Ako naučiť štvorročnú dcérku spať v izbičke?
Chcem poprosiť o radu. Mám štvorročnú dcérku, ktorá každú noc pricupitá ku nám do spálne. Ako ju to mám odučiť bez toho aby nepreplakala v izbičke celú noc. Ďakujem za všetky dobré rady a tipy.
Stručné zhrnutie
- Mnohé rodičovské stratégie riešia nočné presuny dieťaťa kombináciou trpezlivosti, postupného presunu a praktických pomôcok (nočná lampička, pootvorené dvere, vysielačka, plyšák „ochranca“), alebo náhradným miestom spania v spálni (rozkladacie kreslo, rozkladacia posteľ, matrac).
- Niektoré rodiny dosiahli samostatné spanie nekompromisným postojom („nechať vyplakať“) s tým, že prvé noci plaču trvali hodinu až niekoľko desiatok minút a stav sa zlepšil do 3–7 dní; iné rodiny riešili problém tak, že rodič si pri dieťati ľahol v jeho postieľke a dieťa po 2–3 nociach začalo spať samostatne.
- Viaceré mamičky uviedli, že príchod súrodenca často zmení spánkové nároky (staršie dieťa sa cíti „veľké“ a začne spať samostatne), čo niekedy rieši nočné prichádzanie do rodičovskej postele.
Najčastejšie otázky
Q: Ako postupovať, keď sa štvorročné dieťa každú noc presúva do rodičovskej postele?
A: Odporúčané postupy z diskusie zahŕňajú: jasnú večernú rutinu, nočnú lampičku a pootvorené dvere, umiestnenie rozkladacej postele alebo kresla hneď pri rodičoch, ponúknutie plyšáka ako „ochrancu“, alebo nekompromisný postup s dôsledným vracaním do detskej postieľky; matky tiež opisujú úspech pri tom, že rodič na niekoľko nocí ľahol k dieťaťu v jeho posteli, aby postupne zaspávalo samostatne.
Q: Pomôže kúpa plyšáka alebo nočnej lampičky?
A: Áno; v diskusii matka uviedla, že dieťa si v obchode vybralo plyšáka „na spanie“ a potom prestalo v noci prichádzať do rodičovskej postele, a viaceré príspevky odporúčali nočnú lampičku alebo svietiace hviezdičky pre pocit bezpečia.
Q: Čo znamená „nekompromisný postoj“ a ako rýchlo funguje?
A: Matka v diskusii opísala nekompromisný postup, pri ktorom dieťa plakal prvú noc cca 1 hodinu, druhú noc 45 minút, tretiu noc len raz v noci a štvrtú už neprišlo — celkové zlepšenie za cca 4 dni; iné príspevky uvádzali, že dĺžka obdobia sa líši (dni až týždne).
Q: Pomôže príchod súrodenca pri naučení samostatného spania?
A: Viaceré matky v diskusii uviedli, že po príchode mladšieho súrodenca staršie dieťa začalo s väčšou pravdepodobnosťou spať samostatne, pretože sa cítilo „veľké“ alebo mu rodičia dali úlohu stráženia súrodenca.
Q: Ako ochrániť tehotnú matku pred kopancami, ak dieťa prespáva v manželskej posteli?
A: Rodičia v diskusii odporúčali presun dieťaťa do jeho postieľky, vysvetľovanie dieťaťu (že môže ublížiť bábätku), alebo umiestnenie rozkladacieho kresla či matraca hneď vedľa rodičovskej postele, aby dieťa nelezlo priamo do manželskej postele.
Q: Ako riešiť obavu z dlhodobého nočného plakania v paneláku kvôli susedom?
A: Matky uviedli, že v paneláku sú obavy legitímne; niektoré rodiny akceptovali krátke obdobie plaču (prípadne pár nocí), iné dávajú prednosť alternatívam typu rozkladacie kreslo v spálni alebo postupnému riešeniu, aby sa minimalizovalo rušenie susedov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nočné prichádzanie detí do rodičovskej postele je bežný problém a existuje viac legitímnych prístupov: čakanie, postupné presuny, využitie pomôcok (lampička, plyšák, vysielačka) alebo dôsledný nácvik samostatného spania.
- Praktické opatrenia používané rodičmi zahŕňajú pootvorené dvere, nočnú lampičku, plyšáka „ochrancu“, rozkladacie kreslo alebo matrac vedľa postele a využitie vysielačky.
Sporné názory
- Niektoré matky presadzujú, že dieťa má spať s rodičmi, ak to rodičom nevadí a posilňuje to citové puto; iné matky tvrdia, že dieťa treba naučiť spať samostatne čo najskôr, aby sa predišlo dlhodobému zvyku a problémom so „roztahovaním sa“ v posteli.
- Niektoré rodiny preferujú nekompromisný postoj (nechať dieťa vyplakať niekoľko nocí), zatiaľ čo iné považujú takýto prístup za neprimeraný a uprednostňujú jemné postupné metódy alebo nocovanie pri dieťati.
Otvorené otázky
- Koľko nocí je „primeraných“ tolerovať plač pri dôslednom učení samostatného spania, najmä v paneláku s ohľadom na susedov?
- Ktoré metódy sú najefektívnejšie pre mladšie deti (oko 2–2,5 roka) v porovnaní so štvorročnými deťmi?
- Ako vyvážiť potrebu bezpečia dieťaťa v noci a obavy o bezpečie tehotnej matky pri nočných kopancoch?
Spomenuté značky a firmy
IKEA
Spomenuté produkty a metódy
nočná lampička, nočná lampička na baterky, pootvorené dvere, plyšák „ochranca“ (plyšová hračka z obchodu), vysielačka (baby monitor), rozkladacie kreslo, rozkladacia posteľ, valenda, postieľka, samonosný matrac v IKEA, svietiace hviezdičky, presun dieťaťa do detskej izby, nekompromisný postoj (nechať dieťa vyplakať), ležanie rodiča pri dieťati v postieľke, odmeny (drobná sladkosť ako tic tac alebo žuvačka), postupné presúvanie spania
Miesta a osoby
žiadne
jo a ještě jsem si vzpoměla, že u některých dětí pomáhá noční lampička a pootevřené dveře-cítí se bezpečněji...
no u nás nepomáha ani rozprávanie, ani lampa, dvere sa u nás vobec nezatvárajú. Ona nám večer sľúbi, že už zostane spať u seba, ale ráno ju zase nájedme u nás. Problém je v tom, že čakáme druhé bábo a dcera sa v noci strašne vrtí a kope. takže sa budím ráno na kraji postele (asi pud na obranu miminka). A ked aj náhodou som ešte hore, ked sa ku nám priplichtí a pošlem ju do svojej, tak spustí taký plač, že sa to nedá počúvať. A kedže bývame v paneláku, nemôžeme byť netolerantní k ostatným a nechať ju ziapať o druhej v noci.
Ale díky za radu, aj ked ja som bola čo sa týka dudlania a nočníka oveľa prísnejšia. Ale to je každého osobná vec.
nati a co tak skusit ze by pri nej niekto zaspaval? 😀 😉 moj kolega to tak riesili 😉 ja este niako 😀
no to sme skušali, to vydrží spať aj do rána. ale jeden z nás tam musí byť celú noc.
U nás je asi problém, že ona nás v noci chytá či sme tam. a ked nie tak sa za nami vyberie sama.
A ja som síce radikálny človek, že ked poviem , že bude spať sama, tak v tej posteli bude, ale preplače aj tri hodiny. (no a to už ja nezvládam a lahnbem si ku nej)
A to máme stále dokola.
Dieťatko potrebuje mať pocit bezpečia. A môj názor je, že by malo prísť samé na to že je už veľké na spanie v izbe. Otázka je ako dlho je rodič ochotný čakať. U nás to bolo naozaj dlho ( cca9 r.), no aj teraz sa stane, že sa prikmotrí do postele k nám. Jednoducho ho nemožem vyhnať preč. 😅 Je náš a tak sa tuľkáme aj teraz. No a manželské povinnosti? Dá sa 😀
natana, mala sa asi u vas v izbe citi bezpecnejsie. a s prichodom surodenca sa aj ona bude dozadovat svojej pozornosti.
tiez nemam osobnu skusenost, ale moja sestra to tiez nakoniec musela vyriesit tak, ze mali v izbe este rozkladacu postel (staci aj mensi matrac), na ktorej spavala ich dcera, ked sa k nim v noci primotala. ale v zasade ju vzdy vecer ukladali do jej postele v detskej izbe. casom si vo svojej izbe zvykla. (mozno ju nakoniec prestane bavit niekolkokrat v noci vstavat s placom maleho surodenca 😉 )
Ahoj, aj mam doma 4rocneho synceka a taktiez je kazdu noc u nas. Ale ja to riesit nemienim. Robili to aj ostatne deti a preslo to samo. Je pravda, ze starsie deti prestali, ale su noci, ked pridu vsetci. Ja to vtedy riesim tak, ze odidem sa v klude vyspat do niektorej volnej postele. A vie uz dcerka, ze cakate babo? Mozno podvedoma obava v nej tuto potrebu zosilni. Mne sa syn ani nesnazi slubit, ze bude u seba. Teraz mame dohodu, ze ak bude mat zle snicky moze dojst. Dokonca sa mi zda, ze uz castejsie vydrzi u seba.
no vie že mám v brušku sestričku alebo bračeka, teší sa. ale daľšia posteľ sa nám do spálne nezmestí (budem rada, ked tam natrepeme postieľku).
Jednoducho nemôžeme spať v jednej posteli. Ona je ako vrtuľa. a ked sa točí, tak kope dookola. A to teda riskovať nemôžem.
No moc ste mi síce neporadili, ale aj tak díky.
zuzu nejde o manžela,to všetko je ok, naša slečna pricupitá, až ked zhasneme a všetko povypíname, ona čaká kým zaspíme. A jasne že ju taku rozospatú nevyženiem.
No myslela som, že to niekto zvládol nejakým trikom. čo ja viem čo na ňu platí?
Natana, aj moj syn je ako vrtula(mimochodom, dnes zase prikvitol). Aj ja sa tesim ked ho to prejde. Ale zase ked mu poviem, ze nemoze dojst ku nam, tak celu noc place(zo spanku) a aj nasledujuci den ma zly. Preto som si povedala, ze to vydrzime,kym ho to neprejde. Asi to potrebuje a ja ho nechcem trapit. Mozno sa to neskor podari takou hrou na velku sestru a na delbu povinnosti a vyhod....Drzim palce
Ahojky četla jsem si tuto diskusi a vzpomněla jsem si, že kamarádka měla ten samý problém.... vzali dcerku do hračkářství s tím, že si vybere nějakého většího plyšáka, který jí v noci bude chránit a spinkat s ní 😀 no a vyšlo to🙂)) spinkala s ním v pelíšku a k rodičům už téměř nechodila...
Tak hodně štěstíčka... 😝
my sme mali s prvou dcerkou ten isty problem, dozadovala sa rucicky po celu noc. no vyriesilo sa to s prichodom maleho braceka. Kedze tomu naopak nevyhovovalo spavat v postielke v spalni - akonahle sme ho prelozili sameho do izbicky, prespal celu noc. Potom sme ich dali spolu. Jej vykriky a nocne place postupom ustavali, dokonca casom zaspavali spolu sami, co pri nej predtym neexistovalo.
Teraz su uz oddeleni, kazdy vo svojej izbicke a spokojni. Iba nadranom sa k nam pritulkaju.
Tak verim, ze pri babetku sa bude citit ako velky surodenec a ked nie, treba jej to vsugerovat. Este si pametam, ze v tom case, ako sme ich dali spolu spinkavat, som situaciu otocila, teda, ze ked bracekovi bude smutno, nech mu povie, ze ona je pri nom a ze zle snicky odozenieme. Pritom on nemal so zaspavanim a spanim ziadny problem.
drzim palceky
dať jej oblúbenú hračku do postieľky.
Inak samostatné spanie sa buduje od narodenia...nebrať dieťa k sebe do postele (potom ho z manželskej postele nedostanete do ôsmych rokov) a pod. Čo najskôr aby spalo vo svojej vlastnej izbe a vedelo že je to normálne. A že to neznamená pokles rodičovskej lásky, ale jeho krôčik k samostatnosti a nezávislosti.
ahojte zienky.som tu prvy krat,a mam taktiez taky problem.mam stvorocneho syna adamka,a polrocnu dcerku natalku,ktora zatial spi v postielke.ale citala som,ze netreba ich nutit spat samych do piatich rokov.pretoze dieta ma pocit,ze ked spi pri rodicoch tak je chraneny ked sa mu nieco sniva,pocituje teplo a zaroven este veciu lasku tych rodicov.takze ja sa drzim zatial toho.ahojte 🙂 🙂 🙂 🙂
no ja vám všetkým Dakujem za rady, ale zvládli sme to trochu inak. Vysvetlili sme dcerke, že ked sa v noci vrtí, že ma kope do bruška a môže ublížiť babatku a že by mala spinkať v svojej posteli, aby mu neublížila. A tak som musela asi dva dni v noci ku nej vstať a isť si ku nej ľahnúť (lebo ked sa zobudila, tak jej bolo smutno). No a na tretí deň prespala sama a iba ráno o pol siedmej sa prišla pritúliť. Včera si vybrala v obchode plyšáka na spanie, aby sa mohla k nemu v noci túliť. Neviem, či sme za vodou, ale dúfam, že áno.
Viem, že pri druhom to bude iné, lebo budu spať v detskej izbe dvaja a nebude im smutno.
natana. dufam, ze ste uz v pohode. my tento problem este len riesime. syn ma 2,5 roka o mesiac pribudne mimino. uspavam ho v jeho izbicke a okolo 12.00
sa zobudi, ze tam nie som. tak pricupitam uspim ho a niekedy sa to okolo 3.00 zopakuje. no a od 6.00 uz dospava s nami v manzelskej.
neviem si predstavit, ze sa zobudia obaja naraz. manzela syn v noci rezolutne odmieta krikom. 😖
martinka presne to ma napadlo skor ako som si stihla precitat celu diskusiu plysak o ktorom jej povedia ze ju bude ochranovat
renca, no naša je už dosť veľká, takže s ňou sa môžem baviť ako s veľkou slečnou. ale neviem či v 2,5 roku to pôjde tak ľahko.
Myslím, že základná chyba je, dovoliť dieťatku chodiť k dospelákom, ako si na to zvykne, ťažko sa odúča. my sme túto chybu spravili, ked mala rok a bola chorá, tak sme si ju vzali k sebe. a potom už nechcela spať vo svojej izbe. A ked sme ju tam konečne naučili zaspávať, vždy ked sme zhasli svetlá a ľahli si do postele, pricupitala za nami.
A to že tatinka v noci nechce je asi normálne, aj naša chcela len mňa. A u nás som ja tá prísna a tatino ju rozmaznáva. 🙂
Ja si fakt nemyslim, ze je to chyba nechat dieta spat s nami...Ak si to vyzaduje, tak ok, vsak to nie je navzdy. Ja som pisala, ze u nas to vzdy preslo spotanne. Teraz su krpci na dovolenke so starymi rodicmi, tak mozno po navrate uz budeme mat postel pre seba... A ak nie, tak urcite coskoro 😎
no ano verunka, ale tie kopance do brucha nie su nic moc. a navyse maly vykrikuje zo sna a to niekolkokrat za noc sme hore ked je pri nas
natana...to je nepisane pravidlo, ze ked je maly chory spi so mnou a tato v jeho posteli. tak to neviem, kedy sa naucime spat, ked nastupom do skolky bude chory asi casto.
Tak to ti verim, hlavne v takom stadiu tehotenstva ako mas ty. Budem drzat palce, aby ste to uspesne vyriesili(i ked uz asi neporadim)
verulka ja si tiež nemyslím, že je zle ked dieťa spí s rodičmi, ak to rodičom neprekáža. Nám to tiež nevadilo, ale riskovať zdravie nenarodeného nemôžeme. A dcéra je už dosť veľká na to aby spala vo svojej izbe. Všetky dvere máme pootvárané, takže nemá sa čoho báť.
Jasne, to chapem, ja som pisala len ako to bolo u nas. Ked dosli, tak ja som zdrhla do volnej postele. Moj drahy miluje tulkanie, ja nie. Tak oni tam spokojne spinkali spolu a ja v klude vo vedlajsej izbe. U nas si krpci raz pytaju mna, raz tatina(samo okrem choroby, ale tozvacsa aj tak vobec nespim 😉 )
caute baby, idem sa zapojit do diskusie spred par dni. mam 2r dcerku, ktora ma vlastnu izbicku od 1 roka, cez obed tam krasne spinka, ale v noci tiez pricupita do spalne. byvalo aj take obdobie, ked prespala celu noc, ale teraz pride zakazdym cca o 3 nadranom. zatial to neriesime, ale zacina nam to trosku vadit, lebo sa dost roztahuje. fakt tiez neviem, co s tym urobime, lebo jej sa evidentne u nas paci a tak lahko sa tej vysady nevzda. takze len tolko som chcela, ze je nas takych viac s rovnakym problemom 🙂
Môj David mal 1,5 roka, keď dostal vlastnú izbu. Neviem čím to je, vôbec som ho neprehovárala, aby tam išiel spať, sám určil "pravidlá" - každý spí so svojej posteli. Trvalo to mesiac. Potom začal v noci o 2 hodine vstávať, precupital celým bytom a šup do našej postele. Povedala som si, že to bude tým, že je tá izba príliš nová, musí si zvyknúť (cez obed v pohodičke prespal celý čas sám za zatvorenými dverami) a teda počkáme. Keď sme čakali 2 mesiace a postupom času sa presúval do našej izby vždy skôr a skôr, až raz prišiel o 10 hodine (pričom išiel spať o 9), zaujala som podľa manžela nekompromisný postoj - vzala som ho za ruku a s vysvetlením, že každý do svojej izby som s ním prešla do jeho postieľky, ľahla som si k nemu s tým, že ideme spať. Plakal asi hodinu, potom za 15 minút spal. V noci ešte raz vstal a celý proces sa zopakoval ešte raz. Na druhý deň taktiež, no plač trval len 45 minút. Na tretí deň vstal iba raz, a na štvrtý už nie a odvtedy stále spí sám a teraz dovŕšil tri roky. Samozrejme s malými výnimkami (choroba, veľa zážitkov). A na susedov som nemohla brať až taký ohľad, veď ide o pohodu celej rodiny. A mimochodom, naši susedia tiež nie sú až taký ohľaduplný, pretože nie raz sa stalo, že prišli v povznesenej spoločensky už menej tolerovanej nálade a zvonili nám uprostred noci, lebo si zmýlili poschodie, a ani len ospravedlnenie sme nedostali, takže za dverami bytu sa končí susedská solidarita. Len to s tou trochou plaču v noci skúste, týždeň prežijú aj cintľavky (myslím susedov).
pupava...odkedy vznikla tato tema, aj ja som zacala byt nekompromisna... hlavne po tom, co sa nam pocikal do postele a nebola tam podlozka.
spociatku boli protesty, teraz to celkom ide...len k nemu musim 2x za noc vybiehat a uspavat v jeho posteli.
tiez si myslim ze uz teraz sa uz tazko odnauci mam kamaratku ktorej dcerka to robila do prvej triedy,.
maminy držím vám palce. u nás je to ešte stále v pohode. A netreba ustúpiť, lebo napr. naša sa snažila najskôr vyjednávať a ked zistila, že som neoblomná, tak prestala. Už vyše týždňa spinká celú noc u seba. Taká som rada. a ani nerobila nočné scény.
mne deti od 4tyzdnov spinkali vo vlastnej izbe takze tiez nepoznam ten problem ale drzim palceky
moj maly tiez spava vo svojej izbicke od 3 mesiacoch,ulozim ho o 8 a spi do 7 az 9 ked mam stastie 😉
Spava vo svojej izbe tak skoro,lebo sme ho budili ked sme si isli z muzom lahnut,a on budil mna ked v noci kopal.Pre nas je to ovela lepsie,dufam,ze nam to vydrzi a ostatnym maminam drzim palce a pevne nervy 🙂
Osobní zkušenost nemám, ale řekla bych, že když už je jí tolik, tak bude prostě nejlepší počkat, až k tomu sama dospěje. Prostě s ní o tom hodně mluvit, jak by to bylo fajn a netlačit a ono to dříve nebo později přijde...Moje sestra dlouho kojila (malému je 3,5) a od tří let s malým o tom pořád mluvila- jako že už je velký a že velcí nedudají a on jeden den prostě sám řekl, že už nechce...stejně to bylo i s chozením na nočník...
Jinak dříve jsem byla zastáncem striktního spaní dětí v oddělené ložnici, zažila jsem to jako au-pair a fungovalo to báječně, ale nedávno jsem četla nějakou studii o tom, jak dítěti celkově prospívá spaní s rodiče-tak nevím..asi bych to nehrotila...