Ako správne vychovávať syna?
Prosim vas ako sa zachovat a ako spravne vychovavat syna, ak vsetko na vsetko co mu povieme len myka plecom a snazi sa nas vyprovokovat?
Uvediem priklad, prave som mu vravela (ma7 rokov) ze uz nemoze byt stale ako dieta ze je druhak a musi prestat vymyslat a klamat (napr. nejako si niekto ublizi a on zacne haha to ja som ti prichystal tu pascu, aj ked si privriem prst, alebo to okomentuje ze to ja som to zacaroval...) vysvetlujeme mu stale dookola, ze ak si bude takto vymyslat nebude mat kamaratov a nik mu nebude verit, vsetci si budu mysliet ze je blazon alebo ze by sa mal liecit u psychiatra atd... a on mi na to a co ak my doktor povie ze som normalny, a co ak mi psychiater povie ze niesom blazon a co ak... a tak stale dookola... neskutocne nas to vytaca na jednej strane, na druhej strane sa ho snazime pochopit co ho k tomu vedie, venujeme sa mu rovnako ako dcere, chodime na vylety medzi deti navstevujeme sa s rodinou atd... minule ked isli s manzelom ku mne do prace zacal na manzela pokrikovat oci ja chcem ist do krcmy aby som si dal pivo a zafajcil... manzel bol z tohu uplne mimo, vravel ze sa po nom ludia divali ako po blaznovi, alebo dnes, odprevadzame malu do skolky a on mi zacne kricat mamka ideme si kupit cigaretky uz dlho som nefajcil, ked ho upozornim zacne ma steklit po krku alebo mi povie a co sak ja chcem fajcit,Obcas mam pocit ze nechce nic iba aby sme po nom kricali, taketo stavy sa nam stale dookola opakuju, raz by ste ho najradsej z tej lasky zjedli inokedy najradsej zaskrtili od zlosti... viem silne slova, ale ja uz fakt nevladzem, neporovnavame ho s inymi detmi, ak si zasluzi pochvalime, ak je nutne potrestame, to iste aplikujeme aj na dcere...
Nic neberie vazne, vsetko co sa mu snazime vstiepit do hlavicky neguje respektive urobi cosi uplne ine...
Ozaj uz neviem ako s nim dalej... dakujem za precitanie popripade aj za rady.
navsteva psychologa nepripada do uvahy nakolko ak spomenieme psychologa, je cely nestastny a mysli si ze ho nelubime a ze je pre nas len sklamanim... nepomaha ani vysvetlovanie ze ist k psychologovi nieje nic zle
Stručné zhrnutie
- Sedemročné dieťa, ktoré často provokuje, klame a snaží sa upútať pozornosť, možno korigovať kombináciou jasne stanovených hraníc, dôsledkov (napr. žiadna rozprávka alebo žiadny výlet) a zároveň udržiavaním citového puta rodiča.
- Viacerí diskutujúci odporúčajú konzultáciu u odborníka: rodič by mal najprv navštíviť psychológa sám a zvážiť aj konzultáciu so špeciálnym pedagógom alebo psychologicko‑pedagogickým centrom.
- Praktické metódy, ktoré boli spomenuté ako použiteľné, zahŕňajú time‑out („otočka do izby“), zrkadlenie správania, presne vymedzený rituál venovania pozornosti (napr. „presná streda“) a pozitívne preformulovanie pomocou humoru; vyhrážanie psychiatrom je v diskusii považované za škodlivé.
Najčastejšie otázky
Q: Ako dostať dieťa k psychológovi, keď sa ho bojí a spája návštevu s trestom zo školy?
A: Viacerí diskutujúci odporúčajú, aby rodič najprv prišiel na konzultáciu k psychológovi sám a povedal dieťaťu, že ide „na poradu ku špecialistovi“, čím sa môže znížiť detský strach z návštevy.
Q: Kedy zvažovať vyšetrenie u psychológa alebo špeciálneho pedagóga pre druháka s problémovým správaním?
A: Diskusia uvádza, že ak sa problém ťahá dlhodobo alebo ak rodinné metódy nefungujú, je vhodné vyhľadať konzultáciu u psychológa a zvážiť konzultáciu so špeciálnym pedagógom alebo centrom pedagogicko‑psychologického poradenstva.
Q: Aké konkrétne výchovné nástroje účinne riešia provokujúce a manipulatívné správanie 7‑ročného dieťaťa?
A: V diskusii sa uvádzajú konkrétne nástroje: time‑out („otočka do izby“), dôsledné dodržiavanie následkov (napr. žiadna rozprávka alebo žiadny výlet), zrkadlenie správania a presne vymedzené rituály pozornosti (napr. každá streda venovaná len jemu).
