Ako reagovať, keď iné dieťa ublíži tomu môjmu?
Ahojte maminky.
Prosím vás poraďte mi ako na takúto vec reagovať.
Dneska som išla s mojím 15 mesačným synom na ihrisko a stretli sme sa tam s jedným 2 a pol ročným chlapcom, ktorý bol dosť agresívny. Môj syn si ho ani moc nevšímal, ale ten chlapec ho neustále šticoval, sacal, bachal ho po hlave a kmasal mu ruku. Keďže je to moje prvé dieťa a absolútne neviem ako sa má reagovať, tak som tomu chlapcovi len hovorila že to nemôže robiť, že jeho to bolí, ale ten chlapec sa na tom len smial a ešte mi povedal že bábo bác a začal sa udierat po hlave a ukazovať na môjho syna. Jeho rodičia na to nič nepovedali, len sa pozerali. Nakoniec som sa po chvíľke zobrala a išli sme radšej preč.
Mala som reagovať inak? Pomohlo by ak by som dohovorila aj rodičom? Alebo je takéto správanie v jeho veku normálne? Lebo keby toto robí môj syn inému dieťaťu, tak sa určite na to len tak nepozerám. A nechápem ako v tak malom dieťati môže byť tak veľa zloby.
Stručné zhrnutie
- Na ihrisku sa odporúča najprv priamo a stručne upozorniť agresívne dieťa slovami ako „nechcem, aby si bil mojho syna po hlave“, a ak to nepomôže, osloviť rodičov vetou „je to vaše dieťa? Práve bije to moje“ alebo dieťa odviesť preč.
- Ak rodičia nereagujú, diskutujúci odporúčajú fyzicky zabezpečiť vlastné dieťa (chytiť ho, vziať na ruky) alebo ihneď odísť z ihriska; niektorí považujú za prijateľné aj hlasné konfrontovanie rodičov.
- V diskusii sa uvádza, že deti okolo 2–2,5 roka majú často impulzívne správanie, prechádzajú „fázou otázok“ a „negativizmom“ a tvoria dvoj‑ až trojslovné vety, čo môže vysvetľovať, ale neospravedlniť fyzické ubližovanie inému dieťaťu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať, keď cudzie dieťa ubližuje môjmu na ihrisku?
A: Upozornite dieťa priamo a stručne (príklad z diskusie: „nechcem, aby si bil mojho syna po hlave“), ak to nepomôže, osloviť rodičov vetou „je to vaše dieťa? Práve bije to moje“ a v prípade ignorácie vziať vlastné dieťa preč alebo ho bezpečne uchopiť.
Q: Malo by sa okamžite osloviť rodičov cudzího dieťaťa, alebo sa radšej vyhnúť konfliktu?
A: Väčšina diskutujúcich odporúča najprv osloviť rodičov a požiadať ich o zásah; niektorí rodičia však radia vyhnúť sa hádke a radšej odísť, ak očakávate konfrontáciu.
Q: Je agresívne štipkanie, ťahanie alebo udrievanie bežné u detí vo veku 2–3 roky?
A: V diskusii sa uvádza, že od 2 rokov nastupuje „fáza otázok“ a „negativizmus“ a okolo 2,5 roka deti tvoria gramaticky nesprávne vety; také impulzívne správanie sa môže vyskytovať, no malo by ho usmerňovať rodič.
Q: Aké konkrétne frázy použiť pri konfrontácii dieťaťa alebo jeho rodičov?
A: Použiť priame vety typu „nechcem, aby si bil mojho syna po hlave“, „nechcem, aby si mu bral hračku“ alebo pri obrátke na rodičov „je to vaše dieťa? Práve bije to moje“.
Q: Kedy by som mala svoje dieťa z ihriska odviesť?
A: Odísť sa odporúča, ak agresor pokračuje napriek upozorneniam, ak rodičia nereagujú alebo ak hrozí fyzické zranenie; niektorí diskutujúci uvádzajú okamžitý odchod po opakovanom útoku.
Q: Ako riešiť situáciu, ak má cudzie dieťa možné vývinové oneskorenie?
A: Diskutujúci pripomínajú, že oneskorený vývin či komunikačné ťažkosti môžu existovať, ale opakované ubližovanie by sa nemalo tolerovať; odporúča sa dieťa usmerniť a osloviť rodičov, pričom diagnózu má posúdiť odborník.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičia by mali pri agresii cudzieho dieťaťa zasiahnuť: priamo upozorniť dieťa, osloviť rodičov alebo dieťa vziať preč.
- Ak rodičia nereagujú, oprávnené riešenia sú zvýšiť hlas, fyzicky zabezpečiť vlastné dieťa (chytiť ho) alebo ihneď odísť z ihriska.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú za vhodné okamžite rázne osloviť a vyčistiť rodičov, zatiaľ čo iní radia vyhnúť sa eskalácii a radšej dieťa odviesť preč; oba prístupy boli navrhnuté ako možné riešenia.
Otvorené otázky
- Kedy je agresívne správanie u dieťaťa prejavom vývinového problému vyžadujúceho odborné vyšetrenie a kedy ide o prechodné impulzívne správanie?
- Ako postupovať, ak rodičia opakovane nereagujú a dieťa opakovane ubližuje napriek upozorneniam?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
fáza otázok, negativizmus, lexemizácia, oneskorený vývin, asertívne napomenutie, rázne napomenutie, zvýšený hlas, fyzické uchopenie a odsun dieťaťa, odchod z ihriska
Miesta a osoby
žiadne
@sisaka I, me, we, plural a minuly cas je trosku rozdiel ako babo bac, kriste. Este si aj udieral po hlave.
@dadis používa dvoj troj slovné vety, slovná zásoba je okolo 50 slov a rozumieť mu tak na polovicu.
Úplne sedí na dieťa, keďže aj autorka píše, že používal 2 slovné vety.
Tým nechcem povedať, že dieťa nemalo byť korigované svojimi rodičmi, iba to, že jeho verbálny prejav je primeraný veku.
Zo zaciatku som bola uplne uzkostliva co mam robit ale teraz ked niekto ide v zlom na mojho 3 rocneho alebo drzy je hned zhuknem bez problemov. Situacie ta naucia🥰
Minule si nejaké 2 dievčatká urobili fackovacieho panáka z môjho syna, keď som jednu chytila za ruku, a rázne povedala, že nech si toto nedovoľuje, tak sa snáď aj po💩. Dievčatká mali cca 2-3r. Pokiaľ musím vychovávať cudzie deti, lebo majú neschopné matky, ktoré sa tvária, že je vsetko ok, tak som nekompromisná, upozornim dieťa a rázne, aby vedeli, že sa svet netočí okolo nich a ak nepomáha, tak niekedy aj nie úplne slušne rodičov, lebo keď je niekto skrátka drbnutý, tak mu slušne povedať nestačí - tým myslím rodičov 🙂
@dadis používa dvoj troj slovné vety, slovná zásoba je okolo 50 slov a rozumieť mu tak na polovicu.
Úplne sedí na dieťa, keďže aj autorka píše, že používal 2 slovné vety.
Tým nechcem povedať, že dieťa nemalo byť korigované svojimi rodičmi, iba to, že jeho verbálny prejav je primeraný veku.
@sisaka nesuhlasim s tebou
Keď ide o moje deti, vždy sa ozvem. A keď rodičia nejavia záujem a spokojne si sedia, dohovorím priamo deťom alebo proste za tými rodičmi idem. Neviem si predstaviť, že mi niekto udiera dieťa a ja sa na to prizerám.
@bambulka104 ak maju deti mini roztrzku, vacsinou pockam, ci to nejako vyriesia sami. Ak nevyriesia, alebo ak je tam vekovy rozdiel (agresivne dieta je ovela starsie) najprv poviem jasne a velmi dorazne danemu dietatu, nech neublizuje mojmu. V style „nechcem, aby si bil mojho syna po hlave“, „nechcem, aby si mu bral hracku“. A kludne mu v tom zabranim, ak pokracuje. Vacsinou to bud zaberie, alebo si to vsimnu rodicia a dieta si uzemnia. V pripade, ze situaciu ignoruju a ich dieta nerespektuje moju prosbu, oslovim ich a slusne poviem nieco „je to vase dieta? Prave bije to moje“. Normalni rodicia hned zasiahnu. No zatial som aj situaciu, ked moje 2,5 rocne dieta uplne bezdovodne na preliezacke sacali dvaja asi 5 rocni. Na tych som rovno nakricala a riadny krik potom dostali aj od ich pritomneho otca. Nie som povinna vychovavat cudzie dieta, no niesom ani povinna znasat, aby niekto mlatil moje, pokial sa nevie branit.
@bambulka104 Mala si upozornit rodicov. Ja by som im mozno aj vynadala. Tiez som riesila incidenty. Ano, ja svojich, ked moj 18mesacny zhodil rocne dieta, tak sme sa ospravedlnili a okamzite som ho vzala domov, takisto, ked dcera skrabla babatko po nosteku - 3x v 2 mesacnych odstupoch. Inak babatak ona mala a ma rada, neviem, co to do nej voslo. Opat, sli sme domov. To ale mala 2 roky... Nechapem, co henti rodicia to nechali tak...😡.
Sice..ked nasho vacsie deti ohrozovali palicou, tiez sol to musela riesit ja, lebo mamicky nic...😡😡
@bambulka104 určite si hneď mala povedať rodičom, nech si s ním robia poriadky, že robí zle tvojmu synovi. Veď ti rodičia boli asi drbnuti, keď nevideli, čo ich pripečene decko robí.
@bambulka104
No velmi zle si zareagovala mala si dat pekne vyplach rodicom a keby to nepomohlo tak tomu malemu smradovi a ver tomu ze by to pomohlo.Mam stym skusenosti
@bambulka104 normálne by som na neho navrieskala a už by sa k nám nepriblížil. Ako to čo je aby som ja odchádzala z ihriska? 🤦♀️
@bambulka104 dva a pol roka je veľmi náročné obdobie.. syn máva občas podobné maniere ale teda ja mu to netolerujem beriem ho preč bránim dieťa ktorému chce ublížiť a keď treba ide sa domov ... Takže moja odpoveď je že áno so istej miery je to v tomto veku normálne ale nie je normálna reakcia rodičov, ktorí sa tvária že nič