova mama nám sama povedala, že ona žiadnu pomoc nemala a práve naopak chce, aby sme to my mali ľahšie. Z oboch strán to bolo o tom, že nás veľakrát odbremenili, ale nikdy nezasahovali do nášho režimu, výchovy a pod, naozaj len chcú tráviť čas s vnučkou. My si to veľmi vážime a sme za to radi, ale zároveň vieme, že to ani zďaleka nie je štandard.

@anonym_7fa06f u každého je to inak. Ja mám jedného syna 5 ročného, sme na syna dvaja plnohodnotni rodičia, takže lekárov nemusíme riešiť so starými rodičmi, ale už takmer od synovho narodenia nás svokrovci posielali niekam nech si urobíme čas pre seba s mužom, aby mohli strážiť syna. 😀 Ale nejako do jeho 3 rokov som nemala tu potrebu ísť od neho.. až keď začal syn chodiť do škôlky, nechávali sme ho občas s nimi, kým si niečo vybavíme a keďže svokra je synova učiteľka v škôlke, je s ním skoro celé prázdniny, okrem samozrejme dní, keď aj oni chcú niekde ísť.. a občas sa stane, že ho vyberu na obed zo škôlky len tak a zoberú ho niekde na výlet, lebo proste chcú byť s ním 🙂 a ja som za to neskutočné vďačná, nie preto, že by som od nich čakala dáku pomoc (aj keď áno, tie prázdniny su obrovska pomoc), ale proste to ako sa všetci ľúbia a že aj sami od seba napíšu, či si ho môžu zobrať.
Moja mama býva od nás 200km cca, chodí k nám raz za mesiac na víkend, keďže má len dva víkendy v mesiaci voľno a má dvoch vnukov, ale v lete tiež chodi aspoň na týždeň aby ho mohla strážiť a najradšej by bola kebyže je na prazdniny u nej, veľmi rada s ním trávi čas a keď je u nás, o synovi ani neviem 😀

@veronikah96 presne tak, aj moja mama ... a svokra zas tak pomáhala obom dcéram ... ja si to od mojej mamy nesmierne vážim a som jej za to vďačná ... robili to pre všetkých, nie iba pre svoje deti, aj pre seba aj pre vnúčatá ...
keď som raz bola v pôrodnici na kontrole za celkom dramatických okolností, asi mesiac pred pôrodom, tak sa ma sestrička pýtala či som už rozmýšľala nad tým, či budem mať dieťa na roomine alebo nie. nevedela som sa vyjadriť. sa do mňa pustila, že tak sa nenaučím starať o dieťa, a že kto mi bude pomáhať, že v nemocnici si to mám vyskúšať, dosť agresívne na mňa útočila (a ja som mala čo robiť aby som sa nezrútila z tej dramatickej sitácie, na obranu voči nej som nemala ani silu) - a moja mama jej na to že čo ju do toho - že aj keby mi pomáhalo celé mesto doma, že to nie jej vec 😂😂 tak, celé mesto nepomáhalo, ale mama hej ... ❤

@anonym_autor minulý rok nám deti strážila svokra 3x -aj s prespaním, len tak na večer nie, mama sa k takémuto činu nemá, takže tam 0. Tento rok ešte nik, aj keď 1-2x určite príde svokra k deťom. Za mňa si unavená z cestovania, lebo ja aj muž pracujeme a nepadáme únavou a to som chronicky unavená aj z autoimunitnej choroby, prípadne máš možno zlý time managment a vyčerpávajú ťa zbytočnosti.

Kazde rano mi nosia deti do skoly a do skolky. Kedze obaja s muzom odchadzame z domu zavcasu. Ja dochadzam 35 km. Rano cestujem 45 minut do prace a domov tiez. Uz rok a pol si hladam nieco blizsie no nenasla som. Inak postrazia hocikedu potrebujeme. Ale sami s muzom nechodime nikam. Neláka nas to. Sme radi s detmi. Mne pocas dna deti velmi chybaju kedze rano ked vstavaju uz nie som doma a je mi to hrozne luto. Uz meliem z posledneho a tesim sa ked mi skonci zmluva lebo uz nevladzem z toho vstavanie o 4:45 a cestovania. Sama nemam odvahu dat vypoved. Uz aj na zdravi sa mi to zacalo odzrkadlovat.