Q: Pomôže zmena prístupu zo strašenia (psychiater, „nebude mať kamarátov“) na pozitívny humor pri korekcii správania?
A: Niektorí diskutujúci odporúčajú prestať s negativizáciou a používať humor a pozitívne preformulovanie (napr. hra s čarovaním, vtipné reakcie), pretože vyhrážanie psychiatrom dieťa traumatizuje a znižuje ochotu spolupracovať.
Q: Môže rodičova absencia a následné „doťahovanie“ pozornosti zhoršiť manipulatívne správanie dieťaťa?
A: Viaceré príspevky spomínajú, že dlhodobý nedostatok pozornosti môže viesť k hľadaniu pozornosti nevhodnými spôsobmi, a navrhujú pravidelné rituály venovania pozornosti (napr. pravidelný čas „iba preňho“), aby sa znížila potreba provokovať.
Q: Kedy je vhodné byť prísnejší (dôsledné hranice) a kedy viac privítať bezpodmienečnú lásku v prístupe k dieťaťu?
A: Diskusia ponúka obidve stratégie: niektorí odporúčajú dôsledné a nekompromisné hranice už pri opakovanom nevhodnom správaní, iní zdôrazňujú učenie bezpodmienečnej lásky s jasne nastavenými hranicami; kombinácia oboch prístupov je v diskusii považovaná za možnú cestu.
Q: Kde hľadať praktické tipy a návody pre výchovu a riešenie takýchto situácií?
A: V diskusii bola konkrétne spomenutá webová stránka Nevychova.cz ako zdroj tipov a praktických trikov pre riešenie detských konfliktov a výchovných situácií.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodičom sa odporúča nastaviť jasné hranice a dôsledky za opakované nevhodné správanie.
- Je odporúčané zvážiť odbornú pomoc: psychológ, prípadne konzultácia so špeciálnym pedagógom alebo v centre pedagogicko‑psychologického poradenstva.
- Dieťa často hľadá pozornosť a môže mať bujnú fantáziu; humor a hrané aktivity môžu fungovať ako nástroj pre posilnenie väzby.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú prísnu dôslednosť a „tvrdý“ prístup (odmietanie ustúpiť, tresty), zatiaľ čo iní odporúčajú bezpodmienečnú lásku, pozitívne preformulovanie a jemnejšie korekcie; obe stratégie boli navrhnuté ako možné riešenia.
Otvorené otázky
- Ako rozlíšiť, kedy je bujná fantázia dieťaťa normálna a kedy signalizuje potrebu odborného vyšetrenia?
- Ako najlepšie dostať dieťa, ktoré spája psychológa so školským trestom, na ochotné vyšetrenie?
- Ktoré konkrétne kombinácie výchovných nástrojov (rituály pozornosti + dôsledné hranice) sú najefektívnejšie pri dlhodobom manipulatívnom správaní?
Spomenuté značky a firmy
Nevychova.cz, centrum pedagogicko‑psychologického poradenstva
Spomenuté produkty a metódy
návšteva psychológa, konzultácia so špeciálnym pedagógom, time‑out (otočka do izby), rituál venovania pozornosti („presná streda“), zrkadlenie správania, humor a pozitívne preformulovanie, vyhrážanie psychiatrom, trest „žiadna rozprávka/žiadny výlet“, vysvetľovanie následkov, bezpodmienečná láska, diagnostické pojmy: vysokofunkčný autizmus, kretinizmus, úzkosť
Miesta a osoby
žiadne
@majulino odvliekli ma k psychológovi kolo divokej puberte, úteky z domu a tak.... Tiež som bola dieťa ktoré nespĺňalo rodičovské nároky, malo úplne inú povahu, záujmy, životné ciele ako moji rodiča... Teda hlavne moja mama. Ta mala vysnívaný a naplánovaný celý život pre svoje deti a každú odchýlku od jej perfektného plánu považovala za svoju chybu vo výchove...
@0silvia0 špeciálny pedagóg by im vedel poradiť aj vo výchovných prístupoch. Ich práca sa netýka len pôsobenia dieťaťa v škole. Na VŠ ich pripravujú na rôzne postihnutia, odchýlky... Dobrý špeciálny pedagóg im môže pomôcť vo výchovných stratégiách 😉
@majulino osobne si myslím, že nikdy nebudeme mat deti až natoľko prečítané, aby sme vedeli čo všetko ich motivuje. Môžeš pracovať iba s tým co je cieľom jeho správania - pokusov dostať ta do pomykova. Uz vie, čo bude nasledovať po jeho slovách... Vaše reakcie ma dokonale prečítané (ako všetky deti). Mne občas pomôže "demaskovat" to: Vidim, že chceš upútať moju pozornosť. "A zmeniť činnosť, tému...uplne to opustiť.
Ak mu chceš pozornosť naplniť tak by možno pomohol nejaký rituál. Presný čas nanho a iba nanho bez dcéry. Každá streda od-do. Bude sa na to tešiť a bude vedieť, že si tam iba preňho.
Ak sa necítiš dobre v tom co hovorí, povedz mu to zakaždým. Ale lepší človek z neho nebude lebo sa bude báť, že pôjde k psychiatrovi alebo nebude mať kamarátov. Okrem toho, to ty ani vedieť nemôžeš. To sú tvoje strachy a obavy, že bude vylúčený z kolektívu ci nejako inak posudzovany a súdený okolím. Ako sa asi potom vníma keď sa na seba pozrie tvojimi očami...
MA bujnu fantáziu a dieťa do 8 rokov ma fantázijne myslenie a veľa veci sa mu "zlieva". Dokonca aj strach zo strašidiel berie vážne a splýva mu to. Ber to tak, že je to jeho detstvo. Neber mu ho, nechaj sa drakmi a carovanim strhnúť. Ber to ako hru.
@taga vo všetkom súhlasím s tebou, píšeš vecne, stručne, zrozumiteľne, tlieskam
@majulino ešte ma napadlo, že sa možno práve cíti neistý medzi cudzími, na verejnosti, kde je vačšia spoločnosť a pod., to z príkladu o cigaretách a krčme, že je na verejnosti "stratený", možno má úzkosť z toho a potom takto reaguje, chce upútať a mať bližšiu pozornosť, podporu od vás vtedy a vyznie to nevhodne
@asia83 pekný komentár, súhlas
@montemotherone jasné, pedagogika a výchova sa prelínajú, ale ja osobne ak by som práve v škole nemala s dieťaťom žiadny problém a chcela by som sa poradiť s odborníkom, tak rozhodne by som išla v tomto konkrétnom prípade za psychológom.
Raz v živote som využila služby centra pedagogicko-psychologického poradenstva pri synovi a bola som dosť sklamaná. Teda veľmi sklamaná...
@domca002 fuuha... tak ja by som tvojim dietatom nechcela byt...to je najlepsi vychovny prostriedok toto...vytrepat dieta po ustach a po riti,lebo to dieta mozno nieco trapi a nevie to inak dat vonku len takym sposobom...ved to dieta ocovidne krici o pomoc a pozornost svojich rodivov..ziadne dieta niehe zle ..za kazdym "zlym"dietatom je nieco co ho trapi..a treba zistit co..a nie mu dat po ustach a po riti..boze to je nazor....a ja som si myslela ze doba takych debilnych a primitivnych vychovnych metod skocila..ale ocividne som sa mylila
Je chvályhodné, že nepatríš k väčšine mamičiek, ktoré si pre správanie svojho dieťaťa vždy nájdu ospravedlnenie a "najradšej" počúvam s obľubou používané: Veď je to ešte dieťa! Ty vidíš, že jeho správanie nie je vekuprimerané a chceš to riešiť. Príčinu jeho správania netuším, nepoznám ho a z pár Tebou napísaných viet sa nedá jednoznačne usúdiť, čo je na príčine, preto neporadím, ale držím palce...
@jana_eyre, bolo by smutné, keby len mamičky, pracujúce v školstve, vedeli (na základe ekvivalentu porovnávania), čo je vekuprimerané. Súdny človek predsa musí vidieť, či sa jeho dieťa správa primerane veku, výchove a prostrediu, v ktorom vyrastá. Npr. známej syn, druhák, zdravý šikovný chlapec, objíma a vešia sa po všetkých ľuďoch, s ktorými sa jeho matka na prechádzke či v obchode rozpráva. Matka to s úsmevom komentuje: On je taký mojkáčik. Nerieši. Keby to urobilo moje dieťa, opýtala by som sa, prečo ich objíma, vysvetlila nevhodnosť takéhoto správania a viem, že viackrát by to neurobilo, pretože u nás v rodine choré deti nemáme a rodičov rešpektujú. A o tom to je. Samozrejme, keby dieťa naozaj nerozumelo, čo sa od neho žiada, hľadala by som pomoc u odborníka.

@majulino Priveľký tlak na neho. Priveľká pozornosť na neho. Nie sme s vami 24 h denne, vieme málo. No z toho, čo ste napísali, je mi chlapca ľúto. Viac mu dôverujte, myslite o ňom pozitívne. Je to dieťa, nemôžete mu tvrdiť, že nie je. Má pocit, že je neschopný, robí vám starosti, ešte k tomu ten psychológ, čo mu spomínate, celé zle. Upustite, dovoľte mu byť dieťaťom. Chlapci dozrievajú neskôr. Keď už musíte niečo negatívne povedať, povedzte predtým niečo pozitívne. Napr.: "Si šikovný chlapček, prečo si urobil to a to?". Zmiernite prístup.