Ako zvládnuť odpor pri obliekaní dvojročného dieťaťa?
Neviem čo sa to deje, ale moje bezproblemove spoločenske dieťa 2 mesiace pred prichodom 2.narodenin nechce nikam chodiť, myslím, že hlavne kvoli obliekaniu. Na všetko povie nie, ale keď už niekde je, tak je to fajn. No ale teda s oblečenim robi dobré ovácie. Dnes prišla novinka, pred spankom totalne odmieta pyžamo. Strhava, plače zachvatovo. Teraz večer som ju musela nechať zaspať bez pyžama a obliecť v spanku. Mali ste to niekto? Je to to obdobie vzdoru, resp. túžba po moci a rozhodovaní? Ako to prežiť, zvládnúť čo najlepšie a najrýchlejšie?😅 Asi ako 90% mamičiek sa zamyslím, či to je bežné alebo či to je už cez a mám sa trochu báť, tak dajte svoje skúsenosti, ak ste mali niečo podobné prosím. Ďakujem🙂
@anonym_autor veru obdobie vzdoru, akurat nim prechadzame-maly ma 2,5 roka a teda uz par mesiacov toto trva, ze obliect hodinu, a ide si hlavu postavit a nie anie ked mu nieco poviem. Uz len cakam kedy prejde toto obdobie :D
U nás celkom funguje, keď dám na výber z dvoch prijateľných možností. Napr. “Oblečieme pyžamo. Chceš žirafkové alebo pásikavé?” alebo “Ideme ti obliecť overal. Chceš sa zatiaľ hrať s kľúčmi alebo papať cukríky?” A podobne.. väčšinou to funguje, ale keď fakt nechce, tak proste nechce 🙈
U nás sa osvedčilo “len to vyskúšame ci tonje ešte dobre” a hneď začať rozprávať nejaký príbeh na odpútanie pozornosti
to čo je ze "tuzba po moci a rozhodovani" 😨 vsak je to obycajny vyvinovy milnik, kedy si dieta uvedomuje samo seba, chce za seba rozhodovat lebo objavilo vlastnu volu. ziadna moc tam nie je a ano objavuje sa medzi 2-4 rokom zivota dietata
Daj dieťaťu vybrať ,kľudne aj z iných vecí ,legíny tričko, v tomto veku chcú rozhodovať sami 😀( zdanlivo) a patrične si to užívajú. Ja som sa napríklad vždy pýtala čo na raňajky,ponúkla som tri možnosti, čo si vybralo, to dostalo. Rovnako sme plánovali spolu, kam pôjdeme , či na nákup ráno alebo poobede.
Daj dieťaťu vybrať ,kľudne aj z iných vecí ,legíny tričko, v tomto veku chcú rozhodovať sami 😀( zdanlivo) a patrične si to užívajú. Ja som sa napríklad vždy pýtala čo na raňajky,ponúkla som tri možnosti, čo si vybralo, to dostalo. Rovnako sme plánovali spolu, kam pôjdeme , či na nákup ráno alebo poobede.
@kristina2412 Chápem, že takýmto spôsobom dieťa sa rozhoduje samé, naučí sa vyberať z možností, povie čo chce. Ale ako sa naučí poslúchať? Čo urobí vtedy, keď rodič nemá na výber, napr. ráno o 7.00 musí byť v škôlke?
Napíš mi
@anonym_autor snáď sa ho nepýtaš, či chce alebo nechce ist niekam 🫣 proste ideme, basta. Obliekať dieťa treba naučiť, zobrať za ruku, kľudne povedat:”pod, pomôžem ti, naučím ta obliekať.”
@kristina2412 Chápem, že takýmto spôsobom dieťa sa rozhoduje samé, naučí sa vyberať z možností, povie čo chce. Ale ako sa naučí poslúchať? Čo urobí vtedy, keď rodič nemá na výber, napr. ráno o 7.00 musí byť v škôlke?
@loliki návšteva lekára, návšteva škôlky , nie je situácia o ktorej sa diskutuje, môžeš dať na výber či pôjde dieťa odprevadiť mama,otec, či pešo, či autom, čo si oblečie , čo bude jesť predtým, ako tam pôjde, prípadne čo by dieťaťu urobilo radosť keď pôjde od lekára, balón , návšteva ihriska, upečenie bábovky. Nikdy som nenútila dieťa "poslúchať" to nebolo mojím cieľom, potrebovala som dosiahnuť, aby pochopili prečo chcem, aby to bolo tak, prečo ich niekde napríklad nechcem pustiť, aby mi dôverovali, ( pre to svoje deti nikdy neklamem), aby cítili rešpekt z mojej strany, že ich pocity a túžby beriem vážne. Moje deti sa napríklad nikdy nehodili o zem, nemali záchvat vzdoru. Hľadám spôsoby, ako povedať dieťaťu "áno" v maličkostiach, ktoré ma nič nestoja, naozaj na farbe svetra, či pyžama, alebo druhu raňajok svet nestojí. Ak im to má spríjemniť deň, rada to spravím. Na oplátku ma prekvapili v rôznych ťažkých či nepríjemných situáciách svojim vhľadom a empatiou.
U nás je to podobné, výber oblečenia z 2 možností nepomáha. Jediné čo zaberie je divadielko - poď, overalu je zima, chcel by sa zohriať, daj mu tam nôžku. Aj čiapka plače, a podobné somariny. Hneď je ochotná 😀 ale musím pridať aj rôzne hlasy za daný kus oblečenia. Ani ja na to nemám nervy vždy, ale žiadne násilné obliekanie možné nie je, nemám na ten boj a ani to podľa mňa nie je správne. Držím nám palce, nech medzi týmto obdobím a pubertou niečo tie deti spravia ochotnejšie 🤞😀
@anonym_autor snáď sa ho nepýtaš, či chce alebo nechce ist niekam 🫣 proste ideme, basta. Obliekať dieťa treba naučiť, zobrať za ruku, kľudne povedat:”pod, pomôžem ti, naučím ta obliekať.”
@anonym_7c90b6 neviem či si niekedy zažila dieťa, ktoré sa zo dňa na deň prestane chcieť obliekať a má až hysterické záchvaty keď vidí oblečenie...
@anonym_autor Pri druhom to nebudeš riešiť, lebo s deťmi zažije si rodič všetko,alebo aspoň kadečo 😅 Teda česť vynimkám