Ako to bolo kedysi s materstvom? Ženy nechali revať malé batoľatá a šli na pole?
A dnes sa ideme pretrhnut aby sme skakali okolo tych malych zadkov🙂
Dieťa ma mať voči rodičom rešpekt.
A ani cez bitku a ani ťuťuli muťuli si ten rešpekt rodič nevybuduje.
Rodič má byť rodičom a nie nechať sa kopať a fackať od decka.
Stačí určiť hranice.
A ktomu plaču.Treba vediet rozoznať kedy plače kvôli pozornosti a kedy je hladné, pokakané, pocikané, bolí ho niečo.
A myslím si, že každá mama sa to časom naučí rozpoznať.
Kedysi ked matka pri porode zomrela, nechali male babatko len "tak" niekde polozene (najcastejsie zomrelo). v minulosti neboli supermarkety, dostupnost tovaru a sluzieb a tak ludia robili to co mohli/mali/museli. aj dnes maju na vyber - nechat vyrevat dieta-vnimat jeho potreby-dat ho do detskeho domova-nezabit ho a pod. este nejake prepojenia treba? zrejme si svedkom situacii, v ktorych rozmaznane deti ovladaju rodicov, ale takto respektujuce rodicovstvo nefunguje 🙂
@modrykoniicek Toto ma zaujalo. Ako opodstatnene vninas fyzicke potreby dietata a teda hlad, cisto v plienke, atd. ale za adekvatnu potrebu nepovazujes potrebu pozornosti. Vnimam, ze mnoho ludi to ma takto a ja s tym velmi nesuhlasim.
Netreba zabúdať aj na to, že väčšinu žilo viac ľudí, (rodín+rôzne tety, sestry ktoré boli slobodné) v jednom dome a nikto nechcel byť na príťaž a tak pracovali všetci (i malé deti, ktoré to brali ako samozrejmosť) a "pani domu" nemala toho toľko na starosti lebo každá žena v tej domácnosti sa jej snažila pomôcť.. Jedna varila(resp. pomáhala v domácnosti) druhá bola na roli... Dnes je žena na všetko sama chce mať na varené, opraté,okná čisté, deti sýte + chodí ešte do prace(výhra jeked ma muža co jej pomôže) kedysi si toto ženy v domácnosti delili medzi seba... To len dnes je veľký tlak na ženu aby bolo všetko tip top...
Kazde zviera pribehne ked mlada zaplace. Je to instinkt..divne je skor ked ta matka na plac dietata nereaguje.
Určite sa našlo zopár matiek- studených psich nufakov. Ale deti zväčša boli zaopatrene. Bývalo viac generácií spolu. Postarali sa starší súrodenci (aj v noci, rodičia sa potrebovali vyspať pred prácou na roli), starkí, sesternice,... prip. mama brala dieťa so sebou. Áno, zaplakalo, kým sa k nemu od práce niekto uvoľnil, ale určite nie celé hodiny.
A poznám aj dve rodiny, obe veladetne, prípady, keď mamy ich nechali celé dopoludnie v postieľke, kým pracovali na roliach. Moji rovesníci. Všetci, ženy i muži, tvrdí, neschopní prejaviť city, aj voči svojim deťom.
@dorotik Pozornosť myslím...Mamka vezmi ma na ruky inak budem revať na raty.Nemyslím si, že treba hneď híkať keď dieťa zaplače.Potom bude revať do 10 rokov keď nedostane to čo chce.
Viem o čom píšem.
Narážala som na to, že je hovadina dieťa non stop nosiť na rukách keď zakňučí.Nie o totálnej ignorácií.
@dorotik Pozri... Mňa mama nenosila vkuse na rukách a som tu a od mala samostatná.Pri 3 ťom brala na ruky furt a dodnes sa na ňu dieťa vešá jak na preliezku a keď nie je po jeho tak sa rozreve.Pri druhom trvalo 11 rokov kým prestala fňukať a revať pri každej prkotine a sestra vysela na cecku do 3 rokov.
Mne to príde už nenormálne.Choré.
Nebola som taká rozmaznaná a vieš čo je zaujímavé? Že ja čo som bola najmenej nosená a dojčená som najcitlivejšia, empatická a vážim si rodičov.Som samostatná a dospela som skôr.Vedela som vždy, že musím počúvať.A nič nedostanem revom.
Zatiaľ čo moji súrodenci sú pyskatý a mama im skáče okolo zadku.Hneď ako sa rozrevú dostanú čo chcú.A mne to príde čudné.Aby mne dieťa skákalo po hlave.
Prehnané mamičkovanie sa môže odzrkadliť v neskoršom veku.
Výchova sa začína od narodenia a jak si človek naučí potom nech sa nečuduje, že dieťa je rozmaznané a nevydrží bez rodičov ani deň.
To som písala vyššie.Časom človek zistí čo je potreba a čo len ,,zober ma na ruky, a nos celý deň,,.
To, či je dieťa plačlivé, podľa mna závisí aj od jeho povahy, nielen od správania matky. Ja mám len 2 deti, staršia revala ako tur do 6 rokov pre všetko, mladší skoro vôbec. A správala som sa rovnako, no sú úplne iné povahy doteraz.
@selest pribehne, lebo zvuk mladata by privolal rovnako predatora (zvierata si nevedia zabezpecit vchod do nory (hniezda) dverami s klucom). Alebo to najcastejsie znamena, ze mlada je uz v nebezpecenstve.
Mladata sa ale rychlo naucia byt ticho a trpezlivo cakat, ked matka odchadza zhanat potravu.
Ludia to maju inak. Dieta sa nenauci byt ticho a trpezlivo cakat, kym matka opatri “potravu”. Tento instinkt uz ma potlaceny.
Resp nez dorastie do veku, ked takuto vec chape, ubehne par rokov. (Kedze “roky” bezia u zvieratiek rychlejsie, tak parmesacne mladata, ktore uz vedia ticho pockat su porovnatelne v 3-4 rocnym dietatom,v extremnom pripade 1-2 rocnym).
Druha vec je, ze my mame “nory” (domy) zabezpecene dostatocne na to, aby sa do nich len tak nejaky votrelec nedostal. Takze plac neprilaka pozornost niekoho, kto by dietatu zamerne ublizil. Nemusime sa hned bat a bezat.
Opacna vec je, ze podla porovnania so zvieratkami by potom mala matka skakat k dietatu na kazde jedno zaplakanie cca tie 1-2 roky. Alebo tomu zaplakaniu predchadzat tym, ze sa mu bude casto venovat. Co je ale zas spolocnostou neakceptovatelne. Ani rodinne (taka oddanost dietatu byva casto pricinou ochladnutia vztahov medzi manzelmi. Co zas taka zvieracia samicka riesit nemusi, lebo samcek ju zaujima akurat podla kvalit spermii. Mladata si vychovava sama.)
Neporovnavala by som zvieracie matky s ludskymi, lebo paralela je tu len cisto povrchna.
@modrykoniicek Rozumiem, co myslis. Mam teraz 11 mesacnu dcerku a dve moje naj kamosky maju o trosku starsich synov. Kazda k svojmu dietatu pristupujeme uplne inak a kazde dieta je uplne ine a este aj casom sa velmi menia. Myslim si, ze ta hranica medzi rodicovskou laskavostou a zdravou tvrdostou je velmi krehka. Kazde dieta potrebuje nieco ine a aj kazdy rodic ma inak nastavene hodnoty a obraz toho, co chce svojmu dietatu dat. To, ako to cele dopadlo, sa postupne odkryje az v dospelosti a aj tam mozme iba tapat, co priniesla vychova a co je temperament, povaha. Co tym vsetkym chcem povedat je, aby sme my matky k sebe boli chapavejsie a prijemnejsie a svoje sudy radsej obratili smerom k sebe a nie na druhych. Tento nekonecny boj o to, kto ne najlepsi rodic a ako su vsetci okolo mna neschopni ma uz vobec nebavi 🙂. O to viac ma nebavia tie este zbytocnejsie medzigeneracne tahanice.
@nikpa asi hľadá ospravedlnenie tu, že necháva svoje dieťa vyrevat a ze robí dobre...
@moonlight1210 clovek sa rodi omnoho bezbrannejsi a odkazanejsi na dospeleho nez akekolvek zviera. Potreba pritomnosti matky je uplne normalna potreba tak ako aj dospely potrebuje blizku osobu co potom male bezbranne dieta. Nerozumiem pojmu skakat na kazde zaplakanie, normalne som si rozvrhla den a rezim v sula s tym ze mam doma novorodenca ci kojenca. Jasne ze ked ma teraz vyse roka tak ho neberiem na ruky a neprikladam pri kazdom zamrncani ako ked mal tyzden. A cuduj sa svete napriek tomu ze som to prve mesiace robila tak teraz to uz moje dieta nevyzaduje.. je to aj trosku o povahe dietata. S tym instinktom som to myslela tak ze je to proste v nas a kd dieta place zacitime nepokoj a potrebu ho utisit. Tak isto ako zvierata a robia to aj psiky ktore ziju v byte a ziadny predator ich mladata uz desatrocia neohrozuje. Napriek tomu maju ten instinkt.
@dorotik Ja si osobne myslím, že každý rodič, mama či otec vychováva podľa svojho vedomia a svedomia a nikto učený z neba nespadol.
Ja mám to šťastie, že som videla ďalšie 2 generácie so strašne veľkým rozdielom a tak nejak som si vytiahla z toho to dobré. :D a utvorila som si názor čo robiť nechcem lebo mi to prišlo zvláštne sa podraďovať dieťaťu až tak, že to vyzeralo ako keby materstvo bola otročina.Pritom to tak nie je.Ale tak ako píšeš každé dieťa je iné, každá situácia je iná.
Z vlastnej skúsenosti ako sledujem seba.Najhlavnejší faktor je osobnosť človeka.Rodičia dajú príklad správania a dieťa si z toho môže zobrať čokoľvek.A rodič sa aj na hlavu môže postaviť niekedy.
Dieťa keď dospeje bude ajtak iné než sú jeho rodičia.
@modrykoniicek Vidis, ja napriklad v rodine nemam ziadne male deti napriek tomu, ze som najmladsia (31 rokov). Nemam ziadne vzory ci uz vo vychove, ci starostlivosti o dieta a poznam vela rovnakych zien i muzov. Aj to je myslim si fenomen sucasnosti, ktory prinasa dobre, aj zle 🙂.
@ktochytavzite Dieťa je odrazom svojho rodiča. Čo vidí u rodičov to robí lebo sa to od nich uči. Malé deti sú veľmi múdre to my našim prístupom z nich robíme blbcov. Aj malé dieťa pochopí keď mu s laskov rodič vsetko vysvetli.
@dorotik Ja som rada, že mám od detí kľud 😂 konečne.Lebo okolo mňa boli vždy deti.Veď môj súrodenec má len 6 rokov.
A ja si teraz užívam čas dokým budem mať svoje.:D
Mne raz jeden múdry človek povedal, že deti netreba moc vychovávať......(nasledovala dlha odmlka)..... stačí pekne žiť a oni sa chytia....... 😉😘Taze áno ako tu písal niekto predomnou deti veľmi odkukaju správanie a kopec iných vecí od rodičov.... + hlavne im treba dávať lásku (a to nemyslím tak, že im všetko dáme, kúpime, dovolíme) + treba mať hrrnice aj keď široké ale hranice 😉 tak takto nejak sa ja snažím spolu s mm vychovávať nese dve malé dievky 😉☺️
@modrykoniicek No vidis, a ja som zase bola mame furt za zadkom ako dieta, ani na milimeter som sa od nej nechcela pohnut. Ako 19rocna som sa odstahovala, osamostatnila a kedze moje potreby boli v detstve naplnene, nemam potrebu si ich kompenzovat v dospelosti. Som slusna a takisto sa slusne a s uctou vyjadrujem o druhych, i o mojich mladsich surodencov ;)
Starsia sestra to tak nemala, a div sa svete, u nej to osamstatnenie nastalo velmi, velmi neskoro.
@pras Asi to záleží najviac na povahe.
Mne sa chcelo osamostatniť čím skôr.Ale ja som vždy bola taká... Samotárka :D
Nikdy som nerozumela rovesníkom.Zatiaľ čo oni riešili chlapcov z časopisu ja som mala 3 ročný vzťah.Ja žijem sama a rovesníčky u rodičov.
Je to všetko individuálne.A aj podmienky sa menia.
@modrykoniicek aj ja som bola samotárka a čo najskôr som sa chcela osamostatniť, ale z dôvodu, že mi liezla na nervy moja mama a v jednej domácnosti sa mi už nedalo s ňou existovať. Okrem povahy aký si mala dôvod na skoré osamostatnenie?
@0silvia0 Maminu mám rada ale nevedela mi pomôcť a neodišla som z domu kvôli nej ani ma nevyhadzovala.
Ako sa mi narodil súrodenec.Naša fin.situácia začala byť ešte horšia než bola boli sme doma 5.A tak hneď ako som mohla po 2 ročníku SŠ som šla do zahraničia zarobiť si peniaze.
Trebalo mi mobil, vodičák vyplatiť, notebook do školy, paušál, oblečenie,cestovné.
No a časom to boli dlhy za školné ktoré som musela vyplatiť.Kedže mi rodičia oznámili, že si to mám vyplatiť sama.
Doma som bola obmedzovaná kedže nie som dcéra nevlastného otca.A začalo mi to liezť riadne na nervy.Musíš sa sprchovať? Kto ti to dovolil zjesť? Choď spať a nemíňaj elektriku.Kúpila som si svetlá na baterky.Nevedel pochopiť, že ja si chcem dokončiť školu a ísť na výšku.A keď do práce tak sa chcem dostať aj domov a nie dochádzať 2 hodiny do výroby z kamade mi ani nešiel spoj.Vo výrobe som mohla ostať aj v zahraničí a nie tu otročiť za 400€ na 3 zmeny.Ako vážim si každého robotu ale stačili mi 2 dni tu na sk vo výrobe a povedala som si, že nie.Že tam osprostejem.
Mama sa ma pýtala či som nenormálna, že tam idem.Že nájdeme niečo iné, že nie na to som sa učila aby som muklárčila a celú výplatu precestovala.To som ešte bola študentkou na VŠ.Ešte počas VŠ som robila už na zmluvu v športovom obchode.Už som vedela, že s VŠ je koniec a robiť treba.Ale to som mala frajera z mesta a mohla som tam robiť len preto, že ma prichýlil.Potom som odišla do toho zahraničia kde som robila 6 dní vkuse od 1 rána nohy krvavé, nevyspatá... a za 200€ týždenne lebo som mala málo rokov.Nechcela som dopadnúť ako môj nevlastný brat bez maturity.
Žili sme v meste ešte kým som študovala sme sa presťahovali na dedinu.Odišla som z výšky lebo sa pri nej nedalo robiť a zároveň cestovať na dedinu.Neboli peniaze na štúdium aj to som chcela ísť na inú školu... Ale kvôli peniazom som nešla.Tak som si vybrala tú čo bola bližšie.Žiaľ aj tam trebalo investovať a ja som žila z 200€ výživného ktoré mi posielal môj otec dokým som študovala.Je na vysokej pozícií a handrkovali sme sa o výživné od mojich 6 rokov.Od 16 som to riešila sama na súdoch.Od 19 som žila na internáte a žila z toho výživného.Vyplatila internát, stravu, atď atď.
Začala na mňa tlačiť škola so školným so SŠ.
Odišla som z výšky.Šla robiť na nejaký čas do zahraničia.Vrátila som sa domov a otčim mi povedal... Či si myslím, že sa môžem vždy vrátiť domov keď si zmyslím.
Hľadala som si prácu tu.Lenže z dediny dochádzať bol problém a tak bolo aj ťažké nájsť prácu.Šla som do zahraničia znovu.Dopadlo to tak, že som skončila na ulici a zas domov.
Hľadala som prácu a hľadala a hľadala až som našla o 100 km ďalej od bydliska bola to náhoda ale bola som šťastná.Mala som šťastie.Kamarát bol taký dobrý a požičal mi na začiatok aby som mohla ísť bývať do mesta a dochádzať do ďalšieho.Šla som bývať na ubytovňu aby som ušetrila.
Nakoniec som sa dostala do nášho mesta.A riešime hypotéku s priateľom budúcim mužom.Domov sa už vrátiť nechcem.Cítila som sa tam celý život jak na návšteve a nechcená.Otčim nevedel pochopiť prečo si neviem nájsť prácu.Lenže všade chceli len dohodárov alebo 12stky na dohodu.A ja by som sa domov nedostala a nič nezarobila.Kvôli jednej práci ma brala aj sanitka.Skolabovala som.V príšerných bolestiach.Robila som na 3 zmeny a mala som nedostatok pitného režimu.Bola som v nemocnici za PNku ma vyhodili.Povedali mi to tak, že potrebujú zdravého človeka.Mávala som z výparou migrény.Ako ja naozaj nemôžem zato, že som skolabovala a, že ten humus tam mi nerobil dobre.
Keby to bolo také jednoduché tak hneď po škole by som sa domov už ani nevrátila.Ale musela som občas.Nebolo to o lenivosti veď som makala aj vo fastfoodoch aj v skladoch aj v obchodoch.A chcela som ísť za lepším.Veď som sa vedela dohovoriť cudzím jazykom.A mala som vyhliadnutú prácu.Tak som si za tým šla.Podarilo sa.
Ale nič nie je dnes isté.Áno mrzí ma, že nemám VŠ a nemám na externé štúdium.Ale mám dobrý pocit, že som si prešla niečim čím si človek okolo 18stky neprejde ... Väčšinou.
Trebalo sa osamostatniť.Lebo by som bola bez roboty.Najväčší problém bol nedostatok prac.miest.
A nedostatok práce na zmluvu.
Inak aj doma trebalo platiť nájom.Čiže či u rodičov či sama.Peniaze trebalo.
A vlastný biologický otec na mňa vždy kašlal.Vysmial ma, že som nedokončila VŠ.
V 15 ma nazval stokou, žumpou a chuderou.Aj keď som dokončila ročník s vyznamenaním nič to pre neho neznamenalo.A finančne by nepomohol ak by mu to súd nenakázal.
Takže tak 🙂 musela som jednoducho.Nikto sa ma nepýtal.Ale nesťažujem si.Všetko sa dá keď sa chce.Aj keď to nie je vždy jednoduché. :D
Vážim si, že mám prácu akú mám.A som rada, že som to nevzdala.Najhoršie na tom celom je, že dnes ťa vyhodia zo dňa na deň z práce.A hľadať rýchlo ďalšiu nie je jednoduché.A o podmienkach na niektorých miestach... Škoda reči.Novodobé otrokárstvo.Doslova.
@modrykoniicek chcela som dat "like", ale nie preto, ze sa mi to paci, ale preto ze si to proste "dala". ze si zlomila ten vplyv rodicov a prostredia a vybrala sa svojou cestou a minimalne vies, ako to nerobit pri detoch. apropo my sme 6 surodenci (ja najastarsia) a vzdy som vravela, ze deti nechcem a teraz mam 2 a s manzelom este chceme. (ak spozna clovek bezpodmienecnu lasku- teraz to znie ako klise, tak pochopi vyznam zivota 🙂. zelam vsetko dobre
@majah212 Ono ani tak nešlo o tie podmienky vieš, že nás bolo viac.Veď veľa ľudí žije ťažko.Ani teraz nie som boháčka ale mám bohatstvo v láske.A dieťa si neurobím dokým nebude bývanie.
Rodičia mali kopu pôžičiek a urobili si ďalšie dieťa čo mi prišlo nezodpovedné tie dlhy boli problém.Ja dieťa mať chcem.Ale keď na to budú základné podmienky.Nie luxus.Ale aby nemuselo počúvať výčitky, že nie sú peniaze na nič.🙂 A asi len jedno.Lebo viac by sme neutiahli.
Chcem aby sa moja rodina mala lepšie ako som sa mala ja.
@modrykoniicek ja rozumiem, u nas to bolo obdobne a tiez som tak pristupovala k planovaniu deti, zivota. proste dopriat si len to na co clovek ma (bez zbytocnych dlhov, poziciek a toho kolotoca okolo)
@majah212 Tak tak ako píšeš.
@modrykoniicek tvoja mama ťa oficiálne nevyhadzovala, ale komfort a rodinné zázemie si nemala dobré, takže si radšej odišla. Finančne to bolo zlé, aj to, že ste boli spojené rodiny v jednom byte dodávalo vzťahovému napätiu, takže sa ti nečudujem. Ani ja by som v takomto prostredí nevydržala viac ako bolo nutné...
@0silvia0 Tak ako píšeš.Vystihla si všetko.
Ale paradoxom je, že som si našla opak svojich 2 otcov.Milujúceho starostlivého a zodpovedného muža :D
Proste úplný opak toho čo bolo doma.
Mama je super žena.Len mala smolu v živote.Keby sme ostali my dve bolo by to super.
@ktochytavzite nie, ženy ani kedysi nenechali revat deti a šli na pole. Kde si na to prišla?
Moja babka nar. 1909 hovorila, že to bolo kedysi lepšie, že mamy boli s deťmi doma a nemuseli ich odkladať do škôlky a jaslí. Že zili v klude. A ked išli na pole, najmenšie deti bavila jej mama, staršie brali so sebou.
Dnes mama nechá dieťa revat s cudzou tetou v jasliach a ide do roboty. V com je to lepšie